Dôvodová správaK úpravám zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je potrebné pristupovať citlivo, nakoľko manipulácia s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami vyžaduje úctu a dôstojnosť. Akákoľvek právna úprava manipulácie musí zohľadňovať, že sme nositeľmi určitých historických tradícií. Je dôležité uviesť, že aj v období pred novembrom 1989 napriek skutočnosti, že predchádzajúci režim v mnohých prípadoch neprejavoval úctu k tradíciám, režim veľmi opatrne upravoval skutočnosti týkajúce sa pohrebníctva a to i v oblasti dĺžky užívania hrobového miesta. Je určitým paradoxom, že veľké zmeny v tejto oblasti sa udiali po roku 1989 a to prijatím úplne nového zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.
Okrem skutočností, ktoré bolo potrebné upraviť, sa výraznou mierou predmetným novým zákonom upravovali i skutočnosti týkajúce sa užívania hrobového miesta. Žiaľ, upravovali sa necitlivo a v určitom rozpore s dlhodobou tradíciou v našom civilizačnom priestore.
V aktuálne platnom zákone č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve sú dva rozsiahle paragrafy – § 21 (Nájomná zmluva) a § 22 (Výpoveď nájomnej zmluvy), v ktorých sú upravované okolnosti užívania hrobového miesta. Užívanie hrobového miesta, do ktorého sú ukladané ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky je upravené necitlivou nájomnou zmluvou, v niektorých parametroch priam tak cynicky, akoby sa jednalo o prenájom parkovacieho miesta. Prevádzkovateľ pohrebiska sa stal určitým typom „privatizéra“, ktorý privatizoval pohrebisko a z hrobového miesta sa stal tovar.
Štát alebo samospráva v jeho zastúpení sú povinní poskytnúť svojim občanom v prípade, že je to ich vôľa, priestor, aby ich ľudské pozostatky boli uložené v zemi a rovnako im zabezpečiť, aby sa toto hrobové miesto nestalo následne predmetom obchodu, resp. v určitých lokalitách predmetom priam špekulácií. Vôľa spočinúť v zemi nemôže byť limitovaná dobou, resp. okolnosťami, ktoré sú mimo moci toho, kto prejaví vôľu byť pochovaný do hrobového miesta.
Mestá a obce musia v prvom rade hospodáriť hospodárne, čo okrem iného umožní i to, aby obce dokázali zaistiť dôstojnosť svojich občanov aj po smrti. Prevádzkovanie pohrebísk nemôže byť predmetom klasického podnikateľského vzťahu s cieľom maximalizovať zisk, využitie priestoru a minimalizáciu nákladov.
Štát alebo samospráva má veľké deficity v tom, ako je zabezpečená dôstojnosť života našich občanov počas ich života, preto je neprípustné, aby bola narušovaná dôstojnosť zomrelého tým, že bude dochádzať k necitlivej manipulácii s jeho ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami.
S ohľadom na citlivosť témy sa v tejto dôvodovej správe neuvádzajú niektoré situácie, ktoré v rámci aplikačnej praxe podľa v súčasnosti platného zákona nastávajú.