DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol pôvodne vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo riešiť niektoré praktické otázky fungovania a financovania Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom v tomto znení a rozsahu bol predkladaný do pripomienkového konania.

Dňa 7. mája 2014 (t.j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania) Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky (nález č. 216/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 102/2011), ako aj vo veci súladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej republiky (nález č. 217/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Oba cit. nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktoré tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry. Z uvedeného dôvodu predkladateľ v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry. Dopady cit. nálezov sú bližšie popísané ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatívno-technické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011), zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011) a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 105/2011).

Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa (zrušený od 1. mája 2011) a právneho čakateľa prokuratúry (zrušený od 1. augusta 2014). Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – justiční čakatelia a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – právni čakatelia prokuratúry. Okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zákonoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (vzdelávanie, vykonanie justičnej skúšky), zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (odpisy z registra trestov) a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (subsidiárne použitie zákona o štátnej službe). Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejných financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie nad ktorými Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad. Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov (uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi). Súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov rady Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Z hľadiska analýzy dopadov nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z. (PL. ÚS 102/2011) a č. 217/2014 Z. z. (PL. ÚS 105/2011) je potrebné uviesť, že ich dopady sú odlišné v prípade tzv. sudcovských zákonov a odlišné v prípade zákonov regulujúcich postavenie prokurátorov; k tomu pozri najmä detailnú analýzu v osobitnej časti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ale bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bod predmetom riadneho pripomienkového konania (v pôvodnom znení čl. I) a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2014, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila dňa 20. augusta 2014.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

V súčasnosti sa vplyv návrhu zákona na rozpočet v súvislosti s rozšírením okruhu cieľových skupín vzdelávania Justičnou akadémiou Slovenskej republiky o niektoré vybrané právnické a iné odborné profesie, ktoré sú tie, nad ktorými vykonáva dozor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nedá vyčísliť. Krytie prípadného zvýšenia výdavkov v roku 2014 bude zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V prípade možnosti jeho vyčíslenia pre ďalšie roky bude uplatnené zvýšenie limitu výdavkov kapitoly z uvedeného návrhu zákona v rámci prioritných výdavkových titulov pri zostavovaní návrhu rozpočtu.

Obnovenie inštitútu justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry bude kryté v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (justiční čakatelia), resp. kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (právni čakatelia prokuratúry).

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Doterajšie primárne cieľové skupiny vzdelávania sa navrhuje formálno-právne rozšíriť aj o asistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S prihliadnutím na poslanie asistenta a výslovne zákonom deklarované „rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny úradník“ (§ 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa preto navrhuje, aby mal vyslovene upravené právo (a súčasne aj povinnosť) vzdelávať sa v Justičnej akadémii.

K bodu 3

Justičná akadémia Slovenskej republiky dlhodobo hospodári so znížením rozpočtom v kategórii 630 Tovary a služby, čo spôsobuje jej nízku vyťaženosť. Z uvedeného dôvodu je preto namieste hľadať iné východiská a možnosti zvýšenia využitia jej kapacít rozšírením poskytovania služieb na vzdelávanie doplnkových cieľových skupín z hľadiska ich dlhodobého záujmu. Jedná sa o tie právnické a odborné profesie nad ktorými vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dohľad (notári, súdny exekútori, znalci, tlmočníci, prekladatelia, správcovia, mediátori, perspektívne rozhodcovia). Súčasne sa navrhuje, vzhľadom na predpokladané rozšírenie vzdelávania Justičnou akadémiou mimo všeobecné súdy a prokuratúru rozšíriť okruh osôb, ktoré by sa mohli zúčastňovať vzdelávania vykonávaného Justičnou akadémiou o niektoré pozície alebo funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na prokuratúre. Ide najmä o legislatívne a personálne odbory a im na roveň postavené útvary, kde majú štátni zamestnanci vysokoškolské právnické vzdelanie a tiež sa potrebujú pre ďalšie zvyšovanie kvality svojej práce vzdelávať.

Cieľové skupiny vzdelávania novela navrhuje rozšíriť na dobrovoľnej báze v rámci hlavnej vzdelávacej činnosti, ktorá však nemôže ohroziť vzdelávanie primárnej cieľovej skupiny (sudcov, prokurátorov, asistentov prokurátora a súdnych úradníkov). V praxi sa bude toto ustanovenie realizovať na zmluvnom základe (dohoda medzi akadémiou a príslušnou stavovskou organizáciou).

Nové znenie odseku 3 je odôvodnené obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 4

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

K bodu 5 až 7

V nadväznosti na doteraz vykonané zmeny v systéme výberových konaní v rámci justície sa navrhuje sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu vytvárania databáz súdnych spisov (prípadov) potrebných pre výberové konanie na funkciu sudcu a pre vykonanie odbornej justičnej skúšky. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je povinnosť Justičnej akadémie tieto databázy vytvárať aj v elektronickej podobe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu vykonávanú z dôvodu prečíslovania odsekov v § 3.

K bodom 9 a 10

Pre efektivitu výkonu akadémie je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu piatich rokov. Je neakceptovateľná zákonná prekážka časového obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa a zástupcu riaditeľa akadémie (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca/prokurátor, ktorý dlhodobo na požadovanej kvalitatívnej úrovni, ako riaditeľ, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon a plnenie cieľov akadémie.

Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie riaditeľa, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligatórne hodnotenie činnosti riaditeľa, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní.

Z dôvodov uvedených vyššie sa súčasne navrhuje, aby aj členovia rady akadémie, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otázkach fungovania akadémie nemali zákonné obmedzenie výkonu svojej funkcie, tak ako riaditeľ akadémie a jeho zástupca.

K bodom 11 až 15

K bodu 16

Upravujú sa podmienky použitia skoršej a neskoršej právnej úpravy pre vykonanie ďalšej opravnej skúšky. Vyšší súdni úradníci alebo asistenti prokurátora, ktorí sa prihlásili na ďalšiu opravnú skúšku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú mať možnosť ju vykonať podľa doterajších predpisov.

K čl. II

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny § 28 ods. 2 je zaviesť novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou bude absolvovanie prípravného vzdelávanie zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Zavedenie tejto podmienky je odôvodnené zachovaním otvorených výberových konaní na funkciu sudcu (justičný čakateľ sa taktiež bude musieť zúčastniť výberového konania), avšak pri zabezpečení toho, aby aj uchádzači o funkciu sudcu, ktorí nepochádzajú z justičného systému mali osvojené tie praktické zručnosti potrebné pre výkon funkciu sudcu, ktoré budú garantovať to, že aj takýto kandidát na funkciu sudcu bude bez ďalších pochybností spôsobilý vykonávať funkciu sudcu od prvého dňa vymenovania do tejto funkcie. Systém prípravného vzdelávania je už v súčasnosti zabezpečovaný Justičnou akadémiou (zákon používa nie celkom vhodný pojem „tréningový kurz“; k tomu pozri § 3 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z.). Na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy však platná a účinná právna úprava predpokladá jeho realizáciu až potom čo sa osoba ujme funkcie sudcu, t.j. po jej vymenovaní do tejto funkcie. Podľa novej právnej úpravy bude potrebné toto vzdelávanie absolvovať ešte pred výberovým konaním – preto je prípravné vzdelávanie koncipované ako podmienka účasti vo výberovom konaní.

K bodu 2

Zmena § 29 ods. 1 je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. Podstata navrhovanej zmeny spočíva vo vytvorení takej právnej úpravy, ktorá bude súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv v rámci výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta sudcu. Na tento účel sa navrhuje rozšíri počet členov výberovej komisie, ktorí sú nominovaný Súdnou radou Slovenskej republiky o jedného člena (po novom nominuje dvoch členov), a to na úkor ministra spravodlivosti (po novom nominuje už len jedného člena).

K bodom 3 až 6

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z.

K čl. III

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

Všeobecne

Podľa čl. VI zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 220/2011 Z. z.“), predmetom ktorého je novelizácia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, malo dôjsť s účinnosťou od 1. októbra 2011:

•k zrušeniu inštitútu právneho čakateľa prokuratúry,

•k zmene funkcie právneho čakateľa prokuratúry na funkciu asistenta prokurátora,

•k zmene služobných pomerov právnych čakateľov prokuratúry, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z., na štátnozamestnanecké pomery asistentov prokurátora, vrátane právnych vzťahov z toho vyplývajúcich,

•k zániku štátnozamestnaneckých pomerov tých asistentov prokurátora, ktorí sa mali stať asistentmi prokurátora priamo zo zákona s účinnosťou od 1. októbra 2011 v prípade, ak sa v zákonom ustanovenej lehote odmietnu stať asistentmi prokurátora.

Zákonodarca totiž zákonom č. 220/2011 Z. z. zrušil všetky ustanovenia v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (funkcia právneho čakateľa prokuratúry zostala už iba v názve tohto zákona), prípadne, podľa povahy veci, dovtedajšiu právnu úpravu vzťahujúcu sa na právnych čakateľov prokuratúry zmenil na právnu úpravu vzťahujúcu sa na asistentov prokurátora, a to aj v ďalších zákonoch.

Ide o túto právnu úpravu:

1. § 10 ods. 1 druhá veta zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. I bod 9 zákona č. 220/2011 Z. z.),

1.2. § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. i), § 7 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1 písm. j), § 93 ods. 1 písm. c), § 109, § 222 ods. 1 písm. d), § 222 ods. 2 písm. c), § 234 až § 245a, § 249 až § 251, § 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod a § 261 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. VI bod 1, 7, 9, 30, 32, 43, 69, 70, 73, 74, 76 zákona č. 220/2011 Z. z.),

2.3. § 3 ods. 5, 6 a 7, § 11 ods. 8, § 12 ods. 2, 3, 5 a 6, § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 a 2, § 14 ods. 3, § 14 ods. 4 a § 17 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. X body 6 až 14 a bod 16 zákona č. 220/2011 Z. z.),

3.§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod a § 14 ods. 3 písm. e) jedenásty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIII zákona č. 220/2011 Z. z.),

4.§ 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIV bod 1 zákona č. 220/2011 Z. z.).

Súčasne v prechodnom ustanovení § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. VI bod 77 zákona č. 220/2011 Z. z.) ustanovil, že právny čakateľ prokuratúry je od 1. októbra 2011 asistentom prokurátora a že tí asistenti prokurátora, ktorí so zmenou svojho doterajšieho právneho postavenie nesúhlasia, môžu požiadať o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru do 15. októbra 2011. V takom prípade ich štátnozamestnanecký pomer skončí 31. októbra 2011 s nárokom na odstupné rovnako ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

Na základe návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 22. augusta 2011 (v tom čase funkcia generálneho prokurátora nebola obsadená) Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 s účinnosťou od 28. septembra 2011 svojím uznesením č. 308/2011 Z. z. pozastavil účinnosť týchto ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z.:

•v čl. VI - zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bod 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)], bod 9 (§ 7), bod 10 (§ 7a), bod 15 (§ 10 ods. 5), bod 19 (§ 20, § 21), bod 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)], bod 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bod 43 (§ 109), bod 52 (§ 192 ods. 2), bod 53

(§ 192 ods. 3 až 8), bod 57 [§ 197 ods. 1 písm. b) a c)], bod 68 (§ 221 ods. 1 posledná veta), bod 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bod 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bod 73 (§ 234 až § 245a a § 249 až § 251), bod 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod)], bod 76 (§ 261 ods. 2), bod 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i),

•v čl. X - zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 6 (§ 3 ods. 5), bod 7 (§ 3 ods. 6), bod 8 (§ 3 ods. 7), bod 9 (§ 11 ods. 8), bod 10 (§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bod 11 (§ 13 ods. 5), bod 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bod 13 (§ 14 ods. 3), bod 14 (§ 14), bod 16 (§ 17),

•v čl. XIII - zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod],

•v čl. XIV - zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 (§ 2 ods. 3).

Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej nálezom č. 217/2014 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 1. augusta 2014. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh na začatie konania v časti namietaného nesúladu ustanovenia § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. a právnu úpravu týkajúcu sa prípravy na výkon funkcie prokurátora ponechal na zákonodarcu.

To znamená, že odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudli účinnosť tie ustanovenia, ktoré nahrádzajú inštitút právneho čakateľa prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku znamená, že s účinnosťou od 1. augusta 2014 inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.

Takýto právny stav je pre prokuratúru neprijateľný. Funkcia právneho čakateľa prokuratúry a funkcia asistenta prokurátora nie sú totožné.

Postavenie právnych čakateľov prokuratúry, vznik a zánik ich služobného pomeru, ich práva a povinnosti a ich disciplinárnu zodpovednosť ustanovovala do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. tretia časť zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 228 až 251).

Podľa tejto právnej úpravy právneho čakateľa prokuratúry vymenúval do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor (§ 233 ods. 1). Členov výberovej komisie vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky (§ 234 ods. 2). Právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax v služobnom pomere (§ 228). Prípravná prax bola trojročná – o jej skrátení mohol v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmela byť kratšia ako 24 mesiacov (§ 244 ods. 1). Účelom prípravnej praxe bolo odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1). Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonával odbornú prax podľa určeného rozvrhu (§ 243 ods. 2). Počas prípravnej praxe sa oboznámil aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy a bol povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní (§ 243 ods.

3). Právny čakateľ prokuratúry mohol vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanovuje úprava generálneho prokurátora; táto úprava je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 243 ods. 4). Ide o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry. Počas prípravnej praxe bol priebežne dvakrát v kalendárnom roku hodnotený vedúcim služobného úradu - na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym čakateľom prokuratúry (§ 245 ods. 1). Hodnotenie obsahovalo posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej praxe (§ 245 ods. 2). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracoval vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry, ku ktorému sa písomne vyjadroval aj právny čakateľ a príslušná prokurátorská rada (§ 245 ods. 3 a 5). Prípravná prax sa skončila úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky, na vykonanie ktorej mal právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok (§ 244 ods. 6). Odbornú justičnú skúšku vykonal pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky (§ 245a ods. 1). Ak opakovane nezložil odbornú justičnú skúšku, generálny prokurátor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry musel odvolať (§ 236 ods. 2); odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry mu zanikol aj jeho služobný pomer (§ 235 ods. 2).

Medzi základné práva právneho čakateľa prokuratúry ustanovené zákonom patrilo aj právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti, právo na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe, právo odmietnuť pokyn, ktorý bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a úlohu, ktorú nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť, ako aj právo podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe (§ 240). Medzi základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry patrila aj povinnosť dodržiavať zložený sľub, dodržiavať plán prípravnej praxe, vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry, povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§ 241 ods. 1 a 4), povinnosť deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti, povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní (§ 242), zákaz vykonávať inú platenú funkciu, podnikať či vykonávať inú zárobkovú činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry (§ 241 ods. 2), ako aj zákaz vykonávať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Za porušenie týchto povinností bol právny čakateľ prokuratúry disciplinárne zodpovedný (§ 250).

Uvedená právna úprava sa v praxi osvedčila. Doterajšie skúsenosti jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora. Takúto záruku nedáva právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nie sú riadne pripravené na výkon takejto funkcie, nepoznajú prácu na prokuratúre a nikdy neprišli ani len do styku s takouto špecificky zameranou prácou.

Podľa právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. asistent prokurátora je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu (§ 228). Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 229). Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu službu, je povinný zúčastňovať sa na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných na výkon jeho činnosti (§ 230). Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi (§ 231). Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora a na základe priebežných pohovorov s asistentom prokurátora (§ 232 ods. 1). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne asistent prokurátora a prokurátorská rada (§ 232 ods. 2). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora ustanovenia osobitného zákona (§ 233).

Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, t. j. plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v takejto funkcii pracovať až do dôchodku, vôbec sa nemusí uchádzať o vykonanie odbornej justičnej skúšky, a ak ju aj získa, nemá zaručené, že bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora.

Systém prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je v praxi osvedčený. Neexistoval a ani teraz neexistuje rozumný dôvod ho meniť a takýto dôvod neuviedol ani vtedajší predkladateľ a zákonodarca. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry bol určený na systematickú prípravu právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora po odbornej i organizačnej stránke. Jedným z predpokladov bolo úspešné zvládnutie výberového konania. Objektívnosť tohto konania a vysokú úroveň prípravnej praxe právnych čakateľov na prokuratúre jednoznačne potvrdzujú doterajšie skúsenosti. Svedčí o tom aj vysoký počet právnych čakateľov prokuratúry, ktorí boli úspešní pri skladaní odbornej justičnej skúšky pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a vynikajúce výsledky, ktoré dosiahli pri skladaní tejto odbornej justičnej skúšky, a to na rozdiel od vyšších súdnych úradníkov.

Tieto skutočnosti boli uvedené aj v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dočasne pozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, avšak podľa nálezu č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 ponechal na rozhodnutie zákonodarcu, ako upraví problematiku prípravy na výkon funkcie prokurátora.

S poukazom na uvedené Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení neskorších predpisov, ako aj súvisiacich zákonov. Účelom novelizácie týchto zákonov je zabezpečiť činnosť prokuratúry v prvom rade v personálnej oblasti, a to obnovením inštitútu právneho čakateľa prokuratúry.

Nová právna úprava by mala nadobudla účinnosť čo najskôr po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Dôvodom na takúto požiadavku je skutočnosť, že od 1. augusta 2014, kedy bol tento nález vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nie je možné v rezorte prokuratúry vykonávať žiadne výberové konania pre absenciu pravidiel na kreovanie výberových komisií. A nielen to. Od 1. augusta 2014 nie je možné viesť žiadne disciplinárne konania proti prokurátorom pre absenciu disciplinárnych komisií kreovaných na základe právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Okrem toho, postup ustanovený v právnej úprave § 192, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2014, je zdĺhavý a v plnom rozsahu nezodpovedá kritériám vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a jeho odôvodnenia. Po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. nezodpovedá novým zákonným pravidlám ani zloženie orgánov samosprávy prokurátorov, bez ktorých nemožno kreovať disciplinárne komisie.

K bodu 1

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá doplnenie právnej úpravy § 1 ods. 1, ktorý vymedzuje predmet právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, aj o právnu úpravu postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu - zrušenie doterajšieho spoločného nadpisu nad § 6 v nadväznosti na novú právnu úpravu § 6 až 7a. Navrhované znenie § 6 (body 2 až 7) spresňuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, navrhované znenie § 7 a 7a (bod 8) upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora.

K bodu 3

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednotiť právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. b) s právnou úpravou uvedenou v § 236 ods. 2 písm. a).

Obnovenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. Mája 2014 vyžaduje opätovné ustanovenie požadovaného vysokoškolského vzdelania pre

právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer bude splnený prijatím právnej úpravy uvedenej v § 236 ods. 2 písm. a).

S cieľom zabezpečiť rovnakú právnu úpravu požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry navrhuje sa novelizovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) tak, aby jeho znenie korešpondovalo s navrhovanou právnou úpravou § 236 ods. 2 písm. a). Z hľadiska legislatívno-technického musí ísť o rovnaké znenie, aké je ustanovené v čl. VI zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že čl. VI zákona č. 335/2012 Z. z. nadobudne účinnosť až 1. januára 2015. V prípade ponechania platného znenia § 6 ods. 2 písm. b) a jeho prevzatia aj do § 236 ods. 2 písm. a) by s účinnosťou od 1. januára 2015 platila iná právna úprava požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a iná pre právnych čakateľov prokuratúry. Návrh zákona v predloženom znení tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu (aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 4), ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 6 ods. 2 písm. b) (bod 3).

K bodu 5

Doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora sa dopĺňajú o zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora vzhľadom na povahu povinností prokurátora a charakter tejto funkcie.

Z hľadiska legislatívno-technického právna úprava § 6 ods. 2 písm. c) súvisí s právnou úpravou výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré je upravené v § 7 ods. 1 a 6 písm. i). Podľa uvedenej právnej úpravy uchádzač o vymenovanie do funkcie prokurátora bude povinný na účely výberového konania predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora.

K bodu 6

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania [§ 6 ods. 2 písm. i)].

Navrhuje sa, aby do funkcie prokurátora mohol byť vymenovaný bez ďalšieho výberového konania právny čakateľ prokuratúry, ktorý po skončení prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora úspešne zloží odbornú justičnú skúšku, ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Takýto uchádzač o funkciu prokurátora musel úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje prijať právnu úpravu uvedenú v § 6 ods. 2 písm. i) v predloženom znení.

K bodu 7

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 za prokurátora môže byť vymenovaný uchádzač o funkciu prokurátora, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 6 ods. 8 je sprísniť doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 s cieľom zabrániť tomu, aby za prokurátora mohol byť vymenovaný bývalý prokurátor alebo sudca, advokát, komerčný právnik, notár, notársky kandidát, súdny exekútor alebo exekútorský kandidát, ktorý bol takejto funkcie zbavený na základe disciplinárneho rozhodnutia.

K bodu 8

V § 7 je upravené výberové konanie na funkciu prokurátora. Ide o právnu úpravu, ktorá ustanovuje účel a podmienky výberového konania na funkciu prokurátora, rieši problematiku spojenú s vyhlasovaním a samotným konaním výberového konania. Účel a podmienky výberového konania sú ustanovené so zreteľom na skutočnosť, že ide o výberové konanie na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry.

V § 7a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ, právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z. nenadobudne účinnosť, ale naopak, v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky účinnosť definitívne stratila. Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto zákona kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 9

So zreteľom na skutočnosť, že právna úprava § 6 umožňuje, aby sa prokurátorom stali uchádzači o túto funkciu bez toho, aby sa na výkon funkcie prokurátora pripravovali počas prípravnej praxe vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry, t. j. aj uchádzači, ktorí nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s prácou prokurátora, navrhuje sa novelizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 tak, aby ich generálny prokurátor smel vymenovať do funkcie prokurátora na základe výsledkov výberového konania výlučne na okresnú prokuratúru. Ich funkčný postup bude možný. Ak sa

osvedčia a budú mať záujem o výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa, budú sa môcť zúčastniť výberového konania podľa § 21 a 21a.

Okrem uvedeného, navrhované znenie § 8 ods. 1 garantuje právnym čakateľom prokuratúry vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú okresnú prokuratúru v prípade, ak úspešne zložia odbornú justičnú skúšku a splnia ostatné zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Právni čakatelia prokuratúry museli úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zrušenie legislatívnej skratky pre Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je teraz zavedená v § 7a ods. 1.

K bodu 11

Spresňujú sa pravidlá týkajúce sa preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. V súlade s odôvodnením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z mája 2012 sa posilňuje funkčná autonómia generálneho prokurátora priznaním oprávnenia podieľať sa spolu s Radou prokurátorov Slovenskej republiky na schvaľovaní zásad funkčného postupu prokurátorov.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu - o zmenu nadpisu šiesteho dielu druhej hlavy v druhej časti, predmetom ktorého bude právna úprava funkčného postupu prokurátora a zániku oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K bodom 13 a 14

Navrhovaná právna úprava ustanovuje základné pravidlá pri funkčnom postupe prokurátorov, t. j. upravuje kariérny postup prokurátorov. Podrobnosti budú obsahovať nové zásady funkčného postupu prokurátorov, ktoré budú podliehať schváleniu generálnym prokurátorom a Radou prokurátorov Slovenskej republiky (pozri bod 11). Prechodné ustanovenie § 265r ukladá Rade prokurátorov Slovenskej republiky povinnosť predložiť generálnemu prokurátorovi na schválenie nové zásady funkčného postupu prokurátorov do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Funkčným postupom prokurátora sa rozumie vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, t.j. na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre alebo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (§ 19), preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa, t.j. na krajskú prokuratúru alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 20 ods. 4) alebo preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a súčasne jeho vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora (§ 20 ods. 5).

Vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je oprávnený generálny prokurátor. Podmienkou na vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je

úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora. Krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresného prokurátora bude vymenovaný do funkcie na časovo ohraničené obdobie. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie bolo päťročné a aby mohli byť vymenovaní do takejto funkcie aj opakovane v prípade, že budú úspešní vo výberovom konaní. Nejde o politickú funkciu, ale o odbornú funkciu, kvalitný výkon ktorej predpokladá nielen odborné vedomosti. Ak krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresného prokurátora preukáže vo výberovom konaní, že jeho odborné vedomosti, doterajšie skúsenosti, riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti sú lepšie ako iného účastníka výberového konania, neexistuje rozumný dôvod brániť mu, aby sa mohol vždy po uplynutí funkčného obdobia uchádzať o pokračovanie vo výkone svojej funkcie (§ 19 ods. 1).

Úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky je nevyhnutné aj pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa, či už do funkcie prokurátora alebo do funkcie vedúceho prokurátora. Ďalšou podmienkou na výkon funkcie prokurátora alebo funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa je preloženie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa (§ 10 ods. 5 a 6, § 20 ods. 4 a 5).

Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa sa môže zúčastniť iba ten prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené zákonom – napríklad dosiahnutie najmenej desaťročnej započítateľnej praxe pri funkčnom postupe na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 10 ods. 6), ako aj podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5 a 6, § 21 ods. 5 a 6).

Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora je upravené v § 21 a 21a.

V § 21 je upravený účel a podmienky výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa so zreteľom na charakter a povahu funkcie, na ktorú sa vzťahuje výberové konanie. Na rozdiel od výberového konania na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry, výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora bude zamerané na overenie riadiacich, organizačných a kontrolných schopností, odborných vedomostí, jazykových znalostí a ďalších skutočností, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie, na ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.

V § 21a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala pre absenciu výberových komisií. Doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ v dôsledku zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Nová právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z., ktorej účinnosť bola doteraz pozastavená, účinnosť už nenadobudne (čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor

zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

Právna úprava uvedená v šiestom diele druhej hlave druhej časti, ktorá upravuje funkčný postup prokurátorov, sa nevzťahuje na generálneho prokurátora. Na vymenovanie generálneho prokurátora do funkcie sa vzťahuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, šestnásta časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prvý diel druhej časti zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Právna úprava uvedená v § 19 a 20 sa nevzťahuje ani na prokurátorov, ktorí vykonávajú funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry upravuje siedmy diel druhej hlavy druhej časti.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu - platné znenie § 24 ods. 3 je systematicky zaradené do § 19 ods. 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 20, na ktorý odkazuje právna úprava uvedená v § 24b ods. 2, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani právna úprava uvedená v § 7a ods. 1, 2 a 5, pritom znenie § 20 ods. 1 odkazuje na § 7 a 7a.

Z týchto dôvodov predložený návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu týkajúcu sa výberových konaní a výberových komisií (§ 7, 7a, 21 a 21a) s tým, že na výberové konanie na funkciu špeciálneho prokurátora, funkciu iného vedúceho prokurátora alebo funkciu prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v § 21 a 21a.

K bodom 17 až 19

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 65 písm. j) (bod 17), § 93 ods. 1 písm. c) tretí bod (bod 18) a § 109 (bod 19) je obnoviť účinnosť týchto ustanovení v znení účinnom do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z. Účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudlo účinnosť znenie prijaté v zákone č. 220/2011 Z. z. Takéto znenie je v rozpore so zámerom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámerom vlády Slovenskej republiky vyjadreným v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

Ustanovenie § 65 písm. j) upravuje problematiku služobného voľna právneho čakateľa prokuratúry v súvislosti s jeho vymenovaním na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. c) a § 109 priznáva prokurátorovi nárok na príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 20

Ustanovenie § 192 upravuje zloženie disciplinárnej komisie a spôsob jej kreovania.

Na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. bola dočasne pozastavená účinnosť § 192 ods. 2 až 8 a s ním súvisiaceho prechodného ustanovenia § 265h. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 192 v znení schválenom zákonom č. 220/2011 Z. z. okrem poslednej vety v § 192 ods. 2, o ktorej ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 265h ods. 1, ktoré sa stalo obsolétnym.

To znamená, že na prokuratúre odo dňa 1. augusta 2014 nie sú žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené pokračovať v disciplinárnych konaniach začatých po 1. októbri 2011 (§ 265h ods. 2 prvá veta) ani žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené konať a rozhodovať o nových návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Riešenie tejto situácie je náročné z časového hľadiska.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014, disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 192 ods. 3 zákona č. 220/2011 Z. z., ktorý tiež nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, lehota na predloženie návrhov na členov a náhradníkov disciplinárnej komisie nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora Rade prokurátorov Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem toho, viaceré prechodné ustanovenia zákona č. 220/2011 Z. z. sa po vyhlásení nálezu stali obsolétnymi. Týka sa to aj ustanovenia § 265i, ktoré má priamy vplyv na legitimitu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Inými slovami, v platnom znení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov nie je zakotvený účinný mechanizmus, ktorý by odstránil reálnu hrozbu zániku disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej možno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom.

So zreteľom na uvedené je nevyhnutné, aby čo najskôr od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola prijatá taká právna úprava, ktorá zabezpečí možnosť plynule vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom, ktorí sa dopustili alebo dopustia disciplinárneho previnenia.

Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby bola prijatá taká právna úprava zloženia a spôsobu kreovania disciplinárnych komisií, ktorá umožní kreovať nové disciplinárne komisie bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby členov disciplinárnej

komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky na trojročné funkčné obdobie. Predsedu disciplinárnej komisie, jej iného člena alebo ich náhradníka nebude možné odvolať. Ich funkcia zanikne až na základe právnych skutočností ustanovených v zákone (§ 192 ods. 7 navrhovanej právnej úpravy), t. j. uplynutím funkčného obdobia, zánikom služobného pomeru prokurátora, vymenovaním do funkcie, ktorá je nezlučiteľná s funkciou v disciplinárnej komisii, ak sa stane členom Rady prokurátorov Slovenskej republiky alebo ak sa disciplinárne previní a za disciplinárne previnenie mu je právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.

Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do takejto funkcie ustanovené zákonom (§ 192 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy), t. j. prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej päť rokov, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciálnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

V nadväznosti na znenie čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zveruje do právomoci ústavného súdu vykonávať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, navrhuje sa expressis verbis ustanoviť, že tam, kde sa v tomto zákone hovorí o disciplinárnej komisii, rozumie sa tým Ústavný súd Slovenskej republiky, ak ide o disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi (§ 192 ods. 10).

K bodu 21

Ide o právnu úpravu, ktorá vecne súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 25 (opätovným zavedením odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 22

Navrhovaná právna úprava § 197 ods. 1 upresňuje okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorom.

Nové znenie reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Podľa tohto nálezu právna úprava, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právo na podanie návrhu na začatie konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nové znenie súčasne upresňuje podmienky, za akých môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry verejný ochranca práv. Ide o podmienky vyplývajúce z čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhované znenie § 197 ods. 1 písm. f) predpokladá, že ďalšie subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi ustanoví zákon, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá po vypustení právnej úpravy § 198 ods. 2 vzťahujúcej sa na disciplinárne konanie za priestupok, stratila svoje opodstatnenie.

So zreteľom na skutočnosť, že v tomto návrhu zákona sa predpokladá obnovenie odvolacej disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť § 198 ods. 3 bez náhrady v tomto zákone s cieľom predísť zbytočným interpretačným problémom.

K bodom 24 a 25

Právna úprava ustanovená zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá zverila právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie súdu, sa v praxi neosvedčila. Disciplinárne konanie sa zbytočne predĺžilo. Okrem toho, pripravovaná rekodifikácia civilného súdneho konania v oblasti správneho súdnictva nepočíta s právomocou súdov rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje opätovné zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá bude oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vydaných v prvom stupni. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bude preskúmateľné súdom.

Zloženie a kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie je zverené do právomoci generálneho prokurátora a Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Jej účelom je zabezpečiť funkčnosť prokuratúry aj v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť tejto právnej úpravy sa dôsledne vyhodnotí pri tvorbe nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 27

Právna úprava § 221 ods. 6 spresňuje právnu úpravu dôvodov zániku členstva v prokurátorskej rade.

K bodom 28 a 29

Právna úprava § 222 upravuje právomoci prokurátorských rád.

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje novelizovať právnu úpravu § 222 tak, aby zohľadňovala zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Konkrétne v tomto prípade to znamená, opätovne zveriť do právomoci prokurátorských rád vyjadrovať sa k záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry [§ 222 ods. 1 písm. d)]

(bod 28) a zaujímať stanoviská k sťažnostiam na právnych čakateľov prokuratúry [§ 222 ods. 2 písm. c)] (bod 29).

K bodom 30 a 31

Právna úprava § 224 upravuje právomoci Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Navrhované znenie je legislatívno-technickou úpravou, ktorá upresňuje odkazy na právnu úpravu týkajúcu sa oprávnenia Rady prokurátorov Slovenskej republiky navrhovať členov výberových komisií [§ 224 ods. 2 písm. c)] (bod 30) a členov skúšobných komisií Justičnej akadémie Slovenskej republiky [§ 224 ods. 2 písm. e)] (bod 31).

K bodom 32 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 34 (obnovenie právnej úpravy týkajúcej sa právnych čakateľov prokuratúry, vzniku a zániku ich služobného pomeru, výberového konania, ich základných práv a povinností, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie a preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora, hodnotenia v priebehu prípravnej praxe, odbornej justičnej skúšky, disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry a ich platových pomerov).

K bodu 34

Navrhovaná právna úprava druhej hlavy tretej časti § 234 až 251b obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa právnych čakateľov prokuratúry. Prvý diel (§ 234 a 235) ustanovuje, že právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom pomere. Súčasne vymedzuje služobný úrad právneho čakateľa prokuratúry (príslušná krajská prokuratúra) a jeho kompetencie. Druhý diel (§ 236 až 244) ustanovuje pravidlá pre vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane predpokladov na vznik služobného pomeru, podmienok na účasť vo výberovom konaní, účel výberového konania, zloženie a spôsob kreovania výberovej komisie, spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane odvolania z funkcie právneho čakateľa prokuratúry a dôvodov, pre ktoré právny čakateľ prokuratúry musí alebo môže byť z funkcie odvolaný. Tretí diel (§ 245 až 247) upravuje základné práva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie, preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie a vrátane zákazu vykonávať politickú činnosť. Štvrtý diel (§ 248 až 251) upravuje prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry, vrátane práva na vymenovanie do funkcie prokurátora, ak úspešne zloží odbornú justičnú skúšku pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a spĺňa aj ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Piaty diel (§ 251a a 251b) obsahuje spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú disciplinárnej zodpovednosti právneho čakateľa prokuratúry (na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú tie isté ustanovenia ako na prokurátora) a ktoré upravujú vzťah tohto zákona a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru.

Tento postup je nevyhnutný so zreteľom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava vzťahujúca sa na právnych čakateľov prokuratúry stratila svoj právny základ po vyhlásení nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vyhlásením tohto nálezu totiž zanikla platnosť uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorým ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pozastavil účinnosť tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora.

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy je zánik inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora neprijateľný. Preto sa navrhuje prijať právnu úpravu druhej hlavy tretej časti v predloženom znení, ktoré umožní v plnom rozsahu realizovať zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

K bodom 35 až 37

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá zmenu právnej úpravy § 252 ods. 1 písm. a) prvý bod (bod 35) a § 252 ods. 1 písm. a) štvrtý bod (bod 36) tak, aby povinnosti služobných úradov na prokuratúre vo vzťahu k odborovým orgánom sa vzťahovali aj na právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnu úpravu § 261 ods. 2 (bod 37), a to tak, aby bolo obnovené oprávnenie právneho čakateľa prokuratúry domáhať sa na súde neplatnosti rozhodnutia vo veciach služobného pomeru.

K bodu 38

K § 265m

Ústavný princíp právnej istoty je dôležitým pilierom ochrany práva v právnom štáte. Tento princíp zahŕňa aj ochranu legálne nadobudnutých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.

Dikcia prechodného ustanovenia § 265m garantuje tomu právnemu čakateľovi, ktorý sa stal asistentom prokurátora proti svojej vôli po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa znovu stane právnym čakateľom prokuratúry, bude mať právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju úspešne zloží a splní aj ostatné podmienky, bude mať právo na vymenovanie do funkcie prokurátora bez toho, aby musel znovu absolvovať výberové konanie.

K § 265n

Právna úprava § 265n ods. 1 je prechodným ustanovením, ktoré v súlade s ústavným princípom právnej istoty potvrdzuje doterajšie právne postavenie prokurátorov a vedúcich prokurátorov, a tým aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie.

Právna úprava prechodného ustanovenia § 265n ods. 2 reaguje na právnu úpravu § 19 ods. 1, ktorá zakotvuje päťročné funkčné obdobie pre výkon funkcie krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

K § 265o

Právna úprava § 221 ods. 1 v druhej vete ustanovuje inkompatibilitu funkcie generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade. Účinnosť § 221 ods. 1 druhej vety a prechodného ustanovenia § 265i k tejto právnej úprave bola pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Platnosť tohto uznesenia ústavného súdu zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Doterajšie prechodné ustanovenie § 265i sa stalo obsolétnym. Tým zanikol mechanizmus na plynulé riešenie inkompatibility funkcie vedúceho prokurátora vymedzenej v § 221 ods. 1 v druhej vete s funkciou člena prokurátorskej rady.

Právna situácia, ktorá nastala, bráni Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v snahe čo najrýchlejšie odstrániť problémy v personálnej oblasti spôsobené zrušením inštitútu právneho čakateľa prokuratúry, ako aj v jej zámere spriechodniť výberové konania a disciplinárne konania v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predpokladom pre odstránenie problémov v personálnej a disciplinárnej oblasti je stabilita orgánov samosprávy prokurátorov. Rada prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád, má kreačné právomoci pri zostavovaní výberových komisií a disciplinárnych komisií.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje prijať právnu úpravu § 265o v navrhovanom znení. Podľa navrhovaného znenia § 265o ods. 1 v spojení s navrhovaným znením § 221 ods. 6 zanikne funkcia tomu členovi prokurátorskej rady, ktorý je vymenovaný do funkcie nezlučiteľnej s funkciou člena prokurátorskej rady, ak najneskôr do piatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona neodstráni dôvody nezlučiteľnosti. V odsekoch 2 a 3 sú ustanovené pravidlá na zvolenie nových členov prokurátorských rád. Účelom právnej úpravy uvedenej v odseku 4 je zabezpečiť plynulé plnenie úloh prokuratúry v čase do obnovenia legitimity prokurátorských rád, a tým aj Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 265p

Prechodné ustanovenie § 265p ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie členov výberových komisií podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových komisií na obsadenie voľného miesta

prokurátora (§ 7a), výberových komisií pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21a) a výberových komisií na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry (§ 238).

K § 265r

Prechodné ustanovenie § 265r ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť na schválenie generálnemu prokurátorovi zásady funkčného postupu prokurátorov podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21), t. j. pri výberových konaniach na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na funkciu prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa a na funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

K § 265s

Ustanovenie § 265s ods. 1 až 4 upravuje pravidlá týkajúce sa disciplinárnych konaní, disciplinárnych komisií a odvolacej disciplinárnej komisie na prechodné obdobie, t. j. do konca kalendárneho roka 2014, a to v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v § 192 ods. 2 a 3 a § 212 ods. 1 a 2 navrhovanej právnej úpravy.

Ustanovenie § 265s ods. 5 až 7 potvrdzuje, že disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov v prvom stupni doterajšie disciplinárne komisie a v druhom stupni súd.

Právna úprava § 265s ods. 6 sa predkladá v dvoch alternatívach. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné s konečnou platnosťou uzavrieť, či sa podarí do nadobudnutia účinnosti tohto zákona kreovať disciplinárne komisie podľa ustanovenia § 192 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014. Prechodné ustanovenie § 265h k právnej úprave ustanovenej § 192 sa stalo obsolétnym. Preto v súčasnosti neexistuje účinný mechanizmus na bezproblémové kreovanie disciplinárnych komisií na prokuratúre (k uvedenému pozri aj odôvodnenie bodu 20).

K čl. IV

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 5 a 6

Účelom navrhovaných ustanovení je vykonať zmeny a doplnenia zákonnej úpravy tak, aby bola naplnená požiadavka obnovenia inštitútu justičných čakateľov.

K bodu 3

V prípade zákona o súdoch vyslovil ústavný súd nesúlad § 38 ods. 5 druhej a tretej vety s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zmeny § 38 ods. 5 je naplnenie požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu. Na tento účel sa dopĺňa právna úprava o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonných povinností predsedu súdu), ako aj o mechanizmus súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ministra spravodlivosti. Samotné konanie o odvolaní predsedu súdu sa navrhuje vyňať z režimu správneho poriadku za súčasného vymedzenia obsahových náležitostí tohto rozhodnutia (výrok, odôvodnenie a poučenie). Právoplatné rozhodnutie ministra spravodlivosti bude preskúmateľné

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to na základe žaloby, ktorú bude môcť podať odvolaný predseda súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v tomto prípade konečné a nebude možné ho napadnúť odvolaním, príp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo však nevylučuje (tak ako doteraz) uplatnenie individuálnej ústavnej sťažnosti.

Predkladateľ má za to, že takto koncipovaná právna úprava napĺňa závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011.

K čl. V

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

Predmetom čl. II je novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

Právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci výberové konanie stratila oprávnenie získať pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti odpis registra trestov týkajúci sa uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje v podobe právnej úpravy § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod v znení, ktoré bolo platné a účinné do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z.

Analogicky sa dopĺňa právna úprav získavania odpisu z registra trestov prípade justičných čakateľov (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

K čl. VI

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

Predmetom čl. III je novelizácia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že nadobudla účinnosť právna úprava ustanovená v čl. IV zákona č. 220/2011 Z. z., na základe ktorej sa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe subsidiárne vzťahuje už len na asistentov prokurátora.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje doplnením § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 aj o právnych čakateľov prokuratúry.

Súčasne sa dopĺňa zákon o štátnej službe o úpravu služobného úradu v prípade justičných čakateľov; bude ním krajský súd, a to bez ohľadu na to, či justičný čakateľ vykonáva justičnú službu na krajskom alebo okresnom súde (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).