z 21. októbra 2014,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a zákona č. 71/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.Nadpis prvej časti znie: „Všeobecné ustanovenia“. Za nadpis „Všeobecné ustanovenia“ sa vkladajú slová „Prvá hlava Základné ustanovenia“.

2.V § 1 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa slovo „majetkových“.

3.V § 1 odsek 2 znie:

„(2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní1) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) § 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Z. z.“.

4.V § 1 ods. 3 písm. d) sa slová „a vyrovnacieho“ nahrádzajú slovami „a reštrukturalizačného“.

5.V § 1 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so

spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a)“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:

„1a) Zákon č.../2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

6.V § 2 odsek 2 znie:

„(2) Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) požaduje od súdu2) vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá. Rovnako rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník požaduje od súdu nariadenie predbežného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskej zmluvy.“.

7.Slová „Druhá časť“ nad nadpisom „Rozhodcovská zmluva“ sa nahrádzajú slovami „Druhá hlava“.

8.V § 3 odsek 2 znie:

„(2) Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.“.

9.§ 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.“.

10.V § 4 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

11.V § 4 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 5, ktoré znejú:

„(3) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo

b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

(4) Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

(5) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona,3a) ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) Napríklad § 115 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 6.

12.V § 4 ods. 6 sa za slovami „pred rozhodcom“ vypúšťajú slová „najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní“.

13.§ 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“.

14.V § 5 ods. 1 tretia veta znie: „Ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.“.

15.Slová „Tretia časť“ nad nadpisom „Rozhodca“ sa nahrádzajú slovami „Tretia hlava“.

16.V § 6 ods. 1 sa za slovami „v plnom rozsahu“ vypúšťa čiarka a slová „má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu“.

17.V § 6 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súd ustanoví rozhodcu podľa § 8, ak vybraná osoba v čase ustanovenia rozhodcu neexistuje, vybraná osoba nie je oprávnená ustanoviť rozhodcu, alebo rozhodcu v dohodnutom čase neustanoví.“.

18. V § 6a sa na konci pripája táto veta: „Rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.“.

19.V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve“.

20.V § 8 odsek 4 znie:

„(4) Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, ak tento zákon neustanovuje inak. Tejto povinnosti mlčanlivosti môžu rozhodcu zbaviť len účastníci príslušného rozhodcovského konania. Povinnosť mlčanlivosti rozhodcu podľa tohto zákona sa nevzťahuje na sprístupňovanie informácií orgánom činným v trestnom konaní a súdom na účely ich konania, ktoré sa týka predmetu rozhodcovského konania, postupu v rozhodcovskom konaní alebo iných skutočností súvisiacich s výkonom funkcie rozhodcu alebo s činnosťou stáleho rozhodcovského súdu.“.

21.V § 9 ods. 2 sa za slová „ktorého ustanovili“ vkladajú slová „alebo na ktorého ustanovení sa podieľali“.

22.V § 9 odseky 3 až 5 znejú:

„(3) Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vylúčení práva podľa odseku 5. V konaní pred stálym rozhodcovským súdom môže postup podávania námietok upravovať jeho rokovací poriadok, nesmie však vylúčiť právo zmluvnej strany obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neúspešnej námietke.

(4) Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia.

(5) Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.“.

23.V § 10 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) rozhodnutím podľa § 9 ods. 4, ktorým sa vyhovelo námietke,“.

24.V § 10 ods. 3 sa za slovo „alebo“ vkladá slovo „ak“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Súhlas s námietkou druhého účastníka rozhodcovského konania podľa § 9 ods. 4 sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že o odvolaní rozhodcu z dôvodov uvedených v tomto odseku môže na návrh niektorej z nich rozhodnúť vybraná osoba.“.

25.V § 10 ods. 4 sa slová „alebo sa zmluvné strany nedohodnú na jeho odvolaní podľa odseku 3, môže zmluvná strana požiadať vybranú osobu alebo súd, aby rozhodli“ nahrádzajú slovami „ani nie je odvolaný podľa odseku 3, môže zmluvná strana požiadať súd, aby rozhodol“.

26.Slová „Štvrtá časť“ nad nadpisom „Stály rozhodcovský súd“ sa nahrádzajú slovami „Štvrtá hlava“.

27.§ 12 vrátane nadpisu znie:

„§ 12

Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu

(1) Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor alebo komora zriadená zákonom.7b) Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.7c)

(2) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku8) zverejniť

a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,

b) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu,

c) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

(3) Údaje podľa odseku 2 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, alebo od zmeny údajov podľa odseku 2 písm. c).

(4) Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 2 písm. a) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Zmena štatútu a rokovacieho poriadku nenadobúda účinnosť skôr, než sa zverejní v Obchodnom vestníku, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy nedohodli inak.

(5) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

(6) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vždy do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka zverejní na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. V správe o činnosti uvedie najmä počet začatých, ukončených a prebiehajúcich konaní, celkový počet účastníkov konania, ako aj informáciu, koľkí z účastníkov sa zúčastňovali alebo zúčastňujú viac ako jedného konania pred stálym rozhodcovským súdom, menovitý zoznam rozhodcov, ktorí boli v danom roku ustanovení za rozhodcov v konkrétnom konaní spolu s údajom o počte konaní, v ktorých bol daný rozhodca ustanovený, ako aj celkovú výšku poplatkov uhradených stálemu rozhodcovskému súdu účastníkmi za konanie pred ním.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7b a 7c znejú:

„7b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.

7c) Napríklad § 90 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

28. V § 12a ods. 2 sa slová „podľa § 12 ods. 3“ nahrádzajú slovami „podľa § 12 ods. 2“.

29.V § 13 sa vypúšťa písmeno c).

30.V § 14 ods. 1 uvádzacej vete sa za slová „súdu upravuje“ vkladá slovo „najmä“.

31.V § 14 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane postupu ustanovenia a odvolania rozhodcov,“.

32.V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

33.V § 14 ods. 2 sa za slová „rokovacom poriadku“ vkladajú slová „alebo nedohodnutých v rozhodcovskej zmluve“.

34.V § 15 ods. 2 sa na konci vypúšťajú tieto slová: „a osobitné podmienky podľa štatútu tohto stáleho rozhodcovského súdu.“.

35.V § 15 ods. 3 sa na konci vypúšťajú tieto slová: „a jeho bydlisko“.

36.Slová „Piata časť“ nad nadpisom „Rozhodcovské konanie“ sa nahrádzajú slovami „Druhá časť“. Za nadpis „Rozhodcovské konanie“ sa vkladajú slová „Prvá hlava Priebeh rozhodcovského konania“.

37.V § 16 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania“.

38.Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 17a

Námietky proti procesným vadám

Na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.“.

39.V § 18 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo jeho zástupcu,“.

40.V § 18 ods. 4 druhej vete sa za slovo „Ak“ vkladajú slová „konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a“.

41.V § 18 ods. 6 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania“.

42.V § 19 ods. 2 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.18)“.

43.V § 21 ods. 2 druhej vete sa bodkočiarka za slovami „rozhodcovskom konaní“ nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;1a)“.

44.V § 21 ods. 4 prvej vete sa za slová „uznesením, alebo“ vkladá čiarka a slová „ak sa účastníci nedohodli inak“.

45.V § 21 ods. 4 tretej vete sa slovo „námietke“ nahrádza slovami „zamietnutí námietky“.

46.§ 21 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ak rozhodcovský súd zistí, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona,1a) konanie zastaví.“.

47.§ 22 vrátane nadpisu znie:

„§ 22

Predbežné opatrenia

(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania uznesením nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, ak je obava, že by výkon rozhodcovského rozhodnutia bol ohrozený, alebo ak je obava, že dôkaz neskoršie nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Ak sa tak účastníci rozhodcovského konania dohodli, môže stály rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie aj pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov).

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie len vtedy, ak bol návrh na jeho vydanie doručený druhému účastníkovi rozhodcovského konania a bola mu poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu.

(3) Predbežným opatrením môže rozhodcovský súd nariadiť účastníkovi konania najmä to, aby

a) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

b) nenakladal s určitými vecami alebo právami,

c) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, alebo

d) zabezpečil dôkazný prostriedok.

(4) Rozhodcovský súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla predbežným opatrením. Ak navrhovateľ v lehote určenej rozhodcovským súdom nezloží zábezpeku alebo nezloží preddavok, rozhodcovský súd rozhodcovský návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietne.“.

48. Za § 22 sa vkladajú § 22a až 22e, ktoré znejú:

„§ 22a

(1) Ak sa tak účastníci rozhodcovského konania dohodli, môže rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia druhého účastníka rozhodcovského konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí rozhodcovský súd druhému účastníkovi až spolu s uznesením, ktorým sa o návrhu rozhodlo.

(2) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 nie je exekučným titulom podľa osobitného predpisu.8b)

(3) Druhý účastník rozhodcovského konania môže podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia rozhodcovského súdu o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 námietky. Námietky nemajú odkladný účinok, ak rozhodcovský súd nerozhodne inak.

(4) Rozhodcovský súd najneskôr v lehote 30 dní od podania námietok rozhodne, či predbežné opatrenie podľa odseku 1 zruší, zmení alebo potvrdí. Ak bolo predbežné opatrenie nariadené stálym rozhodcovským súdom pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) o námietkach, rozhodne rozhodca (rozhodcovia) v lehote 30 dní od ustanovenia. Uznesenie o potvrdení alebo zmene predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa považuje za uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22.

§ 22b

(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak

a) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,

b) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci alebo

c) uplynul určený čas, dokedy malo trvať.

(2) Predbežné opatrenie rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, právo navrhovateľa bolo uspokojené alebo pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ktorá mu predbežným opatrením vznikla. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, má rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť aj o nároku na náhradu ujmy podľa predchádzajúcej vety.

§ 22c

(1) Predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.8b)

(2) Námietkam proti exekúcií, kde exekučným titulom je predbežné opatrenie rozhodcovského súdu, súd vyhovie aj vtedy, ak povinný účastník rozhodcovského konania exekučnému súdu preukáže, že:

a) neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodcovským súdom podľa tohto zákona alebo podľa dohody strán,

b) účastník rozhodcovského konania, ktorý navrhol nariadenie predbežného opatrenia, nesplnil povinnosť zložiť zábezpeku uloženú rozhodcovským súdom alebo

c) predbežné opatrenie bolo zrušené alebo zmenené.

(3) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie výkon uznesenia rozhodcovského súdu o nariadení predbežného opatrenia aj bez návrhu, ak zistí, že je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.

§ 22d

(1) Účastník rozhodcovského konania, sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie podľa tohto zákona alebo podľa dohody účastníkov. Domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22a sa môže účastník rozhodcovského konania, ak boli jeho námietky podľa § 22a ods. 3 neúspešné. Ustanovenia § 40 ods. 2 a § 41 a 42 sa použijú primerane. Proti rozhodnutiu súdu o zrušení rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je možné podať odvolanie. Právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je rozhodcovský súd viazaný.

(2) O žalobe o zrušenie predbežného opatrenia súd rozhodne bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

§ 22e

Ustanovenia § 22a, 22b a 22d sa použijú len na predbežné opatrenia nariadené v rozhodcovskom konaní, ktoré prebieha na území Slovenskej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie:

„8b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.

49. V § 24 ods. 1 sa za slovami „konania nedohodnú“ vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania“ a na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak táto dohoda alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu neustanovuje inak.“.

50. V § 25 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu8c) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8c znie:

„8c) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.”.

51.V § 25 sa vypúšťa odsek 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a sa vypúšťa.

52. V § 26 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.“

53.V § 26 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

(3) Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom.“.

54.V § 26 ods. 4 sa vypúšťa štvrtá veta.

55.V § 27 odsek 2 znie:

„(2) Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vypočúvaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.

56. Slová „Šiesta časť“ nad nadpisom „Rozhodcovské rozhodnutie“ sa nahrádzajú slovami „Druhá hlava“.

57. V § 31 ods. 1 sa slová „právneho poriadku, na ktorom“ nahrádzajú slovami „pravidiel práva, na ktorých“ a slová „tuzemskými kolíznymi normami13)“ sa nahrádzajú slovami „kolíznymi normami, ktoré považuje za vhodné.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťa.

58.V § 31 odsek 2 znie:

„(2) V spore vzniknutom z tuzemských právnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd podľa pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli v rozsahu, v akom voľbu práva alebo odkaz na tieto pravidlá pripúšťajú kolízne normy platné na území Slovenskej republiky.13) Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami platnými na území Slovenskej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:

„13) Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199; 31.7.2007).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177; 4.7.2008).“.

59. V § 31 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a sa vypúšťa.

60. V § 32 odsek 3 znie:

„(3) Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.“.

61.V § 32 ods. 4 sa slová „zápisnici o hlasovaní“ nahrádzajú slovami „rozhodcovskému rozhodnutiu“.

62. V § 33 odsek 2 znie:

„(2) Rozhodcovský súd musí v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.“.

63.V § 34 odsek 1 znie:

„(1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme.“.

64. V § 34 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej.“.

65. V § 35 sa na konci pripája táto veta: „Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.“.

66.V § 36 ods. 1 sa slová „30 dní od jeho vydania“ nahrádzajú slovami „60 dní od jeho právoplatnosti.“.

67. V § 38 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

68. Slová „Siedma časť“ nad nadpisom „Zrušenie rozhodcovského rozsudku“ sa nahrádzajú slovami „Tretia hlava“.

69.§ 40 vrátane nadpisu znie:

„§ 40

Dôvody na podanie žaloby

(1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo, že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“.

70.V § 41 ods. 1 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“.

71.V § 41 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

72.§ 42 vrátane nadpisu znie:

„§ 42

Vylúčenie podania žaloby

Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.“.

73.V § 43 ods. 1 sa slová „podľa § 40 písm. a) a c)“ nahrádzajú slovami „neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní“.

74.Slová „Ôsma časť Uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku“ sa nahrádzajú slovami „Štvrtá hlava Výkon tuzemského rozhodcovského rozsudku“.

75. § 45 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 sa vypúšťajú.

76.Nad nadpis § 46 „Cudzí rozhodcovský rozsudok“ sa vkladajú slová „Piata hlava Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku“.

77.§ 49 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Uznanie cudzieho rozsudku, ktorý nie je potrebné vykonať, vysloví súd uznesením, ktoré sa doručuje iba navrhovateľovi. Uznaný cudzí rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.“.

78. V § 50 ods. 1 uvádzacej vete sa za slová „príslušnému na“ vkladajú slová „uznanie rozhodnutia, na“.

79. V § 50 ods. 1 písmená a) až c) znejú:

„a) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,

b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

c) cudzím rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok presahuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti cudzieho rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, môže sa uznať a vykonať tá časť rozsudku, ktorá obsahuje rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému konaniu,“.

80.V § 50 ods. 1 písm. d) sa za slová „konanie konalo,“ vkladajú slová „ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej,“.

81.V § 50 ods. 2 a ods. 3 sa za slová „príslušný na“ vkladajú slová „uznanie rozhodnutia, na“.

82.Slová „Deviata časť“ nad nadpisom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“ sa nahrádzajú slovami „Tretia časť“.

83.V § 51 odsek 3 znie:

„(3) Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,18) ak to povaha veci pripúšťa.“.

84. Za § 54a sa vkladá § 54b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 54b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

(2) Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014.

(3) Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového

stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.“.

Čl. II

Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v znení zákona 428/2004 Z. z., zákona 757/2004 Z. z., zákona 371/2004 Z. z., zákona 511/2007 Z. z., zákona 517/2008 Z. z., zákona 59/2009 Z. z., zákona 290/2009 Z. z., zákona 291/2009 Z. z., zákona 509/2009 Z. z., zákona 332/2011 Z. z., zákona 348/2011 Z. z., zákona 388/2011 Z. z., zákona 75/2013 Z. z. a zákona č. 495/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 14d sa vkladá § 14e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 14e Súd s agendou rozhodcovského konania

(1) Na konanie vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu1ac) je príslušný a) Okresný súd Bratislava V pre obvody 1. Krajského súdu v Bratislave, 2. Krajského súdu v Trnave, 3. Krajského súdu v Nitre, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody 1. Krajského súdu v Banskej Bystrici, 2. Krajského súdu v Žiline, 3. Krajského súdu v Trenčíne, c) Okresný súd Košice I pre obvody 1. Krajského súdu v Košiciach, 2. Krajského súdu v Prešove. (2) Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu1ac) je príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.“.Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie: „1ac) Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.“.