DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným dôvodom predloženia návrhu zákona je existencia kontroverznej skutkovej podstaty trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy [§ 377 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)].

O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že jeho zrušenie (resp. jeho modifikáciu) navrhoval bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona. Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky v tejto veci uviedol: „pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu bol schválený Národnou radou SR napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takou úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady SR, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin.“ Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného trestného zákona však bola neúspešná.

Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili: príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane.

Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu. Napriek tomu, že ani návrh opozičného poslanca Petra Osuského (parlamentná tlač 741, VI. volebné obdobie) nebol zákonodarným zborom schválený, režisérka Zuzana Piussi nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.

Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, resp. inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru (ktorý je výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva), v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napr. snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa. Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či sa osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, dopustila trestného činu.

Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľné.

Minulosť je najlepším dôkazom toho, že zverejnenie tajných nahrávok ukazujúcich pravú tvár politikov je v časoch vládnutia partokracie jedným z najdôležitejších nástrojov prispievajúcich k slobodnej spoločnosti. Únik zvukového záznamu, v ktorom bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v roku 2006 hovoril o tom, ako občanom „klamal ráno, na obed a dokonca aj večer,“ spôsobil výrazný pokles jeho preferencií a oslabenie vplyvu korupčných politických síl na fungovanie štátu.

Aktuálnym príkladom je poľská kauza, v ktorej sa poukazuje na spojenie medzi guvernérom nezávislej centrálnej banky Marekom Belkom a ministrom vnútra Bartolomiejom Sienkiewiczom, vo veci finančnej výpomoci vo volebnej kampani.

S utajenými nahrávkami súviseli aj najzávažnejšie škandály novodobej histórie Slovenska – okrem „Gorily“ či „Sasanky“ si slovenská spoločnosť osvojila aj slovné spojenie „hlas podobný Ficovi.“.

Napriek rozličnému spôsobu získania uvedených nahrávok (či už boli nahrané tajnými službami, investigatívnymi žurnalistami alebo unikli na verejnosť iným „nedopatrením“), ich spoločným jednotiacim znakom je ich priamy dopad na verejnú mienku a informovanosť občanov a snaha o odhalenie rôznych foriem nezákonného (predovšetkým korupčného) konania. Vo všetkých uvedených prípadoch síce došlo k zásahu do osobnostných práv verejných činiteľov, ktorých prejav bol zaznamenaný bez ich vedomia, avšak z morálneho hľadiska bol tento zásah legitimovaný ochranou verejného záujmu.

Návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona sú tieto vyššie princípy reprezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobnostných práv verejného činiteľa.

Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa musí ustúpiť jednak z dôvodu zaužívanej zásady spočívajúcej v povinnosti verejne činných osôb strpieť väčší zásah do svojich osobnostných práv, ale aj na základe tej skutočnosti, že obsah nahratých slov smeruje de facto k protiprávnemu a neraz trestnému konaniu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Keďže v minulosti boli opakovane odmietnuté návrhy na zrušenie trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, navrhuje sa miernejšia cesta – ponechanie tejto skutkovej podstaty a jej doplnenie o nový odsek, ktorý by spresnil jej aplikačné použitie.

Za účelom precizovania právnej úpravy sa navrhuje doplnenie Trestného zákona o nový odsek, ktorý obsahuje aplikačnú výnimku, ktorá sa vzťahuje nielen na základnú skutkovú podstatu (§ 337 ods. 1 Trestného zákona), ale aj na kvalifikované skutkové podstaty (§ 337 ods. 2 a 3 Trestného zákona).

Z dikcie návrhu zákona vyplýva, že výnimka sa uplatní v dvoch rozličných situáciách:

•ak sa niekto dopustí konania za účelom prekazenia pripravovaného alebo páchaného trestného činu alebo oznámenia spáchaného trestného činu,

•ak sa niekto dopustí konania voči verejnému činiteľovi, pričom sa vyhotovený záznam alebo jeho časť musí týkať ohrozovania alebo poškodzovania verejného záujmu zo strany tohto verejného činiteľa.

Prvá situácia sa vzťahuje všeobecne na akýkoľvek trestný čin ľubovoľnej trestnoprávne zodpovednej osoby, pričom zhotovenie záznamu musí byť odôvodnené snahou prekaziť daný trestný čin resp. zhotovený záznam musí byť použitý na účely oznámenia spáchania trestného činu. V tejto časti vychádza návrh zákona z fundamentálnej myšlienky potrebnej ochrany osôb, ktoré sa snažia zamedziť páchaniu trestnej činnosti iných osôb.

Druhá situácia obsahuje tri podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené: výnimka nastáva pri existencii osobitného objektu (verejný záujem) v osobitnom konaní (objektívna stránka spočívajúca v konaní smerujúcom k ohrozeniu alebo poškodzovaniu verejného záujmu) špeciálnych subjektov (verejný činiteľ).

Samotná pozitívno-právna konštrukcia vychádza v tejto časti návrhu zákona z čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), v ktorom sa ustanovuje povinnosť verejného funkcionára presadzovať a chrániť verejný záujem pri výkone svojej funkcie, pričom pri výkone svojej funkcie nesmie uprednostniť svoj osobný záujem pred verejným záujmom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavného zákona je v návrhu zákona zohľadnený aj stav, keď verejný činiteľ síce ne(s)pácha trestný čin, avšak svojim konaním smeruje k ohrozeniu alebo poškodeniu verejného záujmu. Keďže je v zmysle ústavného zákona takéto konanie neprípustné, je vhodné, aby aj tajne zaznamenané dôkazy o porušení tejto povinnosti mohli byť zverejnené bez obavy z hroziaceho trestného stíhania pre osobu, ktorá záznam zaznamenala.

Druhá časť aplikačnej výnimky našla svoju oporu aj v rozsiahlej rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ktorá sa týka zníženej miery ochrany osobnostných práv verejne činných osôb. Konštantná judikatúra tohto súdu totižto zadefinovala okruh verejne činných osôb, tzv. „osoby absolútneho verejného záujmu („public figure par excellence“ v zmysle rozhodnutia v prípade von Hannover proti Nemecku), ktoré musia vzhľadom na svoj spoločenský status strpieť väčšiu mieru zásahu do svojich osobnostných práv. Bežne sa táto zásada aplikuje

v občianskoprávnej rovine (v civilných žalobách vo veci zásahu do súkromia alebo ochrany dobrého mena), avšak návrh zákona ju implementuje aj v trestnoprávnej rovine.

Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa a zásah do jeho cti a ľudskej dôstojnosti vrátane výnimočných prípadov zásahov do jeho súkromia musí v prípade konfliktu s ochranou verejného záujmu ustúpiť. V tejto súvislosti však treba uviesť, že oprávnené zásahy do súkromia verejného činiteľa (napr. informácie o jeho rodine, manželstve, zdravotnom stave) sa nepredpokladajú, keďže návrh zákona je koncipovaný tak, že sa týka ohrozenia alebo poškodenia verejného záujmu a napríklad v prípade, ak záznam bude obsahovať informácie týkajúce sa verejného záujmu, ako aj súkromia, oprávnenou bude len tá časť záznamu, ktorá sa týka verejného záujmu.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. december 2014.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.