D ô v o d o v á s p r á v a
A. Všeobecná časť
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) nadobudol účinnosť 1.10.2004, a z dôvodu vážnych legislatívnych vád musel byť novelizovaný v roku 2005. Od uvedeného obdobia pri aplikovaní sa ukázala potreba riešiť viacero problémov, ktoré vyplynuli najmä z praxe orgánov zodpovedných za výkon agendy ochrany verejného záujmu podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhované zmeny reagujú na nevyhnutné potreby praxe a nemenia podstatu predmetného ústavného zákona. Súčasne však navrhované zmeny rozširujú okruh verejných funkcionárov s ohľadom na doterajšie zmeny v štruktúre orgánov verejnej moci, ako i na potrebu sprísnenia ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie. Rad zmien je zameraný najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov podľa čl. 7 ústavného zákona. V tejto súvislosti dochádza k zaradeniu tlačiva oznámenia verejných funkcionárov do prílohy ústavného zákona vrátane podrobných vysvetliviek vyplňovania takéhoto oznámenia. Navrhované zmeny majú za cieľ nahradiť všeobecnosť ustanovení ústavného zákona tak, aby sa vyhovelo riešeniu tejto problematiky na úrovni ústavného zákona pri súčasnom spresnení niektorých jeho znení.
Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie. Prípadné zvýšené náklady na spracovanie oznámení podávaných Národnej rade Slovenskej republiky budú uhradené v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K bodu 1
Pôsobnosť ústavného zákona sa v súčasnosti nevzťahuje na viacero významných verejných funkcii a rovnako v súvislosti s novo prijatými zákonmi sa javí potrebným upraviť funkcie, na ktoré ústavný zákon bude vzťahovať, ich spresnením a doplnením do článku 2.
K bodu 2
Navrhuje sa zjednotiť režim obmedzení pre verejných funkcionárov v oblasti podnikania na výkon funkcie verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré mu vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára. Súčasná právna úprava síce umožňuje výkon podnikateľskej činnosti vo verejnoprospešnom záujme podľa čl. 5 ods. 3, avšak z nevysvetliteľných dôvodov takýto funkcionár môže poberať finančnú odmenu, kým ďalšia skupina verejných funkcionárov podľa čl. 5 ods. 4 finančnú odmenu v zmysle čl. 5 ods. 5 poberať nesmie. Návrhom sa zjednotia obmedzenia tak, že verejní funkcionári budú môcť vykonávať činnosti bez poberania finančnej odmeny.
K bodom 3, 6, 12, 16, 17, 19, 26, 27, 29 a 32
Ide o úpravy legislatívno-technického charakteru, najmä úpravy vnútorných odkazov.
K bodu 4
Navrhuje sa rozšírenie povinnosti verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem aj pred hlasovaním o veci.
K bodu 5
Navrhuje sa posunutie lehoty na podanie oznámenia, aby sa predišlo dodatočnej byrokracii v podobe pripájania dokumentov súvisiacich s preukazovaním príjmov a spresneniu obdobia za ktoré sa oznámenie podáva.
K bodu 6
Navrhuje sa doplniť uvedenie začiatku výkonu verejnej funkcie.
K bodu 7
Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu (pravdepodobne preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie). To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravu o uvedenie ďalších príjmov v novom písmene e).
K bodu 8
Navrhovaná úprava rieši podrobnejšiu úpravu oznámenia o prijatí daru, ktorý verejný funkcionár môže prijať.
K bodu 9
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia týkajúceho sa predkladaných dokladov k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1.
K bodu 10
Súčasne platná úprava oznámení v oblasti majetku neumožňuje reálnu kontrolu hodnoty majetku, majetkových prírastkov ani utajovania majetku. Takú kontrolu umožňuje napríklad právna úprava majetkových priznaní sudcov, ktorá je od roku 2011 výrazne prísnejšia, ako úprava pri verejných funkcionároch. Neznáme aj údaje o užívaní majetku verejných funkcionárov, t. j. údaje o prenájme alebo výpožičke. Navrhuje sa úprava, ktorá by zároveň umožnila verejnú kontrolu majetku po zverejnení majetkových priznaní.
V navrhovanej zmene sa nahrádza pôvodné vyčíslenie hodnoty vykazovaného majetku pevnou sumou a nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.
K bodu 11
Tlačivo oznámenia, ktoré bude tvoriť prílohu č. 1 ústavného zákona bude pre verejných funkcionárov záväzné a zároveň nebudú musieť vypĺňať rôzne druhy formulárov v prípade, že vykonávajú viacero verejných funkcií na rôznych úrovniach verejnej správy. Vyplnia len jeden druh tlačiva v takom počte, koľko verejných funkcií zastávajú.
K bodu 13
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na nové písmeno e) v čl. 7 ods. 4 (7. bod návrhu zákona).
K bodu 14
Z úpravy výnimky, na základe ktorej sa nezverejňujú údaje o majetkových pomeroch verejných funkcionárov, sa navrhuje vypustiť identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch podľa odseku čl. 7 ods. 4.
K bodu 15
Navrhuje sa umožniť podávanie oznámení aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo by umožnilo plynulé zverejňovanie bez ďalších nákladov a zdržaní.
K bodu 20
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia.
K bodu 21
Orgán, ktorý začal konanie proti verejnému funkcionárovi, dnes musí rozhodnúť do 60 dní odo dňa začatia konania (tzv. poriadková lehota). Navrhuje sa lehotu predĺžiť a súčasne sa navrhuje doplnenie čl. 9 o nový odsek, na základe ktorého sa v prípade jej prekročenia sa bude konanie považovať za ukončené fiktívnym rozhodnutím o zastavení.
K bodu 22
Ide o spresnenie kodifikujúce súčasný právny stav, kde strata mandátu môže nastať len vtedy, ak k opakovanému porušeniu zákona došlo v rámci jedného funkčného obdobia.
K bodu 23
Skutková podstata porušenia ústavného zákona sa dopĺňa o porušenie povinnosti podať oznámenie o osobnom záujme podľa čl. 6 ústavného zákona, ktoré doteraz nebolo nijako sankcionované, ďalej povinnosti podať písomné oznámenie v lehote 30 dní odo dňa od ktorého sa ujal verejnej funkcie o splnení podmienky nezlučiteľnosti, o výkone zamestnania, funkciách v štátnych orgánoch, v orgánoch samosprávy, o príjmoch a o majetkových pomeroch.
K bodu 24
Pokuta za uvedenie nepravdivých údajov sa týkať všetkých nepravdivých údajov, nielen tých, ktoré sa týkajú majetkových pomerov. Ide o imperfektnosť dnešnej právnej normy.
K bodu 25
Navrhuje sa možnosť opakovane pokutovať verejného funkcionára, ak nereaguje na právoplatné rozhodnutie.
K bodu 28
Navrhuje sa ustanoviť, že náležitosťou rozhodnutia o zastavení konania je aj výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
K bodu 30
Ustanovuje sa takzvané fiktívne rozhodnutie o zastavení, pre ktoré platia rovnako náležitosti rozhodnutia ako v čl. 9 ods. 13 (rovnako, ako napríklad pri zákone č. 211/2000 Z. z.). Toto ustanovenie spolu s ustanovením o možnosti odvolania na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zastavení konania zabráni tomu, aby prípady „išli dostratena“, keďže nečinnosť orgánu bude tiež dôvodom na odvolanie.
K bodu 31
Navrhuje sa aby sa proti rozhodnutiu o zastavení mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Navrhuje sa tiež predĺžiť lehotu z 15 dní na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť. Navrhuje sa ustanoviť, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohol vec aj vrátiť orgánu na opätovné rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje zaviesť tzv. autoremedúra, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.
K bodu 33
Ústavný zákon dnes umožňuje zbavenie mandátu za nevysvetlené majetkové prírastky, tento pojem však nikde nedefinuje, čím toto ustanovenie robí nevykonateľným.
K bodu 34
Obsahom prechodné ustanovenia vo väzbe na navrhované zmeny v ústavnom zákone.
K bodom 35 a 36
Navrhuje sa do ústavného zákona doplniť vzory oznámení, ktoré na základe ústavného zákona je verejný funkcionár povinný vyplniť a predložiť, a to vo forme príloh k ústavnému zákonu.