Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činností poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, úprava reorganizácie a niektorých vzťahov súvisiacich s ich zánikom. Ďalšou oblasťou, ktorú návrh zákon upravuje sú niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a zaisťovní z iných členských štátov vykonávajúcich poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe jednotného európskeho pasu a zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou.

K § 2

V súlade s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len “smernica Solventnosť II“) ustanovenie špecifikuje, že návrh zákona sa vzťahuje na životné poisťovne, neživotné poisťovne, univerzálne poisťovne a zaisťovne.

K § 3

Je vhodné, aby sa návrh zákona nevzťahoval na určité subjekty, ktoré poskytujú poisťovacie služby, a to pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Uvedené ustanovenie preto špecifikuje subjekty a činnosti, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Explicitne sa stanovuje, že sa návrh zákona nevťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a na ďalšie činnosti a subjekty v súlade s článkami 5, 6, 9, 10 a 11 smernice Solventnosť II.

K § 4

V ustanovení sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a finitného zaistenia.

K § 5

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. úzke väzby, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát záväzku, domovský členský štát, vnútroskupinová transakcia) alebo o pojmy, ktoré súvisia s požiadavkami na poisťovne alebo

zaisťovne (napr. zverenie výkonu činnosti, upisovacie riziko, trhové riziko, kreditné riziko, operačné riziko, riziko likvidity).

K § 6

Obsah tohto ustanovenia návrhu zákona tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Vykonávanie poisťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne. Stanovuje sa, že poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na poisťovanie a súvisiace činnosti. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia alebo pre poistný druh neživotného poistenia. Výnimka z tejto zásady je možná v prípade poisťovní vykonávajúcich životné poistenie, týmto môže byť udelené povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby alebo v prípade poisťovní vykonávajúcich iba poistenie úrazu a poistenie choroby, ktorým môže byť udelené povolenia na vykonávanie životného poistenia. Súčasné vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia je možné aj v prípade poisťovní vykonávajúcich poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi. Členenie poistných druhov na jednotlivé poistné odvetvia tvorí prílohu č. 1 k návrhu zákona.

K § 7

Začatie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovňou musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia poisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie požiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu delegovaného nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. .../ z 28. júla 2014 pozmeňujúcom smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len “vykonávacie nariadenie“) osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu pozostávajú z členov predstavenstva poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôležitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností poisťovne, čiže bez nich by poisťovňa nedokázala poskytovať svoje služby. Zahŕňajú funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre poisťovňu vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Príkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedených vyššie sú vývoj a oceňovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce činnosti nie sú považované za kritické alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, školenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

Stanovujú sa prípady, kedy Národná banka Slovenska žiadosť zamietne, pričom v prípade ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok len pre niektoré z požadovaných činností, môže Národná banka Slovenska vyhovieť žiadosti čiastočne.

K § 8

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania zaisťovacej činnosti. Vykonávanie zaisťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne. Stanovuje sa, že zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Uvedené obmedzenie neplatí v prípade zaisťovní z tretích krajín, ktorých režim solventnosti je v zmysle článku 172 smernice Solventnosť II rovnocenný s režimom Solventnosť II. V takom prípade sa zaistné zmluvy uzavreté s takýmito zahraničnými zaisťovňami posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať činnosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahŕňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančného sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia, neživotného poistenia alebo pre oba tieto poistné druhy.

Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže Národná banka Slovenska udeliť aj poisťovni.

K § 9

Začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zaisťovňou musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia zaisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie požiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu vykonávacieho nariadenia osoby, ktoré skutočne riadia zaisťovňu pozostávajú z členov predstavenstva zaisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí

predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôležitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností zaisťovne, čiže bez nich by zaisťovňa nedokázala poskytovať svoje služby. Zahŕňajú funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre zaisťovňu vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Príkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedených vyššie sú vývoj a oceňovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce činnosti nie sú považované za kritické alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, školenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

V prípade, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti žiada poisťovňa, uplatňujú sa ustanovenia paragrafu primerane s dôrazom na splnenie požiadaviek potrebných a príznačných pre vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravuje možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 10

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne. Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa môžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 11

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky

prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne. Zahraničná zaisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu zaisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa môžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území celého Spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

Ustanovenie ďalej upravuje rozsah povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 7 alebo § 9. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa

rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 14

V súlade s článkom 26 smernice Solventnosť II sa upravuje predchádzajúca konzultácia Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pred udelením povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, alebo spoločnosťou kontrolovanou tou istou osobou, ktorá kontroluje aj poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu. Rovnako sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je budúca poisťovňa alebo zaisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo majú iné kľúčové funkcie. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre priebežnú kontrolu dodržiavania podmienok činnosti finančnými inštitúciami.

K § 15

Upravuje sa informačná povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Okrem základných informácií ako je členský štát plánovanej pobočky, navrhované sídlo pobočky, meno a priezvisko osoby navrhovanej za vedúceho pobočky a organizačnej štruktúry pobočky, musí oznámenie obsahovať plán poisťovacej činnosti a, ak sa poisťovňa rozhodla vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyhlásenie, že sa stala členom národnej kancelárie a národného garančného fondu členského štátu pobočky. Obdobne sa upravuje oznamovacia povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu. Zároveň sa stanovuje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o plánovaných zmenách najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

K § 16 a 17

V súlade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu hostiteľských členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených poisťovní a zaisťovní.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

K § 18 až 20

V súlade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu domovských členských štátov a Národnou bankou Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb.

Dohľad nad vykonávaním poisťovacej a zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (článok 155 smernice Solventnosť II). Ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, po informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Upravuje sa oznamovacia povinnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovne z iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Zároveň sa v odseku 7 upravuje informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu by mohla mať negatívny vplyv na jej finančnú situáciu.

Ustanovenie umožňuje v zmysle článku 155 smernice Solventnosť II, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.

K § 22

V súlade so smernicou Solventnosť II sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu k Európskej komisii (ďalej len „Komisia“), Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a k príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

K § 23

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredníctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej

požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a zaisťovne a pre systém regulácie. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu (kľúčové funkcie).

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni poisťovni a zaisťovni voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť túto funkciu v praxi, ak sa v zákone nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií poisťovne a zaisťovne. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborníkov v súlade s obmedzeniami stanovenými v zákone.

V malých a menej zložitých poisťovniach a zaisťovniach môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia poisťovne a zaisťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo činností.

Podrobnejšie požiadavky na systém správy a riadenia a odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo vykonávajú iné kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, podrobnejšiu charakteristiku a požiadavky na výkon jednotlivých funkcií a podmienky, za ktorých sa môže vykonávať zverenie výkonu činnosti, budú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie.

K § 24

Ustanovením sa transponuje článok 42 smernice Solventnosť II. Stanovuje sa, že všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne musia spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť, pričom podliehajú oznamovacej povinnosti voči Národnej banke Slovenska. Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností osôb, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ich odborná kvalifikácia a skúsenosti, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory. Na účely zákona sa definuje dôveryhodná fyzická osoba.

K § 25

Ustanovením sa transponuje článok 44 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočkám zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizík minimálne zahŕňať.

K § 26

Každá poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne by mala mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorného modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Hodnotenie sa má vykonávať v pravidelných intervaloch, avšak minimálne raz ročne, ako aj po každej významnej zmene rizikového profilu spoločnosti. Výsledky každého hodnotenia by mali byť oznámené Národnej banke Slovenska ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

K § 27

Ustanovením sa transponuje článok 46 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočkám zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahŕňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetkých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a funkciu dodržiavania súladu s predpismi. Zároveň sa v zmysle smernice Solventnosť II vymedzuje funkcia dodržiavania súladu s predpismi.

K § 28

Ustanovenie transponuje článok 47 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Zároveň sa stanovuje, že funkcia vnútorného auditu musí byť nezávislá od operačných činností. Osoba alebo organizačná jednotka zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu nesmie vykonávať inú funkciu. Pre dosiahnutie objektívneho a nezávislého výkonu funkcie vnútorného auditu je potrebné, aby osoby zodpovedné za vykonávanie tejto funkcie mali prístup k potrebným informáciám a, aby každé svoje zistenie a odporúčanie oznámili predstavenstvu alebo dozornej rade.

K § 29

Ustanovením sa transponuje článok 48 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Osoby vykonávajúce aktuársku funkciu musia mať znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Zároveň musia byť schopné preukázať, že ich schopnosti primerane zodpovedajú platným profesným pravidlám.

K § 30

Ustanovenie predmetného paragrafu transponuje článok 49 smernice Solventnosť II. V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými prostredníctvom zverenia výkonu činnosti je dôležité, aby Národná banka Slovenska ako

orgán dohľadu mala prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastní poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, či je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly, resp. dohľad na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok zverenia výkonu činnosti by Národná banka Slovenska mala byť informovaná pred zverením výkonu kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností.

K § 31

Ustanovením sa stanovuje povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne upraviť organizačnú štruktúru a nastavenie vnútorných procesov spôsobom zabezpečujúcim minimalizovanie rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Na účely zistenia konfliktov záujmov sa najmä berie do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv alebo za uzatváranie iných ako poistných zmlúv nie sú voči klientom v osobitnom vzťahu, resp. postavení. Stanovuje sa povinnosť zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov, ktoré musia byť vypracované v písomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.

K § 32

Stanovuje sa povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu umožňujúci spravodlivé vyšetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

K § 33 až 35

Ustanoveniami sa transponujú články 51, 53, 54 a 55 smernice Solventnosť II.V záujme zaručenia transparentnosti je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná najmenej raz ročne zverejniť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Ustanovenia tohto zákona zároveň nebránia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie. Bližšia charakteristika náležitosti správy o solventnosti a finančnom stave ako aj ďalšie súvisiace povinnosti budú upravené vykonávacím nariadením.

K § 36

Stanovuje sa všeobecný princíp oceňovania aktív a pasív poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne. V dôsledku povahy niektorých aktív a pasív je možný odklon od stanoveného spôsobu oceňovania, ak tak stanovuje zákon v ďalších ustanoveniach alebo vykonávacie nariadenie.

K § 37 až 44

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zriadiť primerané technické rezervy s cieľom dodržať svoje záväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia.

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technických rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného alebo zaistného kmeňa.

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných a zaistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

Hodnota technických rezerv je určená súčtom najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže. Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budúcim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záväzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov.

Príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier zohľadňuje dlhodobý charakter poistných záväzkov. Preto z dôvodu zníženia vplyvu krátkodobých výkyvov na finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní sa pri jej zostrojení zohľadňuje párovacia úprava alebo úprava volatility. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách a hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhšími splatnosťami ku konečnej forwardovej sadzbe.

Ďalšie spresnenia výpočtu technických rezerv budú stanovené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 45 až 47

Kapitálové požiadavky kladené na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne by mali byť kryté vlastnými zdrojmi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne bez ohľadu na to,

či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená.

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prípade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v návrhu zákone mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predávajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto fondy akumulovaných prostriedkov sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

Fondy akumulovaných prostriedkov by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v návrhu zákona.

V súvislosti so stanovením vlastných zdrojov, klasifikáciou vlastných zdrojov a použiteľnosťou vlastných zdrojov budú viaceré náležitosti ako napr. kritéria schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov Národnou bankou Slovenska, zoznam položiek vlastných zdrojov jednotlivých tried, metódy použiteľné Národnou bankou Slovenska pri schvaľovaní hodnotenia a zaradenia položiek vlastných zdrojov do jednotlivých tried, kvantitatívne limity pre jednotlivé triedy a pod. upravené vykonávacím nariadením vydaným Komisiou.

K § 48

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

Na zabezpečenie toho, že poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi kryjúcimi kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, sú povinné minimálne raz ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, priebežne ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikového profilu.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa určí ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistníkom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál sa musí počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní lebo pobočiek zahraničných zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika a účinkov diverzifikácie.

K § 49 až 53

Stanovuje sa štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne hodnotiť jej ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca platí modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia

voči každej kategórii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zaisťovne, môže táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska použiť tieto svoje špecifické parametre.

Zároveň sa povoľuje zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných poisťovní a zaisťovní.

V prípade, ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže nariadiť použitie parametrov charakteristických pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu.

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými spoločnosťami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť prostredníctvom štandardného vzorca, Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia stanoví viaceré náležitosti ako napr. úpravu štandardného vzorca, podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká patriace do príslušných rizikových modulov, metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, korelačné parametre rizík, metódy a parametre použiteľné pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, metódy použiteľné na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty a pod.

K § 54 až 62

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa môže na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použiť namiesto štandardného vzorca čiastočný alebo úplný vnútorný model. S cieľom zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb podlieha použitie čiastočného alebo úplného vnútorného modelu predchádzajúcemu schváleniu Národnej banky Slovenska. Pri schvaľovaní čiastočného alebo vnútorného modelu sa postupuje podľa vykonávacieho nariadenia vydaného Komisiou.

Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prípadoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. Za odôvodnený prípad sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vnútorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne. Ak po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa prestanú dodržiavať stanovené požiadavky, sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek nie je významný.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch a pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho alokáciu vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti.

S cieľom zabezpečiť zosúladený postup pri používaní vnútorných modelov v celom Spoločenstve vydá Komisia vykonávacie nariadenie stanovujúce podrobnejšie podmienky.

K § 63

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť stanovuje minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledky výpočtu oznámiť Národnej banke Slovenska. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne sa pohybuje v intervale 25% až 45% kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne. Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Komisia vydá vykonávacie nariadenie upresňujúce výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 64

Ustanovenie zavádza v zmysle článku 132 smernice Solventnosť II zásadu “obozretnej osoby“, ktorou by sa mali riadiť všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne. V porovnaní s doterajšou reguláciou, návrh zákona nestanovuje zoznam prípustných aktív. Poisťovňa a zaisťovňa však investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môžu riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných požiadaviek. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie Komisia môže vydať vykonávacie nariadenie spresňujúce kvalitatívne požiadavky pre investovanie poisťovní a zaisťovní.

K § 65

Stanovuje sa, že ustanovenia návrhu zákona upravujúce oceňovanie aktív a záväzkov, technické rezervy, vlastné zdroje, kapitálovú požiadavku na solventnosť, minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a investovanie sa primerane vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 66

V zmysle článku 211 smernice Solventnosť II sa umožňuje zriadenie a činnosť účelovo vytvorených subjektov na území Slovenskej republiky na základe predchádzajúceho povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Činnosť účelovo vytvorených subjektov spočíva v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré účelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom. Rozsah povolenia, povinné podmienky, ktoré sa zahrnú do všetkých vydaných zmlúv, požiadavky vhodnosti a odbornosti na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt, požiadavky na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel, mechanizmy vnútornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu, požiadavky na účtovníctvo a obozretné podnikanie a požiadavky na solventnosť účelovo vytvorených subjektov budú upravené vo vykonávacom nariadení vydanom Komisiou.

K § 67

Na základe článku 172 smernice Solventnosť II Komisia príjme vykonávacie opatrenia, ktorými stanoví kritéria na zhodnotenie, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovaciu činnosť poisťovní a zaisťovní so sídlom v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom Solventnosť II. Ak sa usúdi, že režim solventnosti v tretej krajine je rovnocenný, zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v tejto tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Uvedeným postupom sa zabezpečí pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

K § 68

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky rozdeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K § 69

V zmysle článku 209 smernice Solventnosť II sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného v životnom poistení, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za krytie rizika, na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby sa umožnilo poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.

K § 70

Ustanovením odseku 1 sa stanovujú poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne viaceré povinnosti majúce za cieľ vykonávanie činnosti s odbornou starostlivosťou v záujme ich klientov, poskytovanie informácií potrebných na uzavretie poistnej zmluvy a zákaz používania nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

Ustanoveniami odseku 2 a 3 sa stanovuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť postupovať v uvedených prípadoch podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovením odseku 4 sa upravuje povinnosť poskytnúť poistníkovi v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím poistnej zmluvy dôležité zmluvné podmienky uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Dostatočný časový predstih sa chápe ako časový priestor potrebný na zodpovedné rozhodnutie sa pre poistný produkt, pričom jeho reálne trvanie závisí od skúseností a znalostí klienta v oblasti konkrétneho poistného produktu, ako aj od charakteru a zložitosti predmetného poistného produktu. Dostatočný časový predstih potrebný pre konkrétneho klienta je na posúdení osoby, ktorá s klientom uzatvára poistnú zmluvu.

Nasledujúce odseky ustanovujú povinnosť pre členov predstavenstva a členov dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcich pobočky zahraničnej poisťovne

a vedúcich pobočky zahraničnej zaisťovne, nútených správcov, zástupcov nútených správcov, prokuristov a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať svoju činnosť spôsobom zohľadňujúcim a minimalizujúcim riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov a v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov. Upravuje sa zodpovednosť za skutočnú škodu spôsobenú členom predstavenstva poisťovne a zaisťovne a vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 71

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s takýmito osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne a zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

K § 72

V tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť vybraným fyzickým osobám zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Rovnako sa stanovuje povinnosť zachovať mlčanlivosť vo vzťahu k osobným údajom klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s článkom 68 smernice Solventnosť II, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní v zákonom určených dôvodov a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a vymedzenými osobami.

K § 73

S cieľom chrániť záujmy poistníkov alebo poistených sa stanovuje, že poisťovňa vykonávajúca súčasne činnosti životného poistenia aj neživotného poistenia (tzv. univerzálna poisťovňa) je povinná riadiť tieto činnosti osobitne. Predovšetkým sa stanovuje, že na tieto poisťovne sa vzťahujú rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na

rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zohľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

V súvislosti s možnosťou vykonávať súčasne poisťovaciu činnosť aj zaisťovaciu činnosť sa stanovuje, že ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť je povinná vykonávať tieto činnosti tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených a zaistených a viesť oddelenú analytickú evidenciu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť viesť oddelenú správu, viesť oddelenú analytickú evidenciu a uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví.

K § 74

Ustanovuje sa povinnosť viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorý bol poverený overením účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora alebo audítorskej spoločnosti výhrady, môže výber odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora alebo audítorskú spoločnosť, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami a ochrany poistníkov sa stanovuje povinnosť audítorov a audítorských spoločností okamžite ohlásiť Národnej banke Slovenska akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať závažný vplyv na finančnú situáciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 75

V zmysle článku 159 smernice Solventnosť II sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska týkajúca sa cezhraničného vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti. Informácie sa poskytujú osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Pre neživotné poistenie sa informácie poskytujú v členení podľa skupín odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu zákona, pre životné poistenie v členení podľa poistných odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu zákona.

Zároveň sa stanovuje povinnosť pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, pričom ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.

K § 76

V súlade s článkami 57 a 61 smernice Solventnosť II sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce zrušiť alebo znížiť svoju priamu alebo nepriamu kvalifikovanú účasť na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak sa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účasti na základom imaní alebo na hlasovacích právach, ktoré spôsobia, že tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc stanovených v návrhu zákona. V súlade s článkom 61 smernice Solventnosť II sa zároveň stanovuje, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenska.

K § 77

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni v stanovených hraniciach, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predaj podniku, vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, vykonávanie finančného sprostredkovania, neuverejnenie informácií, ktoré obsahuje správa o solventnosti a finančnom stave, viaceré žiadosti týkajúce sa stanovenia a zaradenia vlastných zdrojov, nahradenie niektorých parametrov v štandardnom vzorci parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, schválenie a následné zmeny vnútorného modelu, viaceré žiadosti pri aplikácii osobitného režimu.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 78

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje v prípade fyzickej osoby, identifikačné údaje v prípade právnickej osoby, kontaktné údaje, doklady potrebné na splnenie požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním. Následne sa upravuje spracovávanie údajov poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a podmienky ich poskytovania tretím osobám.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sa stanovuje poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne povinnosť zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy v životnom poistení nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné poistné zmluvy vrátane ich zmien a súvisiacich dokladov, údaje a kópie dokladov

o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 79

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahŕňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú bližšie upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu ako kontrola vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa zákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov.

V zmysle Hlavy I Kapitoly III smernice Solventnosť II sa stanovujú všeobecné právomoci dohľadu, všeobecné zásady výkonu dohľadu, postup pri výkone dohľadu pri cezhraničnom poskytovaní služieb, poskytovanie informácii pre účely dohľadu a poskytovanie informácii Národnou bankou Slovenska iným subjektom.

K § 80

S cieľom zabezpečiť výkon dohľadu Národnej banky Slovenska nad zvereným výkonom funkcií a činností sa v zmysle článku 38 smernice Solventnosť II stanovujú podmienky, ktoré musí poisťovňa a zaisťovňa splniť, keď zveruje výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe. Zároveň sa upravuje režim výkonu dohľadu na mieste v priestoroch poskytovateľa služieb pri cezhraničnom zverení výkonu funkcie alebo činnosti.

K § 81 až 86

V zmysle článku 212 smernice Solventnosť II sa definujú subjekty podliehajúce výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, skupina, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť. Zároveň sa definujú subjekty podieľajúce sa na výkone dohľadu nad skupinou, a to orgán dohľadu nad skupinou a kolégium orgánov dohľadu.

V súlade s článkom 213 smernice Solventnosť II sa stanovuje rozsah a prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou. Pre vybrané subjekty sa v určených prípadoch stanovuje možnosť uplatňovať len ustanovenia zákona upravujúce doplňujúci dohľad.

V súlade s článkom 214 sa stanovuje rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou. Vymedzujú sa prípady, kedy môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu z dohľadu nad skupinou.

Dohľad nad skupinou sa v každom prípade uplatňuje na úrovni konečnej materskej spoločnosti so sídlom v Spoločenstve. V súlade s opciou danou členským štátom uvedenou v

článku 216 smernice Solventnosť II sa však povoľuje Národnej banke Slovenska vykonávať v primeranom rozsahu dohľad nad skupinou na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni. V takom prípade je Národná banka Slovenska oprávnená uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, kde sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

V súvislosti s výkonom dohľadu nad skupinou budú viaceré podrobnosti upravené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 87 až 96 a 99

Na úrovni skupiny je potrebné kalkulovať solventnosť za poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu tvoriace súčasť skupiny. Poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou alebo v prípade holdingových poisťovní, poisťovňa alebo zaisťovňa v skupine, sú povinné zabezpečiť, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny. Uvedené výpočty sa vykonajú minimálne raz ročne, a to buď poisťovňou s účasťou, zaisťovňou s účasťou alebo holdingovou poisťovňou a predložia sa orgánu dohľadu nad skupinou. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa opätovne bezodkladne vypočíta a oznámi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Stanovujú sa technické zásady a metódy výpočtu solventnosti skupiny. Poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii alebo, ak orgán dohľadu nad skupinou určil po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou z dôvodu vhodnosti metódu založenú na odpočte a agregácii alebo kombináciu oboch metód.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná účasť, ktorú má spoločnosťou s účasťou vo svojich prepojených spoločnostiach. Pomerná účasť sa stanoví buď ako percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov alebo ako pomer upísaného kapitálu v priamej alebo nepriame držbe spoločnosti s účasťou. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou a príbuznou spoločnosťou, spoločnosťou s účasťou alebo inou príbuznou spoločnosťou niektorej z jej spoločností s účasťou.

K § 97

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypočíta na základe vnútorného modelu len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. V súlade s článkom 231 smernice Solventnosť II sa stanovuje proces schvaľovania použitia vnútorného modelu.

K § 98

Pri nariadení navýšenia kapitálu skupiny sa postupuje primerane podľa § 142 návrhu zákona a vykonávacieho nariadenia. Pri stanovení, či konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny sa na úrovni skupiny posudzuje najmä to, či existujú riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté a, či sú uložené navýšenia kapitálu príbuzným spoločnostiam, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

K § 100

V súlade s článkom 235 smernice Solventnosť II sa stanovuje výpočet solventnosti skupiny, ak je poisťovňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Spoločenstva. Na účely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou podliehajúca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 101 až 105

V súlade s článkami 236 až 240 smernice Solventnosť II sa upravuje osobitný režim pre poisťovňu a zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prípade splnenia podmienok a uplatnenia režimu rozhodnutia Národnej banky Slovenska týkajúce sa navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, požiadavky na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca alebo požiadavky, aby pri výpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika, poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, podliehajú predchádzajúcej konzultácii príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolégia postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou nedodržala kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou. Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dňa zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, príjme stanovisko k návrhu ozdravného plánu.

Národná banka Slovenska príjme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni. S výnimkou situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska uloží opatrenie prijaté kolégiom orgánov dohľadu poisťovni alebo zaisťovni a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou nedodržala minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môže postúpiť skutočnosti Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). V takom prípade Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane.

V zmysle článku 240 smernice Solventnosť II sa stanovujú prípady, kedy sa na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu prestane osobitný režim uplatňovať.

K § 106

V zmysle článku 244 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad na koncentráciou rizík na úrovni skupiny, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môže vydať vykonávacie nariadenie stanovujúce vymedzenie a identifikáciu významnej koncentrácie rizík a predkladania správ o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 107

V zmysle článku 245 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad nad vnútroskupinovými transakciami, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môže vydať vykonávacie nariadenie stanovujúce vymedzenie a identifikáciu významnej vnútroskupinovej transakcie a predkladania správ o významných vnútroskupinových transakciách v rámci skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 108

V zmysle článku 246 smernice Solventnosť II sa upravuje riadenie rizík a vnútorná kontrola na úrovni skupiny, ktoré podliehajú kontrole orgánom dohľadu nad skupinou. Vnútorná kontrola skupiny zahŕňa minimálne primerané procesy týkajúce sa solventnosti skupiny umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a identifikovať prislúchajúce použiteľné vlastné zdroje a postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík. Stanovuje sa povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré podlieha kontrole orgánu dohľadu nad skupinou. Po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou sa môže vykonať súčasne s vlastným posúdením rizika a solventnosti na úrovni skupiny aj posúdenie na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia, ktorý sa predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu.

K § 109

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu príslušných členských štátov. V súlade s článkom 247 smernice Solventnosť II sa stanovuje spôsob určenia orgánu dohľadu nad skupinou. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou.

K § 110 až 112

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktorých majú poisťovne, poisťovne z iných členských štátov, zaisťovne a zaisťovne z iných členských štátov skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostredníctvom kolégia orgánov dohľadu. Všetci členovia kolégia orgánov dohľadu by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sústavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. V rámci kolégia by sa malo zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu.

Činnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Orgány dohľadu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovaných kritérií.

K § 113

V zmysle článku 251 smernice Solventnosť II sa upravuje výmena informácii medzi orgánom dohľadu nad skupinou a orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorých má materská spoločnosť svoje ústredie, a ktoré samotné nevykonávajú dohľad nad skupinou. S cieľom zabrániť dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom zapojeným do dohľadu, kontaktuje orgán dohľadu na skupinou pri informáciách, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu, ak je to možné.

K § 114

V súlade s článkom 252 smernice Solventnosť II sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu členských štátov zodpovednými za dohľad nad bankami alebo subjektmi kolektívneho investovania, ak poisťovňa alebo zaisťovňa a banka so sídlom v inom členskom štáte, alebo subjekt kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte sú priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločnú spoločnosť s účasťou.

K § 115

V zmysle článkov 254 a 255 smernice Solventnosť II sa upravujú práva a povinnosti Národnej banky Slovenska v procese získavania a výmeny informácií. Pri výkone dohľadu nad skupinou môže Národná banka Slovenska požadovať informácie potrebné na účely výkonu tohto dohľadu priamo od spoločnosti v skupine, ak aj nevykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak už tieto informácie boli vyžiadané, ale neboli v primeranej časovej lehote poskytnuté. V prípade, že Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, stanovuje sa jej právomoc udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov v intervaloch kratších ako jeden rok na úrovni skupiny a z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny s tým, že v obidvoch prípadoch musia byť splnené stanové podmienky. Získané informácie je Národná banka Slovenska oprávnená overiť dohľadom na mieste. Upravuje sa režim pri cezhraničnom overovaní predložených informácií a možnosť obrátiť sa na Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 116 a 117

V súlade s článkom 256 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia vzťahujúce sa na zverejňovanie správy na sólo úrovni. Správa o solventnosti a finančnom stave môže na základe žiadosti konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva a so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou obsahovať aj informácie za každú dcérsku spoločnosť v rámci skupiny. Tieto informácie musia byť jednotlivo identifikovateľné a uverejnené v súlade s pravidlami pre uverejňovanie na sólo úrovni.

V súlade s článkom 256a smernice Solventnosť II sa stanovuje pre poisťovňu, zaisťovňu, holdingovú poisťovňu a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť povinnosť minimálne raz ročne zverejniť právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru skupiny.

K § 118

V zmysle článku 257 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisťovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sú povinné spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pri výkone svojich funkcií. Na plnenie požiadaviek sa uplatňujú ustanovenia paragrafu upravujúcom požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sólo entít.

K § 119

V súlade s článkom 258 smernice Solventnosť II sa upravujú postupy voči poisťovacej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti pri nedodržaní príslušných

požiadaviek zákona alebo pri potenciálnom ohrození solventnosti, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou príslušnej poisťovacej holdingovej spoločnosti.

K § 120 až 123

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k určeniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách sa Komisii umožňuje prijatie záväzných rozhodnutí týkajúcich sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajinách. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a v spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 124

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (ďalej len „smernica 2002/87/ES) sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 125

V súlade s článkom 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 126

Ustanovenie v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 127

Na základe článkom 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a Komisii.

K § 128

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s článkom 3 smernice 2002/87/ES.

K § 129

V zmysle článku 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 130

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s článkom 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke

Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 131

V súlade s článkom 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 132

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s článkom 8 smernice 2002/87/ES.

K § 133

V súlade s článkom 9 smernice 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 134

Ustanovenie v zmysle článku 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 135

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s článkom 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti

prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 136

Návrh zákona v súlade s článkom 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 137

V súlade s článkom 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v predmetných ustanovenia návrhu zákona.

K § 138

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 139

Predmetné ustanovenie návrhu zákona upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, skončiť nepovolenú činnosť, peňažnú pokutu, obmedziť alebo pozastaviť oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď. Za nedodržiavanie podmienok podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť vybrané sankcie aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

K § 140

V súlade s článkom 17 smernice 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu

nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad ako aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.

K § 141

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

V odseku 2 sa stanovujú prípady, kedy môže Národná banka Slovenska nariadiť prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo ich častí. V lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu vrátane súhlasného vyjadrenia preberajúcej poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. V prípade, ak v tejto lehote nenájde preberajúci subjekt, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska.

K § 142

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapitálová požiadavka na solventnosť. Národná banka Slovenska by preto mala mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prípadoch uvedených v návrhu zákona a po preskúmaní stavu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môžu však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné. Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každej poisťovne alebo zaisťovne než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažných zlyhaní v oblasti správy by Národná banka Slovenska mala zabezpečiť, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vynaložila maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

Podrobnejšie okolnosti, za ktorých sa môže uložiť navýšenie kapitálu a metódy jeho výpočtu ustanoví Komisia vo vykonávacom nariadení.

K § 143

V zmysle článku 52 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska informovať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o navýšeniach kapitálu nariadených Národnou bankou Slovenska.

K § 144

V súvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu. Do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska realistický ozdravný plán.

Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, dosiahla nápravu stavu a to buď obnovou použiteľných vlastných zdrojov na požadovanú úroveň alebo znížením svojho rizikového profilu. Uvedená lehota môže byť Národnou bankou Slovenska predĺžená o tri mesiace, v prípade mimoriadnej situácie na finančných trhoch aj o dlhšie obdobie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Národnej banke Slovenska správu o vývoji.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska bude situácia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne ďalej zhoršovať, môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie ozdravného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 145

V súvislosti s minimálnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska realistický krátkodobý finančný plán. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od zistenia dosiahnuť nápravu stavu a to buď zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje na požadovanú úroveň alebo znížiť svoj rizikový profil.

Národná banka Slovenska môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie finančného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 146

Ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ak si to situácia vyžaduje, uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila túto pobočku.

K § 147 až 155

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo jej likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V ustanoveniach sa ďalej upravuje informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska prizvať odborných poradcov. V návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom a majetku poisťovne alebo zaisťovne, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje

zákon k súčinnosti pri výkone nútenej správy. Ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni, pričom je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni alebo zaisťovni je nežiaduce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne alebo zaisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 155 upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy.

K § 156 a 157

Ustanovenia návrhu zákona upravujú prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa ku ktorému môže dôjsť buď na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne, odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, odovzdávajúcej zaisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne alebo na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa § 141. Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv alebo zaistný kmeň ako súbor uzavretých platných zaistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami a zaisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených, a preto je takýto prevod možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej spoločnosti splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťovňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote uvedenej v návrhu oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťovňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej spoločnosti, ktoré boli predmetom prevodu. Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicou Solventnosť II upravuje postup prevodu poistného kmeňa a zaistného kmeňa v rámci členských štátov. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo zaistný kmeň na poisťovňu z iného členského štátu, zaisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte na základe rozhodnutia

Národnej banky Slovenska po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu preberajúcej spoločnosti. Obdobne sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý požiadal Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 158 a 159

V týchto ustanoveniach sú v súlade s článkom 144 smernice Solventnosť II taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné zmluvy alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 160

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vzniku skutočností vedúcich k zániku povolenia.

K § 161 a 162

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne a zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne zabezpečujúce ochranu poistených a príjemcov poistného plnenia.

V súlade s článkom 160 smernice Solventnosť II sa ustanovuje, že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných

zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.

Ďalej sa upravujú pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov. Ustanovujú sa postupy Národnej banky Slovenska pri zrušení poisťovne a zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky ako aj ďalšie informácie.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 163

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 164

V tomto ustanovení sa upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovní.

Vytvára sa inštitút hlavného spolupoisťovateľa, ktorý musí byť uvedený v poistnej zmluve a zároveň v prípade viacerých spolupoisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému spolupoisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom spolupoisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov, ak nebolo dohodnuté inak.

K § 165

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre činnosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by hlavný spolupoisťovateľ mal stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Ďalej sa zabezpečuje osobitná spolupráca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi Národnou bankou Slovenska a Komisiou.

K § 166

V súlade s článkom 198 smernice Solventnosť II sa definuje poistenie právnej ochrany. Následne sa v zmysle článku 200 smernice Solventnosť II stanovujú opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutočnosti, že poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne súčasne s poistením právnej ochrany poskytuje aj poistenie v inom odvetví neživotného, prípadne pri univerzálnych poisťovniach, aj životného poistenia. Za týmto účelom je možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi, pričom poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zabezpečiť minimálne jedno z týchto opatrení.

K § 167

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce podmienky, že hrubé predpísané poistné za účtovne obdobie neprevyšuje 5 miliónov eur, celkové technické rezervy poisťovne neprevyšujú 25 miliónov eur, ak poisťovňa patrí do skupiny, tak celkové technické rezervy skupiny neprevyšujú 25 miliónov eur, poisťovňa nevykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť v poistných odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 10 až 15, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 500 000 eur, technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 2 500 000 eur, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 10 % jej celkového hrubého predpísaného poistného alebo technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 10 % jej celkových technických rezerv, ak poisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť a poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iného členského štátu na základe jednotného európskeho pasu, sú vyňaté z pôsobnosti príslušných častí návrhu zákona v zmysle článku 4 smernice Solventnosť II. V zmysle smernice Solventnosť II sa však nebráni poisťovniam spĺňajúcim uvedené kritéria pokračovať v režime Solventnosť II pri splnení zákonom stanovených požiadaviek.

K § 168

Stanovujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Národnou bankou Slovenska v prípade, že žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukáže, že budúca poisťovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky stanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7 návrhu zákona.

K § 169

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť len na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by poisťovňa chcela využiť možnosti jednotného európskeho pasu musí požiadať o povolenie podľa § 7 zákona. Ustanovenie ďalej stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 168.

K § 170

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 návrhu zákona, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 171 až 178

Ustanovenia upravujú tvorbu technických rezerv poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim. Technické rezervy sa tvoria v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola v každom okamihu zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú v zákone taxatívne vymedzené a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto technických rezerv, poisťovňa je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

V súlade s doterajšou praxou sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo zahraničnými bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 178 návrhu zákona. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením. Stanovuje sa povinnosť umiestniť prevažnú časť prostriedkov technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa poisťovňa zaviazala plniť.

K § 179

Ustanovením sa upravuje solventnosť poisťovne, t.j. schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia poisťovni splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia. Za týmto účelom je poisťovňa povinná kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi. Definuje sa minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť, ktorej absolútnu spodnú hranicu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K § 180

Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Organizačná štruktúra poisťovne musí byť primerane transparentná s jasným a vhodným rozdelením zodpovedností tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo vzniku konfliktu záujmov. Zároveň musí byť zabezpečená účinná výmena informácií v rámci poisťovne. Poisťovňa je povinná v organizačnej štruktúre zahrnúť útvar vnútorného auditu, útvar riadenia rizík a útvar aktuárskych výpočtov, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne. Za účelom sústavného dodržiavania požiadaviek je poisťovňa povinná vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne v rozsahu uvedených činností ako aj povinnosť prehodnocovať túto písomnú koncepciu. Stanovujú sa povinnosti pri aktívnom a pasívnom výkone finitného zaistenia.

K § 181

Stanovuje sa, že členovia predstavenstva a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva musia po celý čas spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť. Zmeny týkajúce sa týchto osôb podliehajú notifikačnej povinnosti zo strany poisťovni voči Národnej banke Slovenska. Pre účely posúdenia sa definuje odborná spôsobilosť a dôveryhodná osoba.

K § 182

Poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizík minimálne zahŕňať. Stanovuje sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizika, pričom náležitosti správy ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.

K § 183

Stanovujú sa úlohy útvaru aktuárskych výpočtov. Poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, je povinná zabezpečiť osobám vykonávajúcim činnosti v útvare aktuárskych

výpočtov prístup k všetkým potrebným informáciám. Stanovujú sa povinnosti vedúcemu útvaru aktuárskych výpočtov pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne.

K § 184

Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahŕňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, kontrolné procesy a postupy a procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácii na všetkých úrovniach poisťovne. Stanovujú sa povinnosti útvaru vnútorného auditu. Výkon vnútorného auditu musí byť objektívny a nezávislý od operačných činností. S týmto cieľom návrh zákona stanovuje určité požiadavky na útvar vnútorného auditu – jeho vedúci nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne, ktorej je zamestnancom, osoby vykonávajúce vnútorný audit musia mať prístup k informáciám potrebných na výkon ich úloh a vedúci útvaru je povinný oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu poisťovne. Poisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok. Náležitosti tohto oznámenia môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

K § 185

Ustanovuje sa možnosť poisťovne, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, zveriť jednu alebo viac činností inej osobe na základe zmluvy o zverení činnosti schválenej predstavenstvom poisťovne. Zverením výkonu činnosti nezaniká zodpovednosť poisťovne za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných právnych predpisov. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí poisťovňa zabezpečiť pri zverení výkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon činností v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, pričom je povinná následne informovať o významných zmenách v súvislosti s týmito činnosťami. Ustanovujú sa náležitosti zmluvy o zverení výkonu činnosti.

K § 186

Ak poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie je povinná zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie. Táto oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu. Stanovujú sa podmienky ohľadne stanovenia a krytia kapitálových požiadaviek. Ďalej sa stanovuje povinnosť viesť účtovnú evidenciu osobitne pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia a pripraviť účtovné závierky tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady, najmä poistné, platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Rozdelenie spoločných položiek musí byť akceptované Národnou bankou Slovenska. Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, ak výška položiek použiteľných

základných vlastných zdrojov v súvislosti s činnosťou v jednom poistnom druhu nie je dostatočná na krytie minimálnych kapitálových požiadaviek v druhom poistnom druhu.

K § 187

Stanovuje sa povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť schopnosť poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť pravidelného predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ďalších údajov a informácií vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ. Údaje iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 188

Ustanovenie upravuje väzbu návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stanovuje sa forma akcií vydaných poisťovňou a zaisťovňou.

K § 189

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 190

V predmetom ustanovení sa určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

K § 191 až 193

Ustanovenie upravuje väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami návrhu zákona najneskôr do 1. januára 2016.

Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto zákona.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Povolenie na vznik a činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra

2015, ktoré je platné k 31. decembru 2015, sa považuje za povolenie na činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa tohto zákona.

Národná banka Slovenska vydá ku dňu účinnosti tohto zákona poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne osvedčenie o rozsahu poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti podľa prílohy č. 1 návrhu zákona, ktorú je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oprávnená vykonávať na základe povolenia.

Nedostatky zistené v činnosti poisťovní, zaisťovní a iných osôb sa budú posudzovať a prejednávať podľa tohto zákona a pokuty sa budú ukladať podľa tohto zákona, ak to bude pre tieto subjekty priaznivejšie bez ohľadu na to, či sa do účinnosti tohto zákona začalo o týchto nedostatkoch konanie alebo sa začne až po účinnosti tohto zákona.

K § 194

S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016 sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje možnosť poisťovne a zaisťovne podať od 1. apríla 2015 žiadosť o schválenie potrebných náležitostí. Pri ich posudzovaní postupuje Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a vykonávacieho nariadenia. Zároveň sa stanovuje právomoc Národnej banky Slovenska posudzovať ďalšie požiadavky od 1. júla 2015. Súhlasy, povolenia a iné rozhodnutia vydané v tejto súvislosti sú vykonateľné najskôr od 1. januára 2016.

K § 195

S cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje právomoc Národnej banky Slovenska rozhodnúť od 1. apríla 2015 o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

K § 196

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre poisťovne a zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavia uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktoré sa zaviazali Národnej banke Slovenska ukončiť svoju činnosť do 1. januára 2019.

K § 197

V súlade s článkami 129 a 131 smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa stanovenia a krytia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 198

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa predkladania informácií pre účely dohľadu.

K § 199

V súlade s článkom 77f smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácii Národnou bankou Slovenska Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 200

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa zahrnutia položiek skutočnej miery solventnosti stanovených v súlade s doterajšími predpismi do triedy 1 alebo triedy 2 základných vlastných zdrojov.

K § 201

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa investovania do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011 a parametrov štandardného vzorca podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia.

K § 202

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre prípad, že poisťovňa alebo zaisťovňa k 31. decembru 2015 spĺňa požadovanú mieru solventnosti v súlade s doterajšími predpismi, ale v roku 2016 nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa tohto zákona.

K § 203

V súlade s článkom 308c smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier v prípade prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov.

K § 204

V súlade s článkom 308d smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na prechodné zníženie technických rezerv.

K § 205

V súlade s článkom 308e smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa povinností poisťovne alebo zaisťovne uplatňujúcej prechodné ustanovenie informovať Národnú banku Slovenska o tom, že by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia.

K § 206

Preberané právne záväzné akty Európskej únie sú vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 207

Uvedené ustanovenie obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodom 1 až 3

V súlade s článkami 183 a 185 smernice Solventnosť II sa upravuje poskytovanie informácií poistníkom, a to pred uzavretím poistnej zmluvy a počas trvania poistnej zmluvy.

K bodu 4

V zmysle článku 199 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že krytie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy.

K bodu 5

Stanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.

K bodu 6

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nového zákona o poisťovníctve.

K bodu 3

Navrhovaná zmena vyplýva z právnych dôsledkov vyplývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 4

Stanovuje sa povinnosť poisťovateľa zohľadňovať pri stanovovaní poistného v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodový priebeh buď formou zľavy na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia zodpovednosti alebo formou príplatku k poistnému (malus) v prípade, ak došlo z poistenia zodpovednosti k poistnému plneniu. Úlohou systému bonus-malus je tiež

zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistného, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením systému bonus-malus by malo poistné korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Zavedenie systému bonus-malus sa bude vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy v poistení zodpovednosti.

K bodu 5

Z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa stanovuje maximálna lehota na zánik poistnej zmluvy z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené v deň jeho splatnosti.

K bodu 6

Vypúšťa sa ustanovenie stanovujúce povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo počas poistného obdobia pre neplatenie poistného. Uvedené ustanovenie spôsobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu, keď poistený platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie bodu 6.

K bodu 8

Vypúšťa sa ustanovenie odseku 12 § 11 stanovujúce, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacnásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhradu škody) za neho môže vyplatiť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.

K bodom 9 až 12

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nového zákona o poisťovníctve.

K bodom 13 a 14

Navrhované zmeny vyplývajú z právnych dôsledkov vyplývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 15

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. IV

Stanovuje sa účinnosť návrhu zákona. S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016, sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona ustanovujúcich možnosť poisťovne a zaisťovne podať žiadosť o schválenie potrebných náležitostí Národnej banke Slovenska. Zároveň s cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona umožňujúcich Národnej banky Slovenska rozhodnúť o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky