Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Helena Mezenská.

V programovom vyhlásení vlády na práve prebiehajúce volebné obdobie sa vláda Slovenskej republiky zaviazala okrem iného zamerať aj na bývanie. V bytovej otázke sa mala zvýšiť celková úroveň bytovej výstavby tak, aby bolo primerané bývanie pre obyvateľstvo viac dostupné. Jednou z podpôr bývania poskytovaného obyvateľstvu zo strany štátu je štátna prémia, ktorá prislúcha tým, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení.

Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. septembra 2014 o výške štátnej prémie na rok 2015 sa stanovilo, že aj v roku 2015 bude maximálna výška štátnej prémie 66,39 EUR. Rozdiel oproti predošlým rokom však spočíva v tom, že na získanie tejto maximálnej štátnej prémie budú sporitelia musieť nasporiť výrazne viac. Kým v roku 2014 bolo potrebné nasporiť sumu 781,06 EUR (8,5% z ročného vkladu), v roku 2015 to bude až 1.207,09 EUR (5,5% z ročného vkladu). Javí sa, že vláda Slovenskej republiky prijíma také opatrenia, že sporiteľ musí každý rok nasporiť vyššiu a vyššiu sumu, pričom „odmena“ vo forme štátnej prémie je pre stavebného sporiteľa od roku 2006 nemenná, t.j. 66,39 EUR. Možno uviesť, že štát v ostatnom období v oblasti podpory bývania nielenže stagnuje, ale dokonca rezignuje na odôvodnené potreby obyvateľov, ktorým náklady na zabezpečenie si vlastného bývania neustále rastú.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť maximálnu výšku štátnej prémie stavebného sporenia, a to zo sumy 66,39 EUR na sumu 100 EUR a súčasne aj zvýšiť minimálnu hranicu percentuálneho podielu, z ktorého sa vypočítava štátna prémia, a to z 5% na 9% z ročného vkladu. Takto nadstavený systém by pre občana znamenal, že mu stačí ročne nasporiť najviac 827 EUR, aby získal maximálnu štátnu prémiu vo výške až 100 EUR.

Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a naopak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa štátna prémia určuje percentuálnym podielom z ročného vkladu na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, pričom táto suma je minimálne 5% a maximálne 15% z ročného vkladu stavebného sporiteľa. Presné percento uverejňuje každoročne ministerstvo opatrením.

V roku 2013 predstavovala výška minimálneho vkladu do stavebného sporenia zaručujúceho štátnu prémiu v jej maximálnej výške sumu 577,30 EUR (11,5% z ročného vkladu). Tento vklad sa v roku 2014 zvýšil na sumu 781,06 EUR (8,5% z ročného vkladu) a v roku 2015 sa navrhuje opätovné zvýšenie tejto sumy, a to až na sumu 1.207,09 EUR (5,5% z ročného vkladu). To znamená, že v priebehu dvoch rokov sa výška minimálneho vkladu potrebného na zisk štátnej prémie stavebného sporenia zvýšila o viac ako 100%, čím sa prakticky zdvojnásobila.

Na druhej strane sa maximálna výška štátnej prémie z pôvodnej sumy 199,20 EUR v roku 1993 postupne znižovala až na sumu 66,39 EUR, ktorá platí už od roku 2006. To znamená, že napriek neustále sa zvyšujúcim nárokom na sporiteľa v podobe zvyšovania minimálneho vkladu, sa maximálna výška štátnej prémie nezmenila ani o jediný cent už 9 rokov.

Predkladaným návrhom zákona sa upravujú dve situácie:

1)zvyšuje sa minimálna hranica percentuálneho podielu z ročného vkladu, na základe ktorého sa určuje výška štátnej prémie na konkrétny rok, a to z rozpätia od 5% do 15% na navrhované rozpätie od 9% do 15%,

2)zvyšuje sa maximálna výška štátnej prémie, a to zo sumy 66,39 EUR na 100 EUR.

Z takto navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že stavebnému sporiteľovi bude stačiť nasporiť maximálne 827 EUR za rok, aby dostal maximálnu výšku štátnej prémie. Výška štátnej prémie bude stále naviazaná na výnos štátnych dlhopisov (podľa § 10 ods. 3 zákona sa štátna prémia vypočítava podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona).

Týmto spôsobom sa súčasne napomáha realizovať funkciu štátu, a to vychovávať ľudí k efektívnemu hospodáreniu a šetreniu finančných prostriedkov bez toho, aby sa zadlžovali, a navyše je takéto opatrenie primerané a dosiahnuteľné pre sporiace účely občanov v nadväznosti na výšku priemernej mzdy na území Slovenskej republiky, ktorá je približne okolo 800 EUR.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, no súčasne výrazne pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude spočívať v tom, že štát bude musieť vynaložiť vyššiu sumu na vyplatenie štátnej prémie. Odhad v prípade negatívneho dopadu je vo výške približne 18 660 000 EUR ročne (čo je ideálny stav). Predmetnú čiastku sa vypočítala na základe údajov poskytnutých Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky za rok 2013. V roku 2014 toto ministerstvo vyplatilo stavebným sporiteľom čiastku 41 717 860,24 EUR. Čiastka bola vyplatená približne 768 000 stavebným sporiteľom.

Predkladaný návrh zákona bude mať však pozitívny dopad na hospodárenie obyvateľstva. Obzvlášť pozitívne sa to dotkne prevažne mladšej generácie, ktorá má záujem o aktívne využívanie tejto formy podpory bývania, a ktorá je pre hospodárstvo, ekonomiku, ale aj populačný rozvoj v Slovenskej republike životne dôležitá.

A.4. Alternatívne riešenia