K bodu 1Návrhom zákona sa zavádza, že v prípade, ak sa poistenec ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba omešká s platbou na nemocenské poistenie v maximálnej možnej dĺžke jedného mesiaca počas celej doby nemocenského poistenia a túto povinnosť si takýto poistenec dodatočne splní zaplatením dlžnej poistnej sumy, bude sa to považovať za splnenie podmienky nároku na dávku z nemocenského poistenia, teda podmienka zaplatenia poisteného na nemocenské poistenie bude splnená.
V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa týmto návrhom zákona ustanovuje, že za obdobie nemocenského poistenia sa bude považovať aj obdobie, počas ktorého nebolo uhradené poistné na nemocenské poistenie, avšak poistenec si túto svoju povinnosť splnil v zákonnom stanovenej lehote a za splnenia podmienky, že išlo len o jednomesačné omeškanie sa s platbou.
Súčasne sa v návrhu zákona zavádza povinnosť pre Sociálnu poisťovňu, aby v prípade rozhodnutia o zamietnutí dávky z nemocenského poistenia, povinne informovala tohto poistenca o tom, že má možnosť si dodatočne zaplatiť dlžné poistené na nemocenské poistenie. Túto povinnosť bude mať Sociálna poisťovňa len voči poistencom, ktorí sa omeškali s platbou na nemocenské poistenie v maximálnej dĺžke jeden mesiac, a to zaslaním takejto informácie súčasne so zaslaním rozhodnutia o nepriznaní nároku na dávku z nemocenského poistenia, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná poistencovi doručiť podľa zákona o sociálnom poistení do vlastných rúk.
Prax ukázala a vyplýva to aj z vyjadrení Sociálnej poisťovne, že zákon o sociálnom poistení je veľmi prísny v prípade krátkodobého omeškania sa s platením poistného na nemocenské poistenie, čo má za následok stratu nárokov pre týchto poistencov na všetky dávky z nemocenského poistenia.
Existujú rôzne prípady, keď sa pravidelne platiaca dobrovoľne poistená osoba omeškala niekoľko dní s platbou za nemocenské poistenie z dôvodu závažnej choroby a automaticky stratila nárok na dávky z nemocenského poistenia. Aj z tohto dôvodu návrh zákona upravuje nový spôsob vyrovnania nedoplatkov v zákone o sociálnom poistení, a to prostredníctvom inštitútu dodatočného zaplatenia dlžného poistného.
Aby sa predišlo rôznym špekulatívnym postupom, toto právo budú mať len tí poistenci, ktorí sa s platbou omeškali maximálne v lehote jedného mesiaca počas celej ich doby nemocenského poistenia. Táto možnosť sa bude vzťahovať na osoby, ktoré sú samoplatiteľmi nemocenského poistenia, a to buď samostatne zárobkovo činné osoby alebo dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Tento návrh zákona sa nebude vzťahovať na zamestnancov, za ktorých je povinný platiť nemocenské poistenia ich zamestnávateľ, keďže oni už v súčasnosti disponujú právnou ochranou v prípade neuhrádzania nemocenského poistenia zo strany zamestnávateľa.
Návrhom zákona sa zavádzajú dve lehoty, v ktorých je poistenec povinný si zaplatiť svoje dlžné poistené. A to v subjektívnej lehote do piatich dní, odkedy sa dozvedel o svojom nedoplatku na nemocenskom poistení alebo v objektívnej lehote do piatich dní, odkedy mu Sociálna poisťovňa oznámila rozhodnutie, že stráca nárok na nemocenskú dávku a súčasne ho informovala o možnosti dodatočného zaplatenia nemocenského poistenia.
Aby sa súčasne predišlo dlhému konaniu v oblasti rozhodovania o nemocenskej dávke, určuje sa lehote pre poistenca na dodatočné uhradenie dlžného nemocenského poistenia, a to na päť dní odo