DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Igor Matovič.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestno-právna ochrana pre všetkých poctivých podnikateľov voči nepoctivým podnikateľom, ktorí im často nevyplácajú faktúry za ich vykonanú prácu alebo dodanú službu.

Návrhom zákona chceme chrániť celý podnikateľský sektor, ktorý v súčasnosti dopláca na nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je deformácia podnikateľského prostredia a finančná likvidácia poctivých podnikateľov. Štát sa dnes tvári, že chce cez veľké projekty naštartovať hospodársky rast. Avšak skutočnosť je taká, že štát riadne vypláca svoje záväzky napríklad za cestné stavby, avšak víťazné firmy následne odmietajú aj niekoľko mesiacov uhrádzať svoje záväzky voči svojim subdodávateľom.

V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnutí. Na druhej strane títo subdodávatelia majú veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím vopred niektoré podvodné firmy počítajú.

V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Podnikatelia, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci „nútených živností“, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry nemajú. Novelou § 340a a § 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonní“) sa síce stanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr za už odvedenú prácu alebo dodanú službu.

Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre všetkých podnikateľov, ak im nebola vyplatená faktúra do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Takouto novou právnou úpravou dosiahneme vyrovnanú trestnoprávnu ochranu medzi zamestnancami a podnikateľmi pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu alebo dodanú službu. Od tohto opatrenia očakávame zlepšenie podnikateľského prostredia, hospodársky rast a zlepšenie správania veľkých podnikateľov voči najzraniteľnejšej skupine podnikateľov, ktorí majú sťažené podmienky na súdnu ochranu, predovšetkým voči veľkým firmám.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a súčasne nemá vplyv na životné prostredie, rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje pre páchateľa trestného činu nevyplatenia faktúry zbaviť trestnosti trestného činu v prípade, ak toto nevyplatenie vystavenej faktúry nemalo trvalo nepriaznivé následky na podnikateľa a tento páchateľ súčasne musel svoju povinnosť dodatočne splniť najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Podobná právna úprava pri zániku trestného činu sa používa aj pri skutkovej podstate trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona.

K bodu 2

Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci problém s nevyplácaním faktúr vystavených poctivými podnikateľmi sa do Trestného zákona navrhuje zakotvenie novej skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia faktúry.

Po poslednej novele Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov sa aj vďaka transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „smernica“) doplnili dve nové ustanovenia § 340a a § 340b, ktoré síce stanovujú maximálne lehoty, v akých sa určuje lehota splatnosti peňažného záväzku, avšak takáto úprava nie je dostatočná voči postihovaniu úmyselného podvodného konania, ktorých hlavným cieľom je nevyplatenie faktúry.

V dôsledku nevyplácania faktúr vystavených poctivými podnikateľmi, dochádza v poslednej dobe k ich finančnej likvidácii a ukončeniu ich podnikania. Toto sa týka predovšetkým malých živnostníkov, prípadne aj jedno-osobových s.r.o. Prax je v súčasnosti taká, že veľké firmy napríklad v odvetví stavebníctva si zazmluvnili veľké množstvo malých podnikateľov, ktorí im vykonávajú veľkú časť stavebných prác, za ktoré síce tieto veľké firmy inkasujú finančné prostriedky napríklad od štátu, avšak následne už svojich malých subdodávateľov nevyplácajú ich pohľadávky. Títo malí podnikatelia nemajú zväčša na zaplatenie svojich povinných odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia a často im neostávajú prostriedky ani na zaplatenie súdneho poplatku na podanie žaloby, prostredníctvom ktorej by sa domáhali vymáhania prostriedkov vyplývajúcich im z vystavenej faktúry.

Na rozdiel od zamestnancov, ktorí v prípade nevyplatenia mzdy alebo odstupného podľa § 214 Trestného zákona môžu podať na svojho zamestnávateľa trestného oznámenie, podnikatelia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú.

Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry bude štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo

prokurista. To znamená, že ide o špeciálny subjekt a bude tak jednoduché určiť zodpovednú osobu, ktorá bude trestne stíhaná v prípade, ak by nedošlo k vyplateniu sumy uvedenej vo faktúre.

Štatutárnym orgánom právnickej osoby je osoba, alebo osoby, ktoré sú podľa zakladacej listiny, zmluvy o zriadení právnickej osoby alebo zo zákona oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu, napr. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, riaditeľ štátneho podniku alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti.

Zástupcom alebo prokuristom je v zmysle § 13 ods. 1 a § 14 Obchodného zákonníka fyzická osoba splnomocnená podnikateľom na vykonávanie všetkých právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou sa myslia všetci podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Trestné bude len konanie, ktorého dôsledkom bude nevyplatenie faktúry. Takouto právnou úpravou sa dosiahne rovnovážny stav pri ochrane zamestnanca a podnikateľa, kde mzda u zamestnanca je trestnoprávne chránená, avšak faktúra u podnikateľov takouto ochranou nedisponuje.

Subjektívna stránka je daná zavinením páchateľa a na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačuje aj nedbanlivostné konanie spočívajúce v nevyplatení faktúry, a to do 30 dní po jej splatnosti.

Objektom tohto trestného činu je ochrana podnikateľa a zdravého podnikateľského prostredia. V súčasnosti sa ochrana pred nevyplácaním mzdy alebo odstupného priznáva len zamestnancom a podnikatelia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú, aj keď sa dá hovoriť o rovnakom objekte, a to riadnom vyplácaní odmeny za vykonaná prácu, resp. poskytnutú službu alebo tovar. Takouto právnou úpravou sa poskytuje ochrana zákonným nárokom, ktoré má podnikateľ a ktoré mu vyplývajú z obchodnoprávneho vzťahu.

Podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:

a)osoba zapísaná v obchodnom registri,

b)osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenie,

c)osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a

d)fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie v obci miesta jeho trvalého pobytu.

Objektívnou stránkou v prípade skutkovej podstaty tohto trestného činu je konanie, ktorého dôsledkom je nevyplatenie vystavenej faktúry, na ktorú má podnikateľ nárok, a to do 30 dní po jej splatnosti. Aby sa zabránilo automatickému podávaniu trestným oznámení pre nevyplatenie faktúry, ktoré mohlo byť spôsobené len dlhšou lehotou, v ktorej trval napr. bankový prevod, navrhuje sa objektívna lehota, v ktorej musí byť schopný páchateľ vyplatiť faktúru a zároveň ide o lehotu, ktorá ešte nespôsobí podnikateľom existenčné problémy.

Trestný čin nevyplatenia faktúry môže byť spáchaný dvoma formami:

1.nevyplatením vystavenej faktúry podnikateľovi do 30 dní po jej splatnosti alebo

2.vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia je, aby subjekt tohto trestného činu mal odo dňa splatnosti faktúry do uplynutia 30 dní po splatnosti faktúry finančné prostriedky na výplatu faktúry. Preto, ak páchateľ nemal tieto finančné prostriedky vo vyššie uvedenej lehote, nie je trestný za nesplnenie záväzku.

Takáto právna úprava umožňuje ústavno-konformným spôsobom zaviesť takúto skutkovú podstatu, keďže v zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je ustanovené, že „nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“. Rovnako ako tento trestný čin nevyplatenia faktúry je koncipovaná aj skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.

Trestný čin nevyplatenia faktúry je definovaný ako prečin, za ktorý je možné potrestať páchateľa odňatím slobody až na tri roky.

Súčasne sa zavádza, že páchateľ sa potrestá odňatím slobody na jeden až päť rokov, ak spácha tento trestný čin a spôsobí ním väčšiu škodu, čiže aspoň 2660 eur, z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim fyzickým osobám, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.

V prípade, ak by páchateľ spôsobil značnú škodu, čiže aspoň 26.600 eur, potrestal by sa odňatím slobody na tri až osem rokov a v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, čiže aspoň 133.000 eur, by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. novembra 2014.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Igor Matovič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Keďže novelou zákona, ktorou sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dôjde k posilneniu právnej istoty všetkých podnikateľov definovaných v Obchodnom zákonníku, predpokladá sa celkové zlepšenie podnikateľského prostredia. Rovnako sa od návrhu očakáva očistenie podnikateľského prostredia od nepoctivých podnikateľov a súčasnej aj naštartovanie hospodárskeho rastu, čo by malo mať pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné