TABUĽKA ZHODY

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (skrátene nazývaná rámcová smernica o vode/RSV)

Právne predpisy Slovenskej republiky:

1. zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov;

2. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2/2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní, (Oznámenie č. 396/2010 Z. z.)

3. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z., o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona,

4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd,

5. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Článok

(Č,O,

V,P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok

(Č, §,

O, V, P)

Text

Zhoda

Poznámky

(27)

”Využiteľný zdroj podzemnej vody” označuje celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4, aby sa tak zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

§ 2

P: x)

x) využiteľným zdrojom podzemnej vody je celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v § 5 tak, aby sa zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov

Návrh novely zákona č. 364/2004 Z. z.

(30)

„Prioritné látky“ sú látky určené v súlade s článkom 16(2) a uvedené v prílohe X. Medzi takými látkami sú „prioritné nebezpečné látky“; ide o látky, ktoré sú určené v súlade s článkom 16(3) a (6), pre ktoré sa musia prijať opatreniav súlade s článkom 16 (1) a (8).

§ 2

P y)

Prioritnou látkou je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v ZOZNAME II prílohy č. 1, ktorá predstavuje významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia; medzi takéto látky

patria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie,

(31)

”Znečisťujúca látka” je akákoľvek látka schopná spôsobiť znečistenie, ide najmä o látky uvedené v prílohe VIII.

§ 2

P aa)

Znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1,

Návrh novely zákona č. 364/2004 Z. z.

(36)

„Kombinovaný prístup“ predstavuje obmedzovanie vypúšťaní a emisií do povrchových vôd v súlade s prístupom stanoveným článkom 10.

§ 2

P at)

kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd na základe najlepších dostupných techník (BAT) alebo príslušných hodnôt emisného limitu alebo pri difúznych vplyvoch regulácií, ak je to účelné, uplatňovanie najlepších environmentálnych postupov podľa osobitných predpisov,13a) ,

(40)

”Hodnoty emisného limitu” sú: množstvo vyjadrené pomocou určitých špecifických parametrov, koncentrácia a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Hodnoty emisného limitu môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16.

Hodnoty emisného limitu pre látky platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie. Pokiaľ ide o nepriame vypúšťanie do vôd, môže sa pri stanovovaní hodnôt emisného limitu pre uvažované zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí.

§ 2

P ab)

§ 36

O:10

ab)hodnotou emisného limitu je množstvo vyjadrené určitými špecifickými parametrami, napríklad množstvom, koncentráciou alebo úrovňou emisie, ktoré sa nesmú prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“); limitnú hodnotu znečistenia možno určiť aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok najmä pre látky identifikované ako prioritné látky a prioritné nebezpečné látky,

(10) Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí.

(4) Pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody možno v záujme ochrany vôd, vodných pomerov

Návrh novely zákona č. 364/2004 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej

1 3a) Napríklad zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

§ 5

O: 4

§ 5

O: 7

a regulácie emisií podľa zdôvodnenia určiť prípustné hodnoty znečistenia nižšie ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť prípustné hodnoty znečistenia pre ďalšie látky uvedené v prílohe 6.

(7)Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd sa oddelené zneškodňovanie priemyselných odpadových vôd z jednotlivých výrobných prevádzok priamo v mieste ich vzniku určí, ak sa tým zamedzí šíreniu špecifických ťažko odbúrateľných látok do prostredia

republiky č. 269/2010, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

(6)

Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

(a)uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu a neohrozovalo sa dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch, ktoré nie sú ovplyvnené týmito mimoriadnymi okolnosťami;

(b)podmienky, za ktorých možno deklarovať, že došlo k mimoriadnej situácii vrátane prijatia vhodných indikátorov, sú ustanovené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia;

(c)opatrenia, ktoré je potrebné realizovať v takýchto mimoriadnych situáciách, sú zahrnuté v programe opatrení a neohrozia obnovu kvality vody vodného útvaru, keď mimoriadne okolnosti pominú;

(d)účinky výnimočných alebo nepredvídateľných mimoriadnych okolností, sa každoročne preskúmajú a s ohľadom na dôvody ustanovené odsekom 4(a) sa podniknú všetky realizovateľné opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav vodného útvaru, aký bol pred mimoriadnou udalosťou, a

(e)súhrn účinkov okolností a opatrení, ktoré sa prijali alebo budú prijaté v súlade s odsekmi (a) a (d), bude zahrnutý v nasledujúcej aktualizácii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

§ 16

O 6

P:a)

„(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len „výnimočná okolnosť“) , ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:

1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,

2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,

3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,

4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru

Návrh novely zákona 364/2004 Z. z

podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,

5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedú v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,

(7)

Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

-neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

-sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka

a sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

(a)uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;

(b)dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sú vyhodnotia každých šesť rokov;

(c)dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú nadradeným verejným záujmom a/alebo prínos z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť je prevážený prínosom nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľným rozvojom, a

(d)prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia

§ 16

O: 6

P: b)

b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:

1. uskutočnia sa realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,

2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,

3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú nadradeným verejným záujmom alebo prínos z dosiahnutia cieľov podľa § 5 pre životné prostredie a spoločnosť je prevážený prínosom nových úprav alebo zmenami pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľným rozvojom, a

4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

Návrh novely zákona 364/2004 Z. z

(1)

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia

Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

§12

O 2

(2) V rámci vodného plánovania sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorého súčasťou sú plány manažmentu povodí, ktorými sú

a) Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí podľa § 11 ods. 4,

b) Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5.

(3) Súčasťou Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len "program opatrení")

(1)

Stratégie zabraňujúce znečisťovaniu vôd

Európsky parlament a rada prijmú konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, vrátane rizík pre vody využívané na odber pitnej vody. Príslušné opatrenia budú zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok, a v prípade prioritných nebezpečných látok určených článkom 2(30), na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov. Takéto opatrenia budú prijaté na základe návrhov predložených komisiou v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES bola transponovaná do aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) (v znení zákona č. 384/2009 Z. z. a zákona č. 134/2010 Z. z.) a do nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

Po uverejnení v Z. z. bol predpis notifikovaný

Pr. V

2. PODZEMNÁ VODA

2.3. Chemický stav podzemnej vody

2.3.1. U k a z o v a t e l e u r č u j ú c e chemický s t a v podzemných

vôd

Vodivosť

Koncentrácie znečisťujúcich látok

2.3.2. D e f i n í c i a d o b r é h o c h e m i c k é h o s t a v u podzemne j

vody

Prvky Dobrý stav

Všeobecné Chemické zloženie útvaru podzemnej vody

je také, že koncentrácie znečisťujúcich látok:

— nevykazuje žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo

iných prienikov, ako je špecifikované ďalej,

— nepresahuje normy kvality platné podľa iných

relevantných právnych predpisov spoločenstva

v súlade s článkom 17,

— nie sú také, aby viedli k nesplneniu

environmentálnych cieľov stanovených v článku 4

pre súvisiace povrchové vody, ani k významnému

zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality

takýchto útvarov, ani k žiadnemu významnému

poškodeniu suchozemských ekosystémov, priamo

závislých na útvare podzemnej vody.

Vodivosť Zmeny vodivosti nenaznačujú prienik slanej vody

alebo iných prienikov do útvaru podzemnej vody.

§16

O 9

(9) Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto požiadavky:

a) koncentrácie znečisťujúcich látok

1. nevykazujú žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov do podzemnej vody,

2. nepresahujú normy kvality ustanovené všeobecne záväzným predpisom

3. nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov podľa § 5 ods. 2 zákona pre súvisiace povrchové vody, ani k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takýchto útvarov a ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b) zmeny dlhodobých hodnôt celkovej mineralizácie podzemnej vody nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvarov podzemnej vody.

Návrh novely 418/2010 Z. z.

Pr. VIII

INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚ-CICH LÁTOK

1.Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.

2.Organofosforové zlúčeniny.

3.Organocínové zlúčeniny.

4.Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.

5.Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické toxické látky.

6.Kyanidy.

7.Kovy a ich zlúčeniny.

8.Arzén a jeho zlúčeniny.

9.Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.

10.Nerozpustné látky.

11.Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii (najmä dusičnany a fosforečnany).

12.Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu (merateľné pomocou ukazovateľov BSK, CHSK, atď.).

Príl. 1

ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

ZOZNAM I

INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1.Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.

2.Organofosforové zlúčeniny.

3.Organocínové zlúčeniny.

5.Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické toxické látky.

6.Kyanidy.

7.Kovy a ich zlúčeniny.

8.Arzén a jeho zlúčeniny.

9.Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.

10.Nerozpustné látky.

11.Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany.

12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu (merateľné pomocou

ukazovateľov BSK a CHSK).

LEGENDA:

V stĺpci (1):V stĺpci (3):V stĺpci (5):V stĺpci (7):

Č – článokN – bežná transpozíciaČ – článokÚ – úplná zhoda

O – odsekO – transpozícia s možnosťou voľby§ - paragrafČ – čiastočná zhoda

V – vetaD – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)O – odsekŽ – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani čast. ani úplná zhoda

P – písmeno (číslo)n.a. – transpozícia sa neuskutočňujeV – veta alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)

P – písmeno (číslo)n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)