Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

62. schôdza

1863/2014

366

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

z 18. novembra 2014

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213) a

A.súhlasí

s vládnym návrhom zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213)

B.odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia;

C.ukladá

predsedovi výboru

informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu vo výbore.

Daniel D u c h o ň

predseda výboru

Milan Mojš

Ivan Švejna

overovateľ výboru

2

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

Príloha k uzn. č. 366

62. schôdza

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213)

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

1.V čl. I, § 2 písm. a) sa za slová „na základe zákona“ vkladá čiarka a slová „alebo z činnosti“ sa nahrádzajú slovami „z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; vymedzenie „pohľadávky štátu“ sa precizuje v kontexte celého spektra možností vzniku práva štátu na peňažné plnenie, či už priamych (zo zákona alebo z činnosti správcu pohľadávky štátu) alebo nepriamych/ odvodených (na základe zákona alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu).

2.V čl. I, § 4 ods. 1 sa v úvodnej vete slovo „zmenšeniu“ nahrádza slovom „zníženiu“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

3.V čl. I, § 6 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a jej sumu“ a za slová „dôvod prevodu“ sa vkladá čiarka a slovo „sumu“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa precizuje.

4.V čl. I, § 6 ods. 3 sa slová „jej príslušenstva“ nahrádzajú slovami „príslušenstva pohľadávky štátu“ a za slovo „odovzdať“ sa vkladajú slová „novému správcovi“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa precizuje s ohľadom na terminologickú presnosť a jednoznačnosť.

5.V čl. I, § 7 ods. 3 sa slová „jej splatnosti“ nahrádzajú slovami „splatnosti verejnej pohľadávky štátu“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa precizuje s ohľadom na terminologickú presnosť a jednoznačnosť.

6.V čl. I, § 8 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza slovom „a“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa upravuje s ohľadom na odôvodnenie ustanovenia v dôvodovej správe k návrhu zákona, podľa ktorého treba všetky podmienky na uzavretie dohody o započítaní pohľadávky splniť spoločne (kumulatívne).

3

7.V čl. I, § 9 ods. 5 sa slovo „neboli“ nahrádza slovom „neexistovali“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

8. V čl. I, § 11 sa slová „ohľadom práv“ nahrádzajú slovami „týkajúcu sa práv“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa precizuje.

9.V čl. I, § 13 ods. 1 písm. a) sa slovo „splnením“ nahrádza slovami „jej splnením“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte návrhu zákona.

10.V čl. I § 14 odsek 4 znie:

„(4) Konsolidácia pohľadávok štátu nemusí byť vykonaná, ak ide o pohľadávku štátu, ktorá sa vymáha v konaní podľa osobitných predpisov10) alebo prebieha výkon rozhodnutia na pohľadávku štátu podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Konsolidácia pohľadávok štátu sa nevykonáva, ak

a) ide o pohľadávku štátu, ktorej vymáhajúci orgán je ustanovený osobitným predpisom,21)

b) od vymáhania pohľadávky štátu správca trvale upustil,

c) ide o pohľadávku štátu, ku ktorej je uzavretá dohoda o splátkach alebo dohoda o odklade platenia, a § 17 neustanovuje inak,

d) ide o pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu,

e) dlžníkom je správca,

f) dlžníkom je poverená osoba.“.

Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa na základe tejto zmeny nebude postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľadávok štátu, ak bude dlžníkom rozpočtová organizácia štátu alebo príspevková organizácia štátu, prípadne dlžníkom bude samotná poverená organizácia. Takisto je potrebné z možnosti postupovať právo vymáhania vylúčiť aj prípady, keď je kompetencia na vymáhanie pohľadávok štátu ustanovená priamo niektorým zákonom. Ak prebieha voči dlžníkovi exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku a podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba, je dôvodné ponechať správcovi možnosť postúpenia práva ich vymáhania na túto právnickú osobu, a to z dôvodu, že pre vysoký počet takýchto pohľadávok môže byť efektívnejšie a hospodárnejšie ich vymáhanie touto právnickou osobou.

11.V čl. I, § 14 ods. 5 písm. a) sa slovo „zmenšeniu“ nahrádza slovom „zníženiu“ a za slovo „pristúpiť“ sa vkladajú slová „poverená osoba“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

12. V čl. I, § 14 ods. 5 písm. b) sa čiarka za slovami „v záujme správcu“ nahrádza slovom „a“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa precizuje s ohľadom na kumulatívnosť podmienok, keď sa poverená osoba môže odchýliť od pokynov správcu.

4

13.V čl. I, § 15 ods. 1 písm. b) sa slová „jej vymoženie“ nahrádzajú slovami „vymoženie pohľadávky štátu“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

14.V čl. I, § 16 ods. 1 a 2 sa pred slová „jej splatnosti“ vkladá slovo „dátumu“ a v odseku 4 sa pred slová „ich splatnosti“ vkladá slovo „dátumu“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

15.V čl. I, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 sa slová „od splatnosti“ nahrádzajú slovami „od dátumu splatnosti“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; ustanovenie sa terminologicky spresňuje.

16.V čl. I, § 20 ods. 3 sa za slovo „nakladaní“ vkladá čiarka a slovo „uplatnení“ a v odseku 5 sa vypúšťa slovo „doby“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; nadbytočné slovo sa vypúšťa.

17.V čl. I, § 21 ods. 5 písm. a) a b) sa slová „§ 4 ods. 1 písm. a) a d)“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 písm. a) a c)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkazovacie ustanovenia § 21 sa upravujú s ohľadom na znenie § 4, ktorého odsek 1 neobsahuje písmeno d). Keďže v § 4 písm. c) sa ustanovuje povinnosť správcu „vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu“ je zrejmé, že v predmetnom § 21 ods. 5, ktorý sa týka pohľadávok štátu podľa osobitných predpisov z realizácie programov SR a EÚ, sa odkazuje na písmeno c) [písmeno d) neexistuje a písmeno b) sa týka vedenia evidencie, ktoré je upravená v osobitných predpisoch ].

18.V čl. I, § 21 ods. 5 sa v písmenách a) a b) slová „ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

Podľa čl. 72 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 by jednou zo všeobecných zásad systémov riadenia a kontroly malo byť aj predchádzanie, zisťovanie a opravy nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhania neoprávnene vyplatených súm, a to vrátane všetkých úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby sa na vyúčtovanie a uplatňovanie príslušenstva pohľadávok štátu vzniknutých z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu nevzťahoval zákon o pohľadávkach štátu.

19.V čl. I, § 22 odsek 1 znie:

„(1) Správca je povinný do 31. decembra 2015 odplatne postúpiť písomnou zmluvou na poverenú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013. Poverená osoba je povinná v tejto lehote postúpenie pohľadávky štátu prijať. Na postúpenie pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje

5

inak. Pohľadávku štátu nie je správca povinný postúpiť, ak ide o pohľadávku štátu, ktorá sa vymáha v konaní podľa osobitných predpisov10) alebo prebieha výkon rozhodnutia na pohľadávku štátu podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Postúpiť nemožno pohľadávku štátu, ak

a) ide o pohľadávku štátu, ktorej vymáhajúci orgán je ustanovený osobitným predpisom,21)

b) od vymáhania pohľadávky štátu správca trvale upustil,

c) ide o pohľadávku štátu, ku ktorej je uzavretá dohoda o splátkach alebo dohoda o odklade platenia, ak § 17 neustanovuje inak,

d) ide o pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu,

e) dlžníkom je správca,

f) dlžníkom je poverená osoba.“.

Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu bude možné na základe tejto zmeny postúpiť aj pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013, z dôvodu usporiadania starých pohľadávok štátu, a to podľa rovnakých princípov ako pri postupovaní práva vymáhania pohľadávok štátu na túto právnickú osobu. Postupovať bude možné pohľadávky štátu, ak bude dlžníkom rozpočtová organizácia štátu alebo príspevková organizácia štátu, prípadne dlžníkom bude samotná poverená organizácia. Takisto budú z možnosti postupovať pohľadávky štátu vylúčené aj prípady, keď je kompetencia na vymáhanie pohľadávok štátu ustanovená priamo niektorým zákonom. Ak prebieha voči dlžníkovi exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku a podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba, je dôvodné ponechať správcovi možnosť postúpenia na túto právnickú osobu, a to z dôvodu, že pre vysoký počet takýchto pohľadávok môže byť efektívnejšie a hospodárnejšie ich vymáhanie touto právnickou osobou.

20.Čl. VIII znie:

„Čl. VIII

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 381/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z. a zákona č.132/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 6 ods. 1 písm. v) sa slovo „vymáha“ nahrádza slovom „spravuje“.

2. Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý znie:

㤠21b

(1) Pri nakladaní s pohľadávkami Slovenskej republiky vzniknutými v rámci pôsobností Štátnej pokladnice podľa § 6, okrem § 6 ods. 1 písm. v), a agentúry podľa § 17 alebo pri činnostiach v súvislosti s týmito pôsobnosťami sa postupuje podľa právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmetné pôsobnosti alebo činnosti a pri vymáhaní týchto pohľadávok sa postupuje podľa osobitných predpisov.29c)

6

(2) Na nakladanie s pohľadávkami podľa odseku 1 a na vymáhanie pohľadávok podľa odseku 1 sa osobitný predpis nevzťahuje.29d)“.

Poznámky pod čiarou k odkazu 29c a 29d znejú:

„29c) Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

29d) Zákon č. .../2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Z pôsobnosti zákona o pohľadávkach štátu je nutné vyňať nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré vznikajú z činnosti Štátnej pokladnice vo vzťahoch voči centrálnym bankám v rámci Európskeho systému centrálnych bánk, alebo voči bankám, ktoré majú bankové povolenia podľa práva Európskej únie, a taktiež môže vzniknúť voči klientovi Štátnej pokladnice. Pohľadávky štátu môžu vzniknúť z činnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity napríklad pri vydávaní štátnych cenných papierov, finančných operáciách vykonávaných s finančnými nástrojmi vrátane operácií s finančnými derivátmi, usporiadaní obchodov s cennými papiermi a likviditou a riadením štátneho dlhu. Charakter týchto pohľadávok štátu si vyžaduje osobitný medzinárodne uznávaný spôsob nakladania a vymáhania, odlišný od spôsobu a inštitútov zavádzaných v zákone o pohľadávkach štátu. Pretože, ide o špecifické pohľadávky štátu, ktoré vznikajú len v rámci predmetu činností Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity alebo v súvislosti s nimi, upravenými v osobitnom právnom predpise (zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), navrhuje sa doplnenie predmetného zákona.

21.Za čl. XI sa vkladá nový čl. XII, ktorý znie:

„Čl. XII

Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 116/2011 Z. z., zákona č. 71/2012 Z. z., zákona č. 111/2012 Z. z. a zákona č. 292/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 46af sa za slovo „právoplatnosť“ vkladá slovo „od“.“.

Ide o Legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje znenie prechodného ustanovenia tak, aby bolo vecne a právne jednoznačné a aby nedochádzalo k jeho nesprávnym výkladom pri aplikácii v praxi.

V nadväznosti na doplnenie nového článku č. XII sa nasledujúce články primerane prečíslujú.

7

22.Čl. XII znie:

„Čl. XII

Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. a zákona č. 115/2014 Z. z. sa mení takto:

§ 7 znie:

㤠7

Výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2) Ministerstvo je oprávnené vykonať konsolidáciu pohľadávok štátu vzniknutých z rozhodnutia okresného úradu podľa osobitného predpisu.2a) Ministerstvo je oprávnené odplatne postúpiť písomnou zmluvou na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora, splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:

„2a) § 14 zákona č. ... /2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“.

V súvislosti so zmenami podľa bodov 1 a 2 tohto pozmeňujúceho návrhu je potrebné upraviť možnosť konsolidácie pohľadávok štátu, resp. postupovanie tzv. „starých“ pohľadávok štátu, ktoré vznikli rozhodovacou činnosťou okresných úradov, ktoré vymáha Ministerstvo vnútra SR. Navrhovanou úpravou sa ministerstvu umožňuje pri vymáhaní pohľadávok štátu vzniknutých z činnosti okresných úradov postupovať podľa zákona o pohľadávkach štátu, aj keď podľa zákona č. 180/2013 Z. z. uskutočňuje výkon rozhodnutia okresných úradov.

23.V čl. XII sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:

„2. Za § 9a sa vkladá § 9b, ktorý znie:

㤠9b

Pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu,4) alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu5) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 5 znejú:

„4) Zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5) § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

V súvislosti s legislatívnymi zmenami v organizácii miestnej štátnej správy (zákon č. 180/2013 Z. z.), zrušením právnej subjektivity správcov pohľadávok štátu a zrušením orgánov miestnej štátnej správy podľa tohto zákona a zákonov uvedených v poznámke pod čiarou, prešli pohľadávky štátu na jediného správcu, ktorým je

8

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Tento správca prevzal rozsiahly objem pohľadávok (cca 600 tisíc kusov), pri ktorých bolo analýzou zistené alebo je odôvodnené predpokladať, že nebudú splnené. Dôvodom pre ich nevymoženie je skutočnosť, že náklady na vymáhanie alebo náklady súvisiace s administratívou v prípade ich postupovania na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu by vo výraznej miere prevýšili ich výšku, čo je v rozpore s ustanovením § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo zistené, že tieto pohľadávky nebude môcť správca vymôcť efektívnym a hospodárnym spôsobom ani podľa novo navrhovaného zákona o pohľadávkach štátu. Podľa doterajšej praxe tvoria náklady na vymoženie sumu od 68 eur do 139 eur. To znamená, že 35 eurová pohľadávka a jej vymoženie ak bolo úspešné, znamenala stratu, ktorú tvorí rozdiel medzi vymoženou sumou a nákladmi. Pri nevymožených pohľadávkach by celá táto suma išla na ťarchu štátneho rozpočtu.

Navrhovaná úprava odbúra administratívnu prácnosť a náklady štátu na vymoženie takýchto pohľadávok, čím sa zabezpečí úspora finančných prostriedkov, ktoré by inak museli byť vynaložené zo štátneho rozpočtu. Pre správcu sa zavádza kritérium, aby posúdil každú pohľadávku jednotlivo a preukázal nehospodárnosť vymáhania. V praxi pôjde o pohľadávky, ktorých výška nepresahuje 35 eur. Keďže tieto pohľadávky sú vedené v účtovníctve, zároveň bude potrebné podľa predpisov o účtovníctve vykonať o zániku pohľadávky podľa tohto ustanovenia účtovný záznam.