Dôvodová správa
Predkladanou novelu zákona o dani z príjmov sa navrhuje zaviesť, aby si nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov mohli uplatňovať aj poberatelia starobných dôchodkov. V súčasnosti túto možnosť poberatelia starobných dôchodkov na rozdiel od iných osôb nemajú.
Zákon o dani z príjmov stanovuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v sume zodpovedajúcej 19,2-násobku platného životného minima, resp. v nižšej sume, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok sumy životného minima. Starobní dôchodcovia si však nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť nemôžu, resp. si ju môžu uplatniť iba v obmedzenej miere – vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku, ak je dôchodok nižší ako nezdaniteľná časť základu dane.
Samotné starobné dôchodky sú síce oslobodené od dane, ale poberatelia starobných dôchodkov si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, a teda sú daňovo znevýhodnení voči iným osobám, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov. Podľa názoru predkladateľa neexistuje na takéto znevýhodnenie starobných dôchodcov žiadny legitímny dôvod.
Isté opodstatnenie môže mať neexistencia nezdaniteľnej časti základu dane v prípade predčasných starobných dôchodkov a v prípade výsluhových dôchodkov. Tie totiž poberajú aj osoby pred dosiahnutím dôchodkového veku, a teda by im dôchodky mali nahrádzať príjem zo zamestnania alebo inej pracovnej aktivity pri predčasnom skončení pracovnej aktivity pred dosiahnutím dôchodkového veku. V prípade poberateľov starobných dôchodkov, ktoré poberajú osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek, však neexistencia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pôsobí diskriminujúco, preto sa touto novelou navrhuje zaviesť aj pre starobných dôchodcov.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie a príjmy poberateľov starobných dôchodkov a ich rodín a zároveň negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu. Neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Negatívny dopad na príjmy rozpočtu verejnej správy navrhuje predkladateľ kompenzovať znížením výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva hospodárstva určených na investičné stimuly a ďalšie dotácie podnikateľským subjektom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
Poznámka: Podľa údajov Sociálnej poisťovne v marci 2014 pracovalo 122 853 poberateľov starobných dôchodkov. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v roku 2014 sumu 3803,33 eur. Pre všetkých poberateľov starobných dôchodkov by tak nezdaniteľná
časť základu dane predstavovala v roku 2014 sumu cca. 467 250 500 eur, čomu zodpovedá daň vo výške cca. 88 777 595 eur. Takýto výpadok príjmov štátneho rozpočtu by však nastal iba v prípade, žeby všetci starobní dôchodcovia mali dôchodky vyššie ako nezdaniteľná časť základu dane a zároveň aj ešte vyššie príjmy podliehajúce dani z príjmov, čo evidentne nezodpovedá realite, keďže niektorí dôchodcovia majú nižšie dôchodky, nepracujú na plný pracovný úväzok, nepracujú celoročne, prípadne majú nižšie príjmy z pracovnej činnosti.Reálny dopad na štátny rozpočet by bol nepochybne oveľa nižší. Podľa údajov Štatistického úradu SR zamestnanosť v prvom štvrťroku 2014 dosiahla 2,3313 mil. osôb. Podiel starobných dôchodcov na celkovej zamestnanosti tak predstavoval zhruba 5 percent. V schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 sa predpokladajú príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb vo výške 218,999 mil. eur. Päťpercentnému podielu starobných dôchodkov na zamestnanosti zodpovedá cca. 11 mil. eur v príjmoch štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb. Celá suma pritom nie je tvorená výlučne príjmami zo sumy nižšej ako nezdaniteľná časť základu dane.
Obsahovo zhodný návrh zákona predložil predkladateľ na septembrovú schôdzu NR SR, ale návrh stiahol. Reálny negatívny dopad navrhovanej novely na príjmy štátneho rozpočtu bol v dôvodovej správe odhadnutý na cca. 5 mil. eur. Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku návrhu zákona odhadlo negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015 vo výške 32,6 mil. eur, v roku 2016 vo výške 34,2 mil. eur a v roku 2017 vo výške 36,0 mil. eur. Predkladateľ považuje odhad ministerstva financií za nadhodnotený. Napriek tomu si ho pre potreby vyčíslenia rozpočtových dopadov osvojuje.
Úbytok príjmov rozpočtov verejnej správy navrhuje predkladateľ kompenzovať tým, že sa v rokoch 2015 až 2017 každoročne znížia výdavky štátneho rozpočtu o 40 mil. eur, a to v kapitole Ministerstva hospodárstva SR. Konkrétne sa navrhuje zníženie výdavkov na investičné stimuly a ďalšie výdavky programu 07K Rozvoj priemyslu a podpora podnikania.
Zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku navrhovanej novely zákona by sa tak premietlo výlučne do zníženia výdavkov štátneho rozpočtu. Dopad na rozpočty územnej samosprávy by v dôsledku toho mohol ostať neutrálny, pretože by sa znížené príjmy územnej samosprávy z dane z príjmu kompenzovali presunom ušetrených prostriedkov štátneho rozpočtu.
V rovnakej výške by sa zvýšili príjmy pracujúcich poberateľov starobných dôchodkov a ich domácností.
Navrhuje sa z § 11 ods. 6 vypustiť slová „starobného dôchodku alebo“. V súčasnosti § 11 ods. 6 znie: „Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.“
V § 11 ods. 2 je stanovená výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si nemôžu uplatniť poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, resp. si ju môžu uplatniť iba vo výške rozdielu medzi ich dôchodkom a touto sumou, ak poberajú dôchodok nižší ako je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.
Schválením predloženého návrhu zákona sa toto obmedzenie bude vzťahovať iba na poberateľov predčasného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku. Poberatelia riadneho starobného dôchodku si budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, čím príde k zníženiu ich daňovej povinnosti a zvýšeniu ich čistého príjmu.
Touto zmenou sa zároveň zmení definícia dôchodku v rámci zákona (obmedzí sa na predčasné a výsluhové dôsledky), v dôsledku čoho získajú starobní dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku možnosť pri splnení ostatných podmienok mať nárok aj na zamestnaneckú prémiu (§ 32a ods. 1 písm. a) bod 6).
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka, aby zmena začala platiť od začiatku nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.