1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení. Schválením tohto návrhu zákona sa plní aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 2016, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení.
Problematiku ochrany oznamovateľov najmä korupčného správania upravujú aj viaceré medzinárodné dokumenty:
-podľa čl. 22 Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) každá strana prijme opatrenia nevyhnutné na poskytnutie účinnej a náležitej ochrany tým, ktorí oznamujú korupčné trestné činy alebo inak spolupracujú s príslušnými orgánmi a svedkom, ktorí svedčia v súvislosti s týmito trestnými činmi;
-podľa čl. 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (oznámenie č. 370/2003 Z. z.) každá zmluvná strana poskytne náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči zamestnancom, ktorí majú oprávnené podozrenie na korupciu a ktorí oznámia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom;
-podľa čl. 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (oznámenie č. 434/2006 Z. z.) každý štát zváži prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každou osobou, ktorá dobromyseľne a na základe dôvodného podozrenia oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa korupčných trestných činov.
Okrem uvedených dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, dňa 30. apríla 2014 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie č. 2014/7 o ochrane whistleblowerov, v ktorom sa ustanovuje niekoľko zásad určených členským štátom pri tvorbe právnych predpisov a usmernení v tejto oblasti. Väčšina odporúčaní je v predloženom návrhu premietnutá.
Zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing). Z takéhoto spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rôzne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované. Náš právny poriadok pozná niekoľko ochranných opatrení, ak je ohrozený život alebo zdravie inštitúty utajeného svedka, ohrozeného svedka, chráneného svedka v Trestnom poriadku a z toho vyplývajúci zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Možné postihy za poskytnutie informácií však nemusia viesť len priamo k ohrozeniu života alebo zdravia, môžu spočívať aj v menej násilných spôsoboch smerujúcich k ohrozeniu ekonomickej stability a príjmu osoby poskytujúcej informácie. Najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa
2
dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Platný právny poriadok Slovenskej republiky túto problematiku neupravuje komplexne, existujú však viaceré čiastkové úpravy, napríklad v Zákonníku práce, ktoré však prevažne deklaratórneho charakteru, bez poskytnutia bezprostrednej ochrany.
Napriek tomu, že vyššie uvedené medzinárodné dokumenty smerujú primárne k ochrane oznamovateľov korupčného správania, po posúdení potreby novej právnej úpravy sa navrhuje rozšíriť možnosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti. Ochrana sa bude vzťahovať na zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Samotná ochrana zamestnanca bude spočívať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či takéto oznámenie urobil smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či takéto oznámenie urobil smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému.
Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte, posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, inšpektorátom práce. Odsúhlasovanie týchto pracovnoprávnych úkonov bude prebiehať v štandardnom správnom konaní podľa správneho poriadku, teda aj s možnosťou podania opravného prostriedku pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa.
Obdobne ako je to upravené vo viacerých iných krajinách sa navrhuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú aj v súčasnosti v niektorých veľkých spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci napríklad vo forme etických kódexov. V nadväznosti na to sa navrhuje, aby každý vymedzený zamestnávateľ určil zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti alebo orgánu verejnej moci, ďalej sa upravujú komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých budú môcť zamestnanci nahlasovať takéto podnety, lehoty na ich vybavenie, ako aj oboznamovanie sa zamestnancov s výsledkami ich vybavenia.
Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa za podanie oznámenia, bude rozšírenie zákazu diskriminácie popri súčasných dôvodoch aj na zákaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplývajú aj následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie, obrátené dôkazné bremeno na strane žalovaného. Novým oprávnením pre inšpektoráty práce sa umožní na 14 dní okamžité pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, pri ktorom je dôvodné podozrenie, že bol urobený ako odplata za podanie podnetu o protispoločenskej činnosti zamestnávateľa s tým,
3
že následným podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
Ďalšími zmenami, ktoré majú za cieľ motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním sú:
-nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,
-nenárokovateľná odmena, ak na základe oznámenia došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti,
-sústreďovanie informácií o problematike tzv. whistleblovingu na jednom mieste Slovenským národným strediskom pre ľudské práva,
-jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy,
-možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné oznámenie,
-neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie,
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zlepšenie odhaľovania, resp. zamedzovania protispoločenskej činnosti, ktorá výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje stav verejných financií. V prípade účinnej aplikácie by mala mať navrhovaná právna úprava výrazný pozitívny vplyv na verejné financie. Tieto pozitívne vplyvy samozrejme dopredu nemožno vôbec kvantifikovať, ale možno predpokladať, že budú ďaleko prevyšovať prípadné negatívne vplyvy.
Návrh zákona predpokladá aj ukladanie pokút za správne delikty 14 a 15), ktorých výnosy príjmom štátneho rozpočtu, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Keďže ide o novú právnu úpravu, nie je možné tento pozitívny vplyv kvantifikovať ani približne. Vzhľadom na výšku navrhovaných pokút a porušenia povinností, ktoré majú byť sankcionované, sa nepredpokladá výraznejší pozitívny vplyv.
Ak si zavedenie návrhu zákona do praxe vyžiada výdavky na strane verejných prostriedkov, tieto budú realizované v rámci schválených limitov príslušných rozpočtových kapitol. To možno konštatovať najmä vo vzťahu k rozšíreniu pôsobnosti inšpektorátov práce a Centra právnej pomoci.
Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy môžu nastať aj v dôsledku odmeňovania oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti. Toto odmeňovanie sa viaže na ukončenie konania o protispoločenskej činnosti, je nenárokové a bude vyplácané na základe posúdenia ministerstva spravodlivosti v každom konkrétnom prípade, a to aj s ohľadom na rozsah uchráneného alebo vráteného majetku. Tieto negatívne vplyvy preto
5
nemožno tiež kvantifikovať a prostriedky na odmeňovanie oznamovateľov v prípade, že nebudú môcť byť hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, budú zabezpečené prostredníctvom rozpočtového opatrenia podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
1. Zamestnávatelia, ktorých zamestnanec sa stane chránenou osobou a budú potrebovať na vymedzené pracovnoprávne úkony voči nemu súhlas inšpektorátu práce.
2. Zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami, ktorí si budú musieť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov
(k 31. 12. 2012 ich bolo cca 3 400:
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami budú povinní zriadiť si vnútorný systém vybavovania podnetov o protispoločenskej činnosti. V rámci tohto systému určia zodpovednú osobu, spôsoby podávania podnetov, vydajú vnútorný predpis, ktorý upraví ďalšie podrobnosti, budú viesť evidenciu podnetov a zverejňovať ich spolu s výsledkami prešetrenia.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať, keďže viaceré spoločnosti obdobné systémy majú zavedené a náklady budú závisieť od samotnej štruktúry každej spoločnosti.
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Zamestnávateľovi sa sťaží vykonanie niektorých pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
3.5. Aké predpokladané spoločensko ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Vytvorením vnútorného systému, ako aj ďalšími opatreniami na zlepšenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predpokladá zlepšenie hospodárenia orgánov verejnej moci, ako aj súkromných spoločností, zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a ich páchateľov a zníženie škôd z protispoločenskej činnosti.
6
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Bez vplyvu
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Bez vplyvu
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Pre zamestnancov, ktorí oznámia protispoločenskú činnosť, sa zlepší prístup k právnej pomoci a zlepší sa ich informovanosť o možnostiach ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bez vplyvu
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bez vplyvu
7
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejňovaním informácií, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňovaním znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiacich súdnych rozhodnutí, odborných článkov a ďalších informácií, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona na webovom sídle Slovenského národného strediska pre ľudské práva, sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej
Nie
8
spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nejde o nelegislatívny materiál.
9
B. OSOBITNÁ ČASŤ
K čl. I
K § 1
V odseku 1 je vymedzený predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby, ktorá prispela k odhaleniu protispoločenskej činnosti. Okrem toho návrh zákona upravuje povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní podaní o protispoločenskej činnosti a ochranu zamestnancov, ak by boli v súvislosti s oznámením takýchto podaní postihovaní. Pojem protispoločenská činnosť v súvislosti s predmetom návrhu zákona sa odvíja od úpravy zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.
Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v súvislosti s jej pracovnými vzťahmi, pričom sa v tejto súvislosti explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, že zákon sa bude vzťahovať na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.
Okrem toho sa explicitne ustanovuje, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť príslušníkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa však ustanovuje neaplikovateľnosť osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k navrhovanému zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.
K § 2
Právne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona.
Pojem závažná protispoločenská činnosť sa definuje jednak cez vymedzené trestné činy, a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestných činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie.
Okrem toho bude závažnou protispoločenskou činnosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.
Ďalej sa definuje pojem oznamovateľ, ktorým je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolenie, postavenie alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Oznámenie sa pritom viaže na skutočnosti, ktoré významné na objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti. Navrhuje sa tiež ochrana blízkej osoby oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený podávateľ oznámenia. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa.
Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom právnom poriadku.
V odseku 2 sa definuje dobrá viera. Dobrá viera sa neviaže na objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na presvedčenie osoby o pravdivosti
10
svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré jej známe a vedomosti, ktoré má.
K § 3
Podanie žiadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo dôkazom predloženým zamestnancom
Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to písomnú formu alebo ústnu do zápisnice.
O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustanoviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi alebo súdu, ktorý vo veci koná.
Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad obchodné meno, sídlo alebo identifikačné číslo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
K § 4
Pri vzniku ochrany nezastupiteľné miesto v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd, pretože im zákon priznáva právo posúdiť, či splnené podmienky na vznik ochrany a založiť túto ochranu.
Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi; toto písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a inšpektorátu práce.
Zamestnanec sa od okamihu vzniku ochrany stáva chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu tento návrh zákona ako chránenému oznamovateľovi priznáva. Napríklad, chránený oznamovateľ právo, aby mu súd oznámil nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu; toto oznámenie pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.
Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu v momente, keď sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže osoba, ktorá podala žiadosť, požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že je oznamovateľ, čo znamená, že prokurátor uzná jeho významný podiel na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu [čl. I § 13 ods. 7 písm. d)].
Raz založená ochrana podľa tohto návrhu zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že následne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný čin s nižšou sadzbou. Ak prokurátor alebo súd zistia, že nie splnené podmienky na vznik ochrany, oznámia túto skutočnosť zamestnancovi.
K § 5 a 6
Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, že závažnosť oznámenia posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí.
V rámci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak bola
11
v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.
K § 7
Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestnávateľovi, čiže chrániť zamestnanca a na druhej strane súčasne povzbudiť iných zamestnancov na oznamovanie významných skutočností, keďže tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme.
Ochrana je právom chráneného oznamovateľa, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa, pričom toto právo i povinnosť v príčinnej súvislosti s oznámením významnej skutočnosti.
Chránený oznamovateľ právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu.
Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je inšpektorát práce. Táto inštitúcia sa z hľadiska účelu návrhu zákona a hlavne svojim predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, javí ako najvhodnejšia.
Predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.
Ak zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie.
Súhlas sa nebude vyžadovať iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzťahovať ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom 6 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nebudú podliehať súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voči sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).
Požiadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce rozhodnúť pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.
V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestnávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestnávateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí inšpektorát práce a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.
12
V záujme objektívneho posúdenia veci návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania; na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok.
K § 8
Návrh zákona ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom návrhu zákona, ktorými podpora podávania oznámení o významných skutočnostiach, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu zamestnanca voči zamestnávateľovi.
Vznik ochrany je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú je povinný doručiť inšpektorátu práce a dňom jej doručenia ochrana zaniká; inšpektorát práce o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, prokurátora alebo súd.
Návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že táto osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom návrhu zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a návrh zákona s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iným spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana; súd bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce.
Ak vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne z dôvodu zániku pracovnoprávneho vzťahu, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi. Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť inšpektorátu práce, súdu alebo prokurátorovi.
Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany.
K § 9 a 10
Návrh zákona ustanovuje aj právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nemá byť len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prípade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, či ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Návrh zákona predpokladá priznanie odmeny do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná používa aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
Rozhodovaciu právomoc návrh zákona zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré aj v súvislosti so spomínaným odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi vytvorené personálne a technické podmienky pre túto činnosť.
Podmienkou priznania odmeny oznamovateľovi je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia.
13
Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je šesťmesačná lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, čo doloží jeho kópiou.
Ministerstvo spravodlivosti, ako rozhodovací orgán, musí zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku.
Návrh zákona sa však neobmedzuje len na toto stanovisko, ale v záujme objektívneho posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočnosti umožňuje zamestnancom ministerstva spravodlivosti nahliadať do relevantných spisov a požadovať súčinnosť aj od iných orgánov.
Návrh zákona ustanovuje ministerstvu spravodlivosti lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.
K § 11 a 12
Vo vzťahu k zamestnávateľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov vrátane anonymných oznámení, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, ako aj iných neanonymných podaní, ktoré nemajú pojmové znaky oznámenia a tiež súvisia s činnosťou zamestnávateľa. Tieto subjekty povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri vybavovaní podnetov v rámci jednotlivých rezortov. Ďalej sa ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia a vedenie príslušnej evidencie. Rieši sa tiež povinnosť zachovávať anonymitu podávateľa podnetu.
K § 13
Ustanovenie rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spočíva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o predbežnom opatrení by malo smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona, ktorý sa v tomto smere aj dopĺňa.
Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná iba na vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11, ale môžu ho využiť aj podávatelia podnetu, kde tento vnútorný systém nie je alebo nemusí byť vytvorený, resp. môže ho využiť aj tzv. anonymný oznamovateľ podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, resp. počas trvania pracovnoprávneho vzťahu aj oznamovateľ, ktorého ochrana zanikla z dôvodu skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte.
K § 14
14
Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb podľa § 7 a 13, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce.
K § 15
Ustanovujú sa sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Ide o štandardnú úpravu, ktorá obsahuje skutkovú podstatu deliktu, kritéria na uloženie pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, lehoty na zánik zodpovednosti za spáchanie deliktu, splatnosť uloženej pokuty a príjmové určenie výnosov z uložených pokút.
K § 16
Na to, aby oznamovateľovi alebo osobe, ktorej inšpektorát práce poskytuje ochranu prostredníctvom pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu, mohla byť poskytnutá účinná ochrana, bude niekedy potrebovať aj právnu pomoc. Ako účelovo najvhodnejší sa v tomto smere javí zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zmenou ktorého sa rozširuje poskytovanie právnej pomoci oznamovateľom závažnej protispoločenskej činnosti.
K § 17
Na účely pôsobnosti podľa § 7 a 13 (udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti) sa inšpektorom práce ustanovujú oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inšpekcie práce, pričom sa budú využívať iba tie, ktoré budú potrebné na tieto činnosti. Takým istým spôsobom riešené aj povinnosti fyzických a právnických osôb pri výkone právomocí inšpektorov na účely § 7 a 13.
K § 18
Vzhľadom na postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa mu zveruje pôsobnosť vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany podľa tohto zákona. Orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť poskytovať stredisku súčinnosť pri výkone tejto pôsobnosti.
K § 19
Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného inšpektorátu práce v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Národnej rady Slovenskej republiky. Takto je riešená kontrola aj vo vzťahoch podľa tohto zákona s tým, že sa vylučujú tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré by boli v týchto zložkách, najmä z hľadiska utajenia, problematické.
K § 20
Postupy podľa tohto návrhu zákona neformálne, ich predmetom práva, na ktoré nie je právny nárok, či ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny; týchto práv sa nemožno domáhať v opravných konaniach, ani súdnou cestou.
Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomností.
15
Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.
Z dôvodu jednoznačného určenia miestnej príslušnosti inšpektorátov práce na výkon navrhovaných opatrení sa ustanovuje ako určujúci faktor miesto výkonu práce zamestnanca.
K § 21
Je žiaduce, aby sa opatrenia podľa navrhovaného zákona uplatňovali čo najskôr. Preto sa v prechodných ustanoveniach umožňuje poskytnutie ochrany aj osobe, ktorá podala oznámenie pred účinnosťou navrhovaného zákona.
Vzhľadom na nové povinnosti pre vybraných zamestnávateľov, ustanovuje sa lehota, do ktorej sú povinní zamestnávatelia tieto povinnosti začať plniť.
K čl. II (Zákonník práce)
K bodu 1
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v Zákonníku práce zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.
K bodu 2
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
V nadväznosti na vytvorenie vnútorného systému upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti u vymedzených zamestnávateľov sa dopĺňa aj povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý to upravuje.
K bodu 4
Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, navrhuje sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odseku 3 v § 79.
K bodu 6
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec neporuší
16
povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. III (Trestný poriadok)
K bodu 1
Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môže byť poskytnutá, sa navrhuje doplniť poučenie osoby, ktorá podáva trestné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadväzujúcom postupe.
K bodu 2
Obdobne ako je tomu u svedka podľa § 136, umožňuje sa aj osobe, ktorá podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto údaje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následných postihov voči oznamovateľovi.
K bodom 3 a 4
Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa navrhuje rozšíriť aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.
K čl. IV (zákon o Policajnom zbore)
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že policajt neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. V (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP)
K bodu 1
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného inšpektorátu práce a Zboru väzenskej a justičnej stráže zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.
K bodu 2
17
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
K čl. VI (zákon o štátnej službe colníkov)
K bodu 1
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe colníkov zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.
K bodu 2
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného colníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
K čl. VII (zákon o sudoch a prísediacich)
K bodu 1
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že sudca neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K bodu 2
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie sudcov z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.
K bodu 3
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prísediaci neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
18
K čl. VIII (zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže)
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. IX (zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)
K bodom 1 a 3
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.
K bodom 2 a 4
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. X (zákon o Hasičskom a záchrannom zbore)
K bodu 1
Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
K bodu 2
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
19
K bodu 4
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. XI (zákon o výkone práce vo verejnom záujme)
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. XII (antidiskriminačný zákon)
Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie sa navrhuje rozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestnávateľa.
K čl. XIII (zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve)
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že colník neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. XIV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)
K bodom 1 a 2
Umožňuje sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
Navrhuje sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá bude spočívať v tom, že právnu pomoc budú môcť oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.
20
K bodu 4
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.
K čl. XV (zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR)
K bodu 1
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na vedúceho služobného inšpektorátu práce, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
K bodu 2
Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia v taxatívne určených veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
K bodu 3
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že profesionálny vojak neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K čl. XVI (zákon o inšpekcii práce)
K bodu 1
Rozširuje sa rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov, ktorý je upravený v čl. I § 11 a 12.
K bodu 2
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce.
K bodom 3 až 6
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti za podmienok ustanovených v čl. I.
K čl. XVII (zákon o štátnej službe)
K bodu 1
21
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe zakazuje diskriminácia v štátnozamestnaneckých vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.
K bodom 2 a 3
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného štátneho zamestnanca alebo nadriadeného vedúceho zamestnanca alebo za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
K bodu 4
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že štátny zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného inšpektorátu práce nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.
K bodu 5
Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na právne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
K čl. XVIII (účinnosť)
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 20. augusta 2014.
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky