Podľa čl. 66 Ústavy Slovenskej republiky zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. Podmienky rozdelenia obce bližšie upravuje § 2a ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). V zmysle tejto zákonnej dikcie sa obec môže rozdeliť, ak:
•nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ktoré tvoria súvislý územný celok,
•nové obce budú mať najmenej 3 000 obyvateľov,
•nové obce urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce,
•do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Predkladaný návrh zákona však podmieňuje rozdelenie obce aj splnením novej podmienky, ktorá je priamo závislá od dĺžky spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce. Stanovuje sa, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce nesmie byť menšia než polovica obvodu celkovej dĺžky hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce. Takáto podmienka na prípadné odčlenenie časti obce predíde z územno-technického hľadiska nežiaducemu rozdeľovaniu obcí, v ktorých sú jednotlivé časti obce navzájom územne, personálne či organizačne prepojené s obcou.
Pojmové vymedzenie hranice katastrálneho územia vychádza zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktorý v § 3 ods. 8 vymedzuje katastrálne územie ako územno-technickú jednotku, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.
Navyše, návrh zákona stanovuje ako ďalšiu novú podmienku odčlenenia časti obce aj to, aby cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorej je súčasťou, neviedla cez inú obec. V praxi dochádza k takmer absurdným situáciám, keď obyvatelia časti obce, ktorá sa chce odčleniť, musia pri cestovaní do obce, ktorej sú súčasťou, cestovať cez inú obec. Sprísnením podmienok odčleňovania obce sa súčasne posilňuje istota, že nedôjde k nežiaducemu drobeniu územia Slovenskej republiky. Pojem „cesta“ je vymedzený v § 4a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon o obecnom zriadení v § 11a ods. 1 písm. a) stanovuje konanie obligatórneho referenda o rozdelení obce. Vyhlásiť referendum môže obec, resp. v jej mene konajúce obecné zastupiteľstvo, a to i) z vlastného podnetu alebo ii) na základe petície skupiny obyvateľov obce. V snahe umožniť obyvateľom časti obce rozhodovať o veciach verejných v tej časti obce, v ktorej žijú, sa ako druhá podmienka tohto návrhu zákona na rozdelenie obce zvyšuje kvórum potrebné na podporu petície formou jej podpisu, z 30% oprávnených voličov obce na 60% oprávnených voličov, nie však celej obce, ale iba oprávnených voličov odčleňovanej časti obce.
Predkladaný návrh zákona vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. časti obce, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Konkrétne na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemných komunikácií, výsadbu zelene, kvalitu verejných služieb, výšku miestnej dane, občiansku vybavenosť, atď. Uvedené skutočnosti úzko súvisia s rozdeľovaním finančných prostriedkov, ktoré má obec k dispozícii, keďže v zmysle čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky