Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o ochrane národnej bezpečnosti pri zmene vlastníctva strategického majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre zabezpečenie národnej bezpečnosti Slovenskej republiky vo vzťahu ku vlastníctvu takého strategického majetku, ktorý by mohol byť po zmene vlastníctva v rukách osoby za určitých okolností ohrozujúcej dôležité potreby celého štátu, a tým aj občanov Slovenskej republiky. Medzi národnú bezpečnosť v tejto súvislosti možno zaradiť najmä obranyschopnosť či energetickú bezpečnosť ako oblasti, na ktorých fungovaní existuje verejný záujem.
Slovenská republika totiž podľa platnej a účinnej legislatívy v prípade rizík pre národnú bezpečnosť nemá možnosť účinne zasiahnuť do zmeny vlastníctva strategického majetku medzi dvoma subjektmi súkromného práva. Nemá dokonca ani všeobecný mechanizmus na vyhodnotenie týchto rizík či právo na informácie o takejto operácii. Za určitých okolností síce prichádzajú do úvahy opatrenia ako predkupné právo či postup podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, no tie nie je možné efektívne použiť pri špecifikách národnej bezpečnosti. Jej ohrozenie totiž nemusí nastať v momente zmeny vlastníctva strategického majetku, ale napríklad aj v budúcnosti, keď to bude pre Slovenskú republiku obzvlášť zraňujúce.
Podľa názoru predkladateľov by totiž bolo naivné a nerozumné, ak by Slovenská republika nebrala do úvahy skutočnosť, že pri zmene vlastníctva strategického majetku sa oň môžu uchádzať aj také spoločnosti, ktoré sa netaja svojim cieľom – brániť záujmy materského štátu a pôsobiť ako nástroj zahraničnej politiky. Nakoľko môže ísť o štáty, s ktorými sa Slovenská republika po stránke ekonomickej sily nemôže porovnávať, musí mať k dispozícii také prostriedky, ktoré ju na potenciálne ohrozenie dostatočne pripravia.
Predkladatelia tiež zdôrazňujú, že právna úprava vopred nevylučuje zmenu vlastníctva strategického majetku určitou spoločnosťou, ale iba v konkrétnom prípade a na základe existencie verejného záujmu bude vláda Slovenskej republiky môcť vyhodnotiť riziká spočívajúce v zmene vlastníctva a podľa toho k nim zaujať stanovisko.
Princíp, na ktorom je návrh zákona postavený, je uznávaný ako Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „SD EÚ), tak aj vyspelými štátmi (Kanada, Austrália, Francúzsko či USA), kde podobná právna úprava dlhé roky funguje. Napríklad SD EÚ v spojených veciach C‑105/12 až C‑107/12 výslovne uviedol: „Pokiaľ ide o úpravu vlastníckych vzťahov, možno zohľadniť ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu na účely odôvodnenia obmedzenia voľného pohybu kapitálu. Čo sa týka ďalších zákazov, ciele boja proti krížovému financovaniu v širokom zmysle, vrátane výmeny strategických informácií, zaručenia transparentnosti na trhu s elektrickou energiou a plynom alebo zabránenia narúšaniu hospodárskej súťaže, môžu ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu odôvodňovať obmedzenia voľného pohybu kapitálu spôsobené vnútroštátnou právnou úpravou, akou je právna úprava vo veci samej.“