Obsah
Prílohy
1.Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 2010
2.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
3.Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
4.Informácia o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy
5.Implicitné záväzky
6.Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018
2
Predkladacia správa
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 2017 sa predkladá na rokovanie vlády na základe § 14 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh rozpočtu je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR a vychádza z prognózy vývoja ekonomiky a daňových a odvodových príjmov zo septembra 2014. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií, čo si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii aj v ďalších rokoch, a to aj napriek tomu, že Rada Európskej únie pre ekonomické a finančné záležitosti 20. júna 2014 schválila ukončenie procedúry nadmerného deficitu pre Slovensko.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy je zostavený so schodkom na úrovni 1,98 % HDP, ktorý zodpovedá štrukturálnej konsolidácii oproti očakávanej skutočnosti v roku 2014 o 1,2 % HDP. Predkladaný rozpočet verejnej správy na rok 2015 je ambicióznejší, než vyžadujú európske pravidlá a ich premietnutie do národnej legislatívy. Za predpokladu naplnenia cieľa schváleného rozpočtu na rok 2014 vo výške 2,64 % HDP zodpovedá pravidlami požadovanému medziročnému zlepšeniu štrukturálneho salda o približne 0,5 % HDP cieľový deficit na rok 2015 vo výške 2,49 % HDP. Vytvorený fiškálny priestor oproti pravidlami vyžadovanému cieľu bude tvoriť rezervu pre makroekonomický vývoj a môže slúžiť na krytie nákladov na odvodovú reformu (zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre nízkopríjmových zamestnancov) a možných potrieb z kolektívneho vyjednávania najmä pre oblasť školstva.
V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 1,43 % HDP v roku 2016 a 0,39 % HDP v roku 2017. Oproti Východiskám rozpočtu verejnej správy došlo k zmene cielených schodkov na roky 2016 a 2017. Zmena odráža najmä aktualizáciu vstupov pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa.
Makroekonomické predpoklady postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na 34. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2014. Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2014 dosiahne rast 2,4 % HDP a v roku 2015 mierne zrýchli na 2,6 %. Pokračujúce zlepšovanie situácie na trhu práce povedie k stabilizácii rastu spotreby domácností. Na druhej strane, konsolidácia verejných financií nevyhnutná pre dodržanie rozpočtových cieľov povedie k výraznému poklesu spotreby verejnej správy. V rokoch 2016 a 2017 rast HDP postupne zrýchli až k 3,5 %.
Zamestnanosť v roku 2015 stúpne o 0,4 %, pričom pozitívne sa bude vyvíjať počet zamestnaných najmä v trhových službách a v priemysle. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2015 na približne 13 % a jej poklesu bude napomáhať aj mierne zníženie počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Reálna mzda po rekordne rýchlom zvýšení (o vyše 4 % v roku 2014) dosiahne v nasledujúcom roku tempo rastu na úrovni 2,1 %, čo bude v súlade s rastom produktivity.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2015 2017, ktorá bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 24. septembra 2014, pričom všetci členovia ju hodnotia ako realistickú.
3
V súlade s implementáciou Európskeho systému národných a regionálnych účtov ESA 2010 výkazy verejných financií prechádzajú od 1. septembra 2014 z metodiky ESA 95 na ESA 2010. Z tohto dôvodu je návrh rozpočtu verejnej správy, vrátane odhadu daní a odvodov, zostavený na základe metodiky ESA 2010.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 2017 okrem prognózy vývoja ekonomiky, daňových a odvodových príjmov zohľadňuje aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2014.
Návrh rozpočtu verejnej správy je vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 2017 po prvýkrát obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť a. s., Železnice SR, dopravné podniky miest Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Žilina, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a Eximbanku. Táto metodická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Druhým významným faktorom zvýšenia konsolidovaných výdavkov je prechod na metodiku ESA 2010 a z nej vyplývajúce rozdiely v zaznamenávaní niektorých položiek.
Materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na charakter materiálu sa doložka vybraných vplyvov nevypracováva.
4
1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu
Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2015 zrýchli len mierne na 2,6 %. Spomalenie domáceho dopytu bude odrážať najmä pokles vládnej spotreby, ktorý by mal byť najrýchlejší od roku 2011. Zahraničný obchod prispeje k rastu opäť pozitívne, aj napriek miernemu zhoršeniu vyhliadok obchodných partnerov. Zlepšovanie na trhu práce povedie k ďalšiemu rastu poklesu miery nezamestnanosti a rastu spotreby domácností. Zvýšená ekonomická aktivita potiahne aj rast cien.
Globálnym trhom v posledných mesiacoch dominovalo postupné oživovanie ekonomík vyspelých krajín a protichodná menová politika ECB a FED-u. ECB v prostredí znižujúcich sa inflačných očakávaní v eurozóne niekoľkokrát znížila sadzby na nové historické minimá a ohlásila viaceré programy na zlepšenie transmisného kanálu menovej politiky. FED, povzbudený pozitívnymi správami z americkej ekonomiky, pokračoval v obmedzovaní svojej uvoľnenej menovej politiky.
Akciové trhy dosiahli nových maxím, avšak z krátkodobého hľadiska bola volatilita na trhoch opakovane výrazne zvýšená najmä pre rusko-ukrajinský konflikt. Výnosy na dlhopisových trhoch v Európe od minulého roka mierne poklesli pre očakávania inflácie pod cieľovou úrovňou 2 % a uvoľňovanie menovej politiky ECB. Rozdiely v bankových sektoroch krajín eurozóny a štrukturálne problémy v nich spôsobujú, že pozitívny vývoj na finančných trhoch sa v reálnej ekonomike zatiaľ neprejavuje vo všetkých krajinách rovnako.
Ekonomika eurozóny pokračuje v pomalom raste, pričom predstihové indikátory naznačujú možné riziko stagnácie. V roku 2015 je bariérou rýchlejšieho oživenia rastu ekonomiky eurozóny kombinácia viacerých faktorov - geopolitický konflikt na Ukrajine, pretrvávajúca absencia inflácie a vysoká nezamestnanosť. Rast HDP eurozóny by mal v roku 2015 zrýchliť iba mierne na 1,3 % (oproti očakávanému rastu 0,7 % v roku 2014).
Rast HDP v roku 2015 dosiahne 2,6 % (oproti odhadovaným 2,4 % v roku 2014). Pokračujúce zlepšovanie situácie na trhu práce povedie k stabilizácii rastu spotreby domácností. Na druhej strane, konsolidácia verejných financií nevyhnutná pre dodržanie rozpočtových cieľov povedie k výraznému poklesu spotreby verejnej správy. Investície budú rásť len pozvoľna, ovplyvnené neistotou geopolitického prostredia. Spomalenie domáceho dopytu spôsobí, že zahraničný obchod prispeje k rastu HDP pozitívne, a to aj napriek spomaleniu zahraničného dopytu.
Oživenie trhu práce v roku 2014 by malo v nasledujúcom roku zmierniť svoje tempo. Zamestnanosť stúpne o 0,4 %, pričom pozitívne sa bude vyvíjať počet zamestnaných najmä v trhových službách a v priemysle. Naopak stagnácia počtu zamestnaných bude zaznamenaná v stavebníctve. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2015 na približne 13 % a jej poklesu bude napomáhať aj mierne zníženie počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Reálna mzda po rekordne rýchlom zvýšení (o vyše 4 % v roku 2014) dosiahne v nasledujúcom roku tempo rastu na úrovni 2,1 %, čo bude v súlade s rastom produktivity. Pozitívne bude na reálne mzdy pôsobiť v roku 2015 najmä pokles regulovaných cien. Tempo rastu miezd vo verejnom sektore bude pomalšie v porovnaní so súkromným sektorom, kde budú mzdy rásť najmä v priemysle a v službách.
Inflácia v roku 2015 zrýchli na 1 % oproti cenovej stagnácii v predošlom roku. Na vývoj cien budú pôsobiť dva protichodné faktory - pokračujúci priaznivý vývoj cien komodít
5
na svetových trhoch a rastúce dopytové impulzy. Regulované ceny budú pokračovať v disinflačnom vývoji z predošlého roka najmä kvôli zníženiu cien elektriny. K zrýchleniu cien potravín sa pridá aj rast čistej inflácie, v rámci ktorej sa zrýchli rast cien služieb odzrkadľujúci s miernym oneskorením oživenie na trhu práce. V závere strednodobého obdobia sa inflácia priblíži k 2 % najmä pod vplyvom dopytových tlakov z oživenia ekonomického rastu.
Makroekonomická prognóza bola vypracovaná na základe predbežných údajov ESA 2010 a odhadov Ministerstva financií SR za minulosť. Základom prognózy v ESA 2010 bola prognóza vypracovaná štandardným modelovým prístupom v metodike ESA 95. Kvôli nedostupnosti kvartálnych profilov boli odhadnuté ročné rasty HDP a jeho zložiek (v stálych aj v bežných cenách) prenesené na nové predbežné úrovne príslušných ukazovateľov v ESA 2010, modifikované o odhady Ministerstva financií SR. Výbor pre makroekonomické prognózy schválil prognózu v metodike ESA 2010 vrátane odhadov Ministerstva financií SR za minulosť a odhady v stálych cenách roka 2005.
Prognóza vybraných indikátorov ekonomiky SR (ESA 2010, september 2014)
Skutočnosť
Prognóza
P. č.
Ukazovateľ
m. j.
2012
2013
2014
2015
2016
2017
1
HDP; v bežných cenách
mld. eur
72,21)
73,61)
75,1
77,9
82,2
86,7
2
HDP; reálny rast
%
1,61)
1,41)
2,4
2,6
3,5
3,5
3
Súkromná spotreba; reálny rast
%
-0,51)
-0,81)
2,9
2,4
2,7
2,2
4
Súkromná spotreba; nominálny rast
%
3,01)
0,61)
2,9
3,4
4,6
4,3
5
Vládna spotreba
%
-2,01)
2,41)
2,0
-3,8
-0,2
-0,2
6
Fixné investície
%
-9,31)
-2,71)
4,8
2,7
1,4
1,9
7
Export tovarov a služieb
%
9,31)
5,21)
4,6
4,3
6,0
6,1
8
Import tovarov a služieb
%
2,31)
3,81)
5,7
3,4
4,7
5,0
9
Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)
%
-0,1
-0,7
1,0
0,4
0,5
0,6
10
Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast
%
2,4
2,4
4,2
3,3
4,2
4,4
11
Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast
%
-1,2
0,9
4,1
2,1
2,2
2,3
12
Miera nezamestnanosti
%
14
14,2
13,5
13,0
12,2
11,3
13
Index spotrebiteľských cien
%
3,6
1,4
0,1
1,0
1,9
2,1
1)Odhad MF SR schválený Výborom pre makroekonomické prognózy.
Aktuálna strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná Ministerstvom financií SR bola všetkými členmi Výboru pre makroekonomické prognózy (NBS, Infostat, Tatra banka, UniCredit, SLSP, SAV, VÚB, ČSOB a Sberbank) hodnotená ako realistická.
6
2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017
2.1. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy
Stratégia rozpočtovej politiky v nasledujúcich rozpočtových rokoch je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy, s cieľom zaručiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Návrh rozpočtu verejnej správy vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie pokračovania v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, t. j. vyrovnanému hospodáreniu v roku 2017.
Na základe poklesu deficitu verejných financií na 2,8 % HDP v roku 2013 došlo v roku 2014 k ukončeniu procedúry nadmerného deficitu. Rešpektovanie európskych fiškálnych pravidiel a slovenskej legislatívy, a to najmä ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, vyžaduje pokračovanie v konsolidácii. Vládny návrh rozpočtu verejnej správy je zostavený so schodkom na úrovni 1,98 % HDP, ktorý zodpovedá štrukturálnej konsolidácii oproti očakávanej skutočnosti v roku 2014 o 1,2 % HDP. Predkladaný rozpočet verejnej správy na rok 2015 je ambicióznejší, než vyžadujú európske pravidlá a ich premietnutie do národnej legislatívy. Za predpokladu naplnenia cieľa schváleného rozpočtu na rok 2014 vo výške 2,64 % HDP zodpovedá pravidlami požadovanému medziročnému zlepšeniu štrukturálneho salda o približne 0,5 % HDP cieľový deficit na rok 2015 vo výške 2,49 % HDP.
Nakoľko hrubý verejný dlh SR podľa aprílovej notifikácie Eurostatu dosiahol úroveň 55,4 % HDP, došlo k aktivácii ďalších opatrení vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. dlhovej brzdy).
Návrh rozpočtu verejnej správy vychádza z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 2017 a je zostavený na základe septembrovej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov.
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca na roky 2015 2017, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 2010 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.
m. j.
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Schodok rozpočtu VS na HDP
%
-4,39
-2,61
-2,64
-2,93
-1,98
-1,02
-0,44
Schodok rozpočtu VS spolu
mil. eur
-3 169,4
-1 918,8
-2 000,4
-2 198,8
-1 540,8
-838,3
-382,7
Ostatné subjekty rozpočtu VS
mil. eur
646,8
334,8
353,4
-117,0
680,4
737,1
916,9
Štátny rozpočet
mil. eur
-3 816,2
-2 253,6
-2 353,8
-2 081,8
-2 221,2
-1 575,4
-1 299,6
HDP v b. c.
mil. eur
72 184,7
73 593,2
75 772,5
75 115,9
77 916,0
82 159,0
86 656,8
7
Predpokladaný vývoj hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy:
(v mil. eur)
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu
646,8
334,8
353,4
-117,0
680,4
737,1
916,9
Obce
82,3
116,0
22,3
-58,7
141,2
150,1
260,7
Dopravné podniky miest (BA, BB, ZA, KE)
––
––
––
-32,2
1,8
5,2
7,0
Vyššie územné celky
-5,2
53,7
15,0
-17,9
110,6
152,3
198,4
Sociálna poisťovňa
50,8
-198,7
44,3
23,8
33,9
39,3
45,3
Verejné zdravotné poistenie
153,6
5,2
28,3
-50,6
47,1
11,8
13,2
Národný jadrový fond
144,2
145,0
128,2
113,8
101,9
130,9
141,1
Fond národného majetku SR
-23,2
-147,3
-15,8
-231,5
-11,4
-5,2
-4,4
Environmentálny fond
12,6
23,1
39,1
10,1
132,4
132,4
132,5
Štátny fond rozvoja bývania
78,5
93,3
81,6
80,9
80,1
80,3
80,4
Úrad pre dohľad nad ZS
1,1
2,8
0,2
0,1
0,0
0,2
0,9
Slovenský pozemkový fond
13,7
9,9
7,8
8,4
6,4
6,5
6,7
Slovenská konsolidačná, a. s.
-20,2
-3,9
2,7
-4,0
1,8
0,2
0,1
Verejné vysoké školy
24,2
47,9
0,0
24,8
0,1
0,1
0,1
Rozhlas a televízia Slovenska
-0,3
3,3
1,1
-17,2
1,0
0,7
0,2
RTVS, s.r.o.*
0,2
0,2
––
––
––
––
––
TASR
0,2
0,0
0,4
0,2
0,2
0,2
0,2
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
-0,1
0,1
0,0
0,1
0,0
0,0
0,0
Audiovizuálny fond
-0,3
-0,2
0,1
0,5
0,0
0,0
0,0
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
––
0,2
0,1
-0,1
0,0
0,0
0,0
Železnice SR
46,6
58,3
––
-6,9
0,0
0,0
0,0
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
64,8
147,2
––
37,2
37,2
37,2
37,2
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a rop. výrobkov
––
-41,4
––
3,8
-3,2
-2,8
-3,0
Eximbanka
––
––
––
0,4
0,4
0,6
0,8
Príspevkové organizácie a iné spolu
23,3
20,1
-2,0
-2,0
-1,1
-2,9
-0,5
* V súlade so zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska bola k 31.1.2013 zrušená obchodná spoločnosť RTVS, s.r.o.
V roku 2015 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 680,4 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia obcí vo výške 141,2 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 132,4 mil. eur, vyšších územných celkov vo výške 110,6 mil. eur, Národného jadrového fondu vo výške 101,9 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 80,1 mil. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 47,1 mil. eur, Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vo výške 37,2 mil. eur, Sociálnej poisťovne vo výške 33,9 mil. eur, Slovenského pozemkového fondu vo výške 6,4 mil. eur a Slovenskej konsolidačnej, a. s. vo výške 1,8 mil. eur. Na rovnakej úrovni sa predpokladá hospodárenie dopravných podnikov miest (Bratislava, Banská Bystrica, Žilina a Košice). Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 11,4 mil. eur a Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na úrovni 3,2 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje tabuľka a detaily uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.
Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 2010 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.
8
m. j.
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Schodok štátneho rozpočtuv metodike ESA 2010
mil. eur
-3 816,2
-2 253,6
-2 353,8
-2 081,8
-2 221,2
-1 575,4
-1 299,6
Modifikujúce faktory
mil. eur
-5,5
-230,3
929,8
560,3
220,3
83,8
243,4
Schodok štátneho rozpočtuna hotovostnom princípe
mil. eur
-3 810,7
-2 023,3
-3 283,6
-2 642,1
-2 441,5
-1 659,2
-1 543,0
Príjmy štátneho rozpočtuna hotovostnom princípe
mil. eur
11 830,0
12 796,4
14 108,3
13 293,3
14 193,4
14 109,8
14 893,3
Výdavky štátneho rozpočtuna hotovostnom princípe
mil. eur
15 640,7
14 819,7
17 391,9
15 935,4
16 634,9
15 769,0
16 436,3
Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2015 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií, a to vo výške 191,8 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje nasledujúca časť.
2.2. Štátny rozpočet v metodike ESA 2010
Na schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú vplyv modifikujúce faktory, ktoré predstavujú najmä rozdiel medzi rozpočtovaním na hotovostnom a na akruálnom princípe (metodika ESA 2010). Modifikujúce faktory tvoria hlavne saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií a zahrnutie položiek časového rozlíšenia daňových príjmov a úrokov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu.
(v tis. eur)
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Modifikujúce faktory, z toho:
-5 531
-230 365
929 782
560 326
220 331
83 773
243 409
1. Saldo rozpočtových operácií ŠFA bez FO
203 642
640 681
429 245
385 395
191 770
206 211
54 729
2. Vplyv čas. rozlíšenia platených úrokov
101 661
-91 236
-5 122
-10 520
-10 676
-1 178
185 074
3. Časové rozlíšenie daňových príjmov (vrátane VPÚ)
207 198
266 222
455 474
490 253
352 486
141 178
268 090
4. Daňové kredity
-264 389
-264 425
0
-263 614
-257 461
-256 650
-258 696
5. Akruálna alikvótna časť úhrady DPH v rámci PPP R1
-5 788
-5 788
-5 788
-5 788
-5 788
-5 788
-5 788
6. Vplyv hosp. zdravot. zariadení vo verejnom sektore
-130 000
-18 490
0
-60 000
-50 000
0
0
7. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2013
0
0
21 500
0
0
0
0
8. Zvýš. daň. a odv. príjmov - valorizácia – kolek. vyjedn.
0
0
34 473
0
0
0
0
9. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2012
-19 554
19 554
0
0
0
0
0
10. Medziročná zmena stavu pohľadávok EÚ
-113 094
-148 212
0
362 768
0
0
0
11. Zníženie pohľadávky voči EU z dôvodu korekcií
0
-124 399
0
-80 982
0
0
0
12. Zmena stavu záväzkov štátu voči železn. spoločn.
232 062
-13 606
0
0
0
0
0
13. Medziročná zmena stavu mimorozpočtových účtov
-74 838
69 924
0
0
0
0
0
14. Vylúčenie príjmov z predaja ropy a rop. produktov
0
-465 208
0
0
0
0
0
15. Superdividendy
-16 617
-6 975
-179 009
0
0
0
16. Časové rozlíšenie dividend
0
78 177
0
-78 177
0
0
0
17. Ostatné úpravy
-125 814
-166 584
0
0
0
0
0
2.2.1.Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií je uvedené v časti 5. Štátne finančné aktíva.
2.2.2.Položky časového rozlíšenia štátneho rozpočtu obsahujú vplyv časového rozlíšenia platených úrokov (rozdiel medzi objemom hotovostných a akruálnych úrokov) súvisiacich so štátnym dlhom. Očakávaný vývoj platených úrokov zobrazuje nasledovná tabuľka.
9
Platené úroky(v tis. eur)
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL
0
241 784
7 528
7 528
0
143
10 879
Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ
1 248 184
1 165 339
1 397 820
1 372 040
1 292 583
1 330 627
1 546 669
Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky
353
353
355
355
270
270
270
Hotovostný princíp
SPOLU
1 248 537
1 407 476
1 405 703
1 379 923
1 292 853
1 331 040
1 557 818
Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL
0
241 784
7 528
7 528
0
143
10 879
Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ
1 146 523
1 256 575
1 402 942
1 382 560
1 303 259
1 331 805
1 361 595
Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky
353
353
355
355
270
270
270
Akruálny princíp
SPOLU
1 146 876
1 498 712
1 410 825
1 390 443
1 303 529
1 332 218
1 372 744
Rozdiel
101 661
-91 236
-5 122
-10 520
-10 676
-1 178
185 074
Pozn. V roku 2012 sa v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadil samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený mimorozpočtový účet slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpočtového účtu sa ku koncu mesiaca vyrovnáva transferom z výdavkového účtu Štátneho dlhu tak, aby koncom roka vykazoval nulový zostatok.
2.2.3.Časové rozlíšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu (časť 3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 2017) je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schodok štátneho rozpočtu. Ide o rozdiel hotovostných a akruálnych daní, ako aj výdavkov určených na verejnoprospešný účel (2 %).
Daňové príjmy štátneho rozpočtu(v tis. eur)
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Akruálny princíp
8 714 177
9 447 361
9 195 331
9 817 603
10 143 664
10 503 601
10 900 339
Hotovostný princíp
8 462 285
9 134 432
8 690 538
9 276 803
9 736 755
10 311 971
10 578 636
Výdavky na verejnoprospešný účel
44 694
46 707
49 319
50 547
54 423
50 452
53 613
Rozdiel
207 198
266 222
455 474
490 253
352 486
141 178
268 090
Poznámka: Z hľadiska konzistentnosti materiálu sú údaje na akruálnom aj hotovostnom princípe uvedené vrátane sankcií.
2.2.4.Nová metodika ESA 2010 striktne rozlišuje medzi zaznamenávaním daňových kreditov, ktoré znižujú len daňovú povinnosť („non-payable tax credits“) a daňových kreditov, ktoré sa uplatňujú nad rámec daňovej povinnosti („payable tax credit“ - v podmienkach SR spĺňa túto definíciu daňový bonus a zamestnanecká prémia). „Non-payable tax credits“ sa podľa ESA 2010 zaznamenávajú ako zníženie daňových príjmov, naopak „payable tax credits“ neznižujú daňové príjmy a súčasne sa zaznamenávajú v rámci výdavkov štátneho rozpočtu daňové výdavky. Na rok 2015 sa predpokladajú daňové kredity vo výške 257,5 mil. eur.
2.2.5.V roku 2011 bol schodok rozpočtu verejnej správy jednorazovo pozitívne ovplyvnený imputáciou pohľadávky voči spoločnosti Granvia v dôsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom rýchlostnej cesty R1 vo výške 173 639 tis. eur, pričom nasledujúcich 30 rokov bude pomerná časť z tejto hodnoty znižovať stav poskytnutých preddavkov súvisiacich s projektom. Alikvotná ročná čiastka predstavuje 5 788 tis. eur.
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 2010 a v rokoch 2015 2017 sa predpokladá nasledovne.
(v tis. eur)
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Schodok ŠR na hotovostnom princípe
-3 810 675
-2 023 259
-3 283 606
-2 642 112
-2 441 572
-1 659 177
-1 543 022
Modifikujúce faktory
-5 531
-230 365
929 782
560 326
220 331
83 773
243 409
Schodok ŠR (ESA 2010)
-3 816 206
-2 253 624
-2 353 824
-2 081 786
-2 221 241
-1 575 404
-1 299 613
10
2.3. Konsolidovaná bilancia rozpočtu verejnej správy
(v metodike ESA 2010 na konsolid. báze)
m. j.
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Príjmy verejnej správy
mil. eur
24 706,5
26 926,8
26 049,2
27 480,9
28 081,1
28 524,4
29 724,6
Príjmy verejnej správy
%
34,23
36,59
34,38
36,58
36,04
34,72
34,30
Výdavky verejnej správy
mil. eur
27 875,9
28 845,7
28 049,6
29 679,7
29 621,9
29 362,7
30 107,3
Výdavky verejnej správy
%
38,62
39,20
37,02
39,51
38,02
35,74
34,74
Schodok verejnej správy
mil. eur
-3 169,4
-1 918,8
-2 000,4
-2 198,8
-1 540,8
-838,3
-382,7
Schodok verejnej správy
%
-4,39
-2,61
-2,64
-2,93
-1,98
-1,02
-0,44
Verejné príjmy budú v roku 2015 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2014 vyššie o 1,66 % HDP a zároveň aj verejné výdavky sa zvýšia o 1,00 % HDP, čím dochádza k medziročnému zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy o 0,66 % HDP.
Tieto čísla ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 2010 eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2015 úroveň 33,88 % HDP a oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 vzrastú o 1,08 % HDP.
Výdavky verejných financií bez fondov v roku 2015 dosiahnu úroveň 35,86 % HDP, čo oproti roku 2014 predstavuje nárast o 0,42 % HDP.
Nasledujúca tabuľka prezentuje ESA klasifikáciu príjmov a výdavkov sektora verejnej správy.
(v metodike ESA 2010, v mil. eur)
ESA kódy
2012 S
2013 S
2014 R
2014 OS
2015 N
2016 N
2017 N
Príjmy spolu
TR
24 706,5
26 926,8
26 049,2
27 480,9
28 081,1
28 524,4
29 724,6
- v % HDP
34,23
36,59
34,38
36,58
36,04
34,72
34,30
Dane z výroby a dovozov
D.2R
7 130,6
7 624,7
7 634,2
7 895,6
8 065,6
8 330,5
8 547,9
Bežné dane z príjmu, majetku atď.
D.5R
4 227,8
4 683,6
4 390,0
4 884,9
5 168,8
5 421,1
5 629,0
Kapitálové dane
D.91R
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Sociálne príspevky
D.61R
9 039,1
9 931,5
9 927,3
10 058,9
10 321,7
10 820,0
11 276,2
Príjmy z majetku
D.4R
807,3
660,6
1 101,2
550,6
581,3
533,6
538,9
Iné
P11+P12 +P131+D.39R+D.7R+D.9R
3 501,7
4 026,4
2 996,5
4 091,0
3 943,8
3 419,2
3 732,7
Daňové zaťaženie
D.2+D.5+D.61+D.91-D.995
20 397,6
22 239,8
21 951,5
22 839,3
23 556,0
24 571,5
25 453,0
Výdavky spolu
TE
27 875,9
28 845,7
28 049,6
29 679,7
29 621,9
29 362,7
30 107,3
- v % HDP
38,62
39,20
37,02
39,51
38,02
35,74
34,74
Kompenzácie zamestnancov
D.1P
5 250,2
5 517,4
4 920,3
5 429,7
5 434,0
5 427,3
5 447,2
Medzispotreba
P.2
3 213,1
3 273,9
3 497,9
3 419,8
3 563,5
3 596,8
3 662,8
Sociálne platby
D.62P+D.632P
13 571,0
13 925,2
13 757,9
13 787,9
13 842,1
14 445,9
14 959,1
z toho dávky v nezamestnanosti
175,8
174,3
179,2
163,5
157,3
151,7
148,8
Úrokové výdavky
D.41P
1 285,2
1 391,7
1 375,0
1 386,8
1 327,0
1 347,8
1 354,8
Dotácie
D.3P
689,9
771,6
989,1
594,7
585,1
585,3
594,9
Tvorba hrubého fixného kapitálu
P.51G
2 086,5
2 108,4
988,7
2 661,2
2 223,7
1 838,4
1 967,0
Kapitálové transfery
D.9P
531,5
398,1
656,3
566,0
576,5
423,0
441,3
Iné
D.2P+(D.4-D.41)+D.5P+D.7+P.5M+NP+D.8
1 248,5
1 459,5
1 864,5
1 833,6
2 070,1
1 698,1
1 680,1
Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté
B.9
-3 169,4
-1 918,8
-2 000,4
-2 198,8
-1 540,8
-838,3
-382,7
- v % HDP
-4,39
-2,61
-2,64
-2,93
-1,98
-1,02
-0,44
HDP
72 184,7
73 593,2
75 772,5
75 115,9
77 916,0
82 159,0
86 656,8
11
Nominálne konsolidované výdavky verejnej správy v roku 2015 predstavujú 29 621,9 mil. eur. Pre posudzovanie medziročnej zmeny nominálnych konsolidovaných výdavkov verejnej správy určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti niektoré výdavkové tituly, ktoré nevstupujú do základne pre porovnanie medziročnej zmeny objemu výdavkov. Ide o:
Výdavky na správu štátneho dlhu vo výške 1 256,0 mil. eur
Prostriedky z rozpočtu EÚ vo výške 1 681,7 mil. eur
Prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ vo výške 672,8 mil. eur
Odvody do rozpočtu EÚ vo výške 738,0 mil. eur
Výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami vo výške11 mil. eur.
Aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy je okrem bežných faktorov vplývajúcich na vývoj verejných financií ovplyvnený aj zavedením novej metodiky vykazovania európskych štatistických štandardov ESA 2010, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2014. Aplikácia novej metodiky spôsobila zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy a aj preradenie niektorých subjektov, ktoré boli doteraz mimo okruhu verejných financií, do sektora verejnej správy.
Nakoľko tieto subjekty neboli súčasťou schváleného rozpočtu na rok 2014, táto metodická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje medziročnú úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 625,4 mil. eur v roku 2015, z toho zaradenie Železníc SR o 265,6 mil. eur, Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o 213,7 mil. eur, Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov o 49,7 mil. eur, dopravných podnikov miest (BA, BB, ZA, KE) o 83,0 mil. eur a Eximbanky SR o 13,4 mil. eur.
Okrem vplyvu zmien sektorového zaradenia subjektov majú na medziročné porovnanie konsolidovaných výdavkov rozpočtu verejnej správy vplyv aj metodické zmeny prechodu z metodiky ESA 95 na metodiku ESA 2010. Ide o sumu 495,6 mil. eur, z čoho daňové kredity tvoria 257,5 mil. eur. Zvyšnú časť predstavujú najmä výdavky na vedu a výskum v objeme 217,9 mil. eur. Ďalšou metodickou zmenou je zmena výpočtu imputovaných sociálnych príspevkov vo výške 17,4 mil. eur a presmerovanie príspevkov bánk do Fondu ochrany vkladov vo výške 2,8 mil. eur cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy).
Po abstrahovaní od vyššie uvedenej metodickej zmeny dochádza k medziročnému miernemu zníženiu nominálnych konsolidovaných výdavkov verejnej správy v roku 2015, a to napriek skutočnosti, že rozpočet verejnej správy obsahuje výdavkové tituly, ktoré nie v rámci dlhovej brzdy výnimkované a zaznamenávajú automaticky výrazný medziročný nárast. Ide najmä o výdavky Sociálnej poisťovne, ktoré rastú medziročne o 207,6 mil. eur, výdavky verejného zdravotného poistenia o 53,2 mil. eur, či výdavky Národného jadrového fondu o 21,2 mil. eur. Napriek skutočnosti, že opatrenia dlhovej brzdy namierené aj voči územnej samospráve, rastú konsolidované výdavky obcí o 162,1 mil. eur. Naopak k najvýraznejšiemu medziročnému poklesu dochádza v rámci konsolidovaných