Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Zákon o verejných kultúrnych podujatiach nedostatočne chráni práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb pri organizovaní takýchto podujatí. Neposkytuje im dostatočnú ochranu pred svojvoľným rozhodovaním zo strany obecných samospráv. Problém je predovšetkým v neexistencii explicitne stanovených lehôt pre rozhodovanie obce o zákaze verejného kultúrneho podujatia a pre rozhodnutie o opravnom prostriedku. Súčasný právny stav môže viesť k situácii, keď usporiadateľ podujatia nemá žiadne účinné prostriedky nápravy proti zákazu podujatia, ktoré by mu umožnili uskutočniť podujatie v pôvodne stanovenom termíne.
Uskutočňovanie verejných kultúrnych podujatí v sebe obsahuje aj aspekt uplatňovania slobody prejavu a práva pokojne sa zhromažďovať v zmysle čl. 26 a 28 ústavy. Výkon zhromažďovacieho práva je upravený predovšetkým v zákone č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. To však neznamená, že občania si môžu právo pokojne sa zhromažďovať uplatňovať len zhromaždeniami v zmysle tohto zákona. Aj verejné kultúrne podujatia predstavujú istú formu realizácie zhromažďovacieho práva. Rovnako sú priestorom pre realizáciu slobody prejavu, a to nielen umeleckého prejavu.
Predložený návrh novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone o zhromažďovacom práve vo vzťahu k zákazu zhromaždení (podujatí), ich rozpusteniu a opravným prostriedkom voči nim. Stanovuje:
-lehotu troch dní od doručenia oznámenia o konaní verejného kultúrneho podujatia na rozhodnutie obce o jeho zákaze,
-povinnosť obce zverejniť rozhodnutie o zákaze podujatia na úradnej tabuli a webovom sídle obce,
-podávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu obce o zákaze podujatia priamo na súd (bez predkladania odvolania obci ako prvostupňovému orgánu),
-lehotu troch dní na rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku.
Schválené predloženého návrhu zlepší procesné postavenie usporiadateľov verejných kultúrnych postavení, zvýši ich právnu istotu a vymožiteľnosť práva a obmedzili priestor pre svojvoľné rozhodovanie obecných samospráv.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa zaviesť úpravu rozhodovania o zákaze verejných kultúrnych podujatí a opravných prostriedkov voči nim obdobnú úprave existujúcej v zákone o zhromažďovacom práve. Súčasná právna úprava zákazu podujatí uvádza iba dôvody zákazu, nie však postup pri rozhodovaní, lehoty a spôsob uplatnenia opravného prostriedku.
Dôvody zákazu podujatí sa navrhuje rozšíriť o skutočnosť, že sa na rovnakom mieste a v rovnakom čase koná iné verejné kultúrne podujatie, zhromaždenie alebo športové podujatie. Tento dôvod doteraz medzi dôvodmi zákazu podujatí absentoval.
Doterajšia právna úprava konštatuje iba to, že obec môže zakázať podujatie a že má postupovať podľa správneho poriadku. Navrhuje sa určiť lehotu troch dní od doručenia oznámenia, v ktorej môže obec rozhodnúť o zákaze podujatia. Obec bude mať povinnosť zverejniť rozhodnutie o zákaze podujatia na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Usporiadateľ sa bude môcť proti zákazu podujatia obrátiť s opravným prostriedkom priamo na súd, ktorý bude mať povinnosť rozhodnúť o opravnom prostriedku v lehote do troch dní.
K bodu 2
Navrhuje sa zmeniť úpravu dozoru nad priebehom podujatí. Súčasná právna úprava umožňuje obci dozerať na priebeh podujatí a zo zákonom stanovených dôvodov ich prerušiť, alebo aj v ich priebehu zakázať. Okrem terminologickej zmeny, spočívajúcej v nahradení zákazu prebiehajúceho podujatia jeho rozpustením, sa navrhuje zmeniť jeden z dôvodov rozpustenia, resp. prerušenia podujatia. Miesto vágnejšej formulácie, že podujatie je v rozpore so zákonom, sa navrhuje stanoviť, že rozpustiť možno zhromaždenie, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz. Zároveň sa analogicky k navrhovanej úprave zákazu podujatia navrhuje explicitne stanoviť, že s námietkami proti rozpusteniu, resp. prerušeniu podujatia sa usporiadateľ obracia priamo na súd.
K bodu 3
V prechodnom ustanovení sa navrhuje stanoviť, že o zákaze verejných kultúrnych podujatí oznámených obci pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona bude obec rozhodovať podľa doterajších predpisov. Nové lehoty pre rozhodnutie o zákaze zhromaždenia a nový spôsob použitia opravných prostriedkov sa uplatnia až na verejné kultúrne podujatia oznámené obci od 1. januára 2015.
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám. Vo vzťahu k obciam skracuje lehoty, v ktorých sú povinné rozhodnúť o zákaze verejného kultúrneho podujatia. Podobne vo vzťahu k súdom stanovuje trojdňovú lehotu pre rozhodnutie o opravnom prostriedku. Vzhľadom na prechodné ustanovenie v bode 3 článku I i vzhľadom na skutočnosť, že obce a súdy obdobným spôsobom rozhodujú vo vzťahu k zhromaždeniam, nie je potrebné stanovovať legisvakančnú dobu.