Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jana Kiššová a Jozef Mihál.

Dňa 11. marca 2014 Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie č. 271 k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Obsahom uznesenia bolo okrem iného aj odporúčanie NR SR, aby schválila závažné zmeny v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, „že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo“. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný aj bez čestného vyhlásenia. Dodržiavanie zákonov pokladáme za samozrejmosť, ktorú netreba dodatočne preukazovať v tomto prípade čisto formálnym vyhlásením. Ďalej malo byť cieľom zmeny „zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci“ vo vybraných investičných zámeroch na základe arbitrárne určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Odôvodnenie neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak nesúvisiacej právnej normy.

NR SR navrhované zmeny prijala a zákon nadobudol účinnosť dňa 1.5.2014. Najdôležitejšou - a pravdepodobne jedinou zamýšľanou - zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomoci vláde SR vo veci rozhodnutia o schválení investičnej pomoci formou daňovej úľavy, kedy investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur nepodlieha konaniu o schválení vládou SR, ale len ministrom hospodárstva. Minister financií ako člen vlády preto nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. Zároveň je znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti.

Návrh zákona má za cieľ zrušiť toto „zefektívnenie“ procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale iba v individuálnom záujme niektorých subjektov. Cieľom návrhu zákona je vrátiť znenie zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení.

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 až 21

Navrhuje sa vypustiť tie časti zákona o investičnej pomoci, ktoré boli prijaté poslednou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré vylučujú vládu SR z rozhodovania o investičnej pomoci vo forme daňovej pomoci na základe výšky investičného zámeru, ustanovenia, ktoré tento investičný zámer definujú a ustanovenie, ktoré zaväzuje žiadateľa doplniť žiadosť o investičnú pomoc čestným vyhlásením, že bude žiadateľ v postavení predávajúceho vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s osobitnými predpismi. Navrhujú sa prechodné ustanovenia.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. decembra 2014.