DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Účelom tohto návrhu zákona je:

A) implementácia úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrení:

- č. 37 (zriadenie registra diskvalifikovaných osôb),

- č. 39 (prepracovanie fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností),

- č. 40 (sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a vyrovnaní)

- č. 41 (právny základ pre rozlíšenie dvoch typov s.r.o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním 1 euro ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania),

z oblasti obchodného práva v rámci tretej etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016;

B) implementácia úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 z 16.4.2014 v rozsahu opatrenia:

- B.1. (spresnenie postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo (výhrada vlastníctva) v rámci zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana ich práv;

C) reakcia na podnety aplikačnej praxe.

1. Register diskvalifikovaných osôb

Vo viacerých krajinách OECD fungujú tzv. registre diskvalifikácií. V týchto registroch sa prejavuje verejnoprávny aspekt zodpovednostných vzťahov pri riadení obchodných korporácií a vedú sa v nich osoby, ktoré nemôžu byť účinne ustanovené ako členovia štatutárnych resp. dozorných orgánov obchodných spoločností a družstiev (spravidla po určitú dobu). Vo všeobecnosti sa vychádza z názoru, že správa a riadenie obchodnej korporácie (corporate governance) je v skutočnosti správou cudzieho majetku (fiducia, trust, Treuhand). Ide o vzťah, v

ktorom vystupujú subjekty - settlor, beneficiary a truste. Trustee je nositeľom tzv. fiduciárnych povinností, a to najmä:

duty od loyalty – povinnosť lojality voči spoločnosti a spoločníkom (záujmom zastupovaného),

duty of care – povinnosť konania, s odbornou (náležitou) starostlivosťou pri zariaďovaní záležitostí zastupovaného.

K týmto základným a na prvý pohľad „tvrdým“ fiduciárnym povinnostiam spravidla pristupuje korektív v podobe pravidla business judgement rule, čiže pravidla prezumovaného riadneho obchodného úsudku, ktoré čiastočne zmäkčuje vysokú úroveň zodpovednosti štatutárneho zástupcu obchodnej korporácie za škodu, ktorá sa spravidla posudzuje vždy až ex post, hoc pre posúdenie zodpovednosti by mali byť relevantné skôr ex ante kondicionality škodovej udalosti.

V právnej úprave kapitálových obchodných spoločností v Slovenskej republike, sú prvky fiduciárnych povinností inkorporované len parciálne, a to v ustanoveniach § 135a a § 194 Obchodného zákonníka. V tomto ohľade je však potrebné zdôrazniť, že správa cudzieho majetku je inštitútom nielen z úpravy niektorých typov obchodných spoločností, ale v skutočnosti je všeobecným konceptom súkromného práva, ktorý je štandardne inkorporovaný v základných kódexoch súkromného práva (porovnaj napr. § 1400 a nasl. NOZ v Českej republike).

Nedostatok všeobecnej inkorporácie inštitútu správy cudzieho majetku, bez ambície touto právnou úpravou rekodifikovať všeobecné súkromné právo, predkladateľovi preto bolo umožnené v súčasnej situácii pristúpiť k naplneniu účelu úlohy – zriadiť register diskvalifikácii len v obmedzenej miere.

V rámci úpravy inštitútu konania podnikateľa v Obchodnom zákonníku sa vymedzí právny rámec pre diskvalifikáciu (vylúčenie) určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Základným princípom právnej úpravy je požiadavka, aby podkladom pre vylúčenie bolo rozhodnutie vydané súdom.

Prvým z rozhodnutí, ktoré bude znamenať diskvalifikáciu, bude rozhodnutie súdu vydané v trestnom konaní ako zákaz výkonu činnosti. V tomto rozhodnutí budú priamo uvedené časové aspekty diskvalifikácie.

Druhým z rozhodnutí, ktoré (nateraz) bude znamenať diskvalifikáciu, bude rozhodnutie súdu vydané v rámci konkurzného konania, ktoré vo svojich dôsledkoch skonštatuje, že určitá osoba porušila povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto je povinná zaplatiť nielen sankciu za porušenie tejto povinnosti, ale bude aj diskvalifikovaná z vykonávania funkcie (najmä) člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve. Takáto osoba bude znášať jednak súkromnoprávne následky svojho opomenutia (pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty) a jednak verejnoprávne následky (diskvalifikácia na dobu troch rokov).

Účinky rozhodnutia o diskvalifikácii, alebo rozhodnutia, ktoré sa považuje za rozhodnutie o diskvalifikácii, nastanú jeho právoplatnosťou. Ten následok, že vylúčený zástupca prestane byť

členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách nastane teda rozhodnutím súdu s konštitutívnymi účinkami. Podstata registra diskvalifikácii nebude teda spočívať na konštitutívnych účinkoch zápisu skutočnosti vylúčenia. Účinky zápisu v registri diskvalifikácii budú len deklaratórne. Predkladateľ nemá ambíciu (a domnieva sa, že to nie je ani potrebné), aby vytvorením registra diskvalifikácií s konštitutívnymi účinkami zápisov v ňom vytváral ďalšie „fórum“ na riešenie otázok súvisiacich so správnosťou zápisov v tomto registri. Register diskvalifikácii bude tvoriť len obraz rozhodovacej činnosti súdov, ktoré rozhodnú o diskvalifikácii resp. ich rozhodnutie bude mať účinok diskvalifikácie. Ochrana záujmov fyzických osôb súvisiaca s ochranou osobných údajov bude zabezpečená obmedzením verejnej dostupnosti údajov vedených v tomto registri, aj keď tu je potrebné podotknúť, že zámerom predkladateľa v strednodobom časovom horizonte je vybudovať verejne prístupný register. V tejto súvislosti je však nevyhnutné podotknúť, že vylúčení zástupcovia budú zistiteľní v dôsledku výmazu z Obchodného registra, ktorý je verejne prístupný.

Rozhodnutie o vylúčení bude znamenať, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách. Predkladateľ nemá ambíciu rozširovať vylúčenie aj na pôsobenie v orgánoch iných právnických osôb (napr. štátny podnik), keďže predpokladá, že ich zakladatelia (resp. spoločníci) sú v stave vyvodiť pri porušení povinností adekvátnu zodpovednosť.

Ako efektívne sa javí zveriť vedenie registra diskvalifikácii jednému zo súdov, ktorého úloha bude najmä zbierať informácie o vydaných rozhodnutiach o vylúčení a tieto informácie ďalej distribuovať tým registrovým súdom, v ktorých je vylúčený zástupca zapísaný. Registrový súd na základe informácie od súdu povereného vedením registra diskvalifikácii zosúladí zápis v obchodnom registri s účinkami rozhodnutia o diskvalifikácii.

Predkladateľ si uvedomuje, že medzi právoplatnosťou rozhodnutia o diskvalifikácii a zápisom (výmazom) v Obchodnom registri existuje určitý časový úsek, preto právnu úpravu diskvalifikácie doplnil aj o súkromnoprávny aspekt následkov, že určitá osoba koná ako vylúčený zástupca v čase, kedy jej to rozhodnutie o diskvalifikácii zakazuje. Z pohľadu tretích osôb, ktoré kontrahujú s určitou právnickou osobou je dôležité, aby právne úkony, ktoré vylúčený zástupca uskutoční v čase diskvalifikácie neboli postihnuté absolútnou neplatnosťou. Prostredníctvom použitia právnej fikcie sa upravuje taký následok, že ten kto koná ako vylúčený zástupca, zakladá svojím konaním faktické (osobné) ručenie za záväzky zo všetkých právnych úkonov, ktoré uskutoční ako vylúčený zástupca. Ak splní záväzok, za ktorý ručí, právo na regres mu nevznikne.

2. Právny základ pre rozlíšenie dvoch typov s.r.o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu (napr. 25 tis. eur) a so základným imaním 1 euro ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie

Obchodný zákonník vychádza z tradičnej systematizácie obchodných spoločností, ktoré sa zaužívalo v krajinách patriacich do nemeckej právnej oblasti. Rozlišujú sa osobné obchodné

spoločnosti (napr. verejná obchodná spoločnosť) a kapitálové obchodné spoločnosti (napr. akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným). Osobné spoločnosti sú späté s osobami spoločníkov a ich charakteristickou črtou je osobná účasť spoločníkov na riadení a osobné ručenie spoločníkov. Kapitálové spoločnosti nie sú až tak bytostne spojené s osobami spoločníkov, o to významnejšie však vystupuje do popredia kapitálová účasť spoločníkov v spoločnosti. Charakteristickým znakom kapitálových spoločností je existencia povinne tvoreného základného imania, ktoré je peňažným vyjadrením súčtu peňažných a nepeňažných vkladov jednotlivých spoločníkov.

Vzory kapitálových spoločností v nemeckej právnej oblasti sú v súčasnosti vystavené konkurencii vzorov z iných právnych oblastí (najmä francúzskej a anglickej), ktoré sa javia ako benevolentnejšie v niektorých otázkach, najmä pokiaľ ide o povinné vytváranie a udržiavanie základného imania.

Povinnosť vytvárania základného imania v kapitálových obchodných spoločnostiach, z hľadiska pôvodnej koncepčnej predstavy zákonodarcu, slúžila ako určitý typ „vankúša“, ktorý mal kapitálovú obchodnú spoločnosť „udržať“ nad hranicou úpadku a mal poskytovať veriteľom „akúsi“ záruku dôveryhodnosti spoločnosti vo vzťahu k plneniu jej záväzkov.

Predmet vkladu spoločníka (§ 59 ods. 1 Obchodného zákonníka) je majetkovou hodnotou, ktorá je spôsobilá vytvoriť základné imanie a ktorou sa spoločník bude podieľať nielen na podnikateľskom úspechu, ale aj podnikateľskom neúspechu spoločnosti (inak povedané, znášať jej podnikateľské riziko). Poskytnutím vkladu sa pôvodné majetkové právo spoločníka transformuje do (obsahovo) podriadenej budúcej podmienenej pohľadávky na vydanie pomernej časti likvidačného zostatku. Za trvania spoločnosti takýto spoločník nemôže žiadať vrátenie vkladu.

Z povahy ľudskej prirodzenosti má každý spoločník záujem minimalizovať negatívne dôsledky nevyhnutného znášania podnikateľského rizika obchodnej spoločnosti na svoj majetok, a preto je (v mase) pravidlom vytváranie kapitálových spoločností s veľmi nízkou mierou kapitalizácie vlastnými zdrojmi krytia majetku (základné imanie, rezervný fond,...). Ustanovenia, ktoré majú brániť vráteniu vkladov, či skrytým nepeňažným vkladom, napriek formálne ukotveným prísnym následkom, nenašli zatiaľ v praktickej aplikácii, v súdobej odbornej spisbe a ani v judikatúre všeobecných súdov výraznejšiu odozvu. Nestali sa preto ani významnejšou prekážkou pre tzv. „wrongful trading“, resp. neboli prekážkou daňových podvodov.

Predkladateľ v rámci tretej fázy opatrení boja proti daňovým podvodom stál preto pred otázkou, akým spôsobom uchopiť ďalší, nepochybne potrebný, vývoj v práve obchodných spoločností s takým výsledkom, aby právo obchodných spoločností bolo konkurencieschopné minimálne s právnymi úpravami okolitých štátov a na druhej strane uvoľnenie niektorých podmienok pre podnikanie kapitálových obchodných spoločnosti zároveň viedlo k splneniu cieľov, ktoré boli vytýčené v rámci akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

Po dôkladnej analýze výhod jednotlivých riešení a konceptov, ktoré sa vo výsledku ponúkajú, sa predkladateľ inšpiroval najmä kombináciou opatrení, ktoré sa nedávno stali súčasťou nemeckej a rakúskej právnej úpravy. Táto inšpirácia má pôvod v úvahe, že práve Rakúsko a Spolková

republika Nemecko patria medzi významných obchodných partnerov Slovenskej republiky a právne prostredie by nemalo predstavovať prekážku ďalšiemu rozvoju vzájomných obchodných vzťahov.

Navrhuje sa preto, aby sa najmä po vzore nemeckého MoMiG (Gesetz zur Modernisierung des GmbH - Rechts und zur Bekämpfung von Missbräuchen) z roku 2008 vytvoril právny základ pre rozlíšenie dvoch typov spoločnosti s ručením – „riadnych“, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a „start - up“ spoločností s ručením obmedzeným, ktoré bude možné vytvárať už so základnými imaním od 1 eura. Právna úprava ich statusu však bude zakladať niektoré obmedzenia, najmä pokiaľ ide o tvorbu vlastných zdrojov, ich udržiavanie a vyplácanie zisku.

Spoločne s podporou vytvárania „startupov“ a ich potrebou vytvárania základného imania len v zanedbateľnej výške, sa na zamedzenie prenášania podnikateľského rizika na veriteľov navrhuje zaviesť ustanovenia, ktoré budú upravovať pravidlá pre financovanie kapitálových obchodných spoločností a to najmä v situácii, kedy hrozí úplné prenesenie podnikateľského rizika na veriteľov spoločnosti - kríza spoločnosti.

V súčasnej právnej úprave sú z hľadiska sledovania primeranosti vlastných zdrojov krytia majetku kapitálovej obchodnej spoločnosti významné najmä dva inštitúty.

Ustanovenie §179 Obchodného zákonníka (§123 ods. 2 Obchodného zákonníka) sleduje zákaz vrátenia vkladu spoločníkom a zákaz rozdeľovania vlastných zdrojov spoločnosti, pokiaľ sú potrebné na krytie záväzkov spoločnosti voči jej veriteľom.

Nastavenie definície úpadku z dôvodu predlženia v predpisoch konkurzného práva vo svojej podstate sleduje cieľ veľmi podobný – obmedzenie podnikania obchodnej spoločnosti na úkor majetkových záujmov veriteľov a presadzovanie konkurzných pravidiel (najmä „pari passu“). Vo svojej súčasnej podobe definícia úpadku vychádza zo štandardných definícií zaužívaných aj v iných právnych poriadkoch. Podstatným parametrom pre konkurznú situáciu je pomer hodnoty majetku a záväzkov, ktorý možno všeobecne vyjadriť ako vlastné imanie. K tejto „čistej“ definícii konkurznej situácie prostredníctvom záporného vlastného imania sa pridávajú nasledovné korektívy:

„going concern principle“ – ide o princíp, ktorý neponíma obchodnú korporáciu len ako majetkovú, ale aj ako produkujúcu entitu. Z tohto dôvodu sa pri posudzovaní úpadku z dôvodu predlženia prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

„rule of absolute priority“ – nebráni sa financovaniu obchodnej korporácie skôr cez dlh (debt financing) ako cez základné imanie (equity financing), avšak v prípade úpadku sa stanoví, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa uspokoja až potom, čo budú uspokojené pohľadávky jej štandardných veriteľov z obchodného styku.

Poznatky aplikačnej praxe, získané najmä z prebiehajúcich konkurzných konaní však potvrdzujú, že ani tieto dva inštitúty nie sú prekážkou toho, aby sa obchodné spoločnosti dostávali do formálneho procesu konkurzného konania neskoro t. j. v stave výrazného záporného vlastného imania, kedy je zrejmé, že ich majetková podstata, ktorá má slúžiť na uspokojenie veriteľov, je minimálna.

Predkladateľ má preto ambíciu regulovať podrobnejšie tzv. predkonkurznú situáciu (hroziaci úpadok, kríza), kedy spravidla hrozí vážne riziko straty majetkových hodnôt obchodnej spoločnosti, ktoré môžu slúžiť na uspokojenie nárokov veriteľov a uskutočňovania odporovateľných právnych úkonov spriaznenými osobami, ktoré profitujú z informačnej symetrie medzi nimi a spoločnosťou.

Nahrádzanie vlastných zdrojov cudzími zdrojmi v kapitálových obchodných spoločnostiach

Právna úprava (regulatívna idea) kapitálových obchodných spoločností vychádza z konceptu podriadenosti práva na vrátenie hodnoty vkladov spoločníkov do nich vo vzťahu ku splneniu záväzkov spoločnosti voči (iným) veriteľom.

[1]

Táto faktická podriadenosť sa odvíja ako

dôsledok od uzavretia spoločenskej zmluvy a jej prejavom je napr. aj (obmedzené) ručenie za záväzky spoločnosti až do momentu zapísania splatenia vkladu

[2]

Počas trvania spoločnosti nemôže byť spoločníkovi vklad vrátený (§ 93 ods. 2, § 123 ods. 3 a § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka). Za vrátenie vkladu nemožno považovať len „zjavné“ prípady vyplatenia peňažných prostriedkov spoločníkovi, či bezodplatný prevod majetkovej hodnoty tvoriacej obchodný majetok na spoločníka. Za vrátenie vkladu je potrebné považovať aj zložitejšie právno-ekonomické schémy napr. poskytovanie odplatných služieb spoločnosti bez pridanej hodnoty pre spoločnosť, reálny „cash pooling“, nákup tovaru spoločnosťou za vyššiu ako trhovú cenu, alebo prípady skrytých vecných vkladov

[3]

. Čo znamená zákaz vrátenia

vkladov (resp. skryté vyplatenie zisku) v zahraničných právnych poriadkoch podrobnejšie rozpracúva zväčša judikatúra všeobecných súdov.

V rámci práva EÚ pravidlá pre zákaz vrátenia vkladov rámcovo upravuje najmä SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/30/EÚ

[4]

. Táto smernica je transponovaná do

ustanovení Obchodného zákonníka a z hľadiska možného nepriameho účinku je použiteľná na výklad pravidiel pre akciovú spoločnosť.

[5]

Niektoré pravidlá ustanovené touto smernicou však

zákonodarca rozširuje nielen na akciovú spoločnosť, ale aj na spoločnosť s ručením obmedzeným. Toto rozšírenie sa javí skôr ako selektívne.

[6]

Z pohľadu vedenia účtovníctva, o peňažnom vyjadrení hodnoty vkladov účtuje ako o vlastných zdrojoch, základnom imaní, a to na strane pasív. Základné imanie ako veličina je dôležité z pohľadu inej účtovnej položky – vlastného imania, keďže tvorí jej súčasť.

Vlastné imanie je tvorené:

- základným imaním

- kapitálovými fondmi

- fondmi vytvorenými zo zisku

- hospodárskym výsledkom z minulých rokov

- výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie

Vlastné imanie ako veličina má kľúčový právny význam pre posudzovanie možnosti ďalšieho pôsobenia kapitálovej spoločnosti na trhu, keďže záporná hodnota vlastného imania navodzuje spravidla konkurznú situáciu - predlženie.

[7]

Ide o stav, kedy základné imanie spolu s fondmi (a

niektorými záväzkami

[8]

), nie je v stave kryť negatívne výsledky hospodárenia kapitálovej

spoločnosti. V takomto prípade je ďalšie fungovanie spoločnosti možné len vďaka cudzím zdrojom (v účtovníctve sú predstavované záväzkami, účtuje sa o nich ako o pasívach).

Definícia predlženia v ZKR fungovanie obchodnej spoločnosti na cudzích zdrojoch krytia majetku do určitej miery umožňuje, keďže stanovuje, že „...Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.“ Tak isto ako podriadené pohľadávky sa v konkurze uspokojujú tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

[9]

Vo výsledku to znamená, že hranica kapitálovej primeranosti vlastných zdrojov v kapitálovej spoločnosti podliehajúcej režimu ZKR

[10]

sa posúva na nižšiu hodnotu, keďže právna úprava

umožňuje, aby obchodná spoločnosti v stave záporného vlastného imania naďalej fungovala, ak je financovaná takými cudzími zdrojmi, ktoré sa v pomeroch konkurzu budú uspokojovať v poradí ako podriadené pohľadávky (typicky pôjde o úvery/pôžičky spoločníkov spoločnosti).

Stav záporného vlastného imania je však indíciou toho, že spoločnosť sa nachádza v kríze. V súčasnosti len implicitne platí, že záväzky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky by nemali byť spoločnosťou plnené, pokým je spoločnosť v kríze. Právnou konštrukciou, ktorá slúži na presadzovanie tohto pravidla je inštitút odporovateľnosti právnych úkonov

[11]

v skutkových podstatách zvýhodňujúcich

[12]

resp. ukracujúcich právnych

úkonov

[13]

. Ide o konštrukciu reštitučnú

[14]

. Javí sa, že reštitučná konštrukcia nie je

s odstupom času vo vzťahu k dĺžke a nákladom sporu, v ktorom sa uplatňuje odporovacie právo efektívna. Výsledkom je teda stav, kedy konkurzná podstata úpadcu (kapitálovej spoločnosti) spravidla trpí nedostatkom reálne speňažiteľných majetkových hodnôt a pozostáva skôr z nárokov z odporovateľných právnych úkonov.

V zahraničných právnych poriadkoch sa problém spriazneného financovania obchodných korporácií cudzími zdrojmi v čase krízy rieši spravidla „ex ante“, kedy právna úprava priamo zakazuje spriaznené cudzie zdroje vrátiť počas obdobia, kedy sa spoločnosť nachádza v kríze resp. v dôsledku takéhoto vrátenia by sa do krízy dostala.

Z hľadiska možných právnych prístupov k riešeniu tohto problému sa adekvátnou javí najmä rakúska právna úprava v tzv. Eigenkapitalersatzgesetz

[15]

. Z analýzy tejto právnej úpravy

možno zistiť, že je zameraná na presadzovanie zásady udržiavania vlastného kapitálu v kapitálových obchodných spoločnostiach a obsahuje všeobecný zákaz osobám, ktoré právne alebo fakticky ovládajú spoločnosť, dosiahnuť vrátenie ich úverov/pôžičiek počas krízy spoločnosti. Inak povedané, počas krízy spoločnosti sa uplatňuje právna fikcia, kedy niektoré cudzie zdroje krytia majetku spoločnosti sa považujú za vlastné zdroje, pre ktoré platí zákaz ich vrátenia. Vo svojich dôsledkoch ide o implicitný záväzok podriadenosti spojený s týmito nárokmi.

Slovenský právny poriadok už v súčasnosti pracuje s fikciou transformácie niektorých cudzích zdrojov na vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti. Koncepcia regulácie je však smerovaná len o špecifickú situáciu riešiacu pravidlá priority na uspokojenie pohľadávok niektorých veriteľov v konkurze. Ide o vo svojich dôsledkoch skôr o „ex post“ uplatniteľnú reštitučnú konštrukciu. Porušenie pravidiel kapitálovej primeranosti zvýhodnením niektorých spriaznených veriteľov možno presadiť prostriedkami uplatňovania odporovacieho práva v konkurze ako aj priznaním inej priority na uspokojenie spriaznených pohľadávok veriteľov z rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty. Na doplnenie tejto konštrukcie sa javí vhodné zavedenie konštrukcie „ex ante“ - t.j. konštrukcie zákazu splnenia niektorých záväzkov počas krízy kapitálovej obchodnej spoločnosti.

Systematika navrhovanej úpravy

Novú právnu úpravu sa navrhuje inkorporovať do ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý už v súčasnosti reguluje niektoré prvky kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností

[16]

Úver alebo obdobné plnenie, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, ktoré spoločník poskytne spoločnosti, ktorá sa nachádza v kríze sa považuje za nahrádzajúce jej vlastné zdroje. Ide o to, že z vonkajšieho pohľadu pôjde stále o cudzie zdroje, avšak z vnútorného pohľadu obchodnej spoločnosti sa uspokojenie nárokov z nich podriadi uspokojovaniu iných veriteľov.

Kríza spoločnosti sa vymedzuje platobnou neschopnosťou, predlžením ako aj nedostatkom vlastných zdrojov krytia majetku (t. j. hroziacim úpadkom). Navrhuje sa stanoviť hranicu na pomer vlastných a cudzích zdrojov (postupne) menší ako osem ku sto. Spoločníci, ktorých spoločnosť sa ocitla v kríze, sú v tomto stave postavení pred zásadné rozhodnutie:

- podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

- zachrániť spoločnosť doplnením zdrojov alebo reštrukturalizáciou záväzkov.

Ak sa rozhodnú pre záchranu spoločnosti, mali by doplniť vlastné zdroje spoločnosti, čo však často neurobia a doplnenie zdrojov riešia skôr (pre nich menej rizikovým) doplnením cudzích zdrojov. Navrhuje sa, aby sa takéto cudzie zdroje poskytnuté počas krízy považovali za vlastné zdroje (presnejšie - podriadené cudzie zdroje) a nemohli byť počas krízy vrátené.

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje sa rozumejú najmä pôžičky, úvery, avšak aj iné právne formy, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie majetkových hodnôt obchodnej spoločnosti, pri ktorých existuje záväzok spoločnosti na ich vrátenie.

Dotknutými spoločnosťami v navrhovanej úprave sú spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je aspoň jedna fyzická osoba.

Dotknutými spoločníkmi v navrhovanej právnej úprave sú nielen spoločníci, ktorí sú ako spoločníci zapísaní priamo v príslušnom obchodnom registri, ale aj osoby, ktoré majú možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom týchto spoločníkov (shadow manager, koncern, trust). Za dotknutých spoločníkov sa nebudú považovať niektorí finanční investori a osoby, ktoré poskytujú plnenia spoločnosti v kríze vo formalizovanom procese reštrukturalizácie.

Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje je ústrednou témou navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zaviesť všeobecný zákaz vrátenia v kríze poskytnutých plnení dotknutým spoločníkom, pokiaľ sa kapitálová obchodná spoločnosť v kríze ešte nachádza.

Osobitné povinnosti štatutárneho orgánu počas krízy. Navrhuje sa osobitne upraviť niektoré povinnosti štatutárneho orgánu počas krízy, ktorých nesplnenie bude mať za následok porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou ako súčasti fiduciárnych povinností. Nesplnenie týchto fiduciárnych povinností môže v konečnom dôsledku viesť k diskvalifikácii. V predpisoch konkurzného práva sa bude prihliadať aj na to, aké opatrenia člen štatutárneho orgánu, voči ktorému je zodpovednosť vyvodzovaná, navrhol, či uskutočnil počas krízy.

Spoločnosť povinná uvádzať základné imanie

Popri ustanoveniach podrobnejšie regulujúcich otázky financovania kapitálových obchodných spoločností v stave nedostatku vlastných zdrojov, existuje priestor na opustenie konceptu nevyhnutného vytvárania základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným. Navrhuje sa, s ohľadom na podporu „startupov“, aby spoločnosť s ručením obmedzeným mohla byť založená aj so základným imaním 1 euro. Určité obmedzenia pre možnosť zneužívania takejto formy obchodnej spoločnosti najmä vo vzťahu k veriteľom budú zavedené (novými) ustanoveniami o kríze kapitálovej spoločnosti, obmedzením vyplácania zisku, ako aj povinnosťou uvádzať na obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Takáto forma obchodnej spoločnosti sa samozrejme nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania, keďže nie je zrejme možné, aby na spoločnosť s takouto nízkou kapitalizáciou vlastnými zdrojmi nedopadali v podstate ihneď ustanovenia o kríze.

3. Sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii

Pokiaľ ide o vlastné predpisy konkurzného práva, predkladateľ v tejto súvislosti reaguje jednak na podnety aplikačnej praxe týkajúce sa riešenia otázok súvisiacich s usporiadaním nárokov veriteľov, ktorým zároveň svedčí výhrada vlastníctva v pomeroch konkurzu a jednak na úlohu

z akčného plánu boja proti daňovým podvodom, v zmysle ktorej sa majú sprísniť podmienky pre zodpovednosť za úpadok.

Rozloženie dôkaznej povinnosti v prípade platobnej neschopnosti

Veritelia sú v súčasnosti oprávnení iniciovať konkurzné konanie v dôsledku predpokladanej platobnej neschopnosti dlžníka. Súdne konanie o vyhlásenie konkurzu nie je typickým sporovým konaním (vo vzťahu k povinnosti súdu zisťovať existenciu úpadku ako skutkovú a právnu otázku sa presadzuje tzv. vyšetrovacia zásada), na druhej strane nie je možné zaujať stanovisko, že ide o konanie typicky nesporové (napriek skutočnosti, že pri zisťovaní úpadku sa presadzuje vyšetrovacia zásada, nezbavuje to veriteľa osvedčujúceho úpadok povinnosti tvrdenia a navrhovania dôkazov na preukázanie svojich tvrdení). V takomto type konania je významné, aby súd medzi jednotlivých účastníkov správne rozložil dôkazné bremeno.

Navrhované sprísnenie podmienok týkajúcich sa úpadku spočíva v zavedení domnienky platobnej neschopnosti (aj keď pôjde o domnienku vyvrátiteľnú) v určitých situáciách, a to aj napriek tomu, že napr. existencia domnienky, dlžník je v úpadku ak nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR je v súčasnosti už z právnej úpravy vyvoditeľná. Reagujúc na súčasnú situáciu týkajúcu sa úhrady pohľadávok veriteľov, navrhuje sa výslovne vyjadriť aj domnienku úpadku v dôsledku zastavenia podstatnej časti platieb veriteľom ďalej tiež zistenia, že veriteľ peňažnú pohľadávku nemôže voči dlžníkovi dobyť exekúciou.

Sprísnenie zodpovednosti za oneskorené iniciovanie konkurzného konania

Ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR už v súčasnosti rieši čiastočne zodpovednosť za úpadok. Z hľadiska efektívnejšieho zasadenia tejto zodpovednosti do ustanovení všeobecného súkromného práva sa navrhuje, aby zodpovednosť za oneskorené iniciovanie konkurzného konania bola zasadená do rámca právneho vzťahu medzi osobou povinnou iniciovať konkurzné konanie na majetok spoločnosti a touto osobou v rozsahu právnej fikcie implicitného dojednania zmluvnej pokuty pre porušenie tejto povinnosti. Na účely zamedzenia zbavenia sa zodpovednosti sa navrhuje v právnej úprave obchodných spoločností a družstva vylúčenie možnosti odvolať sa na uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti.

Výhrada vlastníctva a spracovanie veci

Nakoľko sa v aplikačnej praxi vyskytujú nejednotné názory na otázku, akým spôsobom sa v konkurze majú usporiadať nároky osôb, ktorým svedčí napr. výhrada vlastníctva, predkladateľ pristúpil k úprave riešení súvisiacich s týmto inštitútom. Navrhovaná právna úprava musí nevyhnutne vychádzať z ustanovení hmotného práva.

Ten, kto na základe kúpnej zmluvy dlžníkovi pred vyhlásením konkurzu ako predávajúci odovzdal vec (tovar) s výhradou vlastníctva, sa má možnosť pri vyhlásení konkurzu rozhodnúť, či bude:

- požadovať naďalej plnenie podľa kúpnej zmluvy (peňažná pohľadávka), alebo

- uplatní právo na vrátenie veci (tovaru).

Výsledok tejto úvahy bude však principiálne zároveň závisieť od tej okolnosti, či dodaný tovar možno vôbec ešte vydať, keďže v medziobdobí od dodania tovaru do vyhlásenia konkurzu mohlo dôjsť k jeho odcudzeniu, či spracovaniu na novú vec resp. tovar sa u dlžníka jednoducho nenachádza. Na vydanie tovaru nepostačuje, aby sa osvedčilo, že tovar bol dodaný, ale musí byť nevyhnutne osvedčené, že o hodnotu tohto tovaru sa obohatila bezprostredne konkurzná podstata. Nepostačí teda, že o hodnotu tovaru sa mohol obohatiť úpadca pred vyhlásením konkurzu.

Z povahy výhrady vlastníctva ako inštitútu, ktorého pravidlá sú v rovine vecných práv totožné s vlastníckym právom plynie, že predávajúci s výhradou vlastníctva je oprávnený na vylúčenie veci z konkurznej podstaty (nemá právo na oddelené uspokojenie, ale tzv. „vylučovacie právo“). Základným skutkovým predpokladom na možnosť byť úspešný pri takejto „sanácii vecnoprávnej pozície“ je preukázanie, že do súpisu bol poňatý (reálne existujúci) majetok takéhoto predávajúceho. Ak takýto majetok nebol do súpisu poňatý a nie je u dlžníka zistiteľný, zostáva predávajúcemu v zásade možnosť presadzovať v konkurze len svoju obligačnú pozíciu – napr. uplatňovať nárok na náhrady škody. Tento nárok treba uplatniť prihláškou (spravidla) nezabezpečenej pohľadávky. V žiadnom prípade nemožno na úkor konkurznej podstaty presadzovať vydanie peňazí. Vydanie peňazí (ako náhradnej majetkovej hodnoty) by malo byť prípustné len vtedy, ak sú v konkurznej podstate ako takáto náhradná majetková hodnota bezprostredne rozpoznateľné. K takej situácii by hypoteticky mohlo dôjsť vtedy, ak by správca po vyhlásení konkurzu tovar pod výhradou vlastníctva speňažil (ako tovar ohrozený skazou) a mal by bezprostredne výťažok zo speňaženia tovaru k dispozícii. Ak však tovar speňažil (spracoval, zničil) dlžník pred vyhlásením konkurzu, konkurzná podstata sa na úkor predávajúceho bezprostredne neobohatila a teda v jeho prospech z hľadiska vecného práva nemá poskytnúť akú náhradnú majetkovú hodnotu. Pri výhrade vlastníctva netreba tiež opomenúť, že môže byť prostredníctvom ustanovení o zvýhodňujúcich (odporovateľných) právnych úkonoch správcom napadnuteľný.

Vydať dodaný tovar pod výhradou vlastníctva možno tiež len vtedy, ak medzitým nenadobudol vlastnícke právo k tovaru úpadca (napr. spracovaním; do úvahy treba viazať hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa spracovania veci). V niektorých prípadoch je však dôvodné, aby správca namiesto vydania tovaru splnil pôvodný záväzok úpadcu, a preto sa správcovi poskytuje takáto možnosť. Predpokladom pre takýto postup správcu bude, že to prinesie konkurznej podstate prospech.

S vydaním tovaru pod výhradou vlastníctva môžu byť pre takéhoto veriteľa v niektorých prípadoch spojené neadekvátne náklady, preto sa mu umožňuje, aby svoje práva v konkurze uplatnil rovnako, akoby uplatňoval zabezpečovacie právo k tomuto tovaru. Absolútna priorita na uspokojenie jeho pohľadávok voči dlžníkovi z výťažku zostane zachovaná, keďže samotné vlastníctvo (iustus titulus dominii) je v skutočnosti absolútnou prioritou na hodnote veci. Právo prihlásiť sa ako zabezpečený veriteľ sa primerane uplatní tiež na lízingových prenajímateľov.

Priznávanie hlasovacích práv

Navrhuje sa rozšíriť možnosti pre veriteľov domáhať sa rozhodnutia súdu o priznaní hlasovacích práv a to nielen v konkurze, ale v určitých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Rozhodnutie o priznaní hlasovacích práv má povahu predbežného opatrenia konkurzného súdu a rozšírenie možnosti rozhodovania súdu v týchto prípadoch pomôže zamedziť špekulatívnemu popretiu pohľadávok, kedy veriteľ je odkázaný na domáhanie sa práv v incidenčnom konaní.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a schválený vládou Slovenskej republiky.

[1]

Spoločníci majú podiel až na likvidačnom zostatku. Teleologickým výkladom je nevyhnutné

dospieť k záveru, že táto pohľadávka spoločníkov je podriadená uspokojeniu iných veriteľov počas likvidácie. Porovnaj napr. § 104 ods. 1, §153 ods. 2, či §220 Obchodného zákonníka.

[2]

napr. § 106 OBZ.

[3]

§ 59a Obchodného zákonníka

[4]

Pôvodne ide o tzv. druhú „kapitálovú“ smernicu.

[5]

Porovnaj prvý odsek čl. 1 tejto smernice.

[6]

Porovnaj napr. § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka, oproti napr. čl. 19 smernice EP a Rady

č. 2012/30/EÚ, ktoré našlo vyjadrenie len v § 193 ods. 2 Obchodného zákonníka t.j. v ustanoveniach týkajúcich sa výlučne akciovej spoločnosti.

[7]

§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

[8]

v konkurzných pomeroch ide o subordinované záväzky

[9]

§ 95 ods. 3 ZKR.

[10]

Pozn. režimu ZKR nemusia nevyhnutne podliehať len slovenské kapitálové obchodné

spoločnosti

§ 57 a nasl. ZKR

§ 59 ZKR

§ 60 ZKR

§ §63 ods. 3 ZKR „...aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol,

ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.“

[15]

Gesamte Rechtsvorschrift für Eigenkapitalersatz - Gesetz, ktorý nadobudol účinnosť 1.

januára 2004.

[16]

napr. § 179 ods. 3 OBZ až , ktorý je aplikovateľný aj na pomery spoločnosti s ručením

obmedzeným - § 123 ods. 2 OBZ.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vládny návrh zákona

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Článok 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 19/zv. 1) v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

C - 116/11, rozsudok z 22. 11. 2012, Bank Handlowy

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

neaplikovateľné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neaplikovateľné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

neaplikovateľné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

neaplikovateľné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Čl. I (Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2 (§3a)

V súvislosti so znížením požiadavky na vytváranie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje, aby sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré nemajú základné imanie aspoň vo výške 25 tis. EUR označovali ako „spoločnosti povinné uvádzať základné imanie“. Rozhodujúca bude hodnota základného imania zapísaná v obchodnom registri (bez ohľadu na rozsah jeho splatenia). Spoločnosti povinné uvádzať hodnotu základného imania budú povinné na obchodných dokumentoch vždy uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia.

K bodu 3 (§ 13a)

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvilosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuálne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať ihneď dôsledky aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifikácii vydal súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dôvodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Predkladateľ však navrhuje, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal. Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

K bodu 4 (§ 59a)

Navrhuje sa, aby pri transakciách s konfliktom záujmov bola hodnota základného imania spoločnosti, ktorej základné imanie nedosahuje aspoň 5000 eur pätina z hodnoty podľa § 162 ods. 3, čo by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže pri uskutočňovaní právnych úkonov takouto spoločnosťou.

Plnenie podľa neúčinnej zmluvy musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

K bodu 5 (§66)

Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis úradne osvedčený.

K bodu 6 (§ 67a)

Upravuje sa samotná kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti.

Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2017, dovtedy sa použitjú pomery upravené v prechodných ustanoveniach.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

K bodu 6 (§ 67b)

Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, či opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

K bodu 6 (§ 67c)

(K ods. 1)

Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh („spriaznené“ cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladateľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na „de facto“ podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti

sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľom bezpochyby informačnú výhodu.

(K ods. 2)

Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv,a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.

Obdobne sa posúdia aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

Plnenie sa tak bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

(K ods. 3)

Poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy nebude dotknuté ustanoveniami o kríze spoločnosti.

K bodu 6 (§ 67d)

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovníctvo bolo vedené riadne.

K bodu 6 (§ 67e)

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastné pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku.

Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

K bodu 6 (§ 67f)

Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie takéhoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti.

K bodu 6 (§ 67g)

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe,

ktorá zabezpečenie poskytla „náhradová pohľadávka“ voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal prioritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

K bodu 6 (§ 67h)

Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od spoločníka poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, že vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67h bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

K bodu 6 (§ 67i)

Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a dohľad.

K bodu 7 (§ 105)

Zámerom navrhovateľa je obmedziť maximálny možný počet spoločníkov, ktorí môžu založiť spoločnosť, ktorá je povinná uvádzať základné imanie. Tieto spoločnosti môžu mať v zmysle návrhu najviac troch spoločníkov, čo má reflektovať ich charakter začínajúcich spoločností. Zároveň je cieľom navrhovateľa, aby bola dodržaná majetková účasť spoločníkov na spoločnosti, nakoľko vyšší počet spoločníkov zaručuje, že spoločnosť môže mať aj vyššie základné imanie.

K bodu 8 (§ 105a)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

K bodu 9 (§ 108)

Znižuje sa základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným. Pôvodná suma 5.000 eur je nahradená sumou jedno euro. Na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným tak bude postačovať základné imanie v tejto výške. Spoločnosť, ktorá nedosiahne základné imanie vo výške minimálne 25.000 eur bude však v súlade s ostatnými navrhovanými ustanoveniami podliehať špecifickým podmienkam na uvádzanie výšky jej základného imania, splatenie vkladu, resp. počet spoločníkov.

K bodu 10 (§ 109)

V súvislosti so znižovaním základného imania spoločnosti sa mení aj minimálna výška vkladu.

K bodom 11 a 12 (§ 111)

V prípade spoločností s ručením obmedzeným, ktoré uvádzajú základné imanie, musí byť celé základné imanie splatené pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Predkladateľ má za to, že v prípade spoločností, ktorých základné imanie nedosahuje hodnotu podľa ustanovenia § 162 ods. 1 je potrebné, aby ich základné imanie bolo splatené v plnej výške. Uvedené je nevyhnutné z dôvodu ochrany veriteľov, nakoľko tieto spoločnosti uvádzajú výšku svojho základného imania na svojich obchodných dokumentoch.

Body 13 a 14 (§ 121)

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania (debt financing) spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Tá okolnosť, že ho je spoločnosti možné poskytnúť len za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku je vyjadrením tzv. „arm's length principle”, na ktorého dodržiavaní je potrebné trvať najmä v takých transakciách, v ktorých hrozí konflikt záujmov.

K bodom 15 (§ 123)

Spoločnosť, ktorej základné imanie je menej ako 5.000 eur môže vyplácať podiely na zisku za splnenia podmienok kapitálovej primeranosti podľa § 179 ods. 3 a 4, avšak len v rozsahu troch štvrtín zisku. Zámerom predkladateľa je zvyšovať mieru vlastných zdrojov takýchto spoločností.

Rozdeľovať iné vlastné zdroje v takýchto spoločnostiach nie je možné.

V odseku 4 sa navrhuje výslovné uvedenie pravidla, v zmysle ktorého spoločnosť môže vyplatiť podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len za podmienky, že si tým neprivodí úpadok, či už vo forme predlženia (súvahový test) alebo platobnej neschopnosti (test platobnej schopnosti).

K bodu 16 (§ 123a)

Oproti súčasnej úprave, ustanovujúcej, že spoločníci nemôžu žiadať vrátenie vkladov za trvania spoločnosti uvedené ustanovenie špecifikuje zákaz vrátenia vkladov z pohľadu spoločnosti. Ustanovenie tiež špecifikuje okolnosti, za ktorých sa plnenie poskytnuté spoločnosťou považuje za vrátenie vkladov.

K bodu 16 (§ 123b)

Upravujú sa právne následky poskytnutí plnení v rozpore s ustanoveniami § 123 a § 123a spočívajúce najmä vo vzniku ručenia členov štatutárnych orgánov. V odseku 2 sa pre dané prípady upravuje možnosť veriteľa uplatniť poddlžnícku žalobu.

K bodu 17 (§ 124)

Vzhľadom na zavedenie inštitútu spoločnosti povinnej uvádzať základné imanie sa upravujú pravidlá tvorby rezervného fondu.

K bodu 18 (§ 127a)

Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

K bodu 19 (§ 128)

Vzhľadom na zavedenie inštitútu spoločnosti povinnej uvádzať základné imanie sa upravujú pravidlá pre povinnosti členov štatutárneho orgánu zvolať valné zhromaždenie pri reálnej alebo predpokladanej strate spoločnosti.

K bodu 20 (§135a)

Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 21 (§ 148 ods. 1)

Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

K bodu 22 (§ 148 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť správcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

K bodu 23 (§ 148 ods. 3)

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

K bodu 24 (§ 152a)

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

K bodu 25 (§ 194, §243a)

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením členskej schôdze, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 26 (§ 768m)

Prechodné ustanovenia. Navrhuje sa, aby sa povinnosti zakladateľov pri založení a vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným pred účinnosťou novej právnej úpravy spravovali pôvodnými predpismi. Navrhuje sa taktiež, aby ustanovenia o najvyššom prípustnom počte spoločníkov boli použité len na „novozaložené“ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak budú spoločnosťami povinnými uvádzať základné imanie.

V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

K Čl. II (Trestný zákon)

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnením diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

K Čl. III (Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

Navrhuje sa, aby vydanie výpisu z registra diskvalifikácií podliehalo poplatkovej povinnosti. Vecne ide o potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov.

K Čl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodom 1 až 4

Legislatívnotechnické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

K Čl. V (zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 ( § 5a ods. 1)

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečenia, aby sa návrhy do obchodného registra mohli podávať tak cez portál právnych predpisov v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

K bodu 2 (§ 7 ods. 15)

Navrhuje sa, aby registrový súd z úradnej povinnosti preveril, či voči zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti nebolo začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia.

K bodu 3 (§7 ods. 17)

Súd pred vykonaním zápisu do obchodného registra ex offo preverí či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčený.

Zámerom predkladateľa nie je zavedením registra diskvalifikácií zvýšiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Z tohto dôvodu nebude potvrdenie o zápise, resp. neexistujúcom zápise o osobe v registri diskvalifikácií povinnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

V prípade, že navrhovaná osoba je vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis v zmysle § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri nevykoná.

K bodu 4 (§ 8b)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení zaniká funkcia vylúčeného zástupcu vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je daná osoba zapísaná. Za účelom efektívneho výmazu osôb z obchodného registra a s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené vykonávali túto funkciu naďalej, nakoľko nie každá obchodná spoločnosť sa musí o vylúčení tejto osoby dozvedieť, napriek tomu, že zákonodarca ustanovuje povinnosť vylúčeného zástupcu túto skutočnosť dotknutej spoločnosti oznámiť, predkladateľ navrhuje, aby mohli registrové súdy na základe výpisu z registra diskvalifikácií okamžite vylúčeného zástupcu z obchodného registra vymazať.

O takomto postupe bude následne informovaná spoločnosť, v ktorej vylúčený zástupca pôsobil a z ktorej zápisu v obchodnom registri bol vymazaný, aby táto spoločnosť mohla ďalej riadne zabezpečiť svoj chod.

K bodu 5 (§10 ods. 2)

V súvislosti so zabezpečením hlavnej idey prepojenia registra účtovných závierok a zbierky listín, a to odbremenenia podnikateľských subjektov od predkladania účtovných závierok viacerým subjektom a súvisiacim odbremenením registrových súdov, považuje predkladateľ za potrebné upraviť, aby zverejnenie uloženia dokumentov, ktoré sú do zbierky listín uložené zo registra účtovných závierok, zabezpečovalo Ministerstvo spravodlivosti. Uvedené predstavuje

technicky jednoduché riešenie, ktoré odbremení registrové súdy a zabezpečí súlad s prvou publikačnou smernicou.

K bodom 6 a 7 (§ 15 ods. 4, názov prílohy)

Novelizačné body sledujú legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia a názvu prílohy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K Čl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

Navrhuje sa, aby Okresný súd Žilina bol súdom príslušným na vedenie registra diskvalifikácií.

K Čl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 82i

Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľa Obchodného zákonníka.

Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne zaťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

K § 82j

Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

K § 82k

Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom.

Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom výpisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K Čl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

V praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov „rozumie sa tým“ pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátiteľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov „predpokladá sa“ vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, že tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz. „A simili“, pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vyšetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka vedená exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopný. Ďalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluvách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané okrem podstatných aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro.

Zavedením právnej fikcie dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnosť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol

konkurz vyhlásený je len právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného práva.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Predkladateľ taktiež na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

K bodu 5 (§11 ods. 4)

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

K bodom 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d))

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

K bodu 8 (§ 12 ods. 2 písm. e))

Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javiť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba „judikovanej pohľadávky“. Predkladateľ túto prekážku odstraňuje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizácia.

K bodu 9 (§ 13 ods. 3)

Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadávkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa.

V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

K bodu 10 (§ 14 ods. 5)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzného konania má platiť pravidlo „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

K bodu 11 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

K bodom 12 a 13 (§ 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 29)

Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitútom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný lízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží právo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpečovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

K bodu 15 (§ 32)

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

K bodu 16 (§ 32a)

Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci III. ÚS 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v „štandardnom občianskom súdnom konaní“. Konkurzný súd v zásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichádza do úvahy v troch prípadoch:

1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom.

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., kterým se vydávají řády konkursní, vyrovnací a odpůrčí). Predkladateľ nepovažuje nateraz za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

3. ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Predkladateľ vychádza z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formálnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

K bodu 17 (§ 45a)

Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdaná pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

K bodu 18 (§ 47)

Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje.

K bodu 19 (§ 56)

Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

K bodu 20 (§56a)

Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektívne len po súhlase správcu.

K bodu 21 (§ 72)

Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby „druhá tretina“ čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

K bodu 22 (§74a)

Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať „obrátené dôkazné bremeno“ pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďže nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorým sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 23 (§ 87)

Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

K bodu 24 (§ 95 ods. 3)

Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

K bodu 25 (§ 95 ods. 4)

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

K bodu 26 (§105)

Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

K bodom 27 a 28 (§109)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 29 (§ 109 ods. 3)

Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo.

K bodu 30 (§ 110 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

- zistenie, kedy sa dlžník ocitol v stave oprávňujúcom ho riešiť situáciu reštrukturalizáciou,

- podrobný opis navrhnutých a prijatých opatrení na prekonanie úpadku alebo hroziaceho úpadku pred začatím konania,

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

- označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej možnosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieši napr. majetok, ktorý dlžníkovi „ušiel“ v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

K bodu 31 (§ 110 ods. 2)

Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reštrukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

K bodu 32 (§ 114)

odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

K bodu 33 (§ 116)

Upresňuje sa obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

K bodu 34 (§ 120)

V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturalizačného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lízingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

K bodu 35 (§ 124)

Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

K bodu 36 (§ 125)

Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov „judikovaných pohľadávok“ a veriteľov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

K bodom 37 až 42

Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

K bodom 43 a 44 (§ 157)

Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

K bodu 45 (§ 172a)

Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

K bodu 46 (§ 198 ods. 4)