Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Zámerom navrhovaných zmien je vytvoriť podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred štátnymi súdmi. Ide o alternatívne riešenie súdnych sporov, definované ako súkromnoprávne konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu a v ktorom výsledkom konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Výsledkom je rozhodnutie záväzné pre účastníkov a vynútiteľné zákonnými prostriedkami. V rámci kategorizácie konaní je to konanie pred mimosúdnymi orgánmi. Z toho vyplýva nutnosť kvalitnej právnej úpravy regulácie a dohľadu nad konaním a postupmi konajúcich orgánov.

Významným aspektom urýchľujúcim zmenu predmetného zákona bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

V návrhu novely zákona sa mení okrem iného aj systematika zákona č. 244/2002 Z. z.

Prvá časť – Všeobecné ustanovenia zahŕňa ustanovenia novo definovanej arbitrability, pričom sa zavádza jediné kritérium a to, či ide o právny vzťah ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Tým sa nahradilo kritérium majetkového charakteru sporu. Absolútne novým prístupom je obmedzenie resp. nemožnosť rozhodovať podľa tohto zákona spotrebiteľské spory. Taktiež sa v súlade s modelovým zákonom UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration v znení zmeny z roku 2006 (ďalej len „Modelový zákon“) spresňuje režim právomoci všeobecných súdov vydávať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Dochádza k legislatívnemu spresneniu nástupníctva strán rozhodcovskej zmluvy, vrátane potvrdenia skutočnosti, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy. Pre odstránenie pochybností a v súlade s článkom 2(e) Modelového zákona sa výslovne uvádza, že za súčasť dohody strán v rozhodcovskej zmluve alebo doložke sa považujú rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje bez toho, aby bolo nevyhnutné ich k dohode pripojiť. Zjednocujú sa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v § 40 Občianskeho zákonníka. Zámerom uvedeného malo byť odstránenie pochybnosti o tom, či sú na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy kladené vyššie nároky ako na iné druhy

právnych úkonov robených pomocou elektronických prostriedkov. Výraznou zmenou oproti pôvodnému zneniu zákona je ustanovenie, že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora alebo záujmové združenie právnických osôb, resp. občianske združenie. Iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov.

V druhej časti - Rozhodcovské konanie je významnou zmenou ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že predbežné opatrenie vydané v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. V otázke určenia rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená. V sporoch z medzinárodného obchodného styku si tak strany budú môcť napríklad dohodnúť uplatnenie určitých konkrétnych pravidiel práva (napr. Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru alebo Princípy UNIDROIT) bez toho, že by si zároveň museli zvoliť aj právo konkrétneho štátu, podľa ktorého tieto pravidlá bude potrebné vykladať. Väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody bude aj v čisto tuzemských právnych vzťahoch. Od vstupu SR do EÚ a uplatnenia Nariadení Rím I a II je totiž možné, aby si strany aj v čisto tuzemskom právnom vzťahu zvolili za rozhodujúce právo iného štátu. Táto možnosť voľby bude obmedzená len tam, kde ju obmedzuje aj samotné Nariadenia Rím I a Rím II. V kontexte zavádzanie elektronického doručovania bolo prijaté v rámci tejto časti návrhu zákona aj opatrenie, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. V rámci časti predkladaného zákona - o rozhodcovskom konaní pribudol nový dôvod zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Na druhej strane požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. Predĺženie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dní je kompromisným riešením medzi s ustanoveniami Modelového zákona a pôvodného znenia zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Príslušné vplyvy návrhu zákona sú uvedené v doložke vplyvov.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon č. 244/2002 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 2 až 5 (§ 1 ods. 1 až 4))

Novým spôsobom sa definuje arbitrabilita s cieľom jej rozšírenia. Namiesto kritéria majetkového charakteru sporu a spôsobilosti o ňom uzatvoriť súdny zmier, ktoré viedli súdy k nedôvodne reštriktívnej interpretácii arbitrability, sa zavádza jediné kritérium, a to či ide o právny vzťah ohľadom ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Na základe takéhoto vymedzenia bude jednoznačné, že spory zo všetkých právnych vzťahov, ktoré spadajú do zmluvnej voľnosti strán, budú arbitrabilné. To zahŕňa taktiež určovacie žaloby o platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov (napr. platnosť zmlúv alebo výkonu oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy).

Obmedzuje sa možnosť rozhodovať podľa tohto zákona tzv. spotrebiteľské spory, ktoré môžu byť rozhodované iba podľa osobitného zákona. Týmto zúžením na „nespotrebiteľské“ spory je možné právnu úpravu liberalizovať a prispôsobiť najnovším trendom, najmä modelovému zákonu UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration v znení zmeny z roku 2006.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2)

V súlade s Modelovým zákonom sa spresňuje režim právomoci všeobecných súdov vydávať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie začína už podaním žaloby na rozhodcovský súd. K ustanoveniu rozhodcu alebo rozhodcovského senátu však často dochádza až niekoľko dní alebo týždňov po začatí konania. Podľa súčasnej úpravy sa v tomto medziobdobí účastník už nemôže domáhať nariadenia predbežného opatrenia všeobecným súdom. Zároveň však predbežná ochrana nie je dostupná ani od rozhodcovského súdu, keďže rozhodca alebo rozhodcovia ešte neboli ustanovení. Niektoré stále rozhodcovské súdy túto otázku riešia tak, že právomoc vydávať predbežné opatrenia zverujú do pôsobnosti tajomníka súdu alebo iného orgánu určeného v rokovacom poriadku. V ad hoc konaniach však táto možnosť neexistuje. Preto bolo potrebné túto otázku upraviť. Naďalej však platí, že po ustanovení rozhodcu alebo rozhodcovského senátu už všeobecné súdy právomoc vydávať predbežné opatrenia v spore medzi účastníkmi rozhodcovského konania strácajú v prospech rozhodcovského súdu. Táto právomoc im zostáva zachovaná len v súvislosti s predbežnými opatreniami týkajúcimi sa tretích osôb.

K bodu 7

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 8 a 9 (§ 3 ods. 2 a 3)

Dochádza k legislatívnemu spresneniu nástupníctva strán rozhodcovskej zmluvy, vrátane potvrdenia skutočnosti, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy.

V novom odseku 3 sa pre odstránenie pochybností a v súlade s článkom 2(e) Modelového zákona výslovne uvádza, že za súčasť dohody strán v rozhodcovskej zmluve

alebo doložke sa považujú rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje bez toho, aby bolo nevyhnutné ich k dohode pripojiť. Pravidlá stálych rozhodcovských súdov sa aplikujú ex lege v zmysle § 26 a nie je na ne potrebné odkázať.

K bodom 10 až 13 (§ 4 ods. 2 až 7)

Úprava týkajúca sa zachovania písomnej formy pôvodne obsiahnutá v odseku 2 je premietnutá do odseku 3.

V novom odseku 3 sa zjednocujú požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v § 40 Občianskeho zákonníka, aby sa odstránila pochybnosť o tom, či sú na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy kladené vyššie nároky ako na iné druhy právnych úkonov robených pomocou elektronických prostriedkov.

V novom odseku 4 sa v súlade s čl. 7(6) Modelového zákona vyslovene uvádza, že rozhodcovská doložka môže byť do zmluvy zahrnutá aj odkazom, jej znenie nemusí byť v zmluve priamo obsiahnuté. Ustanovenie pritom neustanovuje osobitné pravidlo inkorporácie rozhodcovskej doložky.

V novom odseku 5 sa umožňuje, aby vnútorné predpisy právnickej osoby (napr. spoločenská alebo zakladateľská zmluva, zakladateľská listina či stanovy) obsahovali rozhodcovskú doložku. Po vzore nemeckej právnej úpravy sa konkretizácia podmienok platnosti rozhodcovskej doložky a rozsah arbitrabilných vecí v súlade s ustanoveniami tohto zákona prenecháva na judikatúru a právnu vedu.

V odseku 6 sa upravuje vznik rozhodcovskej zmluvy, ak sa žalovaná strana zúčastní konania bez toho, že by pri svojom prvom úkone namietala právomoc rozhodcovského súdu. V takom prípade sa rozhodcovská zmluva považuje za uzatvorenú aj keď nebola dodržaná forma písomného právneho úkonu.

K bodu 14

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 15 a 16 ( § 6 ods. 1 a 3)

V odseku 1 sa vypúšťa nejasná požiadavka, aby mal rozhodca skúseností na výkon svojej funkcie. V praxi si strany budú môcť zvoliť akéhokoľvek bezúhonného rozhodcu, ktorého považujú za vhodného na riešenie sporu. Keďže rozhodcovské konanie je postavené na dobrovoľnosti a zmluvnej voľnosti strán, nie je dôvod túto voľnosť obmedzovať stanovením dodatočných zákonných kritérií na spôsobilosť rozhodcu. Strany si dodatočné kritériá budú môcť upraviť priamo v rozhodcovskej doložke alebo zvoliť si rozhodcovské pravidlá, ktoré takéto dodatočné kritériá obsahujú.

V odseku 3 sa rieši situácia, ak medzi uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a začatím konania zanikol stály rozhodcovský súd alebo stratil oprávnenie viesť rozhodcovské konania. Tento istý účel má aj navrhovaná zmena v § 12 ods. 6.

K bodu 17 (§ 6a)

Navrhuje sa spresniť (doplniť) ustanovenie § 6a zákona o rozhodcovskom konaní tak, aby rozhodcovia pri rozhodcovskom konaní mali jasne a jednoznačne uloženú aj povinnosť pri výkone tejto funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov, čo je dôvodné aj vzhľadom na poznatky o liknavom postupe pri časti rozhodcovských konaní.

K bodom 18 a 19(§ 8 ods. 1 a ods. 4)

V odseku 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve“. Ide o úpravu z dôvodu

konzistentnosti, keďže zákon na iných miestach používa termín dohoda zmluvných strán, resp. dohoda účastníkov rozhodcovského konania, bez potreby odkazovať na to, že ide o dohodu v rozhodcovskej zmluve.

V odseku 4 dochádza k legislatívnemu spresneniu v tom zmysle, že mlčanlivosti môžu rozhodcu zbaviť len účastníci konania, ktorí konajú spoločne. Rozhodca, aj keď bol ustanovený niektorou zo strán sporu, je povinný svoju funkciu vykonávať nestranne a nezávisle a povinnosť mlčanlivosti ho zaväzuje voči všetkým stranám sporu.

K bodom 20 a 21 (§ 9 ods. 2 až 5)

Navrhované úpravy v § 9 majú za cieľ zosúladiť proces podávania námietok s článkom 13 Modelového zákona. Námietku zaujatosti voči rozhodcovi, ktorého namietajúci účastník vymenoval alebo zúčastnil sa pri jeho menovaní (napr. schválením zoznamu vhodných kandidátov, z ktorých výber urobila vybraná osoba) bude možné vzniesť len z dôvodov, o ktorých sa dotknutý účastník dozvedel až po vymenovaní rozhodcu.

Proces uplatňovania a rozhodovania o námietkach si môžu upraviť strany dohodou alebo ich bude upravovať rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu. Rokovací poriadok SRS môže napríklad ustanoviť, že o námietkach bude rozhodovať niektorý z jeho orgánov, alebo priamo zriaďovateľ. Ak taká úprava nebude existovať, o námietkach bude v súlade s ustanoveniami Modelového zákona rozhodovať rozhodcovský súd, t.j. v prípade jedného rozhodcu samotný rozhodca a v prípade viacčlenných senátov ostatní členovia senátu. Ak nebude námietke vyhovené, bude sa môcť namietajúca strana obrátiť na všeobecný súd. Ak aj ten odmietne námietke vyhovieť, žiadny ďalší opravný prostriedok nebude prípustný. Naopak, voči rozhodnutiu všeobecného súdu o vyhovení námietke zaujatosti bude možné podať odvolanie.

K bodom 22 až 24 (§ 10 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4)

Zmeny majú za cieľ zosúladenie s článkom 13 a 14 Modelového zákona. Spresňuje sa, že funkcia rozhodcu zaniká vyhovením námietke zaujatosti (bez ohľadu na orgán, ktorý o nej rozhodoval). Takisto sa upresňuje, že na základe dohody strán môže o odvolaní rozhodcu pre nespôsobilosť alebo prieťahy v konaní rozhodnúť vybraná osoba. Rovnako sa v odseku 4 ustanovuje, že právo účastníka konania obrátiť sa na súd so žiadosťou o rozhodnutie o zániku funkcie rozhodcu pre nespôsobilosť alebo prieťahy v konaní, nemožno v rokovacom poriadku SRS vylúčiť. Priamou dohodou strán však vylúčenie tohto opravného prostriedku bude možné.

K bodu 25

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 26 (§ 12)

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora zriadená zákonom, záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, respektíve Slovenský olympijský výbor. Iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov. Pokiaľ je SRS zriadený primárne za účelom generovania zisku pre svojho zriaďovateľa, vedie to k nezdravej motivácii rozhodovať čo najväčší počet sporov za účelom účtovania poplatkov za rozhodcovské konanie. To môže následne spôsobiť absenciu nestrannosti pri rozhodovaní sporov, ktorých účastníkmi sú strany, ktoré generujú podstatnú časť sporovej agendy konkrétneho rozhodcovského súdu. Obmedzenie voľnosti

zriaďovania stálych rozhodcovských súdov a voľba tých subjektov, ktoré môžu byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu, bola predkladateľom starostlivo zvážená, pretože vzhľadom na predmet ich činnosti a prísnu zákonnú reguláciu je hrozba vzniku uvedeného konfliktu záujmov nízka.

Zrušuje sa zbytočný inštitút pobočky stáleho rozhodcovského súdu, keďže pojednávania sa môžu konať podľa dohody strán alebo rozhodnutia rozhodcovského súdu aj kdekoľvek mimo sídla stáleho rozhodcovského súdu. V ods. 6 sa stanovuje, že zánik stranami zvoleného SRS nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. V takom prípade sa budú rozhodcovské pravidlá zvoleného SRS uplatňovať ako súčasť dohody strán o procesných podmienkach konania podľa § 26 ods. 2.

K bodu 27 (§ 13 písmeno c/)

Vypustenie písmena c) súvisí s vypustením povinnosti, aby stály rozhodcovský súd musel viesť zoznam rozhodcov. Vedenie zoznamu rozhodcov bude fakultatívne. Pozri § 15.

K bodom 28 až 31 (§ 14 ods. 1 a 2)

Ide o legislatívno-technické upresnenia, ktoré majú zároveň odstrániť prípadné výkladové nejasnosti.

K bodom 32 až 34 ( § 15 ods. 1 až 3)

Podľa navrhovanej úpravy bude zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu nepovinný. To zodpovedá tak právu strán zvoliť si za rozhodcu osobu nezapísanú do zoznamu príslušného SRS a takisto modernej praxi najvýznamnejších stálych rozhodcovských súdov (napr. RS Medzinárodnej obchodnej komory, RS Štokholmskej obchodnej komory), ktoré od vedenia zoznamu rozhodcov upustili a rozhodcov pre konkrétny spor navrhujú a vyberajú podľa aktuálnych poznatkov a skúseností z praxe.

Zároveň sa výslovne uvádza, že právo strany ustanoviť za rozhodcu osobu nezapísanú v zozname príslušného SRS nemôže byť rokovacím poriadkom obmedzené. Reaguje sa tým na prax niektorých rozhodcovských súdov, ktoré uvádzali na zozname rozhodcov iba malý počet osôb personálne alebo inak naviazaných na zriaďovateľa a zároveň nepripúšťali možnosť strany ustanoviť rozhodcu mimo zoznamu.

K bodu 35

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 36 (§ 16 ods. 1)

Identická úprava z dôvodu konzistentnosti ako v § 18 ods. 6, § 24 ods. 1.

K bodu 37 ( § 17a )

Nové ustanovenie preberá čl. 4 UNCITRAL Model law in International Commercial Arbitration v znení zmien z roku 2006, obdobné ustanovenie obsahuje aj čl. 32 UNCITRAL Arbitration Rules v znení zmien z roku 2010. Ustanovenie má zabezpečiť koncentráciu námietok v konaní, pričom koncentrácia sa týka námietok vo vzťahu k porušeniu dispozitívnych alebo dohodnutých pravidiel, a to vrátane tých, ktoré by odôvodňovali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jej účelom je okrem pravidla procesnej ekonómie aj to, aby sa s prípadnými nedostatkami mohol vysporiadať už rozhodcovský súd v čo najskoršom štádiu konania. Účastníci by mali mať obmedzenú možnosť nechávať si podstatnú časť argumentácie až na prípadne konanie o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Špeciálna úprava tohto pravidla je obsiahnutá aj v § 40 ods. 4 zákona. Predmetné ustanovenie plní

hlavne signalizačnú úlohu a nemá viesť k a contrario záveru o tom, že na iné nedostatky nemuselo byť upozornené v zmysle § 17a. Zároveň ustanovenie § 40 ods. 4 je oproti § 17a širšie, keďže plní aj funkciu doterajšieho časového obmedzenia pre námietky napríklad podľa § 40 ods. 1 písm. f) doterajšieho znenia.

K bodom 38 a 39 (§ 18 ods. 1 písm. f/, ods. 4)

Ide o legislatívne spresnenia.

V odseku 1 písmene f) sa odstraňuje pochybnosť o tom, či žaloba musí byť nevyhnutne podpísaná priamo účastníkom konania, alebo tak ako v konaní pred všeobecnými súdmi postačuje podpis jej zástupcu.

V odseku 4 sa jednoznačne v súlade s praxou ustanovuje, že ak konanie prebieha pred stálym rozhodcovským súdom, žalobná odpoveď sa podáva stálemu rozhodcovskému súdu, a to aj v prípade, ak rozhodcovia ešte neboli ustanovení.

K bodu 40 (§ 18 ods. 6)

Identická úprava z dôvodu konzistentnosti ako v § 16 ods. 1, § 24 ods. 1.

K bodu 41 (§ 19 ods. 2)

Situácie litispendencie medzi rozhodcovských a súdnych konaní sa riešia v rámci novelizácie ustanovení OSP v návrhu zákona. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 42 až 45 (§ 21 ods. 2, 4, 5)

V odseku 2 druhej vete sa dopĺňajú prípady, pre ktoré nebude platiť časové obmedzenie na uplatnenie námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj na konanie (rozhodovanie) podľa zákona o „spotrebiteľskej arbitráži“.

V odseku 4 sa umožňuje stranám vopred dohodnúť sa na tom, či o svojej právomoci musí rozhodcovský súd rozhodnúť rozhodcovským uznesením ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, alebo stačí ak rozhodnutie o právomoci pojme do rozhodcovského rozsudku. V prípade neexistencie dohody strán o tejto otázke bude postup závisieť od rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Ak rozhodcovský súd zistí, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona – teda nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie zastaví. Ak bola právomoc potvrdená v rozhodcovskom rozsudku, môže sa namietajúca strana domáhať nápravy prostredníctvom žaloby na jeho zrušenie. Ak bola právomoc potvrdená rozhodcovským uznesením, namietajúca strana má naďalej zachované právo podať návrh na všeobecný súd, aby rozhodol o jej námietke nedostatku právomoci. Po novom, ak všeobecný súd námietke nedostatku právomoci vyhovie, bude možné voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Táto úprava zodpovedá logickému princípu, že ak všeobecný aj rozhodcovský súd rozhodli o tej istej otázke rovnako, ďalšie opravné prostriedky nie sú prípustné. Naopak, ak prvostupňový všeobecný súd otázku právomoci (ale napr. aj námietok voči rozhodcom) posúdil inak ako rozhodcovský súd, voči takému prvostupňovémi rozhodnutiu bude možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne nadriadený súd. To by malo zabrániť situáciám, kde všeobecné súdy rozhodnutia o procesných otázkach odôvodňovali povrchne, resp. vôbec, uvedomujúc si, že voči ich rozhodnutiu už neexistuje opravný prostriedok.

K bodom 46 a 47 (§ 22, § 22a až 22e)

Výrazné zmeny a doplnenia ustanovení § 22 až 22e súvisia s implementáciou ustanovení Modelového zákona o predbežných opatreniach, v ich znení po revízii z roku 2006.

Zavádzajú sa dva druhy rozhodcovských predbežných opatrení: 1. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané v konaní za účasti a s možnosťou vypočutia druhej strany a 2. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané ex parte, teda bez toho, aby sa druhá strana mala možnosť k obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia vopred vyjadriť. Zatiaľ čo prvý druh predbežného opatrenia bude exekučným titulom, ohľadom druhého druhu nebude môcť byť vedená exekúcia a jeho vymáhateľnosť bude závislá od dobrovoľného plnenia povinností adresátom predbežného opatrenia.

Expressis verbis sa uvádza možnosť, aby navrhovateľ predbežného opatrenia bol zaviazaný zložiť zábezpeku za náhradu ujmy, ktorá druhej strane môže v dôsledku vydania a plnenia povinností z predbežného opatrenia vzniknúť.

Nový § 22a upravuje právomoc rozhodcovského súdu vydať predbežné opatrenie aj bez vypočutia protistrany. Takéto predbežné opatrenie však nebude exekučným titulom. Prostriedkom nápravy voči predbežnému opatreniu sú námietky, ktoré môže povinná strana uplatniť pred rozhodcovským súdom v lehote 15 dní od doručenia predbežného opatrenia. O námietkach je rozhodcovský súd povinný rozhodnúť do 30 dní od ich doručenia.]

Ustanovenie § 22b upravuje otázku zániku predbežného opatrenia, pričom vychádza z úpravy zániku predbežných opatrení vydaných všeobecnými súdmi podľa ustanovení OSP.

Výslovne sa v § 22c uvádza, že predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Okrem toho sa stanovujú osobitné dôvody, pre ktoré bude možné podať námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie, ak má byť exekučným titulom rozhodcovské predbežné opatrenie.

Voči právoplatnému rozhodcovskému predbežnému opatreniu bude možné podať na všeobecný súd prostriedok nápravy, ktorý bude označený ako námietky. O námietkach bude všeobecný súd povinný rozhodnúť v lehote 30 dní od ich doručenia.

K bodu 48 (§ 24 ods. 1)

V odseku 1 prvej vete sa z dôvodu konzistentnosti vypúšťajú slová „v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania“. Zákon v ustanoveniach upravujúcich právne vzťahy pred začatím rozhodcovského konania používa pojem zmluvné strany a v ustanoveniach upravujúcich konanie (§ 16 a nasl.) používa pojem účastníci rozhodcovského konania. Tieto pojmy je však potrebné chápať ako ekvivalentné, keďže ide o strany toho istého právneho vzťahu, ktorých formálne označenie sa mení len vstupom do konania. To znamená, že ak zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, zahŕňa tento odkaz (ak to povaha veci pripúšťa) rovnako aj dohodu účastníkov rozhodcovského konania. Tak isto, ak zákon odkazuje na dohodu účastníkov rozhodcovského konania, zahŕňa tento odkaz taktiež dohodu zmluvných strán uzatvorenú pred začatím rozhodcovského konania.

Zmena v odseku 1 umožní, aby sa strany dohodli alebo rozhodcovský súd svojim rozhodnutím pripustil, že nie všetky dôkazné prostriedky alebo dokumenty musia byť predkladané v jazyku rozhodcovského konania, najmä ak korešpondencia medzi stranami nebola vedená v jazyku rozhodcovského konania.

K bodu 49 (§ 25 ods.3)

V novom odseku 3 sa reaguje na zákon o e-Bovernmente vo vzťahu k doručovaniu zásielok do elektronickej schránky.

K bodu 50 (§ 25 ods. 4)

Uplatní sa všeobecný koncept doručovania, ktorý bol platný aj podľa platného znenia zákona.

K bodom 51 až 53 (§ 26 ods. 1 až 4)

Jednoznačnejšie sa definuje procesná autonómia rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov v otázkach týkajúcich sa vedenia konania. Táto autonómia môže byť obmedzená len dohodou strán a uplatnením dvoch najdôležitejších procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Sú nimi právo na rovnaké zaobchádzanie a právo konať pred rozhodcovským súdom. V ostatných otázkach bude na uvážení rozhodcov a stáleho rozhodcovského súdu (v rokovacom poriadku), aké procesné pravidlá budú uplatňovať.

Odstraňuje sa pochybnosť o tom, či sa zmluvné strany rozhodcovskej doložky môžu dohodnúť na tom, že rozhodcovské pojednávanie prebehne len v písomnej podobe, bez nariadenia ústneho pojednávania. Takáto dohoda bude možná.

K bodu 54 (§ 27 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 10)

Nové znenie odseku 2 reflektuje platnú úpravu v OSP ohľadom zachovávania mlčanlivosti pri dokazovaní.

So zmenou znenia odseku 2 súvisí vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 10.

K bodu 55

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 56 až 58 (§ 31 ods. 1 až 3)

V otázke určenia rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená. V sporoch z medzinárodného obchodného styku si tak strany budú môcť napríklad dohodnúť uplatnenie určitých konkrétnych pravidiel práva (napr. Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru alebo Princípy UNIDROIT) bez toho, že by si zároveň museli zvoliť aj právo konkrétneho štátu, podľa ktorého tieto pravidlá bude potrebné vykladať.

Väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody bude aj v čisto tuzemských právnych vzťahoch. Od vstupu SR do EÚ a uplatnenia Nariadení Rím I a II je totiž možné, aby si strany aj v čisto tuzemskom právnom vzťahu zvolili za rozhodujúce právo iného štátu. Táto možnosť voľby bude obmedzená len tam, kde ju obmedzuje aj samotné Nariadenia Rím I a Rím II.

Druhá veta v § 31 ods. 3 sa vypúšťa, nakoľko otázky spotrebiteľského rozhodcovského konania už po novele nebudú predmetom ZoRK.

Vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 13 a 13a súvisí so zmenou ustanovenia § 31 ods. 1 a § 31 ods. 3.

K bodom 59 a 60 (§ 32 ods. 3 a 4)

Vypúšťa sa inštitút zápisnice o hlasovaní rozhodcov, ktorý sa v praxi nevyužíval. Zjednocuje sa terminológia aby bolo zrejmé, že proces prijímania rozhodnutia rozhodcami je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o rozhodcovské uznesenie alebo rozhodcovský rozsudok.

K bodu 61 (§ 33 ods. 2)

Odsek 2 bude po novom výslovne umožňovať vydanie čiastkového rozhodcovského rozsudku o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, v súlade s aktuálnou medzinárodnou praxou a znením Modelového zákona.

Ustanovenia odseku 2, ktoré boli zavedené novelou 71/2009 Z.z. za účelom ochrany spotrebiteľa sa navrhujú vypustiť, keďže problematiku spotrebiteľských arbitráží bude po novom riešiť samostatný zákon.

K bodom 62 a 63 (§ 34 ods. 1 a 4)

V odseku 1 sa vypúšťajú ustanovenia o podpisovaní rozhodcovského rozsudku, ktoré sú komplexnejšie upravené v § 32. Zároveň sa stanovuje, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu.

K bodu 64 (§ 35)

Podľa § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je primerane aplikovateľný aj na rozhodcovské konanie, nahradzuje právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle toto vyhlásenie. Keďže žaloba o splnenie povinnosti vykonať prejav vôle je vo svojej podstate klasickou žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a keďže ohľadom takéhoto sporu možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, ide o arbitrabilné spory. Z povahy veci tak vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok by mal mať identické účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Za účelom právnej istoty a vylúčenia problémov v aplikačnej praxi sa ustanovuje výslovná zákonná úprava.

K bodu 65 (§ 36 ods. 1)

Predĺženie lehoty na žiadosť o opravu rozhodcovského rozsudku je v súlade s ustanoveniami Modelového zákona.

K bodu 66 (§ 38 ods. 2)

Vypúšťa sa veta o možnosti prieskumu rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia iným rozhodcom, keďže táto otázka je po novom riešená priamo v § 22d a to tak, že o zrušení predbežného opatrenia vydaného v rozhodcovskom konaní bude mať vždy právomoc rozhodnúť súd.

K bodu 67

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 68 (§ 40)

Nové znenie § 40 sa pri definovaní dôvodov, na základe ktorých je možné požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku, snaží do najvyššej možnej miery reflektovať ustanovenia Modelového zákona a Newyorského dohovoru. Preto vykazuje aj vyššiu mieru podobnosti s ustanovením § 50, na ktoré sa v ustanovení § 40 odkazuje. Pribudol tak nový dôvod zrušenia, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu.

Požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej, čo zodpovedá nemeckej úprave (§ 1059 ZPO).

K bodom 69a 70(§ 41 ods. 1 a 2)

Predĺženie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dní je

v súlade s ustanoveniami Modelového zákona.

K bodu 71 (§ 42)

Vnútorný odkaz na § 40 ods. 1 písm. h) stráca opodstatenenie vzhľadom na zmeny navrhované v § 40 ods. 1.

K bodu 72 (§ 43 ods. 1)

Zmena súvisí s preformulovaním dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K obsahovej zmene nedochádza.

K bodom 73 a 75

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 74 (§ 45)

V nespotrebiteľskej arbitráži sa posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie. Účastníci konanie musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, v spotrebiteľskej arbitráži sa právna úprava presúva do osobitného zákona.

K bodu 76 (§ 49 ods. 3)

Paragraf 49 sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý upravuje uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je potrebné vykonať, mimo exekučného konania. Pôjde najmä o rozhodcovské rozsudky deklaratórnej povahy (napr. platnosť zmluvy alebo určenie, že účastník neporušil svoje záväzky).

K bodom 77 až 80 (§ 50 ods. 1 až 3)

Zmeny v písmenách a) a b) presnejšie do slovenského jazyka prekladajú formuláciu uvedenú v Newyorskom dohovore.

Zmena v písmene d) zosúlaďuje toto ustanovenie s úpravou v § 40, aby procesné pochybenia v rozhodcovskom konaní mohli byť dôvodom na odmietnutie vykonania cudzieho rozhodcovského rozsudku len vtedy, ak mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odsekoch 2 a 3 sa výslovne dopĺňa, že v danom prípade ide o súd príslušný nielen na výkon rozhodnutiam, ale aj na uznanie rozhodnutia.

K bodu 81

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 82 (§ 51 ods. 3)

V odseku 3 sa mení doterajšie nastavenie vzťahu medzi Občianskym súdnym poriadkom a procesnými pravidlami uplatňujúcimi sa v rozhodcovskom konaní. Podľa platnej právnej úpravy museli rozhodcovia procesné otázky neupravené v zákone alebo na jeho základe riešiť výhradne podľa OSP, čo v praxi mohlo viesť ku komplikáciám a obmedzovalo to právomoc rozhodcovských súdov upraviť otázku procesného postupu autonómne, pokiaľ boli zároveň dodržané zásady rovnosti strán a poskytnutá možnosť každej strane byť vypočutá. Podľa navrhovanej výslovnej úpravy sa proces pred rozhodcami bude riadiť ustanoveniami OSP primerane, v prípadoch, ak to povaha veci bude pripúšťať.

K bodu 83 ( § 54b)

Navrhuje sa nasledovný mechanizmus v rámci prechodných ustanovení:

Odsek 1: 1. januára 2015 nadobúda nová právna úprava účinnosť, všetky nové stále rozhodcovské súdy musia byť zriadené podľa nových predpisov. Prechodné ustanovenia sa majú aplikovať primerane aj na novú právnu úpravu (prebiehajúce spory a podobne).

Odsek 2: inštitucionálny reštart doterajších stálych rozhodcovských súdov. Zriaďovatelia, ktorí nespĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom pre zriadenie stálych rozhodcovských súdov ich musia splniť v priebehu šiestich mesiacov (napríklad sa stať členmi združenia). V prípade márneho uplynutia lehoty sa rozhodcovské zmluvy nestávajú neplatnými, iba sa inštitucionálna arbitráž mení na ad hoc arbitráž.

Odsek 3: Pretrvanie účinkov doterajších rozhodcovských zmlúv v prípade, ak ich zriaďovateľ prestáva spĺňať podmienky novej právnej úpravy. Predpokladá sa, že doterajší zriaďovateľ sa môže združiť napríklad do záujmového zoskupenia právnických osôb a rozhodcovská zmluva odkazujúca na pôvodný stály rozhodcovský súd sa bude považovať za odkazujúcu na tento nový stály rozhodcovský súd. Nie je pritom nevyhnutné, aby bolo jeho označenie totožné, keďže aj doterajšia prax pripúšťa možnosť zmeny názvu stáleho rozhodcovského súdu.

K článku II (Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a

o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)

V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť, aby kvalitná právna úprava rozhodcovského konania bola podporená predvídateľnou a kvalitnou rozhodovacou praxou súdov. Za týmto účelom navrhujeme založiť za účelom špecializácie súdov vo vysoko komplexnej oblasti nespotrebiteľskej arbitráže tzv. kauzálnu príslušnosť troch prvostupňových súdov. Tento inštitút prispeje spolu s novelizovanou právnou úpravou k vytvoreniu predvídateľnej a modernej judikatúry, ktorá je kľúčovou podmienkou pre aplikačnú prax a rozvoj mimosúdneho riešenia sporov.

K článku III (Účinnosť)

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti novej právnej úpravy.

V Bratislave, 20. augusta 2014

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky