Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa predkladá za účelom sprehľadnenia platieb poistného na starobné dôchodkové poistenie. Vďaka navrhovanej úprave budú mať daňovníci lepší prehľad o skutočnej výške svojich odvodov na dôchodkové poistenie. Novela zákona zároveň priamo zvýši dôchodky ľudí ktorí sú v dvojpilierovom systéme.
Pozmeňovací návrh, ktorým bola upravená konečná podoba anuitnej novely obsahuje zásadnú chybu. Konkrétne v spôsobe výpočtu, kto na svoje súkromné úspory z II. piliera dosiahne a kto si, naopak, musí kúpiť doživotný poistný produkt anuitu. Problém spočíva v samotnom vzorci, ktorý porovnáva dôchodky z prvého a druhého piliera. Najprv sa ním vypočíta výška hypotetického dôchodku, aký by bol sporiteľovi priznaný z prvého piliera, ak by nikdy nevstúpil do II. piliera. Ak bude vyšší ako skutočný štátny a súkromný dôchodok dokopy, rozdiel si sporiteľ zo svojich súkromných úspor musí dokúpiť v životnej poisťovni.
Nakoľko sporitelia v II. pilieri platia nižšie odvody do I. piliera (14 percent namiesto 18 percent), adekvátne sa im pri výpočte dôchodku skráti dôchodok z prvého piliera o 4/18. Za obdobie pred septembrom 2012 sa sporiteľom v II. pilieri bude krátiť dôchodok z I. piliera dokonca o polovicu (9/18), keďže dovtedy odvádali do II. piliera 9 percent hrubej mzdy.
Takýto prepočet je však nielen hypotetický, ale aj otvorene zavádzajúci. Vzorec krátenia však pri výpočte pomeru zaplatených odvodov nepočíta s odvodom do Rezervného fondu solidarity. Každé euro sa tak namiesto 17 centov sporiteľom kráti o 22 centov. Výsledkom je, že im je priznaný dôchodok, ktorý nezodpovedá skutočnej výške poistného, ktoré počas pracovného života odvádzali.
Rezervný fond solidarity Sociálnej poisťovne je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde. Počas príprav dôchodkovej reformy, ktorou sa zavádzala možnosť súkromného dôchodkového sporenia boli odvody do Základného fondu starobného poistenia upravené na 18 percent (4 percentá na strane zamestnanca a 14 na strane zamestnávateľa), aby sa 9-percentný odvod do II. piliera javil ako polovica celkových odvodov na dôchodok. Zároveň však bola zvýšená sadzba poistného do Rezervného fondu solidarity na 4,75 percenta na strane zamestnávateľa, pričom v praxi sa drvivá väčšina vybraných prostriedkov rok čo rok využíva výhradne na krytie deficitu v dôchodkovom poistení. De facto sa tak jedná len o skrytý odvod na starobné dôchodkové poistenie.
Predkladateľ preto navrhuje, aby sa platba poistného do Rezervného fondu pripočítala k riadnym odvodom do fondu starobného poistenia. Namiesto dvoch odvodov vo výške 18
percent a 4,75 percenta tak vznikne jediný vo výške 22,75 percenta, ktorý bude odvádzaný priamo do Základného fondu starobného poistenia.
Daňovníci sa tak dozvedia pravdu o skutočnej výške odvodov na starobné dôchodkové poistenie. Navrhovanou úpravou sa zároveň eliminuje nespravodlivé krátenie dôchodkov z II. piliera, vďaka čomu bude výška dôchodkov sporiteľov lepšie zodpovedať výške poistného, ktoré odvádzali počas pracovného života.
Osobitná časť
K čl. I:
K bodu 1:
Zrušuje sa povinnosť platiť poistné do rezervného fondu solidarity pre zamestnávateľa, povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, nakoľko dochádza k pripočítaniu platby poistného do rezervného fondu solidarity k riadnym odvodom do fondu starobného poistenia. Poistné do rezervného fondu solidarity bude platiť iba štát.
K bodu 2:
Ustanovuje sa výška sadzby poistného na starobné poistenie pre zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu vo výške 8,75 % z vymeriavacieho základu, pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu vo výške 18,75 % z vymeriavacieho základu, pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu vo výške 22,75 % z vymeriavacieho základu, pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu vo výške 22,75 % z vymeriavacieho základu, nakoľko došlo k pripočítaniu odvodu vo výške 4,75 % (odvody do rezervného fondu solidarity).
K bodu 3:
Dochádza k zmene sadzby poistného na starobné poistenie pre zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu a na obdobia od 1. júla 2015 do roku 2024 a nasledujúce roky pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu, pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu, pre štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sporitelia podľa osobitného predpisu, a pre Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sporitelia podľa osobitného predpisu.
K bodu 4:
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je stanovená len pre jediný subjekt štát, a to vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.
K bodu 5:
V súvislosti s pripočítaním platby poistného do rezervného fondu solidarity sa pri výpočte vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby nezohľadní poistné do rezervného fondu solidarity.
K bodu 6:
Vypúšťa sa úprava maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou, nakoľko predmetné poistné je v novele subsumované pod odvody do fondu starobného poistenia a zákon stanovuje maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
K bodu 7:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 6.
K bodu 8:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 6.
K bodu 9:
Vypúšťa sa úprava maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa, nakoľko predmetné poistné je v novele subsumované pod odvody do fondu starobného poistenia a zákon stanovuje maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
K bodu 10:
Platenie poistného do rezervného fondu solidarity samostatne zárobkovo činnou osobou nebude rozhodujúce pre určenie rozhodujúce obdobia v období od 1. januára do 30. júna a v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodu 11:
Zlúčením platby poistného do rezervného fondu solidarity a do fondu starobného sporenia sa vypúšťa predmetné ustanovenie.
K bodu 12:
Zamestnávateľ nebude povinný odvádzať poistné do rezervného fondu solidarity, pričom v zákonom ustanovených prípadoch bude pozbavený povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
K bodu 13:
Zrušuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe výšku poistného do rezervného fondu solidarity a dátum splatnosti poistného do rezervného fondu solidarity.
K bodu 14:
Zrušuje sa povinnosť zamestnávateľa predkladať pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného v súvislosti s rezervným fondom solidarity.
K čl. II:
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. júla 2015.