Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.“ Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavy „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva - prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť (§ 9 ods. 1). Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle (§ 9 ods. 1 písm. b)).

Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, z obsahového hľadiska však v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Zákon právnou fikciou spojil vôľu občana nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu s vôľou dobrovoľného vzdania sa štátneho občianstva Slovenskej republiky, čo je podľa nášho názoru neprijateľné. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímané štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.

Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov NR SR s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd o návrhu dňa 17. septembra 2014 rozhodol tak, že návrh zamietol z procesných dôvodov pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti, alebo neústavnosti zákona. Čiže ústavný súd o merite veci nerozhodol, napriek tomu, že dvaja sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky dali dokopy tri návrhy na rozhodnutie. Z týchto dôvodov zostala platná doterajšia právna úprava, pritom samotný zákon je v priamom rozpore aj s Európskym dohovorom o občianstve, čiže zďaleka nie v rovine právno-teoretickej. Článok 11 ustanovuje: „Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva obsahovali písomné odôvodnenie“. Tento záväzok Slovenská republika dnes platným zákonom o štátnom občianstve nezabezpečuje, ako ani záväzok vyplývajúci z článku 12, ktorý ustanovuje: „Každý zmluvný štát zabezpečí, aby rozhodnutia týkajúce sa nadobudnutia, zachovania, straty, opätovného nadobudnutia alebo osvedčenia jeho občianstva boli preskúmateľné v správnom alebo v súdnom konaní v súlade s jeho vnútroštátnou právnou normou.“

V predchádzajúcom aj prebiehajúcom volebnom období bolo na rokovanie NR SR predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov nebol schválený.

Predkladaný návrh zákona rieši problém odnímania štátneho občianstva systémovo a obnovuje pôvodný právny stav existujúci do 16. júla 2010, keď jedinou formou straty štátneho občianstva bolo prepustenie zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Zároveň vytvára podmienky na to, aby všetci, ktorí stratili štátneho občianstvo SR v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva od 17. júla 2010, mohli opätovne nadobudnúť štátne občianstvo SR bez splnenia podmienok, ktoré sa inak pre nadobudnutie občianstva vyžadujú, a bez platenia správnych poplatkov.

Odstraňuje sa aj diskriminatívne rozdelenie občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí môžu mať tak štátne občianstvo Slovenskej republiky ako aj štátne občianstvo iného štátu, nakoľko to stihli do 16. júla 2010 a na tých, ktorí už štátne občianstvo cudzieho štátu mať nemôžu, nakoľko cudzie štátne občianstvo nenadobudli do 16. júla 2010.

Neposlednom rade touto novelou sa zákon stane aj vykonateľným, nakoľko platný zákon o štátnom občianstve vykonateľným nie je. Spoliehal sa totiž pri svojej vykonateľnosti len na tú skutočnosť, že občan Slovenskej republiky nadobudnutie cudzie štátneho občianstva dobrovoľne nahlási príslušným štátnym orgánom, ale neráta s tým, že k tomuto oznámeniu nedôjde nikdy. Sankcie síce rátajú s tou možnosťou, že občan nahlási nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu oneskorene, ale aj v tomto prípade musí dôjsť dobrovoľnému nahláseniu zo strany občana. Ale v prípade ak sa to vôbec nestane, štátne orgány Slovenskej republiky nemajú možnosť sa oficiálne dozvedieť, že niektorý občan Slovenskej republiky nadobudol štátne občianstvo iného štátu a tým ex lege stratil občianstvo Slovenskej republiky a tak k strate štátneho občianstva de facto ani nedochádza.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby bývalí občania SR, ktorí stratili štátne občianstvo SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva v dôsledku novely zákona o štátnom občianstve z roku 2010, mohli znovu získať občianstvo SR bez toho, aby museli spĺňať podmienky, ktorých splnenie sa od žiadateľov o nadobudnutie štátneho občianstva SR vo všeobecnosti vyžaduje.

K bodom 2 a 3

V otázke straty štátneho občianstva SR sa navrhuje obnoviť právny stav existujúci do roku 2010. Jedinou formou straty štátneho občianstva SR bude prepustenie zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Nadobúdaním cudzieho štátneho občianstva sa už štátne občianstvo SR strácať nebude. V súlade s ústavou tak nikomu nebude môcť byť štátne občianstvo SR odňaté proti jeho vôli.

K bode 4 a 5

Navrhuje sa vypustiť zo zákona priestupok spočívajúci v nesplnení povinnosti ohlásiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva slovenským úradom a pokuta za jeho spáchanie. Keďže nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva nebude zanikať občianstvo SR, nebude dôvod hlásiť ho slovenským úradom.

K čl. II

Novelou zákona o správnych poplatkov sa navrhuje oslobodiť od platenia správnych poplatkov za udelenie štátneho občianstva SR bývalých občanov SR, ktorí stratili štátne občianstvo SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva v dôsledku novely zákona o štátnom občianstve z roku 2010.

K čl. III

Navrhuje sa zosúladiť terminológiu zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR so zmenami v zákone o štátnom občianstve v čl. I tohto návrhu zákona.

K čl. IV

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.