B. Osobitná časť
K bodu 1:
Vzhľadom na viaceré úpravy a doplnenia pojmov sa v prvom bode uvádza celé znenie § 3, definujúce základné pojmy, používané na účely zákona. Oproti súčasnému zneniu došlo k nasledujúcim zmenám a doplneniam:
a) § 3 písm. b) a c) - doterajší pojem „hodnotenie vplyvov na životné prostredie“ bol nahradený pojmami „posudzovanie vplyvov strategického dokumentu“ a „posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti“. Takéto členenie je v súlade s členením zákona na časti, ktorého druhá časť upravuje posudzovanie strategických dokumentov a tretia časť posudzovanie navrhovaných činností. Doterajší „všezahrňujúci“ pojem totiž obsahoval zadefinovanie obidvoch samostatných procesov dohromady, čo viedlo k rôznym výkladovým problémom a taktiež takáto definícia nezodpovedala definíciám uvedených postupov v smerniciach Európskej únie. Okrem logického zosúladenia teda dochádza novým zadefinovaním pojmov aj k zosúladeniu s definíciami „posudzovaní“ v smerniciach, a to konkrétne s čl. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „smernica SEA“), v ktorom je definovaný pojem „environmentálne posudzovanie“. Tomuto pojmu zodpovedá teraz ustanovenie § 3 písm. b). Ustanovenie § 3 písm. c) zase zodpovedá novonavrhovanej definícii posudzovania vplyvov, obsiahnutej v pripravovanej novele smernice 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (ďalej len „smernica EIA“).
b) § 3 písm. d). Definícia pojmu „strategický dokument“ bola upravená podľa definície tohto pojmu v čl. 2 písm. a) smernice SEA, kde strategické dokumenty nazvané ako „plány a programy“. Doterajšia definícia nebola v zhode so znením smernice, pretože neobsahovala všetky vymedzené druhy predpisov, na základe ktorých môže byť strategický dokument vydaný, čo v praxi spôsobovalo aplikačné problémy a tak napríklad nebol zo strany niektorých orgánov považované uznesenie vlády SR za predpis regulujúci a ukladajúci ústrednému orgánu štátnej správy pripraviť a na rokovanie vlády predložiť strategický dokument, hoci inak obsahovo napĺňal všetky definičné znaky strategického dokumentu s možnými pravdepodobne nepriaznivými vplyvmi takéhoto strategického dokumentu na životné prostredie.
c) § 3 písm. f) a g). Pojem „navrhovaná činnosť“ bol v písmene f) definične upravený s ohľadom na potrebu zdôraznenia a vyzdvihnutia skutočnosti, že ide o priamu realizáciu činností meniacich fyzickú tvár krajiny. Skutočnosť, že definícia pojmu zahŕňa priamo realizáciu činnosti a pod. vrátane jej zmeny, nie je v rozpore so slovom „navrhovaná“, teda niečo, čo sa ešte len v budúcnosti zamýšľa uskutočniť a to práve s ohľadom na
definíciu pojmu „navrhovateľ“ v písmene g), kde sa uvádza, že ide o osobu, ktorá z časového hľadiska ešte len záujem realizovať navrhovanú činnosť, prípadne zmenu zrealizovanej činnosti, teda záujem v budúcnosti reálne uskutočňovať realizáciu stavieb prípadne zmenu stavieb pred povolením alebo zrealizovaných stavieb. Navrhovateľ ako osoba vystupujúca v celom postupe posudzovania vplyvov je nerozlučne spätá s pojmom „navrhovaná činnosť“ a preto bolo možné pojmy definovať navrhovaným spôsobom.
d) § 3 písm. h), i) a j). Písmeno h) vo všeobecnosti vymedzilo pojem povoľovacie konanie ako procesný postup, ktorý je upravený osobitnými predpismi a rozhoduje sa v ňom o vydaní konečného povolenia na realizáciu činnosti alebo jej zmeny. Z časového hľadiska povoľovacie konanie sa začína po ukončení procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. V písmene i) bol definovaný pod pojmom „rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní“ výsledok povoľovacieho konania, ktorým môže byť vydanie povolenia, zamietnutie povolenia alebo zastavenie konania. Z hľadiska posudzovania vplyvov bolo potrebné tento inštitút v zákone definovať z hľadiska prepojenia obidvoch procesov aj z hľadiska správnej definície pojmu „povolenie“, vyžadované smernicou. Smernica totiž v prípade povolenia nechápe tento pojem ako rozhodnutia, ktorými sa proces zastavuje, prípadne tie, kedy sa návrh na vydanie povolenia zamieta. Písmeno j) definuje v nadväznosti na definície pojmov „povoľovacie konanie“ a „rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní“ pojem „povolenie“, ktorý je následne v zákone používaný a tak bolo jeho dodefinovanie žiaduce aj z hľadiska základných požiadaviek kladených na zákon podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V prípade, ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena vyžaduje na jej realizáciu viacero nadväzujúcich povoľovacích konaní, považuje sa za povolenie rozhodnutie každého z nich. Dôležité je upozorniť na definíciu „navrhovanej činnosti“ uvedenej v § 3 písm. f) vo vzťahu k definícii „povolenia“, pretože povolenie musí oprávňovať priamo k realizácii navrhovanej činnosti (stavbe, inému zariadeniu, realizačnému zámeru alebo inému zásahu do prírodného prostredia alebo krajiny meniacemu fyzické aspekty lokality). Pod slovným spojením „viaceré povoľovacie konania“ nie je možné v tomto zmysle chápať vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov podľa § 140a ods. 1 v kontexte § 140b ods. 1 stavebného zákona. V prípade konaní podľa stavebného zákona (povoľovacie konania) sa povolením rozumie výlučne rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebného úradu. Je teda zrejmé, že pred vydaním samotných realizačných rozhodnutí nejde o povolenia, ale len o stanoviská dotknutých orgánov, bližšie vymedzených v § 3 písm. q) definujúcom pojem „dotknutý orgán“.
e) § 3 písm. k). V definícii pojmu „príslušný orgán“ bol zmenený záver ustanovenia tak, aby namiesto doterajšej výnimky odkazujúcej všeobecne na § 17 pozitívne odkazoval na konkrétne ustanovenie § 17, upravujúce vymedzenie príslušného orgánu pre všetky prípady týkajúce sa strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Konkrétne ide o §
17 ods. 2, kde je uvedené, že posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpečuje rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, pričom rezortný orgán je definovaný v § 3 písm. l).
f) § 3 písm. m). V písmene m) sa upravuje terminológia s ohľadom na zavedenie nového pojmu „rozhodnutie z povoľovacieho konania“ v písmene i).
g) § 3 písm. q). Ide o novozavedený pojem „dotknutá obec“ doteraz bola dotknutá obec definovaná len prostredníctvom zavedenej legislatívnej skratky v § 6 ods. 2 písm. c) čo sa z hľadiska dôležitosti tohto pojmu, jeho používania v zákone a tiež aplikačnej praxe ukázalo ako nedostatočné. Zo všetkých uvedených dôvodov sa pristúpilo k zadefinovaniu pojmu „dotknutá obec“.
h) § 3 písm. s). V zákone došlo tiež k doplneniu pojmu „dotknutá verejnosť“. Novo doplnené písmeno s) bolo zaradené hneď za všeobecnú definíciu pojmu „verejnosť“. Definícia „dotknutej verejnosti“ je v zhode s definovaním tohto pojmu v smernici EIA. Dochádza tak k zhodnému pomenovaniu dotknutej verejnosti v zákone a smernici, pretože doteraz zavedený pojem „zainteresovaná verejnosť“ vyvolával v niektorých prípadoch nejasnosti ohľadom skutočnosti, či ide o pojem totožný s pojmom „dotknutá verejnosť“, uvedenom v smernici. Pojem „zainteresovaná verejnosť“ je v platnom znení zákona totiž zadefinovaný odlišne od pojmového vymedzenia „dotknutej verejnosti“ uvedeného v smernici EIA.
i) Poznámka pod čiarou k odkazu 7 bola aktualizovaná a doplnená o konkrétne znenia jednotlivých predpisov, na základe ktorých dotknuté orgány vydávajú svoje vyjadrenia, stanoviská a pod. Dispozitívny výpočet predpisov bol nahradený taxatívnym.
j) Na záver je potrebné uviesť, že MŽP SR sa rozhodlo pri úprave ustanovenia § 3, definujúceho základné pojmy zotrvať pri doterajšom jeho znení. Ide najmä o ponechanie definícií osôb a definícií pojmov nedefinujúcich osoby v jednom ustanovení. Spoločné ponechanie pojmov v § 3 je v súlade s doterajším znením tohto ustanovenia, ktoré takto platí a je účinné od roku 2006. Znenie je súladné aj s členením pojmov v dvoch smerniciach upravujúcich procesné postupy posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných činností na životné prostredie, kde tiež definície osôb a iných pojmov pod jedným ustanovením. Rozčlenenie pojmov upravujúcich osoby do
jednotlivých častí zákona by viedlo k zneprehľadneniu doterajšieho znenia, nadbytočného zvyšovania počtu novelizačných bodov a k duplicitnej úprave niektorých pojmov, raz pre účely posudzovania strategických dokumentov a druhý raz pre posudzovanie navrhovaných činností.
K bodu 2:
Vzhľadom na doplnenie pojmu „dotknutá verejnosť“ medzi základné pojmy sa pristupuje k zmene v celom texte zákona. Doteraz používaný pojem „zainteresovaná verejnosť“ sa nahrádza novozavedeným pojmom „dotknutá verejnosť“ čo je v súlade s dôvodmi zmeny názvu pojmu viac k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy k bodu 1 písm. h).
K bodu 3:
Vypustenie spoločného nadpisu nad § 18 vzhľadom na jeho nesúlad s navrhovaným obsahom nových ustanovení § 19 až 19b
K bodu 4:
§ 18 bol kompletne prepracovaný a to z dôvodov vyplývajúcich z pripomienok uvedených vo formálnom oznámení Európskej komisie, taktiež z dôvodov snahy o celkovú zrozumiteľnosť a zároveň zo snahy upraviť celé ustanovenie tak, aby bolo celé v súlade so smernicou EIA.
Snahou úpravy § 18 bolo v písmenách a) g) postihnúť všetky možné prípady, kedy sa nejaká z navrhovaných činností alebo jej zmeny stane predmetom povinného posúdenia vplyvov a za akých podmienok. Vychádza sa pritom zo základného predpokladu uvedeného v písmene a), že povinným predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti je každá z činností spadajúca do časti A prílohy č. 8 k zákonu.
Samotné písmeno a) však obsahuje výnimku, zakotvenú v súlade so znením smernice EIA, že z tejto všeobecnej povinnosti podrobiť sa procesu posudzovania za určitých podmienok vyňaté niektoré povinne posudzované činnosti. Výnimka uvedená v § 18 ods. 1 písm. b) sa týka tých z navrhovaných činností uvedených v písmene a), ktoré slúžia len rozvoju alebo testovaniu nových metód alebo výrobkov alebo tých, ktoré sa používali len posledné dva roky. Tieto činnosti musia byť predmetom posudzovania len vtedy, ak takáto skutočnosť vyplynie z rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Ak nevyplynie, znamená to, že takéto činnosti povinnému posudzovaniu nepodliehajú. Podliehajú však povinnému zisťovaciemu konaniu, čo je výslovne zakotvené do § 18 ods. 2 písm. a). Všeobecne, okrem tejto jedinej výnimky, všetky ostatné činnosti uvedené v časti A prílohy č. 8 k zákonu musia prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) ustanovuje, že aj samotná zmena je za splnenia stanovenej podmienky byť priamo spôsobilá predmetom povinného posudzovania vplyvov a to
bez predchádzajúcej procedúry - zisťovacieho konania. Pôjde o tie prípady zmien navrhovaných činností, ktoré spadajú pod činnosti uvedené v časti A prílohy č. 8 a navyše táto zmena sama osebe musí dosahovať alebo prekračovať niektorú z prahových hodnôt uvedenú v časti A prílohy č. 8. Zároveň je potrebné dodať, že sa to týka len tých zmien navrhovaných činností, pri ktorých v tejto časti prílohy č. 8 vôbec nejaké konkrétne prahy ustanovené. Z uvedeného vyplýva, že týmto spôsobom nemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností uvedených v časti A prílohy č. 8, ktoré nemajú stanovenú nejakú konkrétne merateľnú prahovú hodnotu. Automatické povinné posudzovanie akejkoľvek zmeny takýchto činností bez zohľadnenia skutočného charakteru takejto zmeny a jej možného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie by totiž smerovalo priamo proti zmyslu a účelu zákona, pokiaľ ide o nepatrné zmeny v objeme výroby, jej znižovanie pôvodne určeného množstva (objemu výroby) a pod.
Ustanovenia uvedené v § 18 ods. 1 písmenách c), e) a f) sa týkajú navrhovaných činností, ich zmien, ktoré musia byť predmetom povinného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti len vtedy, ak takáto skutočnosť vyplynie z výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Ide o rôzne skutočnosti, ktoré sa odvíjajú jednak od toho, či ide o zmenu navrhovanej činnosti alebo o samotnú činnosť. V prípade ak ide o zmenu sa ďalšie delenie vzťahuje na to, či pôvodne povolená navrhovaná činnosť je uvedená v časti A alebo v časti B prílohy č. 8 k zákonu.
V § 18 ods. 1 písm. g) uvedené prípady tzv. „zelenej EIA“, bezprostredne súvisiacej s ochranou prírody a krajiny. Ide o prípady navrhovaných činností, ktoré nie predmetom povinného posudzovania podľa predchádzajúcich písmen odseku 1, ale zároveň môžu takéto činnosti samé alebo v kombinácii s inou činnosťou mať pravdepodobne významný vplyv na územie sústavy chránených území. Navrhovateľ takejto činnosti je v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov povinný obrátiť sa na orgán ochrany prírody a krajiny a požiadať ho o vydanie odborného súhlasu, či ním navrhovaná činnosť môže mať takýto vplyv na územia chránené európskou a národnou legislatívou alebo nie. Ak áno celý spis ide príslušnému orgánu a začne sa proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.
V odseku 2 sa vymedzujú prípady, kedy sa bude pre navrhovanú činnosť vykonávať zisťovacie konanie.
Odsek 3 je istým návodom v prípade špecifických činností bezprostredne naviazaných na samotnú navrhovanú činnosť. Ustanovuje sa, že ak sa akákoľvek z navrhovaných činností ukončuje likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, pôjde o zmenu navrhovanej činnosti, ktorá bude predmetom samostatného posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania, ale len v tom prípade, ak niektorá z vymenovaných spôsobov ukončenia činnosti nebolo súčasťou pôvodného posúdenia navrhovanej činnosti. Uvedené ustanovenie svoj zmysel, pretože v aplikačnej praxi dosť často nebolo zrejmé, kedy ide o samostatné činnosti alebo zmeny povolených existujúcich činností, pretože v prípade sanácie, rekultivácie a likvidácie ide o činnosti vyžadujúce si zväčša samostatné povolenie. V prípade ak sa pri posúdení navrhovanej činnosti rátalo s posúdením možných následkov ukončovania činnosti na životné
prostredie, nemusia byť tieto zmeny predmetom ďalšieho posudzovania, resp. zisťovacieho konania, ak tieto boli v minulosti posúdené v rámci posudzovania vplyvov samotnej hlavnej navrhovanej činnosti (napr. skládky odpadov, odkaliska, bane a pod.) a v porovnaní s pôvodným posúdením nedošlo k žiadnym zmenám v porovnaní s už raz posudzovaným návrhom.
K bodu 5:
K § 19 Došlo k prečíslovaniu paragrafov. Pôvodný § 20 upravujúci proces po podaní podnetu sa označí ako § 19. V tomto ustanovení bol upravený proces podania podnetu.
Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje, že v prípade konania o podnete bude jeho predmetov taká navrhovaná činnosť, ktorá nemusela byť povinne posudzovaná, ani nemusela byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 odsekov 1 a 2 a predsa je takáto činnosť byť spôsobilá predmetom povinného posudzovania jej možných vplyvov na životné prostredie. Ide o takú činnosť, ktorá síce nie je uvedená v prílohe č. 8 a nespĺňa ani žiadnu z tam uvedených prahových hodnôt a predsa o nich bolo rozhodované a to v konaní na podnet podľa § 19 zákona. Ak ministerstvo vo výrokovej časti rozhodnutia o podnete rozhodne, že takáto činnosť je predmetom posudzovania vplyvov, tak sa vykoná proces jej povinného posudzovania.
Upravil sa začiatok konania tak, aby bolo zrejmé, kedy sa začína konanie na podnet ministerstva a kedy na podnet osoby. Zároveň sa rozšíril okruh osôb ktoré môžu podať podnet. Podľa navrhovanej úpravy môže podať podnet ktokoľvek.
Upravilo sa aj číslovanie vnútorných odkazov na jednotlivé odseky v § 18. Znenie tohto paragrafu je v novele nahradené totiž novým znením s odlišným číslovaním odsekov. Zároveň bola do znenia § 19 doplnená informačná povinnosť príslušného orgánu, ktorý zabezpečuje posudzovanie vplyvov v tomto prípade vo vzťahu k povoľujúceho orgánu ohľadom začiatku a ukončenia konania, pretože ide o tie druhy navrhovaných činností, ktoré nespadajú pod rámec povinného posudzovania, príp. zisťovacieho konania na základe prílohy, ide o ostatné činnosti. Povoľujúci orgán by mal byť preto informovaný, že sa začalo z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie preskúmavať, že takáto činnosť bude možno predmetom povinného posudzovania a v následnom povoľovacom konaní bude teda potrebné zabezpečiť výstupy z procesu EIA. V § 19 ods. 6 bolo tiež doplnené ustanovenie zabezpečujúce, že v prípade posudzovania navrhovanej činnosti na základe rozhodnutia o podnete sa ďalej v posudzovaní bude pokračovať určením rozsahu hodnotenia podľa § 30.
Pôvodne uvedená poznámka pod čiarou k odkazu 5 v ustanovení § 19 ods. 4 písm. b) nevystihovala svojim obsahom presne skutočnosť uvedenú v závere ustanovenia § 20 ods. 3. Preto sa do ustanovenia vkladá nový odkaz 19a, pričom poznámka pod čiarou k tomuto odkazu bude príkladmým výpočtom, ale zároveň adresne odkazovať na konkrétne ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich osobitne chránené časti krajiny z dôvodov vodohospodárskych, ochrany zdrojov minerálnych vôd alebo z dôvodu potreby ochrany prírody.
K § 20 Nad § 20 sa vkladá spoločný nadpis pre § 20 a novo vložený § 20a. V § 20 sa špecifikujú niektoré osobitosti konania v porovnaní so správnym poriadkom, podľa ktorého sa v hlavných konaniach podľa tohto zákona bude postupovať (zisťovacie konanie, konanie o vydaní záverečného stanoviska), týkajúce sa prerušenia konania, späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom a možnosti spoločného posudzovania v prípade ak ide o navrhované činnosti plánované v tom istom areáli, prípadne na susediacom pozemku alebo ide o navrhované činnosti, ktoré sú charakterom prevádzky na seba bezprostredne naviazané.
K bodu 6
Novo vložený § 20a vymedzuje, v porovnaní so všeobecnou úpravou v správnom poriadku, ďalšie špecifické náležitosti rozhodnutia, pričom tieto náležitosti zároveň zabezpečujú splnenie časti požiadaviek uvedených vo formálnom oznámení. Ide predovšetkým o dôsledné zabezpečenie odôvodnenia, vyrovnávajúceho sa so vznesenými námietkami ako aj o dostatočne presné a zrozumiteľné odôvodnenie výroku rozhodnutia.
K bodu 7
Nápis nad § 22 sa vypúšťa, pretože sa umiestňuje pod číslo § 22. Náležitosti zámeru upravuje predovšetkým toto ustanovenie. § 23 je predovšetkým procesné ustanovenie.
K bodu 8
Ustanovenie § 22 ods. 1 sa dopĺňa a mení, aby sa posilnilo zdôraznenie povinnosti navrhovateľa doručiť zámer vo vymedzených formách príslušnému orgánu. Oproti súčasne platnému stavu je zároveň táto povinnosť časovo ohraničená navrhovateľ si musí túto povinnosť splniť vždy v čase pred začatím povoľovacieho konania o navrhovanej činnosti (stavebného, územného, banského, integrovaného povoľovania atď.). Pokiaľ však prebehlo ohľadom tejto činnosti alebo jej zmeny zisťovacie konanie, navrhovateľ opakovane zámer príslušnému orgánu už nepredkladá.
V ustanovení odseku 2 sa zdôrazňuje väzba na procesný postup uvedený v § 23.
Na základe doplnenia ustanovenia odseku 6 príslušný orgán pri rozsahu doplnenia zámeru stanov zároveň stanoví lehotu, v ktorej tak navrhovateľ spraviť. Dôvodom je snaha o určité časové ohraničenie doručenia doplnenia zámeru navrhovateľom. Konkrétna lehota sa v ustanovení neurčuje z dôvodu rôznorodosti povahy navrhovaných činností a pripravenosti jednotlivých navrhovateľov na proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti či predchádzajúcich skúseností s týmto procesom. Z uvedených skutočností vyplýva veľká variabilita potreby a rozsahu doplnenia zámeru. Preto MŽP SR nepovažuje za vhodné stanoviť
zo strany príslušného orgánu len jednu fixnú lehotu, ale určiť si prípad od prípadu lehotu vlastnú, podľa toho, ako to bude v tom – ktorom prípade príslušnému orgánu vyhovovať.
Ustanovenie odseku 7 obsahuje výnimku z požiadavky na variantné riešenie navrhovanej činnosti, pričom je zdôraznené, že príslušný orgán upustí od tejto povinnosti navrhovateľa len zriedkakedy a pôjde o výnimočné prípady. Ustanovenie zároveň špecifikuje prípady, kedy k takémuto upusteniu môže dôjsť. V prípade, ak z pripomienok vyplynie potreba variantného riešenia aj po jeho upustení, je príslušný orgán povinný uplatniť požiadavku na dopracovanie variantných riešení v ďalšom konaní.
K bodu 9:
Proces posudzovania vplyvov, ktorý sa začal na podnet mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia v sebe nezahŕňa povinnosť zasielania zámeru, preto nie je potrebné zakotvovať nadväznú povinnosť.
K bodu 10
V porovnaní s doterajším stavom sa konkretizujú neurčité slová „v mieste obvyklým spôsobom“ tak, aby bolo každému zrejmé, že informáciu o zámere musí obec zverejniť na úradnej tabuli obce a zároveň sa spresňuje, že okrem informácie o tom, kde do zámeru možno nahliadnuť musí obec zverejniť aj lehotu na podávanie pripomienok k zámeru a miesto (adresu), kde je možné tieto pripomienky podávať. Ide o zabezpečenie dostatočne zrozumiteľnej a jednoznačnej možnosti vyjadriť sa k navrhovaným investičným činnostiam zo strany verejnosti.
K bodu 11
V praxi sa mnohokrát stáva, že dotknuté orgány, rezortné orgány, povoľujúce orgány alebo obce nie vždy zašlú svoje stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť sa do návrhu novely dopĺňa ustanovenie, ktoré pre prípady, kedy sa dotknuté oslovené orgány alebo obce k zámeru nevyjadria, stanovuje, že nedoručenie znamená v tomto prípade ich súhlasné stanovisko so zámerom.
K bodu 12
Úpravy ustanovení upravujúcich účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní a v následných povoľovacích konaniach boli do značnej miery prepracované. Z tohto dôvodu obsahuje novelizačný bod 14 úplné znenie paragrafov 24 a 25.
K oslabeniu procesného postavenia verejnosti a dotknutej (podľa súčasného znenia zákona zainteresovanej verejnosti) vôbec neprišlo, práve naopak. Zavádza sa nový prvok možnosť verejnosti uplatniť mimoriadny opravný prostriedok v konaniach podľa tohto zákona v tých prípadoch, ak nebola účastníkom konania. Výsledok tohto konania - rozhodnutie môže neúčastník konania prostredníctvom časovo následných opravných prostriedkov napadnúť. Týmto doplnením sa zabezpečuje dôsledné prevzatie čl. 11 ods. 1 smernice EIA, pričom táto výhrada bola súčasťou formálneho oznámenia.
Pôvodné ustanovenia § 24 28 pomerne komplikovane upravovali definície „zainteresovanej verejnosti“ a toho, kto všetko medzi ňu patrí a za akých podmienok sa stáva účastníkom následného povoľovacieho konania.
Navrhované znenie zadefinovaním pojmu „verejnosť“ a „dotknutá verejnosť“ v § 3 nahrádza doterajšie pomerne komplikované vymedzenia. Preto sa doterajšie ustanovenia menia v prospech podrobnejšej úpravy procesného postavenia verejnosti a dotknutej verejnosti v konaniach podľa tohto zákona a taktiež v následných povoľovacích konaniach. V § 24 ods. 4 je upravená spomenutá možnosť doručiť k neprávoplatnému rozhodnutiu odvolanie aj v prípade subjektu, ktorý nebol dovtedy účastníkom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov. Upravuje sa tak ďalší zo spôsobov, akým sa je možné v rámci konania prihlásiť o pozíciu dotknutej verejnosti.
Všetky úpravy boli vykonané v súlade s požiadavkami formálneho oznámenia Európskej komisie a taktiež s požiadavkami Aarhuského dohovoru, ktorý Slovenská republika ratifikovala predpísaným spôsobom, a ktorého je zmluvnou stranou. Jednou z povinností SR v tomto zmysle je aj úprava vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru a s priznanými právami verejnosti vo vzťahu k vymedzeným konaniam týkajúcim sa životného prostredia.
§ 24 v tomto zmysle obsahuje v prvom odseku informačnú povinnosť príslušného orgánu vo vzťahu k verejnosti; komunikačnými kanálmi je najmä webové sídlo, prípadne úradná tabuľa. V tejto súvislosti upozorňujeme, že nie každý z príslušných úradov svoju vlastnú úradnú, verejnosti kedykoľvek prístupnú úradnú tabuľu (napr. MŽP SR nemá) a preto z hľadiska časovo neobmedzenej informovanosti počas vymedzeného obdobia považujeme za najvhodnejšie webové sídla internetové stránky príslušných úradov. Odsekom 2 sa zabezpečuje dotknutej verejnosti právo na účasť v konaniach podľa tohto zákona aj v následných povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov. Predpokladom pre účasť v konaní je zainteresovanie sa v konaní niekým z verejnosti podaním jednej z foriem písomného stanoviska, obsahujúcom zároveň náležitosti podľa ods. 4, tak aby bolo možné identifikovať nositeľa (tvorcu) písomného stanoviska ako konkrétnu verejnosť, ktorá nasledovne nadobúda v konaní postavenie účastníka konania.
Z predchádzajúceho znenia zákona sa viac menej preberajú ustanovenia bližšie definujúce občiansku iniciatívu, ako jedného z členov verejnosti. Rozširujú a precizujú sa ale ustanovenia o spôsobe kreovania splnomocnenca občianskej iniciatívy, možnosti jeho odstúpenia, odvolania a nahradenia splnomocnenca.
K bodu 13
Vypustenie § 24a a 24b je odôvodnené novo navrhovanou úpravu postavenia verejnosti v § 24 a 25 a zároveň prebratím definície pojmov „verejnosť“ a „dotknutá verejnosť“ priamo zo smernice EIA. Nie je potrebné špecifikovať postavenie jednotlivých členov dotknutej verejnosti odlišne od úpravy v smernici.
K bodu 14
Vzhľadom na špecifické postavenie dotknutej verejnosti ako účastníka konania sa v zhode so súčasným stavom, čo sa týka následných povoľovacích konaní, v odseku 1 stanovuje procesné postavenie dotknutej verejnosti ako účastníka konania. Nevyžaduje sa súhlas dotknutej verejnosti na zastavenie konaní, ktoré inicioval navrhovateľ práve z dôvodu špecifického postavenia verejnosti, presadzujúcej svoje požiadavky z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a z dôvodu, že zastavenie konania sa zväčša týka skutočností súvisiacich len s navrhovateľom. V prípade účasti väčšieho počtu subjektov (viac ako 20) zo strany dotknutej verejnosti na konaní sa umožňuje doručenie písomností tejto dotknutej verejnosti verejnou vyhláškou. Upravuje sa tiež spôsob, akým sa doručenie verejnou vyhláškou vykoná.
K bodu 15
Vypúšťajú sa § 26 28, pretože navrhovaná úprava postavenia verejnosti v § 24 a 25 v sebe zahŕňa riešenie záležitostí upravených vypúšťanými paragrafmi, prípadne išlo o ustanovenia, ktoré sa po novej úprave ukázali ako nadbytočné.
Konkrétne, vzhľadom na skoncentrovanie definičných znakov verejnosti a zainteresovanej verejnosti do všeobecných pojmov a následne do paragrafov 24 a 25, pokiaľ ide o posudzovanie navrhovanej činnosti na životné prostredie, sa nadbytočná úprava definičných znakov časti zainteresovanej verejnosti (občianskeho združenia a mimovládnej organizácie) uvedená v § 26 27 zo zákona vypúšťa. Obsah § 27a je uvedený v § 24 a 25 a priebežne v jednotlivých ustanoveniach zákona. Úprava postavenia verejnosti je obsiahnutá najmä v dvoch hlavných paragrafoch 24 a 25). Z tohto dôvodu nie je potrebné súhrnné ustanovenie, obsahujúce vo všeobecnosti práva verejnosti, nachádzajúce sa priebežne v jednotlivých ustanoveniach zákona, kde tieto práva majú svoje konkrétnejšie vyjadrenie. Deklaratórne a duplicitné vyjadrenie týchto práv nie je tomto prípade potrebné. Obsah § 28 je prevzatý do § 25 ods. 1.
K bodu 16
Oproti doterajšej úprave zisťovacieho konania dochádza k najväčšej zmene v tom, že aj v prípade zmien navrhovaných činností sa v zisťovacom konaní nebude predkladať zámer ale len oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. Ustanovenie § 29 obsahuje v odsekoch 5 9 špecifiká zisťovacieho konania týkajúceho sa zmeny navrhovanej činnosti. Ďalšie ustanovenia spresňujú procesný rámec samotného zisťovacieho konania, jeho výsledok, oznamovanie rozhodnutia a jeho právne následky napr. v odseku 12 sa navrhovateľovi na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania priamo udeľuje oprávnenie podať návrh na začatie konania o povolení činnosti, ktorú chce realizovať, pokiaľ príslušný orgán určil, že daná činnosť alebo zmena činnosti sa nebudú posudzovať.
Zahrnutie posudzovania zmien do zisťovacieho konania bola jedna z požiadaviek Európskej komisii, vyjadrená vo formálnom oznámení. Doterajšia procedúra podávania oznámenia o zmene a následného vyjadrenia príslušného orgánu, či ide o takú zmenu, ktorá odôvodňuje vykonanie posudzovania vplyvov, prípadne zisťovacieho konania je podľa názoru Komisie nedostatočná, pretože nahrádza samotné zisťovacie konanie. Preto bol doterajší proces takmer bezo zmien prevzatý do zisťovacieho konania s istými špecifikami, snažiacimi sa docieliť, aby v prípade oznamovaných zmien nešlo o rovnako náročnú procedúru ako v prípade zisťovacieho konania ešte nepovolených navrhovaných činností.
K bodu 17
Pôvodný obsah § 19 sa z hľadiska lepšieho usporiadania zákona presúva do novovytvoreného § 29a a do § 20 sa doplnili základné procesné pravidlá vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu a posudzovaniu vplyvov navrhovaných činností. Novo vložený § 29a do značnej miery preberá obsah ustanovenia pôvodného § 19, pričom sa názvom ustanovenia zdôrazňuje, že upravuje hlavné hľadiská na ktoré sa prioritne prihliada pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti a na aké konkrétne oblasti sa kladie hlavný dôraz počas celého procesu. K presunu ustanovenia o 11 paragrafov dopredu došlo najmä z dôvodu procesne presnejšieho zaradenia paragrafu. Posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie sa totiž začína podľa jeho definície v § 3 a aj podľa smernice momentom rozsahu hodnotenia a z tohto dôvodu bol vložený pred ustanovenie, upravujúce rozsah hodnotenia akési všeobecné ustanovenie, upozorňujúce v odseku 1 na hlavné smery zamerania príslušného orgánu pri posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.
K bodu 18
K § 30 V § 30 ods. 1 sa dopĺňa informačná povinnosť príslušného orgánu vo vzťahu k dotknutej verejnosti a ostatným orgánom zúčastneným v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti, ktorým príslušný orgán doručí rozsah hodnotenia. Všeobecná informovanosť verejnosti sa zabezpečí zverejnením rozsahu hodnotenia na internetovej stránke príslušného orgánu. Konkrétne ide o stránku
http://enviroportal.sk/
, čo je informačný portál
rezortu MŽP SR. Údaje týkajúce sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie
v časti „Environmentálne témy“ŕ „Starostlivosť o ŽP“ ŕ
Posudzovanie vplyvov na ŽP
(EIA/SEA)
“.
V § 30 ods. 1 sa sprehľadňuje formou usporiadania do písmen systém lehôt dokedy príslušný orgán navrhovateľovi doručiť rozsah hodnotenia v závislosti od toho, o aký typ posudzovania sa jedná.
Meniace sa pomery v území, kumulatívne vplyvy iných činností a možná aktualizácia navrhovanej činnosti patria medzi významné dôvody odôvodňujúce potrebu časového ohraničenia platnosti rozsahu hodnotenia, ktorá bola v § 30 ods. 4 stanovená trojročnou lehotou odo dňa určenia rozsahu hodnotenia príslušným orgánom, pričom tento dátum je uvedený priamo v rozsahu hodnotenia. Po uplynutí trojročnej lehoty rozsah hodnotenia stráca platnosť bez možnosti predĺženia doby jeho platnosti. Možnosť inak stanovenej doby platnosti rozsahu hodnotenia sa ponechala pre jej určenie v časovom harmonograme rozsahu hodnotenia.
K § 31 Doteraz zavedený názov § 31 sa nahrádza formulačne výstižnejším, zdôrazňujúcim obsah dokumentu, ktorý podáva súhrnnú správu o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. V správe o hodnotení činnosti sa teda nehodnotí navrhovaná činnosť sama o sebe, ako to môže pôsobiť na základe doterajšieho znenia názvu ustanovenia. Pôvodné znenie názvu sa zavádza v odseku 1 už len ako legislatívna skratka.
Pôvodný odsek 1 sa navrhovanou novelizáciou rozdeľuje na dva. Prvý odsek vymenúva základné náležitosti správy o hodnotení navrhovanej činnosti na životné prostredie, na ktoré je povinný sa navrhovateľ pri vypracovaní správy zamerať. V ustanovení § 31 ods. 1 sa zároveň dopĺňajú v porovnaní s doteraz platným znením slová „alebo jej zmeny“, čím sa zároveň vyjadruje, že správa o hodnotení sa vypracúva ako pri navrhovanej činnosti, tak samostatne aj pri jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov.
Dôvodom úpravy odseku 2 je rôzny charakter navrhovaných činností. Predpokladá sa, že pri tých obsahových častiach správy o hodnotení, uvedených v prílohe č. 11 k zákonu, ktoré sa nemôžu nijakým spôsobom dotýkať konkrétnej navrhovanej činnosti (napr. ak navrhovaná činnosť preukázateľne nemá žiadny vplyv na paleontologické a archeologické náleziská) sa v správe o hodnotení len stručne uvedie poznámka o tom, že navrhovaná činnosť takýto vplyv nemá.
Odsek 4 rieši dopĺňanie neúplnej správy o hodnotení. Dopĺňa sa doň ustanovenie, že pri vyzvaní navrhovateľa na doplnenie určí príslušný orgán zároveň lehotu, v ktorej majú byť chýbajúce náležitosti zo strany navrhovateľa do správy o hodnotení doplnené. Táto lehota by mala byť zo strany príslušného orgánu určená tak, aby mal navrhovateľ dostatok času doplniť chýbajúce náležitosti správy o hodnotení a zároveň tak aby nedochádzalo k nadbytočným prieťahom v samotnom procese posudzovania vplyvov.
V odseku 5 sa zjednodušuje spôsob doručenia, pričom stačí v porovnaní s doterajším stavom doručiť správu o hodnotení raz v elektronickej podobe a raz v písomnej podobe.
K bodu 19
Doplnením § 32 ods. 1 sa rozširuje informovanosť verejnosti všeobecne zverejnením informácie o nepotrebnosti vypracovania správy o hodnotení pri splnení stanovenej podmienky na internetovej stránke príslušného orgánu (bližšie je uvedená v prvom odseku odôvodnenia novelizačného bodu 19) a zároveň špeciálne sa informuje dotknutá verejnosť, ktorej bude táto informácia zo strany príslušného orgánu doručená. Uvedené posilnenie informačných práv verejnosti, ktorým zodpovedá na druhej strane informačná povinnosť príslušného orgánu, je plne v súlade s požiadavkami a cieľmi smernice EIA ako aj Aarhuského dohovoru.
K bodu 20
§ 33 ods. 1 sa dopĺňa o zabezpečenie informovania mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia (ďalej len „MVO“), v prípade ak táto podala podnet podľa § 19 zákona. Takejto mimovládnej organizácii príslušný orgán správu o hodnotení doručí, pričom MVO následne možnosť podať stanovisko k jej obsahu. Uvedené posilnenie informačných práv časti dotknutej verejnosti je v súlade s požiadavkami častí Aarhuského dohovoru upravujúcich informovanie verejnosti.
K bodu 21
Úpravou záverečnej časti § 34 ods. 1 sa posilňuje sa postavenie verejnosti jednak skonkrétnením pôvodne uvedeného „v mieste obvyklého miesta“ na úradnú tabuľu obce a webové sídlo a zároveň tým, že obec bude povinná vo vzťahu k informovaniu o doručenej správe o hodnotení zverejniť aj informáciu o lehote na podávanie pripomienok a mieste, kde je možné tieto pripomienky podať.
K bodu 22
Z § 35 sa vypúšťa pôvodné znenie odseku 3, upravujúce špecificky právo (možnosť) zainteresovanej verejnosti podať pripomienky k správe o hodnotení, pričom všeobecné právo verejnosti na podanie týchto pripomienok je uvedené v § 35 ods. 2. Doterajšie znenie nepresne a duplicitne upravovalo právo verejnosti na podanie pripomienok k záverečnému zhrnutiu. V tejto súvislosti postačuje znenie odseku 2. V odseku 3 sa upravuje možnosť mimovládnych organizácií podať pripomienky k správe o hodnotení činnosti, pretože v zmysle doplnenia § 33 ods. 1 sa stáva jedným zo subjektov, ktorým sa správa o hodnotení činnosti doručuje po splnení podmienky, že mimovládna organizácia podala podnet podľa 20. Nakoľko však mimovládna organizácia nepatrí medzi subjekty, ktoré musia zaujať písomným stanoviskom názor na správu o hodnotení, nestačí len prosté doplnenie mimovládnej organizácie ako subjektu práv do odseku 1. Mimovládna organizácia zároveň možnosť vyjadriť sa k celej
správe o hodnotení, nielen k jej záverečnému zhrnutiu ako všetka ostatná verejnosť, a preto nestačí prosté doplnenie mimovládnej organizácie ani do odseku 2. Pre túto špecifickú situáciu sme sa rozhodli upraviť doterajšie znenie odseku 3.
K bodu 23
Dopĺňa sa výpočet možností, v ktorých je potrebné zabrániť duplicitnému vypracovaniu dokumentácie jednou a tou istou osobou o oznámenie o zmene, pretože oznámenie o zmene sa na základe zmien vykonaných v § 29 stáva súčasťou zisťovacieho konania. Súčasťou zisťovacieho konania je aj zámer, ktorý je v súčasnom znení novelizovaného ustanovenia tou náležitosťou, ktorá podlieha režimu obmedzenia súbehu rôznych typov dokumentácie vypracovaných jednou a tou istou osobou
K bodu 24
Do obsahových náležitostí posudku, uvedených v § 36 ods. 6 sa dopĺňa spresnenie návrhov a opatrení súvisiacich s prípravou, realizáciu a ukončením činnosti, ak je toto ukončenie bezprostredne spojené so sanáciou, likvidáciou alebo rekultiváciou navrhovanej činnosti. Dôvodom tohto doplnenia je plné zosúladenie slovenskej legislatívy so smernicou EIA.
K bodu 25
Vypustenie legislatívnej skratky v § 36 ods. 7 je odôvodnené skutočnosťou, že v prípade tohto ustanovenia vyjadruje legislatívna skratka „záverečné stanovisko“ len „návrh záverečného stanoviska“ a nie jeho skutočnú a záväznú podobu. Z tohto dôvodu navrhujeme legislatívnu skratku zaviesť až v ustanovení § 37 ods. 1.
K bodu 26
K § 37
Významnou zmenou oproti súčasnému stavu je posilnenie právnych účinkov a záväznosti záverečného stanoviska, ktoré sa z polohy nezáväzného výsledku procesu posudzovania stáva rozhodnutím. Doteraz so záverečným stanoviskom bola spojená len povinnosť doložiť ho ako jeden z podkladov pre následné povoľovacie konanie, pričom povoľujúci orgán bol len „povinný zohľadniť záverečné stanovisko“. Právoplatné záverečné stanovisko oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania. Preto sa zmenilo ustanovenie upravujúce záverečné stanovisko tak, že v odseku 1 ho podrobnejšie špecifikuje z hľadiska procesu, ktorý
predchádza jeho vydaniu, formy (ide o rozhodnutie) a právneho následku spojenému s právoplatným záverečným stanoviskom. Dňom nadobudnutia právoplatnosti vzniká totiž navrhovateľovi oprávnenie na podanie žiadosti o začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene a to v totožnom variante, aký bol v záverečnom stanovisku odsúhlasený.
Odsek 2 podrobnejšie špecifikuje s kým príslušný orgán prerokuje návrh záverečného stanoviska.
V treťom odseku sa ustanovila 30 dňová lehota na vydanie záverečného stanoviska. Lehota začína plynúť deň nasledujúci po dni doručenia odborného posudku.
Odsek 4 upravuje špecifický prípad, kedy sa v priebehu posudzovania identifikujú pravdepodobne závažné nepriaznivé vplyvy na sústavu chránených území. V takomto prípade sa osloví štátny orgán ochrany prírody a krajiny aby identifikoval variant s najmenším pravdepodobne významným nepriaznivým vplyvom. Tento variant sa následne schváli v záverečnom stanovisku ale len vtedy, ak navrhovateľ v dobe pred vydaním povolenia dostatočne hodnoverne preukáže vykonanie kompenzačných a nápravných opatrení stanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny a zároveň schválenie takejto navrhovanej činnosti vládou Slovenskej republiky.
Ďalšie odseky upravujú formu záverečného stanoviska, v ktorom sa vyjadrí popri samotných vplyvoch navrhovanej činnosti obsiahnutých v hodnotení súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou činnosťou z pohľadu jej možných vplyvov na životné prostredie, realizačné podmienky z pohľadu životného prostredia a v prípade súhlasu aj odporúčaný realizačný variant a rozsah poprojektovej analýzy, zameriavajúcej sa na reálne vplyvy existujúcej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a kumulatívne vplyvy.
Platnosť záverečného stanoviska je sedem rokov odo dňa jeho vydania.
Dopĺňa sa možnosť súdneho prieskumu záverečného stanoviska, čo bola jedna z požiadaviek formálneho oznámenia.
K § 38
Garancie rešpektovania závažnosti procedúry posudzovania vplyvov a jej výsledku pre celý následný povoľovací proces k navrhovanej činnosti sa popri povýšení tohto výstupu (záverečného stanoviska, ale aj rozhodnutia zo zisťovacieho konania) na záväzné rozhodnutie presadzujú cez nové ustanovenia § 38. Je to súčasne spôsob reakcie na požiadavky zabezpečiť integrované riešenie všetkých environmentálnych aspektov navrhovanej činnosti v rámci jedného konania. Previazanie procesov upravených zákonom EIA s povoľovacími procesmi tak, aby nebolo možné v priebehu povoľovacieho konania vykonávať také zmeny v projekte navrhovanej činnosti, ktoré by mohli mať také vplyvy na životné prostredie, že by si vyžadovali samostatné posúdenie, bola jedna z kľúčových požiadaviek formálneho oznámenia. Ustanovenia § 38 sa ju snažia naplniť, pričom sa využívajú ustanovenia doterajšieho znenia zákona, doplnené o nové
ustanovenia. Tieto ustanovenia nie nepriamymi novelami iných zákonov, zabezpečujú z hľadiska posudzovania vplyvov to, aby v priebehu povoľovacieho konania do jeho ukončenia nedochádzalo k povoľovaniu takých navrhovaných činností alebo ich zmien, ktoré by neboli dopredu posúdené z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.
V odseku 1 sa ukladá navrhovateľovi povinnosť rešpektovať rozhodnutie zo zisťovacieho konania a záverečné stanovisko pri vypracúvaní návrhu na začatie povoľovacieho konania.
Odsek 2 všeobecne určuje všetkým povoľujúcim orgánom informačné povinnosti, tak ako ich vyžaduje smernica aj jednotlivé body formálneho oznámenia Európskej komisie.
Odsek 3 obsahuje ustanovenie zakazujúce vydať povolenie na takú navrhovanú činnosť, ktorá mala byť posúdená v zmysle zákona o EIA, v skutočnosti však posúdená nebola, resp. navrhovateľ nepredložil pri začatí povoľovacieho rozhodnutie, ktorým by sa táto skutočnosť overila.
V odsekoch 4 10 sa upravuje inštitút záverečného stanoviska vo vzťahu k návrhu na začatie povoľovacieho konania a jeho právnych následkov. Záverečným stanoviskom príslušný orgán overuje zhodu návrhu na začatie povoľovacieho konania s výsledkom posudzovania vplyvov príp. s podmienkami uplatnenými v rámci zisťovacieho konania. Zhoda sa potvrdí alebo nepotvrdí vydaným záväzným stanoviskom príslušného orgánu. Prípadná nezhoda sa v záväznom stanovisku tiež uvedie, pričom sa navrhovateľ upozorní na pretrvávajúce zákonné povinnosti, obzvlášť na povinnosť predloženia oznámenia o zmene, pokiaľ príslušný orgán identifikoval pri preskúmavaní žiadosti o povolenie zmenu navrhovanej činnosti v porovnaní s navrhovanou činnosťou, ktorá bola predmetom posúdenia.
V odseku 12 sa stanovuje povoľujúcemu orgánu povinnosť zaslania výstupu z povoľovacieho konania príslušnému orgánu pre kontrolu a pre následnú kontrolu výstupov bližšie upravenú v § 39
K § 39 Znenie § 39 vychádza zo súčasného znenia § 39, upravil sa výstižnejší názov a tesnejšia väzba požiadaviek príslušného orgánu a všetkých realizačných fáz navrhovanej činnosti, tak aby sa dosiahol súlad so smernicou o EIA.
K bodu 27
Doplnenie zmien navrhovaných činností do rozsahu predmetu posudzovania cezhraničných vplyvov.
K bodu 28
Odstránenie legislatívno-technického nedostatku, spočívajúceho v tom, že druhá a tretia časť zákona upravujú priebeh posudzovania vplyvov strategických dokumentov a navrhovaných činností na životné prostredie a nie prvá a druhá časť zákona.
K bodu 29
Odstraňovanie nedostatku predošlej úpravy, Príloha č. 14 vychádza z Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice prijatý v Espoo (Fínsko) 25. februára 1991 (tzv. Espoo dohovor), ktorého náplňou nie strategické dokumenty ale len navrhované činnosti. Preto sa vypúšťajú strategické dokumenty z ustanovenia § 41 ods. 3.
K bodu 30
V § 44 ods. 1 sa poskytovanie informácii dotknutej strane ministerstvom posúva do čo najskoršieho časového momentu. Nebude musieť čakať na doručenie zámeru, stačí ak sa akýmkoľvek spôsobom dozvie, že sa navrhovaná činnosť s predpokladanými cezhraničnými vplyvmi na životné prostredie plánuje realizovať.
K bodu 31
Zmena vnútorného odkazu z dnes uvedeného § 42 ods. 2 na navrhovaný § 44 ods. 2 súvisí s tým, že § 44 je o posudzovaní navrhovaných činností, zatiaľ čo § 42 bol o posudzovaní strategických dokumentov. Do rozsahu poskytovaných údajov sa v súlade so smernicou EIA vkladá aj obsah správy o hodnotení podľa § 31 ods. 1 a 2.
K bodu 32
Do ustanovenia § 46 sa dopĺňa poskytnutie informácií o názve a adrese orgánu, ktorému je možné posielať pripomienky. Toto doplnenie je predpokladom realizácie existujúceho ustanovenia o možnosti predkladať pripomienky.
K bodu 33
Konzultácie s dotknutou stranou sa uskutočňujú len v prípade jej záujmu, preto sa § 47 ods. 1 formulačne musel zladiť s odsekom 2. Výzva na uskutočnenie konzultácii sa nahradzuje požiadaním dotknutej strany, aby sa vyjadrila, či záujem o konanie konzultácií ohľadom
konkrétnej navrhovanej činnosti alebo nie. Dnes platná úprava v § 47 ods. 2 totiž v platnom znení predpokladá konštrukciu v prípade dotknutej strany „ak prejaví záujem o konzultácie“, preto sa ustanovenie odseku 1 zosúladilo so znením odseku 2.
K bodu 34
Účelom doplnenia ustanovenia § 47 ods. 2 je spresnenie tohto ustanovenia, ktoré preberá ustanovenie čl. 7 ods. 4 EIA smernice do slovenského právneho poriadku.
K bodu 35
Lepšia informovanosť dotknutej strany, vrátane informovanosti verejnosti dotknutej strany, uvedená v § 48 ods. 2 slúži na zaistenie jej efektívnej účasti v konaní aj jeho výsledkami, obsahujúcimi záležitosti uvedené v § 48 ods. 1. § 48 ods. 1 preberá čl. 8 smernice EIA a garantuje, že pripomienky verejnosti dotknutej Strany, ako aj výsledky cezhraničných konzultácií sú v procese vyhodnotené.
K bodu 36
Ustanovenia § 51 a 52 boli nanovo preformulované kvôli prehľadnosti a precizácii, ktorá je reakciou na aplikačnú prax, ako aj požiadavky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z jej medzinárodných záväzkov v tejto oblasti upravených najmä smernicou EIA.
K bodu 37
Logické premiestnenie ustanovenia týkajúceho sa určovania príslušnosti orgánu do všeobecného základného ustanovenia o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.
K bodu 38
Úpravy kompetencií ministerstva vyplývajúce z aplikačnej praxe si vyžiadali doplnenie činnosti ministerstva o metodickú činnosť a vydávanie usmernení poskytovanie odbornej pomoci pri aplikácii zákona. Ďalšie písmená reagujú na zmeny vyvolané touto novelou a upravujú vnútorné odkazy.
K bodu 39
Ministerstvo sa stáva odvolacím orgánom vo veciach, kde na prvom stupni bude rozhodovať okresný úrad v sídle kraja. Táto úprava súvisí s presunom režimu rozhodovacej činnosti podľa zákona EIA pod správny poriadok a súčasnou potrebou jasne určiť kto bude odvolacím orgánom.
K bodu 40
Úpravy kompetencií okresného úradu v sídle kraja reakciou na reformu v štátnej správe, zmenu kompetencií štátnych orgánov, zmenu ustanovení zákona a potreby zmeniť vnútorné odkazy a tiež potrebou doplniť ustanovenie o metodickej pomoci.
K bodu 41
Do kompetencií okresného úradu sa dopĺňa odborná pomoc pri výklade a aplikácii zákona. Táto požiadavka vplynula z aplikačnej praxe, kedy sa v praxi na okresné úrady obracali rôzni navrhovatelia so žiadosťami, pričom na základe súčasného právneho stavu bolo možné len veľmi náročné reagovať na uvedené požiadavky v súlade s úpravou kompetencií okresného úradu. Úprava v písmene e) je reakciou na zmenené znenie § 18.
K bodu 42
Do § 58 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorý vymedzuje rozsah tých údajov, ktoré by pri postupoch zverejňovania dokumentácií súvisiacich s posudzovaním vplyvov neboli zverejnené rôzne druhy utajovaných informácií, obchodné tajomstvá a podobne.
K bodu 43
Rieši sa vzťah k správnemu poriadku. Dochádza k pomerne významnej zmene oproti doterajšiemu stavu, pretože hlavné konania podľa tohto zákona vzťahujúce sa k navrhovaným činnostiam (zisťovacie konanie, konanie o vydaní záverečného stanoviska) budú podľa navrhovanej úpravy podliehať všeobecnej úprave uvedenej v správnom poriadku s istými odlišnosťami uvedenými v odseku 2 písm. b) f). Mimo režimu správneho konania budú naďalej tie procesné postupy, ktoré súvisia s posudzovaním vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie.
K bodu 44
Prechodné ustanovenia reakciou na novo prijaté povinnosti a procedurálne úpravy. Úprava prechodných ustanovení smeruje k tomu, aby nedochádzalo po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy k neefektívnemu predlžovaniu procesnej stránky posudzovania, k duplicitne vykonaným procesom a k zvýšeným výdavkom spojeným s týmito konaniami. Zároveň je snaha zachovať výsledky posudzovania vplyvov prijaté podľa doteraz platných postupov v čo najväčšej miere, pokiaľ to povaha konkrétneho štádia posudzovania dovoľuje.
K bodu 45
Upravuje sa transpozičný odkaz v súlade s legislatívnymi pravidlami.
K bodom 46 až 50
Zmeny v prílohe č. 8 vzhľadom na požiadavky Komisie zapracované do znenia zákona.
K bodu 51
Z prílohy 8a sa vypúšťajú body, ktoré sa skúmajú v ďalších fázach procesu povoľovania zmeny navrhovanej činnosti. Nie je potrebná ich duplicitná úprava.
K bodom 52 až 54
Spresnenie prílohy č. 12, ktorá obsahuje náležitosti Záverečného stanoviska, v nadväznosti na smernicu EIA a úpravy vykonané v zákone.
K bodu 55
Formálna úprava názvu.
K bodu 56
Upravuje sa transpozičná príloha tak, aby obsahovala aktuálne názvy preberaných smerníc v súlade s legislatívnymi pravidlami.
K článku II
K bodu 1 a 4: Ak sa územné konanie alebo stavebné konanie týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, je bezodkladne a do doby právoplatného ukončenia takéhoto konania nutné zabezpečiť zverejnenie kópie žiadosti o začatie takéhoto konania. Dostupnosť takejto informácie pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na práva verejnosti (napr. právo na priaznivé životné prostredie).
K bodu 2 a 5: Územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie vydané v konaní, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, musí byť štruktúrované tak, aby prehľadným spôsobom poskytovalo požadované údaje, a to nielen v záujme jeho čitateľnosti, ale aj v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (najmä jej čl. 9 ods. 1).
K bodu 3 a 6: Doplnené v záujme uspokojenia informačných požiadaviek, ktoré ohľadom konaní a výsledkov konania - rozhodnutí s environmentálnym charakterom vznáša smernica EIA (čl. 9 ods. 1).
Bod 7 vypúšťa v § 117b neprípustné obmedzenie rozsahu odvolania. Uvedená požiadavka bola súčasťou formálneho oznámenia.
Novelizácia stavebného zákona v bode 8 reaguje na formu účasti orgánu EIA v povoľovacom konaní výlučne prostredníctvom záväzného stanoviska podľa § 38 zákona o EIA, ktorého obsah však nie je možné zosúlaďovať so záväznými stanoviskami iných dotknutých orgánov v povoľovacom konaní, pretože jeho základným obsahom je nielen potvrdenie súladu návrhu pre povoľovacie konanie s výstupom procesu EIA alebo je aj konečným výstupom vo veciach životného prostredia. V povoľovacích procesoch sa posilňuje účasť verejnosti a súčasťou týchto zmien je aj zlepšenie jej informovanosti. Verejnosť taktiež možnosť podať odvolanie voči výstupu z konania upraveného stavebným poriadkom (územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu, kolaudačnému rozhodnutiu), aj v prípade ka nebola účastníkom konania. Takáto možnosť zapojenia sa verejnosti do konania bola súčasťou formálneho oznámenia Európskej komisie.
K bodu 9: Prechodné ustanovenie rozširuje možnosť podať odvolanie neúčastníkmi povoľovacieho konania aj proti rozhodnutiam, ktoré v čase predpokladaného nadobudnutia účinnosti zákona ešte nenadobudli právoplatnosť.
K bodom 10 a 11 Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do stavebného zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozičnú prílohu.
K článku III
K bodu 1
Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre začatie konania.
K bodom 2 a 3:
Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť požadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania a záverečného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zákona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.
K bodom 4 a 5:
Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozičnú prílohu.
K článku IV
K bodom 1 až 8
Novelizáciou banského zákona sa v bode 1 sa z § 27 ods. 15 odstraňuje podmienka začať dobývanie v lehote 180 dní od ukončenia posudzovania vplyvov, pretože konečným výstupom posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je samotné povolenie na ťažbu ale len záverečné stanovisko, oprávňujúce podať žiadosť o príslušné povolenie. Prípadné prerušenie následného povoľovacieho konania by mohlo túto zákonom stanovenú povinnosť znemožniť bez toho aby sa navrhovateľ dopustil vedome protizákonného konania. Uvedená lehota tiež nepočíta s dôslednou prípravou navrhovateľa na konanie a dôslednú prípravu podkladov, potrebných pre začatie konania.
Zverejnenie rozhodnutia a dostupnosť požadovaných informácií pre verejnosť prostredníctvom úradnej tabule, prípadne aj webového sídla znamená vytvorenie reálnych možností aktívnej participácie širokej verejnosti a zástupcov zainteresovanej verejnosti v takomto konaní, ktorého výstup môže mať dopad na právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. Obzvlášť dostupnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania a záverečného stanoviska umožňuje verejnú kontrolu rešpektovania úzkej vzájomnej nadväznosti ako aj podmienenosti konania o určenie dobývacieho priestoru, ako povoľujúceho konania v zmysle § 38 navrhovanej novely zákona o EIA, s priebehom a výsledkami konaní podľa zákona EIA.
Vzhľadom na požiadavky uvedené vo formálnom oznámení sa časť postupov upravených smernicou EIA prebrala doplnením v čl. II aj do banského zákona. Na základe uvedeného doplnenia je potrebné preto doplniť transpozičný odkaz aj transpozičnú prílohu.
K článku V
K bodu 1
Vzhľadom na úpravu § 37 ods. 4 sa dopĺňa kompetencia aj pre orgány ochrany prírody a zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánu ochrany prírody na uzatvorenie dohody o určení rozsahu hodnotenia podľa osobitného predpisu (zákona EIA). V súvislosti s týmto doplnením sa tiež dopĺňajú nové dve poznámky pod čiarou odkazujúce na konkrétne ustanovenia zákona EIA.
K bodu 2
Odborné stanovisko vydávané podľa § 28 sa na základe navrhnutej zmeny bude vydávať ako rozhodnutie podľa správneho poriadku. Dôvodom tejto zmeny je možnosť poskytnutia dostatočne účinnej obrany dotknutej verejnosti voči výsledku tohto rozhodnutia a to ako v rámci odvolacieho konania, tak prostredníctvom napadnutia právoplatného odborného stanoviska na súde. V niektorých prípadoch môže totiž ísť o záverečný úkon v oblasti posudzovania
pravdepodobne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na sústavu chránených území. Voči takémuto typu rozhodnutia, zakladajúcemu v oblasti ochrany prírody a krajiny a tzv. „zelenej EIA“ pomerne vážne právne následky, mal existovať dostatočne účinný nástroj, prostredníctvom ktorého by mala možnosť verejnosť vyjadriť svoj názor, pričom tento názor bude predmetom skúmania nezávislého orgánu.
K bodu 3
Upravuje sa forma doručovania verejnou vyhláškou v zákone o ochrane prírody zhodne so zákonom EIA. Ide o tie prípady, kedy účastníctvo v konaní podľa zákona o ochrane prírody vyplýva z ustanovení zákona o EIA a zároveň počet účastníkov je vyšší ako 20.
K bodu 4
V nadväznosti na vykonané zmeny sa upravujú aj prechodné ustanovenia.
K článku VI
K bodu 1
Ustanovenie by malo prispieť k pružnejšiemu vydávaniu rozhodnutí podľa atómového zákona v prípadoch, ktoré zjavne nie zmenami podľa zákona o EIA a nemôžu mať žiadny významný vplyv na životné prostredie (administratívne zmeny, školenia a podobne).
K bodu 2
Úprava tretej vety § 8 ods. 3 je v súlade so znením posledných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdneho dvora a Compliance Committee Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, k spravodlivosti a k rozhodovaniu v záležitostiach životného prostredia. Vo vzťahu k účastníctvu v konaní tieto rozsudky smerujú k zrušeniu obmedzení v účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch. Navrhovaná novelizácia smeruje k splneniu uvedeného záveru. Obmedzenie prístupu k citlivým informáciám vyskytujúcim sa v bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení zostáva nedotknuté, upravuje sa len vnútorný odkaz na konkrétne ustanovenia zákona.
K bodu 3
Vzhľadom na to, že atómový zákon obsahuje časť ustanovení, ktoré čiastočne preberajú ustanovenia smernice EIA, do návrhu zákona sa dopĺňa transpozičný odkaz ako aj príloha k smerniciam upravujúcim posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
K článku VII
Navrhuje sa taký dátum nadobudnutia účinnosti, aby bola daná dostatočná legisvakančná lehota na oboznámenie sa s obsahom navrhovaných zmien pred ich zavedením do aplikačnej praxe.
V Bratislave 2. júla 2014
Robert Fico v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Žiga v.r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky