K § 164 a 165 V § 164 je vzhľadom na možné výkladové nejasnosti upravená definície pojmov plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním. Podľa § 164 ods. 1 je plnením pracovných úloh výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V odseku 2 toho istého paragrafu je definované, čo sa rozumie priamou súvislosťou s plnením pracovných úloh. Ide o úkony potrebné na výkon práce ako aj úkony, ktoré sú počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť naopak sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. V § 165 je definovaná cesta do zamestnania a späť a zároveň je ustanovené, že cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
K § 166
V § 166 je obsiahnutá právna úprava bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť jednak tým, že sa bezdôvodne obohatí zamestnávateľ na úkor zamestnanca alebo opačne, že sa obohatí zamestnanec na úkor zamestnávateľa. Je tu zakotvené všeobecné pravidlo, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je definované ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia, ako aj všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo, sa musí vydať. Ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Ak nejde o dobromyseľné bezdôvodné obohatenie, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Lehota, v rámci ktorej môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať vrátenie neprávom vyplatených súm, je stanovená na obdobie 6 mesiacov od ich výplaty.
K ôsmej časti
K § 167 až 170
V § 167 až 170 sú upravené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide o osobitné typy zmlúv v pracovnom záväzkovom práve a zamestnávateľ ich môže uzatvoriť výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb. Navrhovaná úprava predpokladá existenciu dvoch zmluvných typov - dohodu o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti.
V § 167 ods. 2 sú uvedené ustanovenia, ktoré sa subsidiárne vzťahujú na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V odseku 3 toho istého paragrafu je zakotvená zásada, že s mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.
V § 168 v odseku 1 sú upravené štandardné povinnosti, ktoré musí zamestnanec pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru dodržiavať a v odseku 2 sú uvedené povinnosti, ktoré musí dodržiavať zamestnávateľ. V odseku 3 je ustanovené, že zákazy prác a pracovísk pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.
V § 169 je upravená dohoda o vykonaní práce. Tento zmluvný typ pokrýva vykonanie práce, ktorá je vymedzená výsledkom. Obligatórnymi náležitosťami tejto dohody je vymedzená