Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky súvisí so snahou o naplnenie transparentnosti a nezávislosti poslaneckého mandátu. Posilnenie regulácie ohľadne plurality mandátov si v ostatnom čase uvedomuje viacero štátov únie, pričom reštrikcie sú čím ďalej motivované záujmom zabezpečiť, aby poslanci mali k dispozícii dostatočný čas na náležitý a riadny výkon svojich mandátov.

V prípade Slovenskej republiky sa pridružuje aj skutočnosť klesajúcej dôvery verejnosti v pluralitný systém demokracie, a tým aj nízkej participácie na voľbách do jednotlivých zastupiteľských zborov. Snahou predkladateľov je posilniť priamu demokraciu, zvýšiť dôveru v systém na národnej ale aj regionálnej úrovni.

Predmetom úpravy je Čl. 69, v ktorom sa navrhuje nezlučiteľnosť funkcii starostu a predsedu vyššieho územného celku s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca Európskeho parlamentu. Predkladatelia návrhu sú presvedčení, že tak funkcie v samosprávnych orgánoch, ako aj funkcia poslanca parlamentu a EP sú mimoriadne náročné a nie je možné ich vykonávať súbežne bez ujmy na profesionálnej úrovni.

Navyše, pre mnohých občanov SR sa zdá nespravodlivé, ak poslanec národného parlamentu pôsobí vo viacerých verejných funkciách, a je pritom prirodzené, že ich súbeh je časovo aj obsahovo odlišný a nezvládnuteľný. Toto verejnosť demotivuje k účasti na voľbách a zvyšuje negatívne nálady voči verejnej službe a politikom.

Predkladatelia v tejto súvislosti konštatujú, že väčšina štátov formuluje nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu oveľa podrobnejšie než Slovensko. Nedá sa však povedať, že vždy reštriktívnejšie. Nepodarilo sa nájsť príklad, kde by bol explicitne zakotvený princíp „jeden mandát stačí“. Je však zjavný posun v legislatívach jednotlivých krajín, ktorý smeruje k takejto úprave, a to najmä z hľadiska skvalitnenia výkonu mandátu poslanca. Zaujímavá je napríklad reštrikcia v Slovinsku, kde je stanovené, že poslanec nesmie zastávať funkciu v miestnych orgánoch na profesionálnej úrovni, a podobne je to aj v Írsku. Poslancami národného parlamentu a súčasne regionálnych zhromaždení

nemôžu byť v Taliansku, Španielsku a s výnimkou 21 senátorov ani v Belgicku. V Maďarsku nemôžu poslanci zastávať verejné posty, úrady, vedúce pozície buď v štátom vlastnených spoločnostiach, vo verejnom sektore, či v spoločnostiach vlastnených obcami alebo v podnikateľských organizáciách, v ktorých má podiel štát alebo obec. V Rumunsku je poslanecký mandát nezlučiteľný s výkonom akejkoľvek verejnej funkcie s výnimkou člena vlády. Ak poslanec vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom funkcie poslanca, musí rezignovať do 10 dní. Člen bulharského Národného zhromaždenia zasa nemôže zastávať podľa ústavy iný štátny post a ani sa nemôže angažovať v iných aktivitách, ktoré sú definované ako nezlučiteľné. V Litve a Estónsku poslanec nemôže zastávať nijaký iný štátny úrad a mandát je nezlučiteľný so všetkými inými službami v štátnych organizáciách. Poslanec nemôže prijímať nijaký iný plat s výnimkou platby za tvorivé aktivity.

Slovensko týmto návrhom ústavného zákona len potvrdzuje všeobecný trend, že nezlučiteľnosť funkcii je pre občana zárukou nezávislosti a profesionality výkonu poslaneckého mandátu. Že ich chráni od toho, aby sa stali závislými či už od verejných autorít a ich príkazov, alebo od regionálnych či súkromných záujmov. Nezlučiteľnosť funkcii by mala byť ubezpečením, že verejná funkcia neovplyvňuje ich úlohu a poslanie ako voleného zástupcu.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Obmedzenie kumulácie viacerých verejných funkcií sa v tomto bode týka starostov obcí, čo podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zahŕňa aj primátorov miest. Náročná agenta miestnej samosprávy, kedy jej veľká časť je aj prenesenou kompetenciou štátu, agendu eurofondov nevynímajúc, si vyžaduje mimoriadne nároky na pozície starostov

a primátorov. Nie je prirodzené a ani zvládnuteľné ich vykonávať profesionálne spolu s funkciou poslanca alebo poslanca Európskeho parlamentu. Nehovoriac o momente, ktorý obsahuje aj všeobecná časť, že takúto kumuláciu verejných funkcií veľmi negatívne vníma verejnosť. Navrhovaná úprava zavádza nezlučiteľnosť týchto verejných funkcií a má za cieľ napomôcť nezávislému a riadnemu výkonu každej z nich.

K bodu 2

Ide o obdobné zamedzenie kumulácie verejných funkcií, v tomto prípade predsedu vyššieho územného celku (podľa zákona č. 302/2001 Zb. o samospráve vyšších územných celkov, kde sa používa termín „predseda samosprávneho kraja“) s funkciou poslanca a poslanca Európskeho parlamentu. Dôvody zamedzenia kumulácie sú aj v tomto bode takmer totožné s vyššie uvedeným k bodu 1., nakoľko aj samospráva vyššieho územného celku znamená značnú časovú a odbornú záťaž, a nie je tiež reálne súčasne pôsobiť vo viacerých verejných funkciách.

K bodu 3

Nové prípady vzniku nezlučiteľnosti mandátu poslanca parlamentu sa vkladajú aj do znenia článku, ktorý definuje skutočnosti vedúce k zániku mandátu poslanca. Ide o legislatívne technickú úpravu. Navrhovanou zmenou sa dáva text do súladu s úpravou vykonanou v bode 1 a 2.

K bodu 4

Keďže voľby do parlamentu, voľby do Európskeho parlamentu a samosprávne voľby majú rozličný časový rámec, je potrebné zamedziť retroaktivite a tým aj protiústavnému skráteniu poslaneckého mandátu. Navrhovaná úprava by tak bola uplatnená až v ďalších parlamentných voľbách.