1

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

1051

VLÁDNY NÁVRH

Zákon

z ..................... 2014,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 134/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 35/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 1 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:

„1) Čl. 1 ods. 3 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

1a) § 3 písm. e) zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 1 a 2 sa označujú ako odseky 2 a 3.

2.V § 1 ods. 2 písm. a) sa nad slovom „ekosystémov“ odkaz „1“ nahrádza odkazom „1b“.

2

Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1b.

3.V § 1 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4.“.

4.§ 1 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Tento zákon upravuje aj využívanie podzemnej vody alebo vody podľa § 3 ods. 5 odobranej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky (ďalej len preprava alebo prevod vody“) pri zachovaní ich prednostného určenia podľa § 3 ods. 4. Podzemnými vodami vo výlučnom vlastníctve štátu zostávajú všetky vody odobrané na účel podľa predchádzajúcej vety. Za prepravu alebo prevod vody sa nepovažuje zásobovanie obyvateľstva Slovenskej republiky pitnou vodou podľa § 3 ods. 4.“.

5.V § 2 písm. k) sa vypúšťajú slová „ktorá nie je hromadená v žumpách,“.

6.V § 2 písm. v) a w), § 31 ods. 4 písm. a) druhom bode, § 38 ods. 2 až 6, § 39 ods. 9 a § 74 ods. 1 písm. e) sa slová „obzvlášť škodlivé látky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „prioritné nebezpečné látky“ v príslušnom tvare.

7.V § 2 písmeno x) znie:

„x) využiteľným zdrojom podzemnej vody je celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v § 5 tak, aby sa zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov,“.

8.V § 2 písm. y) sa slová „ZOZNAME III“ nahrádzajú slovami „ZOZNAME II“.

9.V § 2 písmená aa), ab), ao), ap), as) a at) znejú:

„aa) znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1,

ab) hodnotou emisného limitu je množstvo vyjadrené určitými špecifickými parametrami, napríklad množstvom, koncentráciou alebo úrovňou emisie, ktoré sa nesmú prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“); limitnú hodnotu znečistenia možno určiť aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok najmä pre látky identifikované ako prioritné látky a prioritné nebezpečné látky,

ao) prahovou hodnotou je norma kvality podzemných vôd určená podľa § 4c,

ap) významným a trvalo vzostupným trendom je každý štatisticky a environmentálne významný nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa podľa § 4c určí potreba zvrátenia jeho trendu,

as) základnou úrovňou je priemerná hodnota meraná aspoň počas referenčných rokov 2007 a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd podľa § 4b ods. 2 písm. c) a § 13 ods. 3 písm. f) a ustanovených podľa všeobecne záväzného

3

predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. a), alebo ak ide o látky identifikované po uplynutí týchto referenčných rokov, počas prvého obdobia, pre ktoré je dostupné reprezentatívne referenčné obdobie monitorovaných údajov,

at) kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd na základe najlepších dostupných techník 3a) alebo príslušných hodnôt emisného limitu alebo pri difúznych vplyvoch regulácií, ak je to účelné, uplatňovanie najlepších environmentálnych postupov podľa osobitných predpisov,3b)

Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:

„3a) Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3b) Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

10.V § 4 ods. 2 písm. b) prvom bode sa nad slovo „vodu“ umiestňuje odkaz 10.

11.V § 4c odsek 11 znie:

„(11) Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť v súlade s podmienkami podľa odseku 13 pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, minimálne na základe zoznamu uvedeného v prílohe č. 1b. Ak výsledky monitorovania v reprezentatívnych monitorovacích miestach prekročia prahové hodnoty, naznačí to riziko nesplnenia jednej z podmienok alebo viacero podmienok pre dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd ustanovenom vo všeobecne záväznom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. i).“.

12.V § 4c ods. 12 sa za slová „odseku 13“ vkladá čiarka a slová „pri zohľadnení ich vplyvu“ sa nahrádzajú slovami „pričom sa musí vziať do úvahy najmä ich vplyv“.

13.V § 4c ods. 13 uvádzacia veta znie: „Pri určení prahových hodnôt sa musia vziať do úvahy tieto podmienky:“ a v písm. c) sa slovo „minimálny“ nahrádza slovom „minimálne“.

14.V § 4c odsek 21 znie:

„(21) Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt podľa odsekov 11 až 16 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. m).“.

15.V § 6 odseky 5 a 6 znejú:

„(5) Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto na podnikateľskú činnosť odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

4

(6) Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto pri podnikateľskej činnosti produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd, je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.“.

16.V § 9 ods. 2 sa slová „Ministerstvo pôdohospodárstva“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka“.

17.V § 9 sa vypúšťa odsek 3.

18.V § 11 ods. 8 písmeno b) znie:

„b) sledovanie výskytu, množstva a kvality odkrytých podzemných vôd na základe výsledkov ich monitorovania; ten, kto vykonáva činnosť, ktorou sa odkrýva hladina podzemných vôd, zabezpečuje prostredníctvom akreditovaného laboratória monitorovanie odkrytých podzemných vôd na vlastné náklady a to aj po ukončení činnosti v rozsahu a lehote, ktorú určí orgán štátnej vodnej správy v povolení a výsledky tohto monitorovania poskytuje orgánom štátnej vodnej správy,“.

19.§ 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho manažmentu povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.“.

20.V § 12 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) V rámci vodného plánovania sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z plánov manažmentu povodí, ktorými sú a) Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí podľa § 11 ods. 4, b) Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5.

(3) Súčasťou Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len "program opatrení").“.

21.V § 13 ods. 2 sa za slovo „spoločností“ vkladá čiarka a slová „a iných inštitúcií“ sa nahrádzajú slovami „ochrany rybárstva a iných organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana vôd a vodných ekosystémov.“.

22.V § 14 ods. 3 prvá veta znie: „Vodný plán Slovenska schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda").“.

23.V § 15 ods. 7 písmeno k) znie:

„k) sú výsledkom zásahov do povrchových vôd, ktorých cieľom je aj zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni; takéto zásahy sa vykonávajú podľa § 5 ods. 3, § 23, § 48 a 49,“.

5

24.V § 16 odsek 6 znie:

„(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len „výnimočná okolnosť“), ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:

1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami,

2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti,

3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností,

4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,

5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,

b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:

1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,

2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov,

3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú nadradené verejným záujmom alebo prínos z dosiahnutia cieľov podľa § 5 pre životné prostredie a spoločnosť je prevážený prínosom nových úprav alebo zmenami pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľným rozvojom a

4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.“.

25.V § 17 ods. 1 sa za písmeno i) vkladajú nové písmená j) a k), ktoré znejú:

„j) používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov,

k) využívanie vody na prepravu alebo prevod vody,“.

Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno l).

6

26.Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠17a

Preprava alebo prevod vody

(1) Využívanie vody na prepravu alebo prevod vody podlieha ochrane štátu z dôvodu výlučného vlastníctva štátu a v záujme ochrany jej významov uvedených v § 1 ods. 2 písm. h). Prepravu alebo prevod vody možno uskutočniť iba na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie zdrojov podzemnej vody alebo osobitnej vody na prepravu alebo prevod vody (ďalej len „povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody“). Vláda má výhradné právo obmedziť alebo zakázať prepravu alebo prevod vody alebo obmedziť využívanie vody.

(2) Ak je zdrojom vody útvar podzemnej vody zasahujúci na územie dvoch alebo viacerých štátov, na povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody odobranej z takéhoto útvaru podzemnej vody okrem postupu podľa odseku 1 sa vyžaduje uzavretie medzinárodnej zmluvy o podmienkach využívania vodného útvaru, ktorej návrh vypracuje ministerstvo.

(3) Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba podáva žiadosť o vydanie povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody orgánu štátnej vodnej správy, ktorý posúdi úplnosť tejto žiadosti a splnenie podmienok na prepravu alebo prevod vody podľa odseku 4 pri zachovaní prednostného určenia vody podľa § 3 ods. 4.

(4) Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba je povinná v žiadosti o vydanie povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody splniť tieto podmienky:

a) doložiť

1. označenie fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá žiada povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, výpisom z obchodného registra alebo iným dokladom oprávňujúcim na podnikanie a na vykonávanie predmetu činnosti,

2. oprávnenie na predmet podnikania podľa odseku 1,

3. podnikateľský zámer, údaje o množstve odoberanej podzemnej vody alebo osobitnej vody na účel podľa odseku 1, miesto a spôsob prepravy alebo prevodu tejto vody,

4. lokalizáciu a identifikáciu odberného miesta vodného útvaru, z ktorého sa predpokladá preprava alebo prevod vody, zoznam fyzických osôb, právnických osôb a obcí, ktoré majú povolenie na odber vody z dotknutého vodného útvaru a zoznam obcí, ktoré podľa plánov rozvoja kraja24a) predpokladajú odber z dotknutého vodného útvaru,

5. vlastníctvo alebo iné majetkové právo k pozemku, na ktorom je situované miesto odberu vody, z ktorého sa predpokladá preprava alebo prevod vody,

6. náležitosti podľa § 21 alebo právo nadobúdateľa podľa § 22 alebo podľa osobitného predpisu;24b) uvedená podmienka sa nevzťahuje na osobitné vody,

7. doklad o zaplatení správneho poplatku,24c)

b) preukázať

1. zabezpečenie súčasnej a výhľadovej potreby vody na území Slovenskej republiky využiteľnými zdrojmi podzemnej vody na základe vodnej bilancie,

2. zabezpečenie potreby regiónu vo vzťahu k dotknutému vodnému útvaru v dlhodobom časovom horizonte pri zohľadnení prognóz a požiadaviek demografického a ekonomického rozvoja daného regiónu a dotknutých obcí na základe vodnej bilancie,

3. voľnú kapacitu alebo prebytok vody v rámci celého vodného útvaru v dlhodobom časovom horizonte vhodnú na prepravu alebo prevod vody vo vzťahu k existujúcim

7

povoleným odberom vody z daného útvaru a k požiadavkám uvedeným v prvom a druhom bode,

4. návrh zmluvy fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby s ministerstvom o spôsobe úhrady poplatku za odber podzemnej vody a osobitnej vody ustanoveného vo všeobecne záväznom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. e),

5. výsledky hydrogeologického prieskumu s výpočtom množstva podzemných vôd v kategórii A alebo B pre zdroje podzemných vôd celého vodného útvaru, z ktorého sa predpokladá preprava alebo prevod vody, schválené ministerstvom podľa osobitného predpisu,24d)

6. kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody podľa § 4c ods. 7,

7. zabezpečenie ochrany vodárenských zdrojov a vodných zdrojov ochrannými pásmami I.

stupňa a II. stupňa,

8. rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o uznaní prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja minerálnej vody,24b) ak ide o prírodné liečivé vody alebo prírodné minerálne vody.

(5) Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba preukazuje podmienky podľa odseku 4 na svoje náklady; podmienky podľa odseku 4 písm. b) prvého až tretieho a šiesteho bodu preukazuje dokumentáciou vypracovanou prostredníctvom poverenej osoby, ktorej súčasťou je aj návrh rozsahu, spôsobu, frekvencie a miesta monitorovania podzemných vôd.

(6) Orgán štátnej vodnej správy úplnú žiadosť o vydanie povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody vrátane písomného stanoviska a návrhu podmienok podľa odsekov 3 a 11 postúpi ministerstvu a preruší konanie v predmetnej veci; ak ide o útvar podzemnej vody podľa odseku 2, orgán štátnej vodnej správy preruší správne konanie až do uzavretia medzinárodnej zmluvy.

(7) Ministerstvo predkladá návrh na prepravu alebo prevod vody vláde do 90 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody podľa odseku 6.

(8) Orgán štátnej vodnej správy pokračuje v správnom konaní vo veci rozhodnutia o vydaní povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody podľa § 73 na základe výsledku rokovania vlády; ak ide o útvar podzemnej vody podľa odseku 2, pokračuje v správnom konaní až po uzatvorení medzinárodnej zmluvy.

(9) Orgán štátnej vodnej správy žiadosť o vydanie povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody zamietne, ak

a) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba nedoloží doklady podľa odseku 4,

b) verejný záujem nedovoľuje odber vody vodného útvaru na prepravu alebo prevod vody

podľa odseku 4 písm. b) prvého až tretieho bodu alebo § 3 ods. 4,

c) povolenie na účely podľa odseku 1 bolo vydané inej fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe,

d) vláda zakáže využívanie vody na prepravu alebo prevod vody alebo nedôjde k uzavretiu medzinárodnej zmluvy o podmienkach využívania vodného útvaru.

(10) Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba splní podmienky podľa tohto zákona. Povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody sa vydáva najviac na päť rokov.

8

(11) Orgán štátnej vodnej správy v povolení na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody určí najmä

a) množstvo odoberanej vody a povinnosť kontinuálne merať množstvo odobranej vody určeným meradlom,24e)

b) miesto odberu a prepravy alebo prevodu vody , spôsob a podmienky využívania odobranej vody,

c) podmienky pre hodnotenie krátkodobých a dlhodobých zmien režimu podzemnej vody

a zmien v kvalite vody spôsobených prepravou alebo prevodom vody,

d) dobu platnosti povolenia,

e) povinnosť uhradiť poplatok za odber vody podľa odseku 4 písm. b) štvrtého bodu na účel podľa odseku 1,

f) povinnosť bezodkladne oznamovať zmeny údajov a podmienok orgánu štátnej vodnej správy,

g) povinnosť pravidelne vykonávať monitorovanie množstva a kvality odoberanej vody certifikovaným zariadením a výsledky odovzdávať orgánu štátnej vodnej správy podľa

povolenia,

h) povinnosť pravidelne vykonávať monitorovanie a zabezpečiť hodnotenie vplyvu odberov

podzemnej vody na bilančný stav hydrogeologického rajónu a na stav útvaru podzemnej

vody,

i) povinnosť zabezpečovať ochranu vodného zdroja,

j) podmienky, ktoré umožnia výkon kontroly a dozoru nad využívaním a ochranou zdrojov

podzemnej vody.

(12) Orgán štátnej vodnej správy povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody zruší, ak

a) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba požiada o jeho zrušenie,

b) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba nevyužíva vydané povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody na účel podľa odseku 1 dlhšie ako tri roky,

c) sa preukáže zhoršenie stavu vodného útvaru,

d) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba neplní podmienky uložené v povolení na

využívanie vody na prepravu alebo prevod vody alebo neplní povinností ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. 24f)

(13) Práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody nemožno previesť na inú fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu.

(14) Výnosy poplatkov za prepravu alebo prevod podzemnej vody a osobitnej vody podľa odseku 4 písm. b) štvrtého bodu sú príjmom Environmentálneho fondu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24a až 24f znejú:

„24a) § 37 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24b) § 5 až 9 zákona č. 538/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24c) Položka 171r sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. ....../2014 Z. z.

24d) Zákon č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24e) § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

24f) § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

§ 5 až 9 zákona č. 538/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9

Zákon č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

27.V § 18 odsek 4 znie:

„(4) Jednoduchým vodným zariadením na odbery povrchových vôd je prenosná nádoba. Jednoduchým vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.“.

28.V § 18 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak to vyžaduje zabezpečenie funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom.“.

29.V § 19 ods. 2 a § 77 ods. 1 písm. a) sa slová „určených na hospodársky chov rýb“ nahrádzajú slovami „osobitne vhodných na chov rýb“.

30.V § 19 ods. 6, § 27 ods. 1 písm. b) a c), § 31 ods. 4 písm. a) prvom a treťom bode, nadpise § 39, § 39 ods. 1, 2, 6 a 8, § 41 ods. 7 písm. a) a b), § 62 ods. 2 písm. c) a f), § 65, § 66 ods. 6, § 70 ods.1 a ods. 7 písm. a), d) a e), § 73 ods.11, § 74 ods.1 písm. i) a § 81 ods. 2 písm. g) sa slová „škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „znečisťujúce látky“ v príslušnom tvare.

31.V § 21 ods. 1 písm. c) sa slová „odpadových vôd a osobitných vôd“ nahrádzajú slovami „odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd“.

32.V § 21 ods. 1 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:

„i) na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov.“.

Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).

33.V § 21 ods. 2 uvádzacie vety znejú: „Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, možno vydať len súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu alebo povolenú vodnú stavbu. Pri podaní odvolania proti povoleniu na osobitné užívanie vôd, konanie o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu sa prerušuje do dňa, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o odvolaní proti povoleniu na osobitné užívanie vôd. Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám na určitý čas. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení“.

34.V § 21 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja; ak meracie zariadenie nemožno z technických alebo prevádzkových dôvodov inštalovať, alebo dôjde k poruche meradla, odoberané množstvo sa odvodí podľa spotreby elektrickej energie na pohon čerpadiel, a ak nemožno určiť množstvo ani týmto spôsobom, vychádza sa z množstva odberu podľa vydaného povolenia,“.

10

35.V § 21 ods. 2 písm. d) sa slová „odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd“ nahrádzajú slovami „odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd“.

36.V § 21 ods. 3 písm. c) sa slová „pri záchranných prácach, mimoriadnych udalostiach, požiaroch a iných živelných pohromách“ nahrádzajú slovami „počas vykonávania záchranných prác pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti“.

37.V § 21 odsek 4 znie:

„(4) Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd možno vydať na desať rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd sa vydáva najviac na desať rokov, a ak odpadové vody obsahujú prioritné nebezpečné látky, najviac na šesť rokov. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do podzemných vôd sa vydáva najviac na šesť rokov.“.

38.V § 21 ods. 7 písm. a) sa slová „vo vodnom“ nahrádzajú slovami „v celom vodnom“ a v písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy31a) s výpočtom množstiev podzemnej vody.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31a znie:

„31a) § 18 zákona č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

39.V § 23 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov.“.

40.V § 23 odsek 2 znie:

„(2) Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti zabezpečuje správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku; pričom prihliada na povinnosti podľa § 48 ods. 6.“.

41.§ 24 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Na konanie o zmene alebo zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd sa vzťahujú ustanovenia § 21 a 22 primerane.“.

42. V § 26 odsek 1 znie:

„(1) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby , jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.“.

11

Poznámka pod čiarou k odkazu 31b znie:

„31b) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.“.

43.V § 26 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: “Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb a vodné stavby, ak to nemožno zabezpečiť z dôvodov podľa § 16 ods. 6.“.

44.V § 26 odsek 8 znie:

„(8) Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku, oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety možno určiť pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu,37a) ak to vyplýva z podmienok územného rozhodnutia a jej umiestnenia a na základe písomnej dohody s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:

„37a) § 19 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

45.V § 30 ods. 2 sa vypúšťajú slová „(ďalej len „vlastník“)“ a v ods. 3 sa za slovo „vlastníkom“ vkladá čiarka a slová „správcom alebo nájomcom“.

46.V § 31 ods. 4 písm. a) prvom bode sa vypúšťajú slová „a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd“ a šiestom bode sa na konci pripájajú tieto slová: “alebo stavby sústredených menších fariem“.

47.V § 31 ods. 4 písm. f) sa slová „sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd“ nahrádzajú slovami „môže dôjsť k odkrytiu súvislej hladiny podzemnej vody“.

48.V § 31 sa odsek 4 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i) stavať alebo rozširovať stavby, ktoré si vyžadujú počas výstavby alebo prevádzky špeciálne ošetrovanie porastov znečisťujúcimi látkami uvedenými v ZOZNAME I prílohy č.1.“.

49.V § 31 odsek 6 znie:

„(6) Existujúce stavby a zariadenia uvedené v odseku 4 písm. a) treťom až šiestom bode možno rekonštruovať a modernizovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky, ktoré zabezpečia vysoký stupeň ochrany vôd.“.

50.V § 32 ods. 4 sa slová “je odborný hydrogeologický posudok“ nahrádzajú slovami „sú záverečná správa z podrobného hydrogeologického prieskumu a geometrický plán, ak sa pozemky tvoriace ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupňa rozdeľujú alebo zlučujú“.

12

51.V § 32 ods. 6 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: “Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3.“.

52.V § 32 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Pri zmene hraníc ochranných pásiem I. stupňa subjekty uvedené v odseku 4 prikladajú k žiadosti geometrický plán za podmienok podľa odseku 4.“.

53. V § 36 odsek 1 znie:

„(1) Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.“.

54.V § 36 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Orgán štátnej správy v povolení odôvodní použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému.

(3) Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu46b) pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

(4) Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na určitý čas do uvedenia verejnej kanalizácie do prevádzky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 46b znie:

„46b) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 2 až 14 sa označujú ako odseky 5 až 17.

13

55.V § 36 odsek 5 znie:

„ (5) Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.“.

56.V § 36 odsek 10 znie:

„(10) Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.“.

57.V § 36 ods. 12 písmeno b) znie:

„b) opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov najviac na šesť mesiacov,“.

58.V § 36 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: “Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.“.

59.V § 36 ods. 16 a § 66 ods. 6 sa slová „škodlivé látky alebo obzvlášť škodlivé látky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „znečisťujúce látky“ v príslušnom tvare.

60.V § 37 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu“.

61.V § 37 odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd je zakázané. Pri identifikácii takýchto látok sa musia brať do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, ak sa považujú za nebezpečné.

(4) Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné podľa prílohy č. 1 a odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom iných znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1, ale predstavujú existujúce alebo možné, riziko znečistenia podzemnej vody, možno nepriamo vypúšťať do útvaru podzemnej vody, len ak sa vykonajú účinné opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd na základe predchádzajúceho zisťovania. Ten, kto nepriamo vypúšťa takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie

alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia musia zohľadniť minimálne najlepšie osvedčené postupy, vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník. Tento postup sa nevzťahuje na vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd podľa § 15 ods 7.“.

14

62.V § 37 ods. 6 sa slová “§ 36 ods. 11“ nahrádzajú slovami “§ 36 ods. 14“, v ods. 8 sa slová „§ 36 ods. 4 až 7“ nahrádzajú slovami „§ 36 ods. 7 až 10“ a v ods. 9 sa slová „ods. 10 druhej vety“ nahrádzajú slovami „ods. 13“.

63.V § 38 odsek 1 znie:

„(1) Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v ZOZNAME II prílohy č. 1 a ďalších znečisťujúcich látok uvedených v ZOZNAME III prílohy č. 1 do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.“.

64.V § 38 ods. 3 sa slová “§ 36 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 36 ods. 8“.

65.V § 39 odseky 3 až 5 znejú:

„ (3) Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, alebo ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, ak sa považujú za nebezpečné, je povinný vykonať tieto opatrenia: a) vyhodnotiť rozsah znečistenia, b) pravidelne sledovať koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorá spôsobila ohrozenie,

v podzemných vodách a výsledky nahlasovať každoročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie aj poverenej osobe, c) vypracovať rizikovú analýzu, ak sa zistí riziko ohrozenia stavu vôd a stúpajúce trendy znečisťujúcich látok v podzemných vodách, d) vykonať opatrenia na zvrátenie stúpajúcich trendov koncentrácie znečisťujúcich látok podzemných vôd a opatrenia na nápravu, ak sa rizikovou analýzou preukáže riziko ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia.

(4) Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m3 alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0, 3 m3, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:a) zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný plán"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,

b) vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.

(5) Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 4, povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.“.

66.V § 39 ods. 10 a § 61 písm. e) sa slová „škodlivých látok“ nahrádzajú slovami „znečisťujúcich látok“.

15

67.§ 40 vrátane nadpisu znie:

㤠40

Znižovanie znečisťovania vôd

(1)Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom znečisťujúcich látok alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, alebo kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie, je povinný vykonať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách.

(2)Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.“.

68.V § 41 odsek 1 znie:

„(1) Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:

„49a) § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z.“.

69.V § 41 ods. 2 sa slovo „linku“ nahrádza slovami „jednotné európske číslo“ a v ods. 3 a 10 sa slová „záchranného integrovaného“ nahrádzajú slovami „integrovaného záchranného“.

70.V § 41 odsek 11 znie:

„(11) Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.“.

71.V § 48 ods. 4 písmeno h) znie:

„h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,“.

72.V § 48 odsek 6 znie:

„ (6) Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny; činnosti podľa odseku 4 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach58c) mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody.58d)“.

16

Poznámky pod čiarou k odkazom 58c a 58d znejú:

„58c) § 15 a 16 a 27 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58d) § 68 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

73.§ 49 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane môžu vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca vodného toku výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.“.

74.V § 52 ods. 1 uvádzacej vete sa slová „stavby, prípadne ich časti“ nahrádzajú slovami „stavby, ich súčasti alebo ich časti“ a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.“.

75.V § 52 ods. 1 písm. c) sa za slovo „hrádze“ vkladá čiarka a slová „vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku“.

76.V § 53 uvádzacia veta znie: „Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods.1 písm. a) až c) a g) až i) je povinný“.

77.V § 53 písmená f) a g) znejú:

„f) dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku, napríklad pri nepriaznivých účinkoch sucha a povodní, poruchách technických zariadení a iných prevádzkových poruchách,

g) zabezpečovať prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,“.

78.V § 55 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „zákaz jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu štátnej vodnej správy.“.

79.V § 56 odseky 3 až 5 znejú:

„(3) Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.

(4) Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší ako 1 000 m3, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q100 je väčší ako 10 m3.s-1. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.

17

(5) Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka vodnej stavby alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok pre určenie príslušnej kategórie aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.“.

80.V § 56 ods. 7 posledná veta znie: „Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie je ich vlastník alebo stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.“.

81.V § 56 odsek 9 znie:„ (9) Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný

a) určiť a ohlásiť orgánu štátnej vodnej správy odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,

b) informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe orgán štátnej vodnej správy,

c) informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe aj ministerstvom poverenú štátnu organizáciu, ktorá vedie evidenciu podľa odseku 3, ak ide o vodné stavby zaradené do kategórií vodných stavieb pre výkon odborného technicko- bezpečnostného dohľadu,

d) prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,

e) zaslať dokumenty o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa § 81 ods. 2 písm. h) orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko- bezpečnostný dozor.“.

82.§ 56a vrátane nadpisu znie:

㤠56a

Odborná spôsobilosť

(1) Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby uvedenej v § 56 ods.4 a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.

(2) Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

18

(3) Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú

a) vzdelanie,

b) odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví, ktorou je súhrn takých znalostí a

skúseností získaných pri výkone predchádzajúcich pracovných činností, ktoré môže odborne spôsobilá osoba využiť pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len "odborná prax"),

c) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

d) bezúhonnosť,

e) úspešné vykonanie odbornej skúšky.

(4) Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje a) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo b) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodného hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu 61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.

(5) Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje a) dokladom o nadobudnutí úplného stredného odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacích programov zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne desaťročnej odbornej praxe, b) dokladom o nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu61b) v študijných odboroch zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe, c) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo d) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.

(6) Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.61c)

19

(7) Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 61a až 61c znejú: „61a) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 61b) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

61c) Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.“.

83.V § 56b odsek 2 znie:

„(2) Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak

a) sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje nepravdivé alebo neúplné údaje,

b) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,

c) sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti počas piatich rokov nezúčastnil aspoň jedenkrát školenia organizovaného ministerstvom alebo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,

d) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti päť rokov nevykonával odborný technicko- bezpečnostný dohľad,

e) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené v § 56d.“.

84.V § 56c ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.“.

85.§ 56d vrátane nadpisu znie:

㤠56d

Povinnosti odborne spôsobilej osoby

Odborne spôsobilá osoba pri výkone technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná

a) overiť minimálne raz ročne správnosť realizovaných meraní a pozorovaní priamo na vodnej stavbe a na jej hlavných objektoch,

b) požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru pri zistení bezprostredného ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby, ak vlastník vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu,

c) raz ročne poskytovať štátnej organizácii, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, informácie o vodných stavbách, nad ktorými zabezpečuje výkon dohľadu vrátane elektronickej kópie ním vypracovaných dokumentov dohľadu, ktoré štátna organizácia poverená výkonom dohľadu sprístupní v elektronickej forme orgánom štátnej vodnej správy,

20

d) poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko- bezpečnostného dozoru na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,

e) poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity,

f) informovať štátnu organizáciu poverenú výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, ktorá na základe poverenia ministerstva vedie zoznam odborne spôsobilých osôb o zmene údajov podľa § 56 ods. 2,

g) zúčastniť sa aspoň jedenkrát ročne školenia podľa § 56b ods. 2 písm. c); zohľadňuje a uznáva sa aj školenie s rovnocenným obsahom, ktorý odborne spôsobilá osoba absolvuje v iných členských štátoch Európskej únie.“.

86.Za § 56d sa vkladá § 56e, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠56e

Povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu

Štátna organizácia, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad stavbami I. a II kategórie je povinná

a) poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko- bezpečnostného dozoru na vodných stavbách I. a II. kategórie na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,

b) poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity na vodných stavbách I. a II. kategórie,

c) požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru, ak sa zistí bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vodnej stavby a ak vlastník vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu.“.

87.V § 57 odsek 1 znie:

„(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.“.

88.V § 59 ods. 1 písmeno k) znie:

„k) poveruje právnickú osobu na určovanie zmiešavacej zóny,61d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 61d znie:

„61d) § 3 ods. 3 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.“.

89.V § 59 ods. 1 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ďalšími úlohami podľa § 56 až 56e“.

90.V § 59 ods. 1 písmeno o) znie:

„o) overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56c), “.

91.V § 59 ods. 1 písm. t) sa nad slovom „vlny“ odkaz „61a“ nahrádza odkazom „61e“ a slová „na vodnej stavbe“ sa nahrádzajú slovami „z vodnej stavby“.

21

Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 61a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 61e.

92.V § 59 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) spolupráce a koordinácie pri určení prahových hodnôt podzemných vôd

s členskými štátmi Európskej únie a s nečlenskými štátmi Európskej únie.“.

93.§ 59 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ministerstvo pri preprave alebo prevode vody podľa § 17a

a) predkladá návrh na prepravu alebo prevod vody vláde podľa § 17a ods. 7,

b) vypracúva návrh medzinárodnej zmluvy podľa § 17a ods. 2,

c) uzatvára zmluvu s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou podľa § 17a ods. 4 písm. b) štvrtého bodu a koná vo veci úhrady poplatku za odber podzemnej vody a osobitnej vody.“.

94. V § 60 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:

„5. prepravu alebo prevod vody na základe rozhodnutia vlády pri každej žiadosti o prepravu alebo prevod vody samostatne a ak ide o zdroj podzemnej vody podľa § 17a ods. 2, až uzavretím medzinárodnej zmluvy.“.

95.V § 60 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) dáva súhlasy (§ 27) a vyjadrenia (§ 28) vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd,“.

96. V § 61 písm. a) sa pred slovᄧ 21“ vkladajú slová „§ 15 ods. 6,“ .

97.V § 62 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia.“.

98.V § 62 sa odsek 6 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) rozhoduje o uložení opatrení pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru (§ 67 ods. 3).“.

99. V § 73 odseky 3 až 5 znejú:

„(3) Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)

(4) V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo na území viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, orgán štátnej vodnej správy oznámi termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, prostredníctvom ktorej pozve všetkých jemu známych účastníkov konania, a ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach a zároveň ho zverejní aj na svojom webovom sídle. V takýchto prípadoch je účastníkom konania aj obec. Súčasťou oznámenia je aj zastavovací plán z projektovej dokumentácie.

22

(5) Orgán štátnej vodnej správy doručí pozvanie na ústne pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom účastníkov nad 50, orgán štátnej vodnej správy upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania a pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním; v tomto čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 na úradnej tabuli. Orgán štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 64a znie:

"64a) § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.".

100.V § 73 odseky 15 a 16 znejú:

„(15) Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 12 písm. b) a c), § 38, § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 a § 62 ods. 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení o miestnej príslušnosti.

(16) Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), f) a i), § 26 a § 36 ods. 13, na vydanie rozhodnutia podľa § 32 ods. 9,

§ 38, § 39 ods. 10, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 1, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.“.

101.V § 73 sa vypúšťa odsek 17.

Doterajšie odseky 18 a 19 sa označujú ako odseky 17 a 18.

102.V § 74 ods. 1 písm. j) sa slová „s nebezpečnými“ nahrádzajú slovami „so znečisťujúcimi“.

103. § 75 vrátane nadpisu znie:

㤠75

Pokuty

(1) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva nepovolene odobraných povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 1 000 eur.

(2) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 2 eur za 1m3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od zistenia porušenia povinnosti. Najnižšiu pokutu možno uložiť 2 000 eur. (3) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 1000 eur.

23

(4) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť od 500 eur do 16 500 eur. (5) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 eur do 6 600 eur. (6) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť od 700 eur do 66 300 eur. (7) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť od 500 eur do 3 300 eur. (8) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) možno uložiť 660 eur. (9) Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.“.

104. V § 77 ods. 1 písm. d) sa za slovo „mení“ vkladá čiarka a slovo „užíva“.

105.V § 77 sa odsek 1 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:

„k) mimoriadne zhorší vody (§ 41 ods. 1) a spôsobí malú škodu,67a)

l) poruší povinnosť uloženú všeobecne záväznou vyhláškou okresného úradu (§ 60 ods. 6 a § 61 písm. i),

m) poruší povinnosť uloženú všeobecne záväzným nariadením obce (§ 63 ods.4),

n) nevykoná uložené opatrenia na nápravu (§ 42 ods. 2), hoci ich mohol vykonať vlastnými silami.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:

„67a) § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 498/2008 Z. z.“.

106.V § 77 odseky 2 až 5 znejú:

„(2) Za priestupok podľa

a) odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do 66 eur,

b) odseku 1 písm. b), c), g), j) až n) možno uložiť pokutu do 100 eur,

c) odseku 1 písm. a), d), e), h) a i) možno uložiť pokutu do 165 eur.

(3) Priestupky podľa

a) odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) prejednáva obec,

b) odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k), l) a n) prejednáva okresný úrad.

(4) Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.68)

(5) Výnosy pokút uložených za priestupky podľa

a) odseku 1 písm. c), f), g), h), i) a m) sú príjmom rozpočtu obce,

b) odseku 1 písm. a), b), d), e), j), k) a l) sú príjmom Environmentálneho fondu,

c) odseku 1 písm. n) sú príjmom štátneho rozpočtu.“.

107. V § 78 ods. 2 sa za slová „odseku 3 písm. e)“ vkladajú slová „a f)“.

24

108. V § 78 ods. 3 písmeno a) znie:

„a) odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo

nad 1 250 m3 mesačne na

1.uspokojovanie osobných potrieb domácností,

2.podnikateľskú činnosť a iné využitie,

3.zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy,“.

109. V § 78 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) poskytovanie služieb v oblasti ochrany pred povodňami, správy povodí a zvereného majetku štátu.“.

110. V § 78 odseky 4 a 5 znejú:

„(4) Výška platieb za užívanie povrchových vôd sa podľa

a)odseku 3 písm. a) prvého a druhého bodu a odseku 3 písmena b) a c) určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu;70) rozhodnutie sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú,

b)odseku 3 písm. a) tretieho bodu určuje podľa postupu, ktorý sa vzťahuje na platenia poplatkov podľa § 79 ods. 7 až 9,

c)odseku 3 písm. d) určuje osobitným postupom,

d) odseku 3 písm. e) a f) určuje podľa osobitného predpisu.70a)

(5) Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody na a) napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a živočíchov, b) protipožiarne opatrenia,

c) prevádzku rybníkov a rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu,70c) d) zavlažovanie v záhradkárskych osadách.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 70a až 70c znejú:

„ 70a) § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd.

70b) § 4 ods. 3 až 6 zákona č. 139/2002 Z. z.“.

70c) § 9 zákona č. 194/1998 Z. z. o šlachtení a plemenitbe.

§ 31 ods. 5 zákona č. 139/2002 Z. z.“.

111. V § 78 ods. 6 sa slová „a), b), c) a e )“ nahrádzajú slovami „a) až c), e) a f)“.

112.V nadpise § 79 a odseku 9 sa slová „odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd“ nahrádzajú slovami „užívanie vôd“.

113.V § 79 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Poplatkom za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada za

a) odber podzemných vôd,

b) vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd,

c) vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd,

d) vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd.

25

(2) Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 m3 za mesiac.“.

114.V § 79 ods. 3 písmeno f) znie:

„f) prevádzke rybníkov, rybochovných zariadení a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, ktoré užívajú právnické osoby s prideleným rybárskym právom,70b) alebo na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu.70c)“.

115. V § 79 ods. 3 sa vypúšťajú písmená h) a i).

116.V § 79 odsek 4 znie:

„(4) Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody

alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. e) a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 m3 za mesiac .“.

117.V § 79 odseky 7 a 8 znejú:

„(7) Poplatky za užívanie vôd vyberá správca vodohospodársky významných vodných tokov a sú príjmom Environmentálneho fondu,71) okrem poplatku za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú príjmom správcu vodného toku podľa § 78 ods. 6. Vo veciach určovania skutočnej výšky poplatkov za užívanie vôd a vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov koná správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa osobitného predpisu.72) Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.“.

(8) Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto tieto vody užíva v lehote určenej v osobitnom predpise;72a) ak nepredložia návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu alebo § 21 ods. 1 písm. c). Správca vodohospodársky významných vodných tokov určuje skutočnú výšku poplatkov za kalendárny rok a výšku preddavkov, sleduje platenie preddavkov a vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov podľa osobitného predpisu.73) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený vykonávať kontrolu skutočného odoberania podzemných vôd alebo vypúšťania odpadových vôd alebo osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd v priebehu kalendárneho roka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 72a znie:

„72a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z.“.

26

118. Za § 80d sa vkladá § 80e, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠80e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2014

(1) Odborná spôsobilosť osôb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu získaná do 30. septembra 2014 zostáva v platnosti.

(2)Začaté a právoplatne neukončené konania do 30. septembra 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 30. septembra 2014.

(3) Práva a povinnosti vyplývajúce z povolení a rozhodnutí vydaných do 30. septembra 2014, ktoré nie sú v súlade so zákonom účinným od 1. októbra 2014, je potrebné do 30. septembra 2017 uviesť s ním do súladu, inak povolenia a rozhodnutia strácajú platnosť.

(4) Správca vodohospodársky významných vodných tokov prevezme správu vodných tokov podľa § 80 ods. 5 druhej vety do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1.“.

119.V § 81 ods. 1 písmená d) a e) znejú:

„d) limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, prioritných látok a prioritných nebezpečných látok vypúšťaných do povrchových vôd,

e) výšku neregulovaných platieb, výšku poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd (§ 17a, § 78 a 79),“.

120. V § 82 sa slová „smernice Európskeho parlamentu a Rady“ nahrádzajú slovami „právne záväzné akty Európskej únie“.

121. Príloha č. 1 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 1

k zákonu č. 364/2004 Z. z.

ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

ZOZNAM I

INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1.Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.

2.Organofosforové zlúčeniny.

3.Organocínové zlúčeniny.

4.Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.

5.Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické toxické látky.

27

6.Kyanidy.

7.Kovy a ich zlúčeniny.

8.Arzén a jeho zlúčeniny.

9.Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.

10.Nerozpustné látky.

11.Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany.

12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné biochemickou

spotrebou kyslíka (BSK) a chemickou spotrebou kyslíka (CHSK).

ZOZNAM II

Prioritné látky

CAS číslo1)

EU číslo2)

Názov prioritnej látky3)

Prioritná látka identifikovaná ako nebezpečná

(1)

15972-60-8

240-110-8

Alachlór

(2)

120-12-7

204-371-1

Antracén

X

(3)

1912-24-9

217-617-8

Atrazín

(4)

71-43-2

200-753-7

Benzén

(5)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Brómované difenylétery4)

X5)

32534-81-9

neuplatňuje sa

Difenyléter,pentabrómdifenyléter ( čísla kongenérov 28, 47, 99, 100, 153, 154)

(6)

7440-43-9

231-152-8

Kadmium a jeho zlúčeniny

X

(7)

85535-84-8

287-476-5

C10-13-chlóralkány4)

X

(8)

470-90-6

207-432-0

Chlórfenvinfos

(9)

2921-88-2

220-864-4

Chlórpyrifos

(10)

107-06-2

203-458-1

1, 2-dichlóretán

(11)

75-09-2

200-838-9

Dichlórmetán

(12)

117-81-7

204-211-0

Di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)

(13)

330-54-1

206-354-4

Diurón

(14)

115-29-7

204-079-4

Endosulfán

X

(15)

206-44-0

205-912-4

Fluorantén6)

(16)

118-74-1

204-273-9

Hexachlórbenzén

X

(17)

87-68-3

201-765-5

Hexachlór-1, 3-butadién

X

(18)

608-73-1

210-158-9

Hexachlórcyklohexán

X

(19)

34123-59-6

251-835-4

Izoproturón

(20)

7439-92-1

231-100-4

Olovo a jeho zlúčeniny

(21)

7439-97-6

231-106-7

Ortuť a jej zlúčeniny

X

(22)

91-20-3

202-049-5

Naftalén

(23)

7440-02-0

231-111-4

Nikel a jeho zlúčeniny

(24)

25154-52-3

246-672-0

Nonylfenoly

X

104-40-5

203-199-4

(4-nonylfenol)

X

(25)

1806-26-4

217-302-5

Oktylfenoly

140-66-9

neuplatňuje sa

(4-(1, 1, 3, 3-tetrametylbutyl)fenol)

(26)

608-93-5

210-172-5

Pentachlórbenzén

X

(27)

87-86-5

231-152-8

Pentachlórfenol

(28)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Polyaromatické uhľovodíky

X

50-32-8

200-028-5

(Benzo(a)pyrén)

X

205-99-2

205-911-9

(Benzo(b)fluorantén)

X

191-24-2

205-883-8

(Benzo(g, h, i)perylén)

X

207-08-9

205-916-6

(Benzo(k)fluorantén)

X

193-39-5

205-893-2

(Indeno(1, 2, 3-cd)pyrén)

X

(29)

122-34-9

204-535-2

Simazín

(30)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Zlúčeniny tributylcínu

X

36643-28-4

neuplatňuje sa

(Katión tributylcínu)

X

(31)

12002-48-1

234-413-4

Trichlórbenzény

(32)

67-66-3

200-663-8

Trichlórmetán(Chloroform)

(33)

1582-09-8

216-428-8

Trifluralín

28

Vysvetlivky:

1)CAS-číslo: Chemical Abstract Services.

2) EU-číslo: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok [European Inventory of Existing Commercial Chemical Substances (EINECS)] alebo Európsky zoznam notifikovaných chemických látok [European List of Notified Chemical Substances (ELINCS)].

3) V prípadoch, keď sa vybrali skupiny látok, sa uvádzajú jednotliví typickí zástupcovia ako indikatívne ukazovatele (v zátvorkách a bez čísla). Pre tieto skupiny látok sa indikatívny ukazovateľ musí určiť prostredníctvom analytickej metódy.

4)Do týchto skupín látok obvykle patrí značný počet jednotlivých zlúčenín. V súčasnosti nemožno uviesť vhodné indikatívne parametre.

5) Len difenyléter, pentabrómdifenyléter (číslo CAS: 32534-81-9).

6) Fluorantén je na zozname ako indikátor iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.

ZOZNAM III

Ďalšie znečisťujúce látky*)

Číslo CAS Názov látky

1. 56-23-5 Tetrachlórmetán

2. 79-01-6 Trichlóretylén

3. 127-18-4 Tetrachlóretylén

4. neuplatňuje sa DDT spolu

50-29-3 para-para-DDT

Cyklodiénové pesticídy

5. 309-00-2 Aldrín

6. 60-57-1 Dieldrín

7. 72-20-8 Endrín

8. 465-73-6 Izodrín

*) Látky, pre ktoré boli ustanovené environmentálne normy kvality,75) ale nepatria do zoznamu prioritných látok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 75 znie:

„75) Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.“.

122.V prílohe č. 1a prvý bod znie:

„1. Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd (§ 4c ) sú tieto normy kvality podzemných vôd normami, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 81 ods. 2 písm. a):

Znečisťujúca látka

Normy kvality

Dusičnany

50 mg/l

Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii2)

0, 1 g/l0, 5 g/l (spolu)1)

Poznámka: 1) Spolu sa rozumie súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovania vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií.

2) Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín76) a biocídne výrobky.77)“.

29

Poznámky pod čiarou k odkazom 76 a 77 znejú:

„76) Zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

77) Zákon č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon).“.

123.V prílohe č. 1a treťom bode sa za slovo „cieľov“ vkladajú slová „(§ 5)“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „podľa § 4c a § 81 ods. 1 písm. k). Programy a opatrenia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k takýmto prahovým hodnotám, sa uplatnia aj na činnosti podľa § 34 a podľa osobitného predpisu.78) “.

Poznámka pod čiarou k odkazu 78 znie:

„78) Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.“.

124.V prílohe č. 6 sa slová „PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A“ nahrádzajú slovami „PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV“.

125. V prílohe č. 6 sa vypúšťajú body 1 až 11.

Doterajšie body 12 až 20 sa označujú ako body 1 až 9.

126. V prílohe č. 6 siedmom bode sa slová „1008/105/ES“ nahrádzajú slovami „2008/105/ES“.

127. Poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7, 10, 13, 16, 17, 18, 22, 25, 32, 38, 39, 44, 45, 57, 65 a 70 znejú:

„ 6) § 17 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 398/2012 Z. z.

13) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16) Zákon č. 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2010Z.z.

18) § 19 ods. 1a 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22) Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.

25) § 3 zákona č. 355/2007 Z. z.

32) § 66 zákona č 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

38) § 2 zákona č. 569/2009 Z. z.

39) Zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45) § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30

57) Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.

65) Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov.

70) § 2 písm. a) štvrtý bod zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z. zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z.., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z. zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010, zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z .z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č.

31

459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z .z., 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z. a zákona č. 84/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

V sadzobníku správnych poplatkov v časti X. Životné prostredie sa za položku 171q vkladá položka 171r, ktorá znie:

"Položka 171r

Vydanie povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie zdrojov podzemnej vody alebo osobitnej vody na prepravu alebo prevod vody 39od) ................................................................................................................. 2000 eur.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 39od znie:

"39od) § 17a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. ...../2014 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 161/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 478/2002 Z. z., zákona č.525/2003 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 203/2007 Z. z., zákona č. 529/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 286/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 2 sa za slovo „rozhoduje“ vkladajú slová „v prenesenom výkone štátnej správy“.

2. V § 5 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať.“.

3. V § 8 ods. 3 sa za slovo „obec“ vkladajú slová „v prenesenom výkone štátnej správy“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2014.