Dôvodová správa Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.“ Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavy „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva - prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť (§ 9 ods. 1). Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle (§ 9 ods. 1 písm. b)).
Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, z obsahového hľadiska však v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Zákon právnou fikciou spojil vôľu občana nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu s vôľou dobrovoľného vzdania sa štátneho občianstva Slovenskej republiky, čo je podľa nášho názoru neprijateľné. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímané štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov NR SR s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd o návrhu dňa 17. septembra 2014 rozhodol tak, že návrh zamietol z procesných dôvodov pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti, alebo neústavnosti zákona. Čiže ústavný súd o merite veci nerozhodol, napriek tomu, že dvaja sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky dali dokopy tri návrhy na rozhodnutie. Z týchto dôvodov zostala platná doterajšia právna úprava, pritom samotný zákon je v priamom rozpore aj s Európskym dohovorom o občianstve, čiže zďaleka nie v rovine právno-teoretickej. Článok 11 ustanovuje: „Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva obsahovali písomné odôvodnenie“. Tento záväzok Slovenská republika dnes platným zákonom o štátnom občianstve nezabezpečuje, ako ani záväzok vyplývajúci z článku 12, ktorý ustanovuje: „Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva boli preskúmateľné v správnom alebo v súdnom konaní v súlade s jeho vnútroštátnou právnou normou.“
V predchádzajúcom aj prebiehajúcom volebnom období bolo na rokovanie NR SR predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov nebol schválený.