Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Slovenská právna úprava, ako aj európske smernice, kladú veľký dôraz na zabezpečenie celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, a to z pochopiteľného dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa moderných poznatkov lekárskej vedy a prevencie potenciálneho poškodenia pacientov. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. Zdravotnícki pracovníci sú povinní sa sústavne vzdelávať v zmysle § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je doplnený nariadením vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, s účinnosťou od 1. júla 2010. Zákon č. 578/2004 Z. z. definuje sústavné vzdelávanie ako priebežné obnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania.

Zdravotnícky pracovník si túto povinnosť plní napĺňaním jednotlivých zložiek sústavného vzdelávania, ktoré sú definované v nariadení vlády SR č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

Podľa Smernice Slovenskej lekárskej komory o sústavnom vzdelávaní sa hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva v päťročných cykloch odo dňa registrácie v Slovenskej lekárskej komore.

Sústavné vzdelávanie lekára sa hodnotí výsledkom „splnil“, ak získal za hodnotené obdobie 250 kreditov.

Zámerom sústavného vzdelávania lekárov vo verejnom zdravotníctve je predovšetkým zvyšovanie ich odbornej spôsobilosti, rozširovanie ich teoretických a praktických zručností, dopĺňanie nových vedných poznatkov v oblasti zdravotníctva, aby svoju prácu mohli vykonávať na vysoko kvalifikovanej a profesionálnej úrovni na základe potrieb, ktoré vyžaduje prax v oblasti verejného zdravotníctva.

Na jednej strane je táto legislatívna povinnosť pre zdravotníckych pracovníkov nevyhnutná, na strane druhej je veľkým problémom vysoká finančná náročnosť. Splnenie podmienok sústavného vzdelávania vo výške 250 kreditov si vyžaduje absolvovanie početných školení, seminárov, kongresov. Účasť na odborných podujatiach zameraných na prezentáciu farmaceutického výrobku s účasťou výrobcu liekov sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie.

Lekári, ktorí majú postavenie samostatne zárobkovo činných osôb, si majú možnosť v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, náklady na vzdelávanie zahrnúť do svojich daňových výdavkov. Je demotivujúce a zároveň aj diskriminačné, že lekári, ktorí sú zamestnancami v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, možnosť zahrnúť si tieto náklady do základu dane nemajú.

Zámerom navrhovanej právnej úpravy je legislatívne zakotviť možnosť, aby si lekári v postavení zamestnancov, mohli výdavky a náklady potrebné na nadobudnutie svojej špecializácie zahrnúť do základu dane, a tým zároveň znížiť odvádzanú daň zo svojich príjmov, čo by im výrazným spôsobom uľahčilo splnenie si svojej zákonnej povinnosti.

Cieľom predkladanej právnej úpravy je aj reflektovať na situáciu mladých lekárov, na ktorých súčasná legislatíva kladie vysoké nároky ohľadne dosiahnutia ich špecializácie a certifikačných pracovných činností. Mladí lekári zväčša nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich vzdelávania, čo je aj podstatným dôvodom ich migrácie do zahraničia. Lekár bez požadovanej špecializácie nemôže samostatne vykonávať lekársku prax a stáva sa tak de facto lacnou a často zneužívanou pracovnou silou pre nemocnice na Slovensku. Tisíce mladých absolventov lekárskych fakúlt odišlo do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami, najmä pre nefunkčný systém špecializačnej prípravy.

Dôsledkom tejto migrácie je zhoršujúca sa veková štruktúra slovenských lekárov, a to najmä v nemocniciach. Súčasná legislatívna úprava v oblasti sústavného vzdelávania sa zdravotníckych pracovníkov je zo súčasného, ako aj z dlhodobého pohľadu neudržateľná a pre slovenské zdravotníctvo do značnej miery devastačná, na čo chce reflektovať predkladaná právna úprava.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

B.Osobitná časť

K čl. I

Dopĺňa sa nová položka nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníkov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkom (v zmysle zákona 578/2004 Z. z.). Daňovníci, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, si môžu znížiť základ dane o sumu, ktorú preukázateľne vynaložili na dosiahnutie ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka včítane