Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predkladaná novela Zákona o rodine a súvisiacich predpisov (ďalej aj ako „novela zákona”) reaguje na požiadavku časti obyvateľstva o úpravu pomerov medzi manželmi dohodou rešpektujúc predovšetkým zásadu zmluvnej voľnosti v oblasti súkromného práva. Má ambíciu umožniť zrušenie manželstva dohodou o rozvode manželstva pre tých manželov, ktorí nemajú maloleté deti a ich manželstvo trvalo minimálne 1 rok. Časové vymedzenie je potrebné z dôvodu, aby inštitút manželstva snúbenci brali vážne a zodpovedne pri ich dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí uzavrieť manželstvo.

Novela zákona navrhuje povoliť uzavretie dohody o rozvode manželstva iba pre bezdetných manželov a pre tých, ktorí v čase rozvodu majú plnoleté deti, a preto ukladá ako ďalšiu zákonnú podmienku na uzavretie dohody v § 26a návrhu zákona, že sa manželia môžu dohodnúť, ak „nemajú spoločné maloleté deti ani maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti“. Hlavným účelom manželstva podľa článku I. zákona je založenie rodiny a riadna výchova detí, preto spoločnosť musí mať záujem na tom, aby maloleté deti boli vychovávané vo fungujúcej rodine, v ktorej rodičia pre nich vytvoria a zabezpečia harmonické a bezpečné prostredie. Z uvedeného dôvodu na rozvod takéhoto manželstva ostávajú príslušné ustanovenia zákona nezmenené.

Zmenou ust. § 22 zákona a jeho doplnením novým ust. § 26a má predkladateľ v úmysle predchádzať súdnym sporom a tým aj odbremeniť súdy v prípadoch, ak sa manželia dohodnú a nemajú maloleté deti v čase rozvodu. Aj platný Občiansky súdny poriadok uprednostňuje riešenie sporov predovšetkým dohodou mimosúdne, ako to vyplýva z legislatívneho zámeru nového O.s.p., kedy sudca môže priamo odkázať účastníkov na riešenie sporu mediáciou.

Ak sa manželia zhodnú na tom, že ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v manželstve, je potrebné im umožniť rozvod manželstva bez neprimeraného zásahu do ich súkromia zisťovaním príčin rozvratu manželstva súdom v rámci dokazovania. Dokazovanie v tomto smere má skôr etický ako právny rozmer. Pre účastníkov konania, ktorí sú dohodnutí, zverejňovať pomery z ich súkromného života je obzvlášť citlivé.

Novela zákona zveruje spísanie dohody manželov o rozvode manželstva notárom vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejnou listinou, a preto obligatórnosť formy prispieva k právnej istote účastníkov. Notári vykonávajú svoju činnosť v sídle každého okresného súdu a ich služba je dostupná pre každého občana na celom území SR. Notári ako nestranní a nezávislí poskytovatelia právnej pomoci vykonávajú svoju činnosť v nesporovej agende, do ktorej patrí aj spísanie právnych úkonov (zmlúv, dohôd a rôznych podaní). Notár nezastupuje iba jedného z účastníkov, ale koná v záujme všetkých, a preto ako nestranná osoba poskytuje právnu istotu a ochranu účastníkom. V platnej právnej úprave Notárskeho poriadku je zakotvená objektívna zodpovednosť notára za právne úkony a notárske zápisnice notár vyhotovuje pod svojim menom. Rovnaké právne istoty negarantujú iní poskytovatelia právnej pomoci.

Úprava rozvodu manželstva dohodou nielenže odbremeňuje súdy, ktoré by mali riešiť výlučne iba sporové veci, ale ani nepredstavuje pre účastníkov zvýšené náklady, pretože odmena notára za spísanie notárskej zápisnice bez hodnoty predmetu úkonu nie je vyššia, ako doterajší súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

Novela zákona v žiadnom prípade nemá záujem o oslabenie inštitútu manželstva, ktoré je ústavou chránené. Súčasťou zákonodarstva modernej spoločnosti by mala byť úprava vzťahov predovšetkým dohodou mimosúdne, rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti. Manželia možnosť úpravy svojich vzťahov dohodou v súkromnej sfére zvážia v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, a preto by im zákonodarca toto rozhodnutie mal prenechať.

Možnosť mimosúdneho riešenia rozvodov je upravená aj v právnych poriadkoch niektorých európskych štátov, najmä Belgicko, Estónsko, Luxembursko, Portugalsko, Lotyšsko.

Belgicko

V belgickom práve sú dve formy rozvodu: rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým a slávnostným vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť ich zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej 20 rokov. Vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením žiadosti.

Estónsko

Manželia sa môžu rozviesť aj pred príslušným orgánom verejnej správy (matrika) alebo pred notárom, ak sa dohodnú na podmienkach rozvodu. Ak sú medzi nimi spory, rozviesť ich môže len súd. Matrika (notár) môže povoliť rozvod na základe dohody manželov na základe spoločnej písomnej žiadosti, t. j. spoločnej dohody manželov. Nie je tu podmienka predchádzajúcej odluky. Ak sa žiadosť o rozvod podáva na matrike (notárovi), jediným dôvodom povolenia rozvodu je spoločná dohoda manželov o rozvode a všetkých záležitostiach týkajúcich sa rozvodu.

Luxembursko

Luxemburské právo rozoznáva dve kategórie rozvodu, a to rozvod na základe vzájomnej dohody a rozvod na základe určenej príčiny. V prípadoch rozvodu na základe určenej príčiny je potrebné rozlišovať medzi rozvodom pre neprimerané správanie, týranie alebo vážne urážky, obecne nazvaným rozvod na základe previnenia a rozvod na základe skutkovej rozluky v určitom trvaní. O rozvod na základe vzájomnej dohody možno požiadať až po dvoch rokoch manželstva. Obaja manželia musia mať minimálne dvadsaťtri rokov. Ak majú manželia majetok, ktorý sa bude deliť, musí ho spísať a oceniť notár. Potom manželia slobodne vyporiadajú svoje práva na daný majetok. Ak manželia nemajú majetok, ktorý je potrebné spísať, intervencia notára sa nevyžaduje. Manželia sa tiež musia dohodnúť na svojom bydlisku počas rozvodového konania, na osude detí počas a po rozvode, na

prispievaní oboch manželov k výchove a starostlivosti o deti pred a po rozvode a nakoniec na výške prípadného výživného, ktoré by platil jeden z manželov druhému počas rozvodu a po rozvedení manželstva. Táto dohoda musí byť urobená písomne a podpísaná oboma manželmi.

Portugalsko

V Portugalsku sa možno rozviesť na základe vzájomnej dohody alebo súdnou cestou. Rozvod dohodou manželov je možný aj v prípade, ak manželia majú maloleté deti, pokiaľ sa dohodnú na úprave styku a starostlivosti o nich. Príslušným orgánom je tzv. civilný register (v podstate matričný orgán), ktorý sa najprv pokúsi manželov zmieriť. Ak je pokus neúspešný, príslušný úradník predvolá manželov a prerokuje s nimi podmienky rozvodu, najmä preskúma, či sú splnené zákonné podmienky. Ak sa dohoda týka aj starostlivosti o maloleté deti, preskúma dohodu aj príslušný zamestnanec ministerstva vnútra. Rozvod dohodou predpokladá súhlas oboch manželov vo veciach manželského zväzku, ako aj poskytovania výživného partnerovi, ktorý ho potrebuje, rodičovských práv voči maloletým deťom, používania domu, v ktorom má rodina trvalé bydlisko a režimu, ktorý sa bude v priebehu procesu dodržiavať pokiaľ ide o zabezpečovanie obživy, výkon rodičovských práv a užívanie domu.

Lotyšsko

Rozvod je možný aj pred notárom na základe spoločnej žiadosti manželov. Rozvod pred notárom je možný len vtedy, ak manželia nemajú maloleté deti a nemajú majetok v spoluvlastníctve, alebo ak o týchto záležitostiach uzavreli písomnú dohodu. Realizuje sa formou notárskej zápisnice; uvedené dohody majú byť jej prílohou. Notár musí zaregistrovať žiadosť do svojho registra rozvodových vecí, k rozvodu nemôže dôjsť skôr než uplynutím 30-dňovej lehoty od zaevidovania žiadosti, v tejto lehote je možné späťvzatie žiadosti. Notár zasiela notársku zápisnicu príslušným matričným orgánom.

Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy, rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí.

Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad na životné prostredie. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest; návrh nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.Osobitná časť

K čl. I

Bod 1:

Zavádza sa nový spôsob rozvodu manželstva – popri súdnom rozhodnutí aj dohodou urobenou manželmi pred notárom formou notárskej zápisnice.

Bod 2 a 3:

Štát, v tomto prípade prostredníctvom súdu, by nemal vstupovať do súkromia obyvateľov viac, ako je nevyhnutné. Nie je preto dôvod, aby skúmal príčiny rozvratu rodiny vždy, aj keď s návrhom na rozvod manželstva súhlasia obidvaja manželia. Zákon by mal vymedzovať ingerenciu štátnych orgánov do naozaj intímnej zóny fyzických osôb veľmi citlivo a v skutočne nevyhnutnej miere. Ako predkladatelia máme za to, že zakaždým to v prípade rozvodu (súhlas oboch strán s návrhom) nie je dôležité, ani nevyhnutné. V tomto prípade je postačujúce súhlasné vyhlásenie manželov o tom, že podmienky rozvodu sú splnené (bod 3).

Bod 4:

Ustanovujú sa podmienky rozvodu manželstva dohodou. Manželia nesmú mať z manželstva pochádzajúce maloleté deti, ani maloleté deti im zverené do náhradnej starostlivosti. Manželstvo musí trvať aspoň rok, čo má zabezpečiť nie ľahkovážny pomer strán k manželstvu.

Bod 5 a 6:

Legislatívno-technické ustanovenia, ktorými sa ako ďalšia možnosť ukončenia manželstva do jednotlivých ustanovení dopĺňa aj rozvod manželstva dohodou.

Bod 7:

Tam, kde konanie o rozvode o manželstva už začalo a aj by teoreticky spĺňalo podmienky na rozvod dohodou, sa toto konanie dokončí podľa doterajších predpisov. Ide o zachovanie rovnakého právneho stavu (o. i. aj rovnosť zbraní), za ktorého konanie začalo, až do jeho skončenia.

K čl. II

Legislatívno-technické ustanovenie, ktorým sa do osobitného zákona dopĺňa aj možnosť ukončenia manželstva dohodou formou notárskej zápisnice.

K čl. III

Legislatívno-technické ustanovenie, ktorým sa do osobitného zákona dopĺňa aj možnosť ukončenia manželstva dohodou formou notárskej zápisnice.