K Čl. ITento bod predstavuje jadro predkladaného ústavného zákona. Z legislatívno-technického hľadiska je jeho predmetom zmena formulácie pôvodného znenia čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá spočíva v doplnení nezlučiteľnosti funkcie poslanca NR SR s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostu obce. Takouto legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone verejnej funkcie.
Funkcia poslanca NR SR už v súčasnosti v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je zlučiteľná s funkciou sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Funkcia poslanca NR SR je nezlučiteľná aj s ďalšími ústavnými funkciami, napr. s funkciou prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 103 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky podľa čl. 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj inými funkciami, ktoré sú vymenované v čl. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Podľa čl. 5 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu, poslanec NR SR ako verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.
Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V súlade s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak poslanec NR SR vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa tohto ústavného zákona v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Ak je poslanec NR SR vymenovaný do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka, jeho mandát v súlade s čl. 5 ods. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje
Rozšírením inkompatibility poslancov o niektoré volené orgány miestnej samosprávy sa sleduje nielen vyššie uvedený cieľ zavedenia princípu jedného mandátu, ale aj ďalšie ciele, ktoré by mali viesť k odstráneniu zjavných negatív súčasnej úpravy a konzekventne by vyústili do obojstranného pozitívneho účinku na reálny výkon jednotlivých dotknutých inkompatibilných funkcií. K takýmto negatívnym javom patrí tendencia ku kumulácii moci.
Súčasná spoločnosť je charakterizovaná pluralitou, ktorú v kontexte politicko-právnych systémov mnohí vnímajú predovšetkým ako pluralitu moci. Pluralizácia subjektov moci vedie jednak k formálnej decentralizácii a dekonštrukcii koncentrovaných miest moci, ale zároveň môže viesť k nekontrolovanému nárastu nových mocenských centier. V takejto situácii hrozí, že jeden zo subjektov začne kumulovať mocenské funkcie až do bodu vytvorenia monopolu moci. Úlohou ústavy, ako základného právneho prameňa, je vytvoriť právny rámec, ktorý by zamedzil vzniku takejto situácie. V duchu tejto myšlienky sa predkladaný návrh ústavného zákona snaží znemožniť poslancovi ako predstaviteľovi zákonodarnej moci kumuláciu ďalších mocenských funkcií.
Koncentrácia verejnej moci „v rukách“ individuálnych subjektov je negatívnym javom s viacerými sprievodnými aspektmi. Vo všeobecnej rovine, kumulácia mocenských funkcií uľahčuje