NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

__________________________________________________________

NÁVRH

Z á k o n

z ........................,

zákon o komunikačných systémoch osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje používanie komunikačných systémov osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou (ďalej len „komunikačný systém”), ako spôsobu ich komunikácie, s cieľom uľahčiť týmto osobám uplatnenie sa v spoločnosti.

§ 2

Osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou

(1)Osobou so sluchovým postihnutím je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá má postihnutie sluchu rôzneho stupňa, ktoré jej neumožňuje plnohodnotne vnímať a porozumieť hovorenej reči sluchom a komunikovať prostredníctvom hovorenej reči.

(2)Osobou s hluchoslepotou je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá má postihnutie sluchu rôzneho stupňa a zároveň postihnutie zraku rôzneho stupňa, ktoré jej neumožňuje plnohodnotne vnímať a porozumieť hovorenej reči sluchom alebo zrakom a komunikovať prostredníctvom hovorenej reči.

§ 3

Komunikačné systémy

(1)Komunikačným systémom je na účely tohto zákona jedna komunikačná forma alebo kombinácia viacerých komunikačných foriem, ktoré osoby so sluchovým postihnutím alebo osoby s hluchoslepotou používajú na komunikáciu a ktoré sú založené na slovenskom jazyku alebo slovenskom posunkovom jazyku. Komunikačnými formami sú:

a)slovenský posunkový jazyk,

b)slovenský posunkový jazyk v taktilnej forme,

c)posunkovaná slovenčina,

d)posunkovaná slovenčina v taktilnej forme,

e)prstová abeceda,

f)prstová abeceda v taktilnej forme,

g)odzeranie,

h)taktilné formy odzerania,

i)prepis hovorenej reči,

j)Lormova abeceda,

k)daktylografika,

l)Braillovo písmo s využitím taktilnej formy.

(2)Slovenský posunkový jazyk je komunikačná forma, ktorá je tvorená špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka a je ustálený po stránke lexikálnej aj gramatickej. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.

(3)Slovenský posunkový jazyk v taktilnej forme je slovenský posunkový jazyk v modifikovanej podobe, ktorá spočíva vo vnímaní výrazových prostriedkov slovenského posunkového jazyka aj prostredníctvom hmatu.

(4)Posunkovaná slovenčina je komunikačná forma používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka a posunky zo slovenského posunkového jazyka. Tieto prvky sa používajú súčasne, pričom posunky zo slovenského posunkového jazyka sú hlasom alebo bez hlasu sprevádzané slovami.

(5)Posunkovaná slovenčina v taktilnej forme je posunkovaná slovenčina používaná najmä osobami s hluchoslepotou v modifikovanej podobe, ktorá spočíva vo vnímaní výrazových prostriedkov posunkovanej slovenčiny aj prostredníctvom hmatu.

(6)Prstová abeceda je komunikačná forma používajúca formalizované a ustálené postavenie prstov a dlane jednej alebo oboch rúk k zobrazovaniu písmen abecedy hovorenej reči.

(7)Prstová abeceda v taktilnej forme je prstová abeceda používaná najmä osobami s hluchoslepotou v modifikovanej podobe, ktorá spočíva vo vnímaní výrazových prostriedkov prstovej abecedy aj prostredníctvom hmatu.

(8)Odzeranie je komunikačná forma, ktorej základom je vnímanie hovorenej reči zrakom.

(9)Taktilné formy odzerania sú formy odzerania na vnímanie hovorenej reči pomocou ohmatávania vibrácií hlasiviek a ďalších častí tváre hovoriaceho.

(10)Prepis hovorenej reči je komunikačná forma, ktorej základom je zaznamenanie hovoreného jazyka do písomnej podoby v reálnom čase. Pre potreby osôb s hluchoslepotou sa prepis hovorenej reči modifikuje zväčšeným písmom alebo Braillovým písmom.

(11)Lormova abeceda je komunikačná forma používaná najmä osobami s hluchoslepotou, pri ktorej sa písmená abecedy hovorenej reči realizujú prostredníctvom dotykov a pohybov do dlaní a prstov rúk.

(12)Daktylografika je komunikačná forma založená na vpisovaní veľkých tlačených písmen spravidla do dlane ruky.

(13)Braillovo písmo v taktilnej forme je komunikačná forma používaná najmä osobami s hluchoslepotou, ktorá umožňuje zobrazovať písmena abecedy hovorenej reči ustálenými dotykmi na dvoch prstoch jednej ruky alebo viacerých prstoch oboch rúk s použitím kódového systému Braillovho písma.

Používanie komunikačných systémov

§ 4

Osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou majú právo zvoliť si z komunikačných systémov taký, ktorý zodpovedá ich komunikačným potrebám a ich voľba je zo strany príslušnej povinnej osoby v maximálnej možnej miere rešpektovaná tak, aby bola zabezpečená možnosť rovnoprávneho zapojenia osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou do všetkých oblastí života spoločnosti, ako aj uplatňovanie ich práv a plnení povinností.

§ 5

Osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou majú právo na

a)používanie komunikačných systémov,

b)výchovu a vzdelávanie s použitím komunikačných systémov,

c)informácie pomocou vhodných komunikačných systémov v televíznom vysielaní verejnoprávnej inštitúcie,

d)prístup k informáciám verejného záujmu a k informáciám vzťahujúcim sa na práva osôb so sluchovým postihnutím, hluchoslepotou alebo iným zdravotným postihnutím.

§ 6

(1)Osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou majú právo na poskytnutie tlmočníka príslušného komunikačného systému, ktorý tlmočí do štátneho jazyka alebo zo štátneho jazyka a na prepisovateľa, ktorý prepisuje hovorenú reč prostredníctvom písma v reálnom čase, a to pri riešení základných životných problémov osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami.

(2)Ak všeobecne záväzné právne predpisy nepredpisujú náhradu trov, zabezpečenie komunikačných potrieb sa osobám so sluchovým postihnutím a osobám s hluchoslepotou poskytuje bezplatne.

§ 7

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom upraví

a)spôsob vyúčtovania poskytnutých služieb a rozsah služieb uvedených v § 5 a 6, ktoré sa budú poskytovať osobám so sluchovým postihnutím a osobám s hluchoslepotou bezplatne,

b)rozsah a obsah prípravy tlmočníkov komunikačných systémov.

Záverečné ustanovenia

§ 8

(1)Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „posunková reč”, rozumie sa tým „slovenský posunkový jazyk alebo iný komunikačný systém osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou”.

(2)Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „znaková reč”, rozumie sa tým „slovenský posunkový jazyk alebo iný komunikačný systém osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou”.

§ 9

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

§ 10

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I.Všeobecná časť

Komunikácia je považovaná za jeden z najdôležitejších sociálnych procesov. Môžeme ju taktiež charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie významov, čo chápeme ako všetko to, o čom ľudia spolu medzi sebou komunikujú. Aj samotná Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia zaradila komunikáciu do časti fungovanie a zdravotné postihnutie a to konkrétne do časti aktivity a účasť – participácia. Pri posudzovaní schopností a príležitostí každého jedinca sa posudzuje oblasť komunikácie v nadväznosti na príjem, vytváranie (produkovanie), konverzáciu a použitie komunikačných zariadení a techník (d310 – d369). Všeobecným predpokladom komunikácie je existencia komunikačného vzťahu, spojenie, ktoré je u osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou závažne obmedzené, limitované.

Najzávažnejším sociálnym dôsledkom, hendikepom, znevýhodnením sluchového postihnutia a hluchoslepoty je najmä bariéra v komunikácii a v prístupe k informáciám, respektíve obmedzená, limitovaná komunikačná zručnosť, na čo sa priamo viaže ďalší závažný sociálny dôsledok a to informačná bariéra, informačná neprístupnosť sociálneho prostredia. Tým nastáva „problém“, ktorý má markantný sociálny aspekt v procese pozitívnej integrácie a inklúzie osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou. Jestvujúce bariéry v komunikácii majú ďalekosiahly dopad v negatívnom zmysle slova najmä na mentálne zdravie, vytváranie a charakter vzájomných interakcií medzi komunikujúcimi a súčasne determinujú sociálnu identifikáciu osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou. Existencia komunikačných systémov, ktoré osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou aktívne využívajú na sprístupnenie komunikácie a zvýšenie miery informovanosti sú súčasťou procesu socializácie, integrácie a následne inklúzie. Z uvedených dôvodov je potrebné nielen na ich výskyt poukázať, ale súčasne ich spoločensky akceptovať, rešpektovať, legislatívne podchytiť a prakticky implementovať.

Vážnosť tejto témy je nielen v súvislosti s osobami so sluchovým postihnutím a s osobami s hluchoslepotou a ich fundamentálnymi právami, ale aj napĺňaním záväzkov Slovenskej republiky, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných dokumentov, ktorých cieľom je humanizácia sociálneho prostredia a rešpektovanie inakosti niektorých skupín ľudí, medzi ktorých sa bezprostredne radia aj osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou. Tieto záväzky nám vyplývajú najmä z dokumentov, medzi ktoré sa radí Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Európsky akčný plán o rovnakých príležitostiach pre ľudí so zdravotným postihnutím, Odporúčanie Rec(2006)5 Výboru ministrov členským štátom o Akčnom pláne Rady Európy na presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím a ich plnej účasti v spoločnosti: zlepšenie kvality života ľudí so zdravotným postihnutím v Európe v rokoch 2006-2015, Odporúčania Rady Európy Rec 1592 (2003) a 1492 (2001).

Presný počet občanov so sluchovým postihnutím žijúcich na Slovensku nie je možné exaktne zadefinovať, nakoľko neexistuje presná špecifická štatistika podľa jednotlivých druhov zdravotného postihnutia. V našej spoločnosti žije približne 3 – 5 % sluchovo postihnutých z celkového počtu obyvateľov. WHO v roku 2005 zadefinovala, že na svete žije približne 0,9 % osôb so sluchovým postihnutím so stratou vyššou ako 61 dB z celkovej populácie. Z tohto ukazovateľa vyplýva, že na Slovensku žije odhadom 49,5 tisíc osôb so stratou vyššou ako 61 dB. Z celkovej populácie je približne 0,2 % osôb so sluchovým postihnutím používajúcich vo svojej komunikácií primárne posunkový jazyk, vizuálnu formu komunikácie. Na základe toho na Slovensku komunikuje výhradne posunkovým jazykom, vizuálnou formou približne 10 tisíc osôb so sluchovým postihnutím. Hluchoslepota nie je

v povedomí bežnej populácie, ba ani odborníkov na Slovensku. Je to spôsobené tým, že počet ľudí, ktorí sú hluchoslepí, je veľmi malý. Spoločnosť doteraz nebola naklonená tejto skupine ľudí a hluchoslepota nebola ani uznaná ako samostatné postihnutie i napriek tomu, že 1. apríla 2004 bola prijatá Európskym parlamentom písomná deklarácia 1/2004. Písomná deklarácia, ktorú podpísalo viac ako tristo poslancov Európskeho parlamentu, vyzýva na uznanie hluchoslepoty ako samostatného postihnutia v regióne Európskej Únie.

Ľudia so sluchovým postihnutím a s hluchoslepotou vo všeobecnosti majú vážne problémy hlavne so zapojením hovorenej zvukovej reči, s pochopením významu slov a rozširovaním slovnej zásoby, so zapojením do intaktného kolektívu a samotnej komunikácie s okolitým počujúcim svetom. Na základe jazykovej odlišnosti sú ľudia so sluchovým postihnutím a s hluchoslepotou marginalizovaní v rámci počujúcej väčšiny. Ide totiž o priamy interaktívny proces, ktorý je priamo závislý od použitia prvkov vizuálnej komunikácie s použitím efektívnych komunikačných stratégii a vhodných zrozumiteľných komunikačných kanálov a foriem. Vzájomné dorozumenie sa je možné prostredníctvom obojstrannej, zrozumiteľnej a rovnocennej komunikácie.

V podmienkach Slovenskej republiky v súčasnosti absentuje definícia jednotlivých komunikačných foriem a v súčasne existujúcich a platných legislatívnych normách sa vyskytuje neúplný zoznam komunikačných foriem i napriek tomu, že existujú a sú potrebné viaceré. Pre jasnejšiu predstavu vyberieme formy pre osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou, ktoré sa v súčasnosti v legislatíve nachádzajú a sú zákonom garantované v Slovenskej republike. Jednak je to zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, ktorý garantuje hovorí o posunkovej reči. Iné komunikačné systémy nespomína. Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 20 Tlmočnícka činnosť v odseku 3 definuje tlmočníka posunkovej reči nepočujúcich, artikulačného tlmočníka, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje za upravených podmienok jednosmernú alebo obojsmernú komunikáciu pre sluchovo postihnutú osobu, ktorá neovláda posunkovú reč a nepočuje hovorenú reč, a tlmočníka pre hluchoslepé osoby, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje komunikáciu s osobou, ktorá má kombinované postihnutie zraku a sluchu. Ďalej ide o zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 12 Výchovno-vzdelávací jazyk odsek 4 nepočujúcim deťom a žiakom zaručuje právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich. § 144 Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia odsek 3 nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 23 odsek 7 za tlmočenie na účely tohto zákona považuje tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím a taktilné tlmočenie pre hluchoslepé osoby. V svojej prílohe č. 4 definuje zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, kde v časti 13 dorozumievanie definuje tlmočenie artikulačné, taktilné, tlmočenie posunkovej reči a sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby (13.4 – 13.7). Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov definuje v § 44 tlmočnícku službu, ktorou sa poskytuje tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie. V odseku 3 toho istého paragrafu definuje v písmene a) tlmočenie v posunkovej reči pre osobu, ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť a jej komunikačným prostriedkom je posunková reč, v písmene b) artikulačné tlmočenie pre osobu,

ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť získanú po osvojení si reči alebo pred jej osvojením a neovláda formy komunikácie sluchovo postihnutých najmä posunkovú reč, posunkovanú slovenčinu a v písmene c) definuje taktilné tlmočenie pre osobu, ktorá je hluchoslepá a má vrodené alebo získané postihnutie dvoch zmyslových orgánov, ktoré pre komunikáciu so spoločnosťou vyžadujú špecifický komunikačný systém viazaný na stupeň straty sluchu a stupeň straty zraku. Súčasne platná legislatíva Slovenskej republiky uznáva len niekoľko komunikačných foriem osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou a nepriamo dáva na výber len jednej komunikačnej formy týmto osobám. Ide o posunkový jazyk (ktorý ešte po starom pomenúva ako posunková reč) (tlmočenie posunkovej reči), posunkovanú slovenčinu (ide tlmočenie posunkovanej slovenčiny), vizualizáciu slovenského jazyka (artikulačné tlmočenie) a taktilnú formu komunikačných systémov (taktilné tlmočenie).

V prípade osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou sa nedá s určitosťou stanoviť univerzálny spôsob či jedna forma komunikácie, ako je tomu v slovenskej legislatíve dnes. Každý človek je iný a preto vzniká široký priestor pre modifikáciu prístupov, foriem potrebných k dosiahnutiu plnohodnotnej komunikácie. Veľkú úlohu v procese osvojovania si a preferencií jednotlivých komunikačných foriem a ich kombinácií do komunikačných systémov u osôb so sluchovým postihnutím a u osôb s hluchoslepotou zohráva stupeň a druh sluchového a zrakového postihnutia, vek, v ktorom sa postihnutie objavilo, osobná dispozícia zrozumiteľne komunikovať, vhodný tím kooperujúcich odborníkov, tlmočníkov, prepisovateľov, podnecujúce sociálne prostredie osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou rodinu nevynímajúc.

Z uvedeného vyplýva potreba legislatívneho zadefinovania nových komunikačných foriem a súčasne umožniť osobám so sluchovým postihnutím a osobám s hluchoslepotou voliť si vlastný komunikačný systém kombináciou rôznych komunikačných foriem, ktoré priamo reflektujú stupeň ich zdravotného postihnutia, individuálne potreby a komunikačné preferencie.

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

D O L O Ž K A

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na verejné financie.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie iných právnických osôb alebo hospodárenie podnikateľskej sféry.

3. Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o komunikačných systémoch osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou

3. Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

b) nie je obsiahnutá v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné.

II. Osobitná časť

K § 1

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy zákona, ktorým sú komunikačné systémy osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou, ako a jednotlivé komunikačné formy, ktoré ich tvoria a tým vytvoriť základné inštitúty na zabezpečenie ich komunikácie s okolím.

K § 2

Navrhuje sa definovať osoby so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou. Definície založené na pojmových znakoch postihnutia sluchu, resp. sluchu a zraku s dopadom na schopnosť porozumieť hovorenej reči a komunikovať ňou vychádzajú z definičných znakov, ktorými sa tieto formy postihnutia zdravia definujú a sú akceptované odborníkmi v danej oblasti.

K § 3

Predmetné ustanovenie je kľúčové pre zákon, keďže znamená posun od posunkovej reči, ako dnes jedinej definovanej komunikačnej formy, k modelu komunikačných systémov, založených na kombinácii rôznych komunikačných foriem. Vychádza sa z faktu, že dotknuté osoby pri svojej komunikácii používajú kombináciu rôznych komunikačných foriem a s prihliadnutím na ich postihnutie zdravia a ich osobné schopnosti a možnosti si tvoria vlastný komunikačný systém, založený na týchto komunikačných formách. Tento komunikačný systém ako celok následne slúži na ich komunikáciu s okolím a ako celok by mal byť týmto osobám zabezpečovaný pri napĺňaní ich potrieb a výkone ich zákonných práv.

K § 4 a 5

Nadväzne na definíciu komunikačných systémov sa ustanovuje právo pre osoby so sluchovým postihnutím a hluchoslepotou zvoliť si na účely svojej komunikácie taký komunikačný systém, ktorý najlepšie zodpovedá ich potrebám. Tomuto právu zodpovedá povinnosť v rámci možností týmto potrebám zo strany štátu vyhovieť pri zabezpečovaní možností komunikácie týchto osôb pri ich uplatnení sa v spoločnosti.

Následne sa navrhuje ustanoviť základný rozsah práv osôb so sluchovým postihnutím a hluchoslepotou, ktoré sú spojené s ich potrebou mať možnosť vyhovujúcej komunikácie pri spoločenskom uplatnení a získavaní informácií.

K § 6

Navrhuje sa ustanoviť právo na tlmočníka, obdobne dnešnej právnej úprave a tiež právo na prepisovateľa, ktorý prepisuje hovorený jazyk prostredníctvom písma v reálnom čase. Ide o dve základné formy zabezpečenia komunikácie najmä v styku s orgánmi verejnej moci. Nadväzne na to sa ustanovuje ich bezodplatné zabezpečenie, ak náklady na tieto služby nie sú riešené v rámci náhrady trov v jednotlivých konaniach.

K § 7

Obdobne dnešnej právnej úprave sa navrhuje zachovať splnomocnenie pre Ministerstvo práce, sociánych vecí a rodiny SR na vydanie podzákonného predpisu na úpravu podrobností, potrebných na vykonanie tohto zákona.

K § 8

Vzhľadom na používanie pojmov posunková reč a znaková reč v právnych predpisoch, ktoré vychádza z doterajšej právnej úpravy, je potrebné tieto pojmy generálne nahradiť pojmom komunikačných systémov podľa tohto zákona.