1
Osobitná časť
K čl. I (zákon o poskytovateľoch)
K bodu 1 (§ 10 ods. 3)
Zákonom č. …….. /2014 Z. z., ktorým sa naposledy menil a dopĺňal zákon o poskytovateľoch, bolo upravené poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti
1. v zariadeniach sociálnych služieb (zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre) a
2. v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko pre drogovo závislých a inak závislých a v iných zariadeniach)
tak, že sestry ktoré v nich pracujú, nepotrebujú na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, postačuje im pracovno-právny alebo iný obdobný vzťah s príslušným zariadením sociálnych služieb alebo zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V súvislosti s uvedenou úpravou ako aj so skutočnosťou, že liečební pedagógovia a psychológovia poskytujúci v tých istých zariadeniach liečebnopedagogickú a psychologickú starostlivosť sa nachádzajú v prakticky totožnej situácii ako boli sestry, sa doplnením ustanovenia § 10 ods. 3 navrhuje aplikačnú prax spresniť v tom zmysle, že ani poskytovanie liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, rovnako ako aj poskytovanie liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti v školách a školských zariadeniach nie sú výkonom samostatnej zdravotníckej prax.
Navrhovaná úprava reflektuje skutočnosť, že liečebnopedagogickú starostlivosť v týchto zariadeniach vykonávajú liečební pedagógovia ako zamestnanci (rovnako psychológovia psychologickú starostlivosť) a teda nepotrebujú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
Nadväzne sa dopĺňa aj výpočet odkazov v poznámkach pod čiarou o odkaz 13c) na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V týchto predpisoch uvedené školy a školské zariadenia, v ktorých liečební pedagógovia a psychológovia pracujúci v rezorte školstva vykonávajú svoju odbornú činnosť a ako zamestnanci týchto zariadení nepotrebujú na samostatný výkon odbornej činnosti licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
2
K bodu 2 (§ 92 ods. 2 až 13)
Podľa platného ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o poskytovateľoch pracujú liečební pedagógovia a psychológovia ako zdravotnícki pracovníci v zdravotníckych zariadeniach. Na základe § 27 ods. 2 sa liečební pedagógovia a psychológovia potom kontinuálne vzdelávajú ako zdravotnícki pracovníci v systéme ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov podľa predpisov rezortu zdravotníctva.
Podľa predpisov rezortu školstva, vedy, výskumu a športu (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a podobne) pracujú liečební pedagógovia a psychológovia aj ako odborní zamestnanci rezortu školstva (napríklad v materských školách, základných školách, centrách špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie, pedagogicko-psychologických poradniach, diagnostických centrách a pod.). Na základe týchto predpisov by sa mali liečební pedagógovia a psychológovia pracujúci v rezorte školstva kontinuálne vzdelávať podľa predpisov vydaných rezortom školstva. Kontinuálny systém vzdelávania liečebných pedagógov v rezorte školstva však zatiaľ neponúka takto profesijne zamerané vzdelávanie a pokiaľ ide o vzdelávanie psychológov - k dispozícii je len vzdelávanie v Ministerstvom školstva Slovenskej republiky akreditovanom študijnom programe Poradenská propedeutika pre pracovníkov psychologických referátov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa predpisov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny (zákon č. zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) pracujú liečební pedagógovia a psychológovia aj ako odborní zamestnanci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny (napríklad v domovoch sociálnych služieb, domovoch seniorov, denných stacionároch, doliečovacích zariadeniach). Napriek značnému počtu liečebných pedagógov a psychológov pracujúcich práve v tomto rezorte ďalšie vzdelávanie nie je ponúkané.
Vyššie uvedeným vstupom - doplnením textu do § 92 - sa umožní, aby liečební pedagógovia a psychológovia pracujúci v rezorte školstva alebo pracujúci v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny mohli absolvovať ďalšie vzdelávanie a sústavné vzdelávanie vytvorené pre liečebných pedagógov a psychológov v rezorte zdravotníctva bez toho, aby museli pracovať ako zdravotnícki pracovníci. Zostanú zamestnancami a pracovníkmi reozortu školstva, resp. práce a sociálnych vecí a rodiny a zároveň budú mať k dispozícii odborne obohacujúce vzdelávanie. Recipročne sa v článkoch II. IV. tohto návrhu zákona zabezpečuje, aby sa takýmto zamestnancom z rezortov školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalšie vzdelanie nadobudnuté v rezorte zdravotníctva uznalo na výkon odborných pracovných činností v rezorte školstva a v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny.
3
k odseku 2
Upravuje sa, že ak liečebný pedagóg alebo psychológ, ktorý je zamestnanec organizácie patriacej do pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo zamestnanec organizácie patriacej do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, požiada o absolvovanie ďalšieho vzdelávania (špecializačného, certifikačného alebo sústavného) v študijných programoch vytvorených a poskytovaných v rezorte zdravotníctva, toto vzdelávanie sa mu v rezorte zdravotníctva umožní.
k odseku 3
Upravuje sa, že ustanovenia zákona o poskytovateľoch o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov 39), financovaní ďalšieho vzdelávania (§39a) a sústavnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov 42) sa na uskutočňovanie ďalšieho a sústavného vzdelávania liečebného pedagóga a psychológa z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva, vedy, výskumu a športu použijú primerane, t. j. že vzdelávanie, ktoré riadi rezort zdravotníctva, sa financuje z prostriedkov študenta, prípadne z prostriedkov jeho zamestnávateľa alebo iných zdrojov (sponzori, dary, fondy a podobne), ak je to dostupné -obdobne ako je tomu pri realizácii ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v rezorte zdravotníctva. Podobne sa liečebný pedagóg a psychológ z rezortu školstva, vedy, výskumu a športu a rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny budú mať možnosť zúčastniť na jednorazových vzdelávacích aktivitách sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov organizovaných komorami, odbornými spoločnosťami a zamestnávateľmi z rezortu zdravotníctva a toto vzdelávanie by im malo byť uznané.
Ďalej sa upravuje, že vzdelávacia ustanovizeň uskutočňujúca Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky akreditovaný študijný program 40) podľa tohto zákona započíta liečebnému pedagógovi podľa odseku 2 (t. j. liečebnému pedagógovi pracujúcemu v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny) na účely absolvovania ďalšieho vzdelávania aj odbornú prax vykonávanú v organizáciách podľa odseku 2 teda prax vykonávanú v zariadeniach rezortu školstva resp. rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak mala charakter poskytovania liečebnopedagogickej starostlivosti porovnateľnej s poskytovaním liečebnopedagogickej starostlivosti v organizácii patriacej do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Podobne, pokiaľ by išlo o psychológa, vzdelávacia ustanovizeň uskutočňujúca ministerstvom zdravotníctva akreditovaný študijný program 40) podľa tohto zákona započíta psychológovi podľa odseku 2 (t. j. psychológovi pracujúcemu v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny) na účely absolvovania ďalšieho vzdelávania aj odbornú prax vykonávanú v organizáciách podľa odseku 2 teda prax vykonávanú v zariadeniach rezortu školstva resp. rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak mala charakter psychologickej diagnostiky, psychologického poradenstva a psychoterapie.
4
k odseku 4
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zásah do výkonu pedagogickej činnosti alebo do výkonu odbornej činnosti osobou, ktorá vo vzťahu k pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi nemá postavenie nadriadeného zamestnanca alebo kontrolného orgánu sa na účely tohto zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch považuje za neodborné zasahovanie. Na zabezpečenie, aby toto ustanovenie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestancoch nebránilo vedeniu liečebných pedagógov a psychológov z rezortov školstva ako študentov špecializačného štúdia prípadne iného štúdia v rezorte zdravotníctva liečebnými pedagógmi a psychológmi ako odbornými školiteľmi odbornej praxe, sa v navrhovanom odseku 4 upravuje, že vedenie liečebného pedagóga počas jeho ďalšieho vzdelávania v špecializačnom študijnom programe, certifikačnom študijnom programe alebo študijnom programe sústavného vzdelávania iným liečebným pedagógom podľa určenia vzdelávacej ustanovizne a vedenie psychológa počas jeho ďalšieho vzdelávania v špecializačnom študijnom programe, certifikačnom študijnom programe alebo študijnom programe sústavného vzdelávania iným psychológom podľa určenia vzdelávacej ustanovizne sa nepovažuje za neodborné zasahovanie v zmysle § 5 ods. 3 cit. zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení.
k odseku 5
Podľa ustanovenia § 41 platného zákona o poskytovateľoch vydáva vzdelávacia ustanovizeň absolventom akreditovaného špedializačného študijného programu diplom o špecializácii, absolventom akreditovaného certifikačného študijného programu certifikát a absolventom akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania potvrdenie. Na zamedzenie pochybností, aký doklad vydá vzdelávacia ustanovizeň v prípade, že sa liečebný pedagóg alebo psychológ z rezortu školstva alebo z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny zúčastní ministerstvom zdravotníctva neakreditovanej = podľa § 42 platného zákona o poskytovateľoch jednorazovej vzdelávacej aktivity poriadanej v rezorte zdravotníctva, sa v navrhovanom odseku 5 upravuje, že fyzická alebo právnická osoba uskutočňujúca sústavné vzdelávanie v neakreditovanej vzdelávacej aktivite zdravotníckych pracovníkov 42) podľa tohto zákona vydá liečebnému pedagógovi alebo psychológovi z rezortu školstva alebo z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o absolvovaní vzdelávacej aktivity podľa tohto zákona, ak san a takomto vzdelávaní zúčastní.
k odseku 6
Liečební pedagógovia vykonávajúci svoje povolanie v rezorte zdravotníctva podľa zákona o poskytovateľoch registrovaní v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov. Psychológovia, ktorí vykonávajú svoje povolanie v rezorte zdravotníctva, podľa tohto zákona registrovaní v Slovenskej komore psychológov. Navrhovaným ustanovením odseku 6 sa umožňuje liečebnému pedagógovi, ktorý je zamestnancom vykonávajúcim
5
liečebnopedagogickú starostlivosť v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, zaregistrovať sa v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, ak o to požiada. Podobne sa navrhuje umožniť psychológovi, ktorý vykonáva svoje povolanie v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, zaregistrovať sa v Slovenskej komore psychológov podľa tohto zákona, ak o to požiada.
k odseku 7
Umožňuje sa liečebnému pedagógovi vykonávajúcemu liečebnopedagogickú starostlivosť v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa zaregistroval v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 6 získať od komory hodnotenie jeho sústavného vzdelávania, ak o to požiada. Podobne sa unmožňuje psychológovi, vykonávajúcemu psychologickú starostlivosť v rezorte školstva alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa zaregistroval v Slovenskej komore psychológov podľa odseku 6 získať od komory hodnotenie jeho sústavného vzdelávania, ak o to požiada
k odseku 8
Podľa právnych predpisov rezortu zdravotníctva platných do roku 2010 bola liečebným pedagógom s dlhoročnou pedagogickou praxou vo vysokoškolskej príprave liečebných pedagógov priznaná špecializácia v špecializačnom odbore liečebná pedagogika. Navrhovaným odsekom 8 sa upravuje, že podobný postup (= priznanie špecializácie) sa použije pre liečebných pedagógov, ktorí boli popri svojej odbornej praxi trvajúcej najmenej 15 rokov ako školitelia zapojení do ďalšieho vzdelávania liečebných pedagógov.
k odseku 9
Podľa právnych predpisov rezortu zdravotníctva platných do roku 2010 boli aj psychológom s oprávnením od pôvodnej Slovenskej komory psychológov priznané špecializácie v špecializačných odboroch poradenská psychológia a pracovná a organizačná psychológia. Úprava účinná od roku 2010 tieto nadobudnuté práva pozmenila v tom zmysle, že by títo psychológovia mali absolvovať celé špecializačné študijné programy (bez možnosti započítania praxe získanej v inom rezorte) najneskôr do konca roku 2015 s tým, že im inak hrozí zrušenie licencie alebo povolenia. Účelom navrhovaných odsekov 9 13 je odstrániť vzniknutú (zrejme neúmyselnú) retroaktivitu a napraviť nespravodlivé neuznanie dovtedajšej praxe psychológov, ktoré je plne v súlade s obvyklými procedúrami pri uznávaní získaného vzdelania. V navrhovanom odseku 9 ide o uznanie praxe pri poradenských psychológoch.
Na základe odborného konsenzu sa navrhuje, že psychológ, ktorý získal osvedčenie na výkon činností poradenskej psychológie podľa osobitného predpisu (t. j. od Slovenskej komory psychológov, resp. organizácií, ktorých je Slovenská komora psychológov nástupníckou organizáciou - odkaz na príslušný predpis je uvedený) alebo psychológ, ktorý vykonával činnosti poradenského psychológa najmenej 10 rokov pred účinnosťou tohto zákona, z toho najmenej 50 hodín pod supervíziou iného poradenského psychológa a získal ďalšie
6
vzdelávanie súvisiace s poradensko-psychologickou činnosťou v hodnote ekvivalentnej najmenej 50 kreditom podľa osobitného predpisu (t. j. podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov) sa považuje za psychológa so špecializáciou v špecializačnom odbore poradenská psychológia podľa tohto zákona. Splnenie týchto podmienok posúdi a potvrdenie o splnení podmienok na účely vydania diplomu o špecializácii vydá Slovenská komora psychológov (viď navrhovaný ods. 13).
k odseku 10
V navrhovanom odseku 10 ide podobne ako v odseku 9 o potvrdenie nadobudnutých práv a uznanie praxe u psychológov v tomto prípade u pracovných a organizačných psychológov. Na základe odborného konsenzu sa navrhuje, že psychológ, ktorý získal osvedčenie na výkon činností pracovnej a organizačnej psychológie od Slovenskej komory psychológov, resp. organizácií, ktorých je Slovenská komora psychológov nástupníckou organizáciou alebo psychológ, ktorý vykonával činnosti pracovného a organizačného psychológa najmenej 10 rokov pred účinnosťou tohto zákona, z toho najmenej 50 hodín pod supervíziou iného pracovného psychológa a získal ďalšie vzdelávanie súvisiace s činnosťou pracovného psychológa v hodnote ekvivalentnej najmenej 50 kreditom podľa osobitného predpisu (t. j. podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov) sa považuje za psychológa so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia podľa tohto zákona. Splnenie týchto podmienok posúdi a potvrdenie o splnení podmienok na účely vydania diplomu o špecializácii vydá Slovenská komora psychológov (viď navrhovaný ods. 13).
k odseku 11
V navrhovanom odseku 11 ide podobne ako v odsekoch 9 a 10 o potvrdenie nadobudnutých práv a uznanie praxe u psychológov v tomto prípade u školských psychológov. Na základe odborného konsenzu sa navrhuje, že psychológ, ktorý získal osvedčenie na výkon činností školskej psychológie od Slovenskej komory psychológov, resp. organizácií, ktorých je Slovenská komora psychológov nástupníckou organizáciou alebo psychológ, ktorý vykonával činnosti školského psychológa najmenej 10 rokov pred účinnosťou tohto zákona, z toho najmenej 50 hodín pod supervízou iného školského psychológa a získal ďalšie vzdelávanie súvisiace s činnosťou školského psychológa v hodnote ekvivalentnej najmenej 50 kreditom podľa osobitného predpisu (Vyhláška MZ SR č. 366/2005 Z. z. v platnom znení) sa považuje za psychológa so špecializáciou v špecializačnom odbore školská psychológia podľa tohto zákona. Splnenie týchto podmienok posúdi a potvrdenie o splnení podmienok na účely vydania diplomu o špecializácii vydá Slovenská komora psychológov (viď navrhovaný ods. 13).
7
k odseku 12
Navrhované ustanovenie odseku 12 upresňuje lehoty uvedené v odsekoch 9 11. Upravuje, že dĺžka výkonu pracovných činností psychológa v odsekoch 9 11 je určená v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času podľa Zákonníka práce. Pri výkone pracovných činností psychológa v kratšom ako ustanovenom týždennom pracovnom čase je potrebné za uvedené obdobie 10 rokov okrem 50 hodín supervízie dokladovať aj ďalšie vzdelávanie súvisiace s činnosťou psychológa v hodnote ekvivalentnej najmenej 100 kreditom podľa osobitného predpisu (Vyhláška MZ SR č. 366/2005 Z. z. v platnom znení).
k odseku 13
Pre potreby posúdenia praxe (odseky 9 11) a ďalšieho vzdelávania psychológa Slovenskou komorou psychológov a na posúedenie praxe a činnosti školiteľa (odsek 8) garantom špecializačného študijného programu liečebná pedagogika na Slovenskej zdravotníckej univerzite Bratislava a ďalšími predstaviteľmi vzdelávacej ustanovizne sa navrhuje primeraná lehota na vydanie diplomu o špecializácii 150 dní odo dňa, kedy osoba o vydanie diploma o špecializáciu požiadala.
Zároveň sa vkladajú poznámky pod čiarou k novým odkazom 72b až 72g.
Odkazy 72b) a 72c) použité v odseku 2 tohto návrhu zákona odkazujú na zákon č. 245/2008
Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a na zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorých sa vymenúvajú zariadenia rezortu školstva a rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorých liečební pedagógovia a psychológovia poskytujú liečebnopedagogickú a psychologickú starostlivosť.
Ďalej odkaz 72d) použitý v odseku 4 tohto návrhu zákona, ktorý je na § 5 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujúci, čo sa považuje a nepovažuje za neodborné zasahovanie do odbornej činnosti liečebného pedagóga alebo psychológa pracujúceho v zariadení rezortu školstva.
Ďalej odkaz 72e) - použitý v odsekoch 9 11 tohto návrhu zákona, ktorý sa týka napríklad zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov, podľa ktorého bola pôvodná Slovenská komora psychológov zákonom splnomocnená vydávať psychológom oprávnenia na výkon činnosti a tieto práva im mali zostať zachované.
Ďalší odkaz 72f) je použitý v odseku 12 tohto návrhu zákona a ide konkrétne o použitie definície ustanoveného týždenného pracovného času podľa § 85 Zákonníka práce.
A napokon odkaz 72g), ktorý bol použitý v odsekoch 9 12 tohto návrhu zákona, a konkrétne odkazuje na ustanovenie § 42 zákona o poskytovateľoch riešiace “kredity” teda
8
kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov Vyhláškou MZ SR č. 366/2005 Z. z. v platnom znení.
K bodu 3 (Príloha č. 1a)
Novou právnou úpravou účinnou od 30. júna 2014 sa v zákone o poskytovateľoch definujú konkrétne ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Uvedeným návrhom ide o zosúladenie zoznamu špecializovaných ambulancií s nariadením vlády SR č. 296/2010 Z. z. v platnom znení, ktorým sa upravuje sústava špecializačných odborov a podľa ktorého možno okrem špecializácie v špecializačnom odbore klinická psychológia, získať aj špecializáciu v špecializačnom odbore poradenská psychológia a špecializáciu v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia. Tieto špecializácie nie vzájomne v subordinárnom postavení a v porovnaní s klinickou psychológiou, kde spravidla ide o podporu pacienta so zmeneným zdravotným stavom, je ich úlohou je preventívne pôsobiť v oblasti udržiavania, zachovávania a podpory zdravia jednotlivca s cieľom čo najviac predĺžiť obdobie jeho života v plnom zdraví, oddialiť život v chorobe alebo iných zdravotných obmedzeniach podporou zdravého správania a návykov. Aplikačná prax ukázala, že orgán príslušný na vydanie povolenia na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti momentálne nemá ako vydať povolenie na prevádzkovanie ambulancie poradenskej psychológie alebo ambulancie pracovnej a organizačnej psychológie, keďže sa takýto druh ambulancie v zozname špecializovaných ambulancií uvedených v Prílohe č. 1a nenachádza a preto sa navrhuje zoznam uvedený v Prílohe č. 1a zákona o poskytovateľoch doplniť.
K Čl. II (zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch)
Nadväzne na úpravu v zákone o poskytovateľoch (viď návrh Čl. I tohto poslaneckého návrhu), kde sa umožňuje ďalšie vzdelávanie liečebných pedagógov a psychológov pracujúcich v organizáciách patriacich do pôsobnosti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu a do pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v systéme ďalšieho vzdelávania vytvoreného v rezorte zdravotníctva sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
K bodu 1 (§ 5 ods. 1 písm. f)
Liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v rezorte školstva sa umožňuje (dáva právo) absolvovať ďalšie vzdelávanie rozpracované pre liečebných pedagógov a psychológov v systéme rezortu zdravotníctva a zároveň sa im priznáva právo aj na uznanie tohto vzdelávania absolvovaného v rezorte zdravotníctva na účely výkonu odborných pracovných činností v rezorte školstva podľa predpisov rezortu školstva.
9
K bodu 2 (§ 5 ods. 2 písm. h)
Legislatívno-technická úprava. Nadväzne na bod 1. (úprava v § 5 ods. 1 písm. f) zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch) sa v súvislosti s umožnením ďalšieho vzdelávania liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v rezorte školstva v systéme ďalšieho vzdelávania v rezorte zdravotníctva rozširuje aj výpočet spôsobov vzdelávania aj o ďalšie vzdelávanie, ktoré možno absolvovať vo vzdelávacích programoch a inštitúci/-iách organizovaných v rezorte zdravotníctva.
K bodu 3 (§ 5 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava. Nadväzne na celý navrhovaný čl. I a bod 1 tohto návrhu zákona, kde sa upravuje, že liečebný pedagóg alebo psychológ pracujúci v rezorte školstva môže absolvovať ďalšie vzdelávanie pod vedením liečebného pedagóga alebo psychológa z rezortu zdravotníctva sa dopĺňa, že vedenie odborných zamestnancov vykonávajúcich liečebnopedagogickú starostlivosť alebo psychologickú starostlivosť podľa tohoto zákona zdravotníckymi pracovníkmi podľa zákona o poskytovateľoch napríklad počas odbornej praxe, ktoré tvorí povinnú časť Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky akreditovaného špecializačného študijného programu alebo iného študijného programu sa nepovažuje za neodborné zasahovanie do odbornej činnosti liečebného pedagóga alebo psychologa, práve naopak, ide skôr opodporu výmeny odborných skúseností a vzájomného učenia sa, ktorá môže byť v prospech osoby, ktorej sa liečebnopedagogická alebo psychologická starostlivosť poskytujú.
K bodu 4 (§ 25 ods. 2)
Nadväzne na úpravu v bode 1., kde sa odbornému zamestnancovi vykonávajúcemu liečebnopedagogickú starosltivosť alebo odbornému zamestnancovi vykonávajúcemu psychologickú starostlivosť priznáva aj právo absolvovať ďalšie vzdelávanie podľa osobitného predpisu rezortu zdravotníctva sa definícia profesijného rozvoja v kariérovom systéme upravenom rezortom školstva rozširuje aj o ďalšie vzdelávanie absolvované podľa osobitného predpisu – teda podľa zákona o poskytovateľoch.
K bodu 5 (§ 61c)
Navrhujú sa prechodné ustanovenia umožňujúce odborným zamestnancom uznanie absolvovaného vzdelávania v rezorte zdravotníctva, ktoré mohli odborní zamestnanci pracujúci v rezorte školstva získať v prechádzajúcom období napríklad tým, že pred zamestnaním v rezorte školstva pracovali v rezorte zdravotníctva. Navrhované odseky 1 3 sa týkajú liečebných pedagógov a analogické odseky 4 6 sa týkajú psychológov, s tým, že ide o uznanie absolvovaného vzdelávania na samostatný výkon odborných pracovných činností a na samostatný výkon špecializovaných pracovných činností. Navrhovaný odsek 7 je
10
pre liečebných pedagógov a psycholópgov spoločný a týka sa iného ďalšieho vzdelávania, ktoré môžu absolvovať v rezorte zdravotníctva.
k odseku 1
Navrhuje sa, že prax liečebného pedagóga v zdravotníctve a osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve získané podľa zákona o poskytovateľoch do účinnosti tohto zákona alebo podľa tohto zákona uzná zamestnávateľ liečebného pedagóga ako odborného zamestnanca zariadenia rezortu školstva, vedy, výskumu a športu podľa tohto zákona.
k odseku 2
Nadväzne na odsek 1 sa tiež v súlade so zákonom o poskytovateľoch, kde je takáto možnosť pre rezort zdravotníctva prípustná upravuje, že zamestnávateľ liečebného pedagóga ako odborného zamestnanca zariadenia rezortu školstva, vedy, výskumu a športu uzná podľa tohto zákona aj prax liečebného pedagóga bez osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve, ak liečebný pedagóg pred získaním vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore liečebná pedagogika absolvoval strednú zdravotnícku školu.
k odseku 3
Zamestnávateľ liečebného pedagóga ako odborného zamestnanca rezortu školstva, vedy, výskumu a športu mu na výkon liečebnopedagogickej starostlivosti vo svojom rezorte uzná podľa tohto zákona aj špecializáciu v špecializačnom odbore liečebná pedagogika získanú podľa zákona o poskytovateľoch, ak bola získaná do účinnosti tohto zákona alebo podľa tohto zákona.
k odseku 4
Analogicky ako v odseku 1 pre liečebných pedagógov sa pre psychológov navrhuje, že prax psychológa v zdravotníctve a osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve získané podľa osobitného predpisu do účinnosti tohto zákona alebo podľa tohto zákona uzná zamestnávateľ psychológa ako odborného zamestnanca rezortu školstva, vedy, výskumu a športu podľa tohto zákona.
k odseku 5
Analogicky ako v odseku 2 pre liečebných pedagógov sa aj pre psychológov navrhuje, že zamestnávateľ psychológa ako odborného zamestnanca rezortu školstva, vedy, výskumu a športu uzná aj prax psychológa bez osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctva, ak psychológ pred získaním vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore psychológia absolvoval strednú zdravotnícku školu.
k odseku 6
Analogicky ako v odseku 2 pre liečebných pedagógov sa aj pre psychológov navrhuje, že Zamestnávateľ psychológa ako odborného zamestnanca rezortu školstva, vedy, výskumu a športu uzná podľa tohto zákona aj špecializáciu v špecializačnom odbore poradenská
11
psychológia, špecializáciu v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia alebo špecializáciu v špecializačnom odbore školská psychológia získanú podľa zákona o poskytovateľoch do účinnosti tohto zákona alebo podľa tohto zákona.
k odseku 7
Na zabezpečenie uznania aj iných druhov ďalšieho vzdelávania, ktoré mohli liečební pedagógovia a psychológovia ako zamestnanci rezortu zdravotníctva absolvovať v rezorte zdravotníctva predtým ako prešli odborne pracovať do rezortu školstva sa navrhuje upraviť, že zamestnávateľ liečebného pedagóga a psychológa ako odborných zamestnancov rezortu školstva, vedy a výskumu a športu uzná podľa tohto zákona aj iné ďalšie vzdelávanie ako je uvedené v odsekoch 1 6 absolvované podľa zákona o poskytovateľoch odborným zamestnancom (liečebným pedagógom, psychológom) do účinnosti tohto zákona alebo podľa tohto zákona ako kontinuálne vzdelávanie absolvované podľa tohto zákona.
Čl. III (zákon o sociálnych službách)
Pre zabezpečenie potrebnej odbornej kvality poskytovaných služieb sa navrhuje do zákona o sociálnych službách doplniť, že nielen poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb musí v úprave odbornej spôsobilosti zodpovedať požiadavkám a kritériám upravovaným v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale že rovnaké princípy a požiadavky sa vzťahujú aj na poskytovanie liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.
K Čl. IV (zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele)
Pre zabezpečenie potrebnej odbornej kvality poskytovaniých služieb sa analogicky ako v čl. III vo vzťahu k zariadeniam sociálnych služieb, navrhuje aj v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuretely upraviť, že nielen poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb musí v úprave odbornej spôsobilosti zodpovedať požiadavkám a kritériám upravovaným v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale že rovnaké princípy a požiadavky sa vzťahujú aj na poskytovanie liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti vtýchto zariadeniach.
K Čl. V
Vzhľadom na legislatívno-technické procesy potrebné na zabezpečenie schválenia tohto zákona sa navrhuje najbližšia logicky možná účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2015.