Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Chren a Juraj Miškov.
V praxi sa začali množiť prípady, kedy dôjde k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, tzv. plomba. Tieto meradlá v prípadoch odberateľov rodinných domov umiestnené na voľne prístupnom mieste, teda najmä na chodníkoch či uliciach pred rodinnými domami. K tomuto meraču prístup ktokoľvek a často aj niekto, kto zámerne merač, resp. plombu poškodí, bez toho, aby chcel manipulovať s meračom. V takomto prípade, podľa ustanovení § 82 zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, pričom odberateľ je povinný zaplatiť vyčíslenú škodu a ušlý zisk. Opakujeme, že nemusí ísť o manipulovanie s meračom samotným za účelom zmeny nameraných hodnôt a pod.
Odberateľ je automaticky považovaný za vinníka tohto stavu, nikto sa s ním nebaví a je povinný zaplatiť vystavenú faktúru za spôsobenú škodu a ušlý zisk, inak je odpojený od dodávky plynu. Za odpojenie a znovupripojenie je, samozrejme, povinný dodávateľovi opäť zaplatiť. Táto prax sa v poslednom čase začala hodne rozmáhať, pričom podľa medializovaných informácií len v meste Trnava je na polícii nahlásených okolo 250 prípadov takéhoto poškodenia. Z toho je zrejmé, že ide o cielenú činnosť, na konci ktorej výdavky odberateľa plynu, ktoré si však sám nespôsobil.
Náprava sa zjednať tak, že merače, ak majú byť umiestnené na voľne dostupnom mieste, budú musieť byť schované v takých skrinkách, ktoré jednoducho neumožnia neoprávnený prístup. Tým sa zamedzí tomu, že budú cielene poškodzované merače, resp. plomby na meračoch. Ide o technickú vec a keďže merač je majetkom dodávateľa plynu, je logické, že sa o ochranu svojho majetku má v prvom rade starať vlastník.
Cieľom tohto zákona je však chrániť odberateľa, spotrebiteľa, ktorý je dnes povinný, na základe objektívnej zodpovednosti, uhrádzať škodu, ktorú veľakrát nespôsobil. Toto konanie voči odberateľovi je krajne nespravodlivé. Veľakrát sa stáva, že odberateľovi dodávateľ len oznámi, že mal poškodenú plombu, je tak zodpovedný za neoprávnený odber plynu a musí zaplatiť škodu a ušlý zisk. Odberateľ sa tak nemá ani možnosť presvedčiť, či k poškodeniu naozaj došlo, nehovoriac o tom, kto toto poškodenie naozaj v skutočnosti zavinil. Preto by k vymáhaniu vyčíslenej škody a ušlého zisku malo dochádzať potom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou zavádza sa teda subjektívna zodpovednosť.
Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy, rozpočty samosprávnych krajov ani na rozpočty obcí.
Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad na životné prostredie. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest; návrh nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B.Osobitná časť
K čl. I
Bod 1 a 2:
Zavádza sa subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu. Dodávateľ musí preukázať odberateľovi, že svojim konaním naozaj spôsobil škodu dodávateľovi a teda je povinný túto škodu, vrátane ušlého zisku, nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa nebude možné od odberateľa automaticky vymáhať úhradu tejto škody.
Prechodné ustanovenie tiež v prospech odberateľa ustanovuje, že aj začaté konania pre neoprávnený odber plynu sa budú musieť riadiť princípom subjektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, zavedenú týmto zákonom. Bez jej preukázania nebude možné od odberateľa vymáhať úhradu škody.
K čl. II
Stanovuje sa účinnosť zákona.