1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) poslanci Jozef Viskupič a Lucia Nicholsonová.

Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie [napr. spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len „spoločenstvo“)] mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.

Zo zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z. z.“) sa preto vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla (ďalej len „dodávateľ“) v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné, ako aj účastníka konania.

V praxi toto neprijateľné ustanovenie o dodávateľovi ako dotknutom orgáne vydávajúcom záväzné stanovisko podľa zákona č. 657/2004 Z. z. znamená právo veta miestnej teplárne (miestneho dodávateľa) o. i. na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo. Bytové domy sú v dôsledku tohto ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z tohto nevoľníctva vymaniť zriadením vlastnej kotolne. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov návrhu zákona o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie, či svojvoľne brániť v konaní nezaloženom na princípe podnikania. Tak, ako je nemysliteľné, aby napr. prevádzkovateľ hypermarketu mohol zablokovať výrobu potravín z vlastných zdrojov obyvateľov, či otvorenie novej predajne potravín vo svojej spádovej oblasti, nemalo by ani byť umožnené, aby miestny dodávateľ mohol blokovať napr. zriaďovanie vlastnej kotolne v bytovom dome, či znemožniť činnosť iného potenciálneho dodávateľa, ktorý spĺňa zákonné predpoklady.

Pokiaľ je odberateľovi, resp. v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, ktorého cieľom je predovšetkým zníženie výdavkov na energie, reálnym dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Z § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa najmä v záujme odberateľov a následne aj konečných spotrebiteľov vypúšťa problematický odsek 10 účinný od 1. mája 2014, ktorý bol do predmetného zákona doplnený jeho poslednou novelou (zákonom č. 100/2014 Z. z.). Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba akejkoľvek novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska súčasného dodávateľa. Sústavou tepelných zariadení sa na účely zákona č. 657/2004 Z. z. rozumejú zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Odberateľom a v konečnom dôsledku aj konečným spotrebiteľom tak nemusí byť umožnené zvoliť si pre nich čo najvýhodnejšiu dodávku tepla. Ustanovenie § 12 ods. 10 platného zákona č. 657/2004 Z. z. považujeme za nespravodlivé aj voči potenciálnym novým dodávateľom.

Dodávateľ by po schválení návrhu zákona pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona ani účastníkom takéhoto konania. Dodávateľ by však po splnení zákonných predpokladov zostal účastníkom konania podľa stavebného zákona výlučne na základe ustanovení stavebného zákona.

Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. by v dôsledku navrhovaného vypustenia ustanovenia § 12 ods. 10 z uvedeného zákona nebolo vôbec možné. Záväzné stanovisko je totiž v zmysle § 140b stavebného zákona na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený priamo v osobitnom predpise.

Dotknutý orgán je povinný vo svojom záväznom stanovisku vždy uviesť príslušné ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť. Výlučne dodávateľ by tak už viac nemohol brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome, či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (viď aj čl. I bod 2).

Schválením navrhovaného vypustenia by došlo k náprave stavu, ktorý sa nejaví byť v právnom štáte prípustný a má negatívny vplyv tak na odberateľov a následne aj na konečných spotrebiteľov, ako aj na potenciálnych nových dodávateľov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s čl. I bodom 1.

3

K bodu 3

V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Najmä v prospech odberateľov a v konečnom dôsledku aj konečných spotrebiteľov sa ustanovuje, že na konanie podľa stavebného zákona súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred 1. marcom 2015 a nebolo do 28. februára 2015 právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia novej právnej úpravy (t. j. zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2015). Ak už bolo v takomto právoplatne neukončenom konaní podľa stavebného zákona do 28. februára 2015 vydané záväzné stanovisko dodávateľa (podľa ustanovenia § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z. účinného do 28. februára 2015), má stratiť platnosť dňom nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t. j. 1. marca 2015).

V takýchto právoplatne neukončených konaniach podľa stavebného zákona teda dodávateľ od 1. marca 2015 viac nebude dotknutým orgánom a jeho prípadné záväzné stanovisko vydané do 28. februára 2015 stratí platnosť nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.

K Čl. II

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. marca 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovatelia zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič a Lucia Nicholsonová

4

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

5

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predpokladajú sa výrazné pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, a to v súvislosti s ušetrením finančných prostriedkov, ktoré by obyvatelia inak vynaložili na cenovo nevýhodnejšie dodávky tepla (napr. pri 12-poschodovom bytovom dome sa predpokladá ročná úspora na jednu bytovú jednotku až 300 eur).

Čo sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, predpokladajú sa v závislosti od cieľovej skupiny podnikateľov súčasne pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy. Negatívny vplyv sa očakáva na súčasných dodávateľov, keďže po schválení návrhu zákona je pravdepodobná najmä zvýšená výstavba centrálnych zdrojov tepla v budovách na úkor centralizovaného zásobovania teplom. Na druhej strane, návrh zákona pozitívne vplýva na budúcich podnikateľov, pretože okrem nepodnikateľov umožňuje vstúpiť na trh aj novým podnikateľským subjektom, ktorých mohol doteraz blokovať súčasný dodávateľ. Konkrétne vyčíslenie týchto vplyvov nie je v rámci doložky vybraných vplyvov uvedené z dôvodu, že v súčasnosti nie je známy počet bytových domov, ktoré si po schválení návrhu zákona budú mať záujem zriadiť vlastnú kotolňu, ani počet iných záujemcov o výstavbu sústavy tepelných zariadení. Návrhom zákona nie je dotknuté ustanovenie § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. o povinnom odbere tepla, ktoré sa týka tepla vyrábaného z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

6