D Ô V O D O V Á S P R Á V AA.Všeobecná časť
Dôvodom predloženia návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku tzv. vojnovým sirotám, je zámer učiniť zadosť spravodlivosti vo vzťahu k deťom účastníkov protifašistického a protinacistického odboja. Národná rada Slovenskej republiky už v minulosti prijala dva obdobné zákony (zák. č. 305/1999 Z. z. a zák. č. 105/2002 Z. z.). V oboch prípadoch sa však jednorazové odškodnenie nedostalo vojnovým sirotám, t. j. v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas II. sv. vojny padli ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných armád.
Slovenská republika si uvedomuje a nielen politicky, ale aj legislatívne to už viackrát deklarovala, význam antifašistického odboja v čase II. sv. vojny tak domáceho, ako aj zahraničného. Antifašistická tradícia, osobitne tradícia Slovenského národného povstania, je jedna zo základných historicko-politických tradícií, na ktorých je budovaná moderná slovenská štátnosť. Slovenská republika preto uznáva a oceňuje význam a zásluhy každého jej občana, ktorý sa zapojil do antifašistického boja v čase II. sv. vojny.
Súčasťou tohto postoja je aj úsilie o garantovanie primeraného hmotného a sociálneho zabezpečenie detí účastníkov protifašistického odboja v rokoch 1939 – 1945. Napriek tomuto úsiliu treba konštatovať, že ekonomický vývoj neumožňuje spomínanú garanciu uspokojivo naplniť a sociálne postavenie niektorých žijúcich potomkov, tzv. vojnových sirôt účastníkov antifašistického odboja nemožno nazvať uspokojivým. Ide o ľudí, ktorí sa narodili pred koncom II. sv. vojny, alebo po ukončení II. sv. vojny v Európe (a vo vtedajšom Československu) účastníkom antifašistického odboja, ktorí na svoju účasť v boji za mier a slobodu zaplatili životom alebo zomreli neskôr na následky zranení. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, dostali odškodnenie aj detí osôb, ktoré boli v čase II. sv. vojny deportované do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov aj v prípade, že sa im túto deportáciu a následný pobyt v táboroch podarilo prežiť a dožili sa konca II. sv. vojny.
Vo svetle tohto faktu možno považovať za vrcholne nespravodlivé, že takéto či podobné odškodnenie doteraz Slovenská republika nepriznala ľuďom, ktorí počas II. sv. vojny prišli pre účasť v odboji o jedného či dokonca o oboch rodičov (vojnové siroty). Títo padlí hrdinovia sa takto nikdy, ani in memoriam, nedožili ani symbolického materiálneho (finančného) odškodnenia, hoci niet pochýb, že im takto osud neumožnil primerane hmotne zabezpečiť svoje žijúce nezaopatrené deti. Tieto deti pritom za hrdinstvo svojich rodičov platili vysokú cenu tiež. Život sirôt v detskom veku bol najmä bezprostredne po skončení vojny mimoriadne náročný a zložitý. Oveľa ťažšie prekonávali osobné sociálne a ekonomické problémy, ocitali sa v chudobe, výrazne ťažšie sa následne dostávali k adekvátnemu vzdelaniu a ďalším podmienkam pre dôstojné uplatnenie sa v spoločnosti. Hrdinstvo ich rodičov, akokoľvek spoločensky cenné a významné, malo na tieto siroty vážne negatívne ekonomicko-sociálne dopady.
Konkrétne prípady stále žijúcich vojnových sirôt ponúkajú o tom zdrvujúce svedectvá. V mnohých prípadoch strata rodiča (či oboch rodičov) negatívne ovplyvnila ich celý život a má negatívne dopady aj na ich dnešné sociálne postavenie.