DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).
Cieľom návrhu ústavného zákona je zaviesť princíp jedného platu pri výkone viacerých verejných funkcií. Návrh ústavného zákona je založený na dvoch pilieroch. Prvým je zdôraznenie „zodpovednosti“ verejného funkcionára za náležitý výkon verejnej funkcie a tým druhým je zabránenie neprimeraného požívania príjmov plynúcich z výkonu viacerých verejných funkcií. Vykonávanie každej verejnej funkcie je nielen odborne a časovo náročné, ale väčšinou aj nadpriemerne platovo ohodnotené v porovnaní s priemerným platom občanov Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto, aby verejný funkcionár, ktorý zastáva viacero verejných funkcií, poberal za ich vykonávanie len jeden príjem; zostáva na verejnom funkcionárovi, aby si vybral, príjem z výkonu ktorej verejnej funkcie bude poberať.
S cieľom posilniť „zodpovednosť“ verejného funkcionára vykonávať verejnú funkciu so všetkou vážnosťou a starostlivosťou, ktorá jej prináleží, je žiaduce vytvoriť relevantný právny rámec, ktorý by minimalizoval, resp. aspoň nenabádal ku kumulácii viacerých verejných funkcií v rukách jednej osoby a tým neraz nepriamo aj v rukách príslušnej politickej strany alebo hnutia, čím sa posilňuje neželaná partokracia na Slovensku. V zmysle uvedeného predložený návrh ústavného zákona nerieši otázku inkompatibility (nezlučiteľnosti funkcií, zamestnaní a činností), rieši len finančnú odmenu poskytovanú osobe, ktorá zastáva viacero funkcií verejných funkcionárov. Za verejného funkcionára sa považuje osoba uvedená v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., napr. poslanec NR SR, starosta obce, štátny tajomník, poslanec mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, a pod.
Návrh ústavného zákona rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu.
Predkladaný návrh ústavného zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, má však pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Cieľom návrhu ústavného zákona je zaviesť princíp jedného platu pri výkone viacerých verejných funkcií.
Z koncepčného a systematického hľadiska sa nejaví ako vhodné zaviesť princíp jedného platu do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platových pomeroch“) z viacerých dôvodov. Medzi tie najmarkantnejšie dôvody patrí skutočnosť, že zákon o platových pomeroch sa nezaoberá platom ústavného činiteľa vo všeobecnosti, ale rieši konkrétnu výšku platu, funkčné príplatky, paušálne náhrady a iné náhrady ďalších výdavkov. Okrem toho sa zákon o platových pomeroch vzťahuje len na ústavných činiteľov Slovenskej republiky poslancov NR SR, prezidenta SR, členov vlády SR, sudcov Ústavného súdu SR, ostatných sudcov SR, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho prokurátora SR, ktorí predstavujú užší okruh osôb ako verejní funkcionári v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“).
Ústavný zákon v súčasnosti upravuje všeobecné povinnosti a obmedzenia, ktorými sa zamedziť vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone verejnej funkcie. Novela ústavného zákona tieto všeobecné povinnosti a obmedzenia podľa čl. 4 ústavného zákona dopĺňa o nový zákaz, a to zákaz poberať viac ako jeden príjem v prípade, ak verejný funkcionár vykonáva viacero verejných funkcií.
K bodu 2
Návrh ústavného zákona sa v bode 2 zaoberá situáciou, ktorá nastane v prípade, že verejný funkcionár začne vykonávať ďalšiu verejnú funkciu, za ktorú by mal poberať ďalší plat z rozpočtu verejnej správy. Navrhuje sa, aby v takomto prípade mal verejný funkcionár 30 dňovú lehotu, počas ktorej sa rozhodne, ktorý príjem z výkonu verejnej funkcie si ponechá.
Z legislatívno-technického hľadiska sa v návrhu ústavného zákona používa pojem „príjem z výkonu funkcie verejného funkcionára“, hoci ústavný zákon používa aj pojmy ako „finančná odmena“ [čl. 5 ods. 5)] alebo „plat verejného funkcionára“ (čl. 9 ods. 10, 15 a 16). Pojem príjem z výkonu verejnej funkcie však ústavný zákon používa na viacerých miestach v zodpovedajúcom význame [čl. 7 ods. 1 písm. d), čl. 7 ods. 2, čl. 9 ods. 15)] a zahŕňa akýkoľvek príjem vo forme mzdy, platu, odmeny, prémie, príplatkov a pod., ktorý verejný funkcionár dostane za vykonávanie verejnej funkcie.
Návrh ústavného zákona rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu. Vo vzťahu k otázke práva na odmenu za vykonanú prácu vychádza návrh ústavného zákona z predpokladu, že jedna osoba dokáže vykonávať svoju prácu maximálne na 100%. Ak vykonáva viacero prác, každej sa pomerne venuje spôsobom, ktorý vo výsledku znamená hodnotu 100%. Za takto odvedenú 100%-nú prácu dostane 100% odmenu, ktorá spočíva v jednom 100% príjme z ktorejkoľvek ním zvolenej verejnej funkcie a v tomto príjme je započítaná odmena za prácu súvisiacu so všetkými vykonávanými verejnými funkciami. Z pohľadu pracovnoprávnych predpisov v tomto prípade nejde o situáciu upravenú v § 17 ods. 1 Zákonníka práce. V prípade, ak verejný funkcionár vykonáva viacero verejných funkcií, je na ňom, aby zvážil, ktorý príjem z výkonu verejnej funkcie bude naďalej poberať a ktorého sa následne (t.j. nie vopred) vzdá.
K bodu 3
Predložený návrh ústavného zákona nadväzuje na existujúci mechanizmus podávania písomných oznámení verejných funkcionárov, a to do 30 dní odo dňa, keď sa verejní funkcionári ujali funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca (tzv. formulár A,B) príslušného kalendárneho roka. Za účelom kontroly plnenia povinnosti poberať len jeden príjem za výkon verejnej funkcie sa navrhuje, aby súčasťou oznámenia verejného funkcionára podľa predošlej vety bola aj skutočnosť, či verejný funkcionár spĺňa podmienku poberania len jedného príjmu za výkon verejnej funkcie a tiež aj oznámenie, ktorý príjem z výkonu verejnej funkcie verejný funkcionár nepoberá.
K bodu 4
V tomto bode predkladaného návrhu ústavného zákona upravené prechodné ustanovenia, ktoré potrebné, aby sa zabránilo retroaktívnemu pôsobeniu ustanovení predkladaného návrhu ústavného zákona.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. januára 2015.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh ústavného zákona značne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu, že sa ušetria finančné prostriedky potrebné na vyplatenie finančnej odmeny verejného funkcionára, ktorý vykonáva inú verejnú funkciu. V súčasnosti, v čase potreby konsolidácie verejných financií možno považovať túto zmenu za nevyhnutnú. Možno tiež predpokladať, že niektoré osoby verejní funkcionára sa vzdajú nielen príjmu z verejnej funkcie, ale aj verejnej funkcie samotnej, ak nebude odmeňovaná, a tak vytvoria nové pracovné miesta, čo bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.