Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj ďalšie súvisiace predpisy sa reaguje na potrebu liečebných pedagógov a psychológov ako špecifickej skupiny odborných zamestnancov pôsobiacich v zariadeniach rôznych rezortov (zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, vnútro, obrana, spravodlivosť) sprístupniť pre ich ďalšie odborné vzdelávanie študijné programy poskytované pre liečebných pedagógov a psychológov v systéme ďalšieho vzdelávania rozvinutom v rezorte zdravotníctva. Tiež sa reaguje na potrebu uznať na účely ďalšieho vzdelávania ich odbornú prax nadobudnutú v ktoromkoľvek z rezortov, ak mala povahu poskytovania liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti porovnateľnú s poskytovaním liečebnopedagogickej a psychologickej starostlivosti v rezorte zdravotníctva.

Rezort zdravotníctva na Slovensku disponuje prepracovaným systémom ďalšieho vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov založenom na pevných základoch 60 ročnej histórie prípravy špecialistov pre preventívno-liečebnú starostlivosť o pacientov. V tomto systéme sa vzdelávajú nielen zdravotnícki pracovníci rezortu zdravotníctva, ale aj rezortu obrany, vnútra a spravodlivosti. V období posledných 10 rokov sa v ňom dosť významne rozvinula aj odborná báza pre poskytovanie kvalitného ďalšieho vzdelávania určeného pre liečebných pedagógov a psychológov, ktorá je zatiaľ prístupná len liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v rezorte zdravotníctva.

Oblasti, ktoré rozvíjajú a kde sa liečební pedagógovia hlavne uplatňujú v rezorte zdravotníctva, sú najmä včasná intervencia, detská psychiatria, psychosociálna rehabilitácia, gerontopsychiatria ako aj práca pri lôžku (sprevádzanie, predchádzanie hospitalizmu a traumám u detí, paliatívna starostlivosť, rehabilitácia, poradenstvo rodinným príslušníkom a ambulantná starostlivosť). Všetky oblasti sa vyznačujú prudkým nárastom klientely a nedostatočnou sieťou služieb ako aj zaostávaním Slovenska v zabezpečeovaní potrebných služieb za ostatnými európskymi krajinami.

Pokiaľ ide o uplatnenie absolventov štúdia liečebnej pedagogiky v rezorte školstva, a rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, pôsobenie liečebných pedagógov sa stretáva s ocenením ich prínosu, ale kontinuálne odborné vzdelávanie zatiaľ v týchto rezortoch nebolo vybudované a nie je ani personálny a materiálno-technický predpoklad, že by sa rovnako kvalitné ako je rozvinuté v rezorte zdravotníctva mohlo duplicitne vybudovať niekde ind. Pre nedostatky v koncepcii a chýbanie školiacich a výskumných pracovísk sa v rezorte školstva príprava výkon špecializovaných pracovných činností nahradila množstvom kurzov na rôznej úrovni kvality. To oslabuje postavenie liečebného pedagóga v pracovnom poli pomáhajúcich profesií ako aj rozvíjanie samotného odboru. Liečební pedagógovia pracujúci v rezorte školstva (materské školy, základné školy, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie, pedagogicko-psychologické poradne, diagnostické centrá a pod.), v sociálnych zariadeniach (domovy sociálnych služieb, domovy seniorov, denné stacionáre, doliečovacie zariadenia) spravidla odvádzajú kvalitnú prácu a vykonávajú aj špecializované činnosti na základe samostatného sebavzdelávania, ale vzdelávanie v rezorte zdravotníctva, ktoré pre nich nie je dostupné, im chýba. Rozdelenie profesijného pôsobenia bariérami rezortizmu škodí samotnému odboru, lebo sa narušuje komunikačný priestor pre tvorbu teórií a výmenu skúseností. V konečnom dôsledku na tom tratí pacient alebo klient, pretože klienti sú tí istí – či už sú v nemocnici, alebo v škole, v liečebni, alebo v sociálnom zariadení. Rovnaké sú aj úlohy, ktoré vo vzťahu k nim liečebný pedagóg plní. Rozdielne sú len okolnosti a pracovné podmienky, ale skúsenosti sú prenositeľné.

U psychológov je situácia, aj keď s istými prirodzenými odchýlkami, podobná. Už historicky sa viac ako 40 rokov (klinická psychológia) psychológovia uplatňujú v preventívno-liečebnej starostlivosti o pacienta v ústavnej aj ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmä na psychiatrických, gerontopsychiatrických a psychoterapeutických oddeleniach ale aj v starostlivosti o deti a je dlohodobo uznané aj ich pôsobenie na iných oddeleniach a pracoviskách zariadení ústavnej a ambulatnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o uplatnenie v rezorte školstva a v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, pôsobia ako poradenskí psychológovia v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, v špeciálno-pedagogických poradniach, na školách, v diagnostických ústavoch, detských domovoch, detských centrách, na úradoch práce (referáty poradensko-psychologických služieb), v centrách pre utečencov. V rámci tretieho sektora pôsobia v rôznych zariadeniach a organizáciách ako: poradne pre obete násilia, krízové centrá, resocializačné zariadenia,

zariadenia pre starých ľudí, atď. Uplatňujú sa v rozvodovej a porozvodovej starostlivosti o členov rodiny. Ich práca je potrebná pri výbere profesionálnych rodičov či umiestňovaní detí do náhradných rodín a pod. Odvádzajú kvalitnú prácu a na základe samostatného sebavzdelávania vykonávajú aj špecializované činnosti (aj niektoré certifikované činnosti – psychoterapia), ale vzdelávanie v rezorte zdravotníctva, ktoré pre nich nie je dostupné, im chýba.

Zámerom navrhovanej úpravy je sprístupniť ďalšie vzdelávanie rozvinuté v rezorte zdravotníctva aj liečebným pedagógom a psychológom pracujúcim v zariadeniach rezortov školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie. Prijatie zákona však napriek tomu výrazne podporí rozvíjanie kvalitných služieb a povedie k ozdraveniu, zvýšeniu kvality života a k inklúzii jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením.