1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
___________________________________________
Číslo: CRD-491/2014
922a
S p o l o č n á s p r á v a
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 922) v druhom čítaní
___________________________________________________________________________
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 922) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1086 z 26. marca 2014 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
2
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 922) na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
II.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovít Kaník, ktorý nie je členom výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 922) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 425 a č. 425a 27. mája 2014,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 282 z 29. apríla 2014.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
„1. V § 5 ods. 1 písmeno d) znie:
3
„d) je bezúhonný,“.
2. V § 5 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
„e) spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),“.
Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená f) až i).
3. V § 5 ods. 4 sa slová „písm. c) až e)“ nahrádzajú slovami „písm. c) až f)“.
4. § 5 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.
(7) Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu,4c) ktorými sa zisťuje či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e)
a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie,
b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok,
c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov,
d) nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať,
e) nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo
f) nespráva sa korupčne.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4c až 4e znejú:
„4c) Čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. .../2014 Z. z., § 69a a 69b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
4d) Čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky.
4e) Čl. 141a ods. 5 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. .../2014 Z. z.“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
V nadväznosti na navrhovanú ústavnú zmenu sa dopĺňa právna úprava o nový predpoklad výkonu funkcie sudcu sudcovskú spôsobilosť, pričom tento predpoklad sa bližšie konkretizuje.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I druhom bode v § 23 ods. 1 sa slová „Súdnej rady Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „súdnej rady“.
4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na legislatívnu skratku zavedenú v § 5 ods. 3 platného zákona.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
„2. V § 22 odsek 1 znie:
„(1) Sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu alebo ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti,4d) možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania, do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu alebo do právoplatnosti uznesenia súdnej rady, ktorým rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti.4d)“.
3. V § 22 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) predsedu súdnej rady, ak súdna rada rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti.4d)“.
4. V § 22 ods. 6 sa za slovo „senátu“ vkladajú slová „alebo rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým vyhovel sťažnosti sudcu4d)“.
5. § 22a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ustanovenia odsekov 1 3 sa použijú rovnako aj vtedy, ak ide o dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu podľa § 22 ods. 2 písm. c).“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Sudcovská spôsobilosť je ústavným predpokladom vzniku a trvania funkcie sudcu. Kvalifikované spochybnenie splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti vo forme (neprávoplatného) uznesenia súdnej rady vydaného podľa čl. 154d ústavy je porovnateľné so spochybnením bezúhonnosti sudcu vo forme začatia trestného stíhania sudcu pre úmyselný trestný čin. Navrhuje sa preto, aby sa rozšírili zákonné dôvody dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu 22 ods. 1). Novým dôvodom pre dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bude vydanie uznesenie súdnej rady, ktorým súdna rada rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Z navrhovaného znenia § 22 ods. 1 je zrejmé, že dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v tomto prípade môže trvať
5
najdlhšie do právoplatnosti tohto uznesenia súdnej rady alebo jeho zrušenia ústavným súdom. Subjektom oprávneným podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bude len predseda súdnej rady 22 ods. 2 písm. c)]. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bude rozhodovať disciplinárny senát v dvojinštančnom konaní. V prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu na návrh dotknutého sudcu, resp. v prípade vyhovenia sťažnosti sudcu podanej podľa čl. 154d ústavy bude daný dôvod na doplatenie rozdielu v plate sudcu, ktorý vznikol z titulu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu (doplnenie § 22 ods. 6).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V § 28 ods. 2 sa slová „písm. b) f) a odseku 2 a najneskôr v posledný deň výberového konania dosiahne vek aspoň 30 rokov“ nahrádzajú slovami „písm. b) d), f), g) a odseku 2, najneskôr v posledný deň výberového konania dosiahne vek aspoň 30 rokov a udelí písomný súhlas s overením predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom,4c) ak sa vo výberovom konaní umiestni ako prvý v poradí“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Doplnenie § 28 ods. 2 nadväzuje na nový ústavný predpoklad výkonu funkcie sudcu, ktorým je sudcovská spôsobilosť. Splnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa bude overovať u každého uchádzača o funkciu sudcu, ktorý sa umiestnil ako prvý v poradí vo výberovom konaní. V záujme zamedzenia nekontrolovateľného preskúmavania predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa navrhuje, aby každý uchádzač, ktorý sa prihlási do výberového konania prejavil písomný súhlas s vykonaním preverovania splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom, čo umožní riadny výkon ústavnej pôsobnosti súdnej rady rozhodovať, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Neudelenie písomného súhlasu znemožní účasť vo výberovom konaní. Prípadné odvolanie súhlasu alebo jeho späť vzatie bude v neskoršej fáze
6
procesu obsadzovania funkcie sudcu príčinou znemožnenia overenia splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti, a teda logicky povedie k vydaniu negatívneho rozhodnutia o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 30 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu,“.
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Medzi základné povinnosti sudcu sa výslovne navrhuje zaradiť aj povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu. Táto zákonná povinnosť svoj ústavný základ, nakoľko vyplýva jednak z navrhovaného čl. 145 ods. 2 (predpoklad vzniku funkcie sudcu), ako aj z čl. 141a ods. 5 písm. i) ústavy (trvanie predpokladu počas trvania funkcie sudcu).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6. V čl. I dvanástom bode v § 77 písm. d) sa nad slovo „neprítomnosti“ umiestňuje odkaz „19a“ a navrhovaná poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa označuje „19a“.
Navrhujeme prečíslovanie odkazu, pretože ôvodný odkaz 20 je potrebné ponechať s ohľadom na znenie poznámky pod čiarou k tomuto odkazu, ktoré sa vzťahuje na § 93 ods. 1 a § 151 ods. 5 platného zákona.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7
7. V čl. I sa za bod 13 vkladajú nové body 14 a 15, ktoré znejú:
„14. V § 116 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.“.
15. V § 116 ods. 3 písm. d) sa slová „písm. a), c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. a), c), d) a j)“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Vzhľadom na charakter predpokladov sudcovskej spôsobilosti a ich dosah pre nezávislé a nestranné rozhodovanie sa navrhuje vytvoriť základnú skutkovú podstatu nového disciplinárneho previnenia na úrovni § 116 ods. 2, t.j. definovať takéto disciplinárne previnenie ako závažné disciplinárne previnenie, pričom opakovanie tohto konania, alebo povaha porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia sudcu alebo iné priťažujúce okolnosti, ktoré robia konanie sudcu nezlučiteľným s výkonom funkcie sudcu, bude možné toto konanie sudcu kvalifikovať aj ako disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, za ktoré zákon dovoľuje uložiť len jeden „trest“ (disciplinárne opatrenie) odvolanie z funkcie sudcu (čl. 147 ods. 1 ústavy).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15., ktorý znie:
„15. V § 119b ods. 2 sa slová „písm. a) až e)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až d) a f)“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu § 5 (prečíslovanie vnútorných odkazov).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
8
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z. a zákona č. 1/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 8 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
2. V § 9 sa vypúšťa odsek 4.
3. V § 47 ods. 3 sa slová „na návrh generálneho prokurátora“ nahrádzajú slovami „na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).“.
4. V § 206 ods. 1 sa vypúšťa slovo „sudca,“.
5. Za § 207 sa vkladá § 207a, ktorý znie:
㤠207a
(1) Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry; uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín ministrovi spravodlivosti.
(2) O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.“.
6. V § 215 sa vypúšťa odsek 8.“.
Ostávajúce novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Navrhovaná zmena Trestného poriadku za cieľ určiť ako orgán, ktorý rozhoduje o vznesení obvinenia proti sudcovi prokurátora Generálnej prokuratúry SR, pričom o sťažnosti proti tomuto uzneseniu bude rozhodovať tak ako predpokladá ústavná zmena priamo generálny prokurátor.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10. V čl. II sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 30 ods. 1 sa slová „129 ods. 4 a 5“ nahrádzajú slovami „129 ods. 4, 5 a 7“.“.
9
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ide o dôležitú zmenu okruhu konaní, kde ústavný súd obligatórne nariaďuje ústne prejednanie veci. Medzi tieto konania sa navrhuje zaradiť aj konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu súdnej rady o sudcovskej spôsobilosti. Zabezpečí sa tak vypočutie všetkých dotknutých subjektov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. V druhej hlave sa za trinásty oddiel vkladá nový štrnásty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:
Štrnásty oddiel
Konanie o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky
§ 74da
(1) Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) je na účely tohto oddielu uznesenie súdnej rady podľa čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy.
(2) Sťažovateľom môže byť
a)sudca, ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“)
b)minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), ak súdna rada uznesením rozhodla, že sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a to napriek tomu, že podklady Národného bezpečnostného úradu tento záver neodôvodňujú.
(3) Účastníkom konania je sudca podľa odseku 2 písm. a) a súdna rada; minister spravodlivosti je účastníkom konania len vtedy, ak konanie začalo na jeho návrh.
(4) Sťažnosť možno podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia súdnej rady. Sťažnosť sudcu podľa odseku 2 písm. a) má odkladný účinok.
(5) Sťažnosť proti uzneseniu súdnej rady musí okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať aj označenie uznesenia súdnej rady a uvedenie dôvodov pre ktoré ju sťažovateľ podáva.
§ 74db
(1) Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko súdnej rady, ku ktorému je súdna rada povinná pripojiť podklad Národného bezpečnostného
10
úradu, ako aj napadnuté uznesenie súdnej rady, zápisnicu z hlasovania, zápisnicu zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady.
(2) Predseda Ústavného súdu si vyžiada aj stanovisko riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.
§ 74dc
(1) Ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti sudcu podľa § 74da ods. 2 písm. a), uznesenie súdnej rady zruší a vysloví, že sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, inak sťažnosť zamietne.
(2) Ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti ministra spravodlivosti podľa § 74da ods. 2 písm. b), uznesenie súdnej rady zruší a vec vráti súdnej rade, inak sťažnosť zamietne. Ak Ústavný súd vráti vec súdnej rade, je súdna rada viazaná právnym názorom Ústavného súdu.
(3) Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. Ústavný súd bezodkladne zašle oznámenie o späť vzatí sťažnosti ostatným účastníkom konania.
(4) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania.“.
Doterajší štrnásty oddiel sa označuje ako pätnásty oddiel.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovaná zmena ústavy zavádza nový typ konania ústavného súdu, ktorým je konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu súdnej rady, a to v intenciách nového čl. 129 ods. 7 a čl. 154d ústavy. Konanie o sťažnosti sa formálno-právne v ústave zavádza len v súvislosti s rozhodovaním súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcov, ktorí boli ustanovení do funkcie pred 1. septembrom 2014. Novelizácia ústavy predpokladá, že o sťažnosti bude rozhodovať plénum ústavného súdu (k tomu pozri navrhovanú zmenu čl. 131 ods. 1 ústavy).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12. V čl. III treťom bode v § 29k sa slovo „vymenovaného“ nahrádza slovom „zvoleného“.
Ide o úpravu normatívneho textu v súlade s navrhovaným znením čl. 141a ods. 1 ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava
11
Slovenskej republiky č. 460/1992Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
13. Čl. IV sa vypúšťa.
Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa zachovať prítomnosť jedného zástupcu súdnej moci na rokovaní Národnej rady SR.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
14. V čl. VI sa vypúšťa bod 2.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Vzhľadom na zachovanie ústavného modelu kreovania Súdnej rady SR je pôvodne navrhovaná právna úprava bezpredmetná a postačuje platné a účinné znenie zákona.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
15. V čl. VI bod 3 znie:
„3. Za § 3 sa vkladajú § 3a až 3c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠3a
Zabezpečovanie výkonu verejnej kontroly súdnictva
Pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141a ods. 5 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky súdna rada
a)sa podieľa v rozsahu ustanovenom zákonom na riadení a správe súdov Slovenskej republiky,
b)vyhodnocuje správy o výsledkoch vnútornej revízie súdov, analyzuje príčiny zistených nedostatkov a navrhuje opatrenia na ich odstránenie,
12
c)prijíma opatrenia na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo,
d)zabezpečuje aktívnu účasť svojich členov na zasadnutí pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vo výberových komisiách podľa osobitného predpisu,
e)plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.
§ 3b
Dohľad súdnej rady
Pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141a ods. 5 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky súdna rada
a)presadzuje opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),
b)schvaľuje harmonogram overovania spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti,
c)vyhodnocuje informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti získané od súdov, iných orgánov verejnej moci alebo zistené z vlastnej činnosti,
d)môže navrhnúť predsedovi súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania.
§ 3c
Súdna rada vypracúva a na svojom webovom sídle zverejňuje každoročne k 30. marcu správu o výkone pôsobnosti podľa § 3a a 3b za prechádzajúci kalendárny rok.“.“.
Dohľad súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. i) je potrebné vnímať ako v rovine preventívneho pôsobenia 3b ods. 1 písm. a) a b)], tak aj v rovine represívneho postupu v prípade zistenia nedostatkov [§ 3b ods. 1 písm. c) a d)].
Povinnosť sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti je nepriamo vyjadrená aj v texte ústavy, pričom aj svoje zákonné vyjadrenie. Porušenie povinností sudcu ustanovených ústavou a zákonmi zakladá jeho zodpovednosť, ktorá sa zisťuje v disciplinárnom konaní, ktorého výsledkom môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia vrátane návrhu na zbavenie funkcie sudcu; k tomu pozri čl. 147 ods. 1 ústavy.
Nakoľko bude predseda súdnej rady subjektom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, umožňuje sa, aby súdna rada svoju dohľadovú pôsobnosť mohla realizovať aj vo forme odporučenia predsedovi súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na to, že ide
13
o návrh súdnej rady, predseda súdnej rady ním z povahy veci nebude viazaný
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
16. V čl. VI v šiestom bode v § 4a ods. 1 sa slovo „vykonaná“ nahrádza slovom „vykonáva“.
Ide o gramatickú úpravu normatívneho textu.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
17. V čl. VI šiestom bode v § 4b ods. 2 sa za slová „ak ho niet,“ vkladá slovo „vekovo“.
Doplnenie sa navrhuje v záujme jednoznačnosti normatívneho textu ako i s ohľadom na zosúladenie s ustanoveniami § 5 ods. 3 a § 14 ods. 2 platného zákona.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
18. V čl. VI sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 6 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Člen súdnej rady, ktorý je sudcom nemá právo hlasovať aj vtedy, ak súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti tohto člena súdnej rady.“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný mechanizmus rešpektuje požiadavku prekážky výkonu hlasovacieho práva v súdnej rade v prípade, ak táto rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu, ktorý je zároveň členom súdnej rady, t.j. orgánu, ktorý je oprávnený v tejto veci rozhodnúť.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19. V čl. VI sa vkladá za pôvodný bod 7. nový bod 8., ktorý znie:
8. V § 6 odsek 8 znie:
14
„(8) Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí
a) ak súdna rada rozhoduje o návrhu na
1.vymenovanie a odvolanie sudcu,
2.vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
3.vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
4.vymenovanie a odvolanie predsedu alebo podpredsedu súdnej rady,
5.voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne,
6.voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov,
b) v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.“.
Pôvodné body 8. až 12. sa označujú ako nové body 9. až 13.
Obnovuje sa rozhodovanie súdnej rady v personálnych otázkach (ústavná kompetencia podľa čl.141a ods.4 písm. a) e)) len tajným hlasovaním.
V zmysle judikatúry ESĽP (pri výklade čl.3 Dodatkového protokolu č.1 Európskeho dohovoru upravujúceho právo na slobodnú voľbu členov zákonodarného zboru) slobodný priebeh volieb vylučuje akýkoľvek nátlak na voliča zameraný na výber kandidátov, čo sa zabezpečuje ďalšou nevyhnutnou podmienkou tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je totiž nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodný pri voľbách i po voľbách, takže slobodné voľby by nemohli byť zaručené, keby volič mal potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o funkcii predstaviteľa súdnej moci (rovnocenné postavenie s predstaviteľom zákonodarnej moci) a jeho zmenách, i o obdobných činiteľoch voľbami členmi súdnej rady (voličmi) je možné garantovať (analogicky) slobodné voľby len úpravou tajného hlasovania pri realizácii výlučnej ústavnej kompetencie.
Pri rozhodovaní súdnej rady o predložení návrhu kandidáta na sudcu prezidentovi ústavný súd záväzne uviedol „...výsledok hlasovania týkajúci sa kreovania verejných resp. ústavných činiteľov (nielen rozhodnutie súdnej rady...) sa neodôvodňuje...ústavná úprava nepripúšťa v predmetných súvislostiach ani možnosť odvolania proti rozhodnutiu.... Obsahom práva podľa čl.30 ods.4 ústavy nie je ani právo funkciu sudcu získať, a ani právo na odôvodnenie nepriaznivého rozhodnutia súdnej rady v procese prístupu k tejto funkcii. „Neodôvodnenie uznesenie nie je ani neodôvodneným
15
obmedzením v procese prístupu k verejnej funkcii v zmysle čl.25 písm. c) Medzinárodného paktu, keďže vzhľadom na neexistenciu opravného prostriedku neovplyvňuje jeho ďalší prístup“ (III. ÚS 79/04).
Siedma hlava Ústavy SR upravuje súdnu moc, ktorým sa upravuje ústavné súdnictvo a všeobecné súdnictvo. Ústavný súd konštatoval, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od druhého nezávisle procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, ktoré majú rovnocenné postavenie a poslanie (II. ÚS 1/95). Z nálezu II. ÚS 13/2001 vyplýva aj skutočnosť, že všeobecné súdy ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že pri rovnosti postavenia ústavného a všeobecného súdnictva vyplýva aj rovnocennosť postavenia sudcu ústavného a všeobecného súdu. Je preto potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do zhodnej úpravy vzniku funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcu ústavného súdu.
O návrhu kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu rozhoduje tajným hlasovaním NR SR, ktorý sa predkladá prezidentovi na vymenovanie za sudcu ústavného súdu (čl. 102 ods.1 písm. s) ústavy). Pri vzniku funkcie sudcu všeobecného súdu súdna rada rozhoduje o predložení kandidáta na základe výsledkov výberového konania prezidentovi republiky, ktorý menuje sudcu, ako aj predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu (čl. 102 ods.1 písm. t) ústavy). Sudca všeobecného súdu je ústavným činiteľom zhodne ako sudca ústavného súdu. Zjednotenie spôsobu voľby kandidátov na sudcov ústavného a všeobecného súdu tajným hlasovaním príslušným ústavným orgánom (Národná rada SR a Súdna rada SR) dôsledne zabezpečí slobodu rozhodovania aktívne legitimovaných voličov (poslancov národnej rady a členov súdnej rady) a zabezpečí rovnocennosť postavenia uvedených sudcov, podľa záväzných názorov ústavného súdu. Súdna rada, z hľadiska ústavného postavenia, je rovnocenná s vrcholnými predstaviteľmi výkonnej a zákonodarnej moci, t.j. vládou SR a NR SR.
Keďže ústava nesplnomocňuje zákonodarcu na určenie spôsobu rozhodovania súdnej rady (čl.
16
141a ods. 6 ústavy), ale len kvórum potrebné pre právne záväzné rozhodnutie súdnej rady (čl. 141a ods. 5 ústavy) je vhodné aplikovať analogické úpravy rokovania vlády i národnej rady, ktoré vyplývajú z ustanovenia čl. 83, čl. 84, čl. 118 ústavy.
U obidvoch vrcholných orgánov výkonnej a zákonodarnej moci sa vylučuje povinnosť rozhodovať len na verejnej schôdzi a hlasovať len verejne. Rokovací poriadok NR SR, podľa ústavnej úpravy je upravený zákonom, kde je neverejné rokovanie upravené v §18 ods.2 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR.
Rokovací poriadok vlády je schválený uznesením vlády č. 512 z 13.6. 2001, kde platí zásada neverejnosti schôdzí vlády (čl.1 bod 3 uznesenia vlády).
Zároveň medzinárodné Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R (94) 12, ktoré dôsledne rešpektuje ústavodarca pri úprave nezávislosti súdnictva (dôvodová správa ústavodarcu pri novele ústavy roku 2001) výslovne konštatuje „...aby sa zabezpečila jeho nezávislosť...tento orgán rozhoduje sám o svojich vlastných procedurálny pravidlách“ (princíp I. bod 2 písm. c)). Zhodne to upravuje aj stanovisko ENCJ „...súdna rada musí byť samosprávna a fungovať autonómne, aby garantovala nezávislosť justície...“(správa z roku 2011).
Vo všetkých oblastiach personálnej kompetencie súdnej rady, ktorá je zverená do jej pôsobnosti ústavou (čl. 141a ods.4 písm. a) e)) je preto nevyhnutné upraviť len tajné hlasovanie (sudcovia, predseda a podpredseda najvyššieho súdu, predseda a podpredseda súdnej rady, kandidáti na sudcov v medzinárodných súdnych orgánov a sudcovia disciplinárnych senátov).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
20. V čl. VI sa vypúšťajú body 10 a 11.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Vzhľadom na zachovanie ústavného modelu kreovania Súdnej rady SR je pôvodne navrhovaná právna úprava bezpredmetné a postačuje platné a účinné znenie zákona.
17
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
21. V čl. VI sa za bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:
„12. Za § 27g sa vkladá § 27ga, ktorý vrátane nadpisu znie:
„ROZHODOVANIE O PREDPOKLADOCH SUDCOVSKEJ SPÔSOBILOSTI
§ 27ga
(1) Bezodkladne po oznámení výsledkov výberového konania12) kancelária súdnej rady doručí kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorým je uchádzač o funkciu sudcu, ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí, dotazník podľa osobitného predpisu.13)
(2) Kandidát na vymenovanie za sudcu je povinný doručiť kancelárii súdnej rady vyplnený dotazník podľa osobitného predpisu13) do 30 dní od jeho doručenia kanceláriou súdnej rady.
(3) Predseda súdnej rady bezodkladne po doručení dotazníku podľa odseku 2 písomne požiada Národný bezpečnostný úrad o zabezpečenie podkladov pre rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu. K žiadosti sa pripojí súhlas udelený podľa osobitného predpisu14) a vyplnený dotazník fyzickej osoby podľa osobitného predpisu.13)
(4) Súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť len členovia súdnej rady a kandidát na vymenovanie za sudcu; ďalšie osoby sa ho môžu zúčastniť len so súhlasom súdnej rady. Hlasovanie súdnej rady je tajné.
(5) Súdna rada je povinná pred rozhodnutím o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti umožniť kandidátovi na vymenovanie za sudcu vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim z podkladov podľa odseku 3, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Predseda súdnej rady je povinný umožniť členom súdnej rady oboznámiť sa s podkladmi podľa odseku 3 aspoň 15 dní pred zasadnutím súdnej rady, na ktorom rozhoduje podľa týchto podkladov. Ak o to súdna rada požiada, Národný bezpečnostný úrad je povinný umožniť súdnej rade nahliadnutie do materiálov, z ktorých sa podklady pre rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti poskytli.
(6) Súdna rada je povinná rozhodnúť o tom, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti do 60 dní od predloženia podkladov podľa odseku 3 a uznesenie bezodkladne doručiť tomuto kandidátovi na vymenovanie za sudcu do vlastných rúk.
(7) Ak v čase od podania žiadosti podľa odseku 3 do predloženia podkladov podľa odseku 3 súdnej rade vezme kandidát na vymenovanie za sudcu súhlas podľa osobitného predpisu14) späť alebo ho odvolá, predseda súdnej rady oznámi bezodkladne túto skutočnosť Národnému bezpečnostnému úradu.“.
18
Poznámky pod čiarou k odkazom 12 až 14 znejú:
„12) § 11 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13) § 69a zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
14) § 28 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.“.
13. V § 27h ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako povinné súdnej rade poskytnúť informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Do zákona sa navrhuje doplnenie podrobnej úpravy výkonu pôsobnosti súdnej rady podľa navrhovaného čl. 141a ods. 5 písm. b) ústavy „rozhodovať, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,“, ako aj čl. 141a ods. 9 ústavy „Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu; podrobnosti ustanoví zákon.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
22. Čl. VI sa dopĺňa bodmi 13 a 14, ktoré znejú:
„13. V § 27h ods. 4 sa slová „oprávnení súdnej rady podľa odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami pôsobnosti súdnej rady; povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a tej ich môže zbaviť len súdna rada.“.“.
14. Za § 30 sa vkladá § 31, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. septembra 2014
§ 31
(1) Kancelária súdnej rady je povinná do 30. septembra 2014 doručiť sudcovi, ktorý bol ustanovený do funkcie sudcu pred 1. septembrom 2014 dotazník podľa osobitného predpisu.13)
(2) Vyplnený dotazník je sudca povinný doručiť kancelárii súdnej rady do 31. októbra 2014.
19
(3) Predseda súdnej rady je povinný bezodkladne po doručení dotazníku podľa odseku 2 písomne požiadať Národný bezpečnostný úrad o zabezpečenie podkladov pre rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti sudcu.
(4) Súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť len členovia súdnej rady a sudca; ďalšie osoby sa ho môžu zúčastniť len so súhlasom súdnej rady. Hlasovanie súdnej rady je tajné.
(5) Súdna rada je povinná pred rozhodnutím o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti umožniť sudcovi vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim z podkladov podľa odseku 3, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Predseda súdnej rady je povinný umožniť členom súdnej rady oboznámiť sa s podkladmi podľa odseku 3 aspoň 15 dní pred zasadnutím súdnej rady, na ktorom rozhoduje podľa týchto podkladov. Ak o to súdna rada požiada, Národný bezpečnostný úrad je povinný umožniť súdnej rade nahliadnutie do materiálov, z ktorých sa podklady pre rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti poskytli.
(6) Súdna rada je povinná rozhodnúť o tom, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti bezodkladne a uznesenie bezodkladne doručiť sudcovi do vlastných rúk; uznesenie sa doručuje do vlastných rúk aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
(7) Ak v čase od podania žiadosti podľa odseku 3 do predloženia podkladov podľa odseku 3 súdnej rade dôjde k zániku funkcie sudcu, predseda súdnej rady oznámi bezodkladne túto skutočnosť Národnému bezpečnostnému úradu.
(8) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom15) možno proti uzneseniu súdnej rady podľa odseku 6 podať sťažnosť.
(9) Uznesenie súdnej rady nadobúda právoplatnosť
a)márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti,
b)doručením späť vzatia sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
c)odmietnutím sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky, alebo
d)zamietnutím sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 74da zákona č. 38/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. .../2014 Z. z.“.“.
V rámci prechodného ustanovenia § 31 sa navrhuje upraviť podrobnosti v intenciách čl. 154d ods. 1. Umiestnenie tejto úpravy do prechodných ustanovení ma za cieľ zvýrazniť fakt, že ide o dočasnú právnu úpravu, ktorá sa stane momentom jej skonzumovania (dosiahnutia účelu) bezpredmetnou to však nič nemení na jej význame.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
20
23. Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
Čl. VIII
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z. a zákona č. 122/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Tento zákon ďalej upravuje pôsobnosť úradu pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“).1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
1) Čl. 141a ods. 5 písm. b), čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou 1 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou 1a.
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
„14) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“.
3. V § 34 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) člen súdnej rady v súvislosti s rozhodovaním o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti.“.
4. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZABEZPEČOVANIE PODKLADOV PRE ROZHODNOVANIE O SPLNENÍ PREDPOKLADOV SUDCOVSKEJ SPÔSOBILOSTI
§ 69a
Zhromažďovanie informácií
(1) Úrad zabezpečuje podklady pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti1) na základe písomnej žiadosti predsedu súdnej rady. Úrad je povinný ukončiť zhromažďovanie a vyhodnocovanie podkladov na základe oznámenia predsedu súdnej rady podľa osobitného predpisu.28a)
(2) Úrad pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 pre overenie skutočností podľa osobitného predpisu28b) zhromažďuje informácie o sudcovi alebo o kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorými sú
21
a)vyplnený dotazník fyzickej osoby v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3 časť A a B,
b)informácie o fyzickej osobe z evidencií Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva,
c)informácie o fyzickej osobe z previerok vykonaných v mieste bydliska Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom,
d)informácie vyžiadané od obce, v ktorej fyzická osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,
e)informácie z previerok vykonaných Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom o bezpečnosti prostredia, v ktorom fyzická osoba žije a pohybuje sa, a o možnosti výskytu rizík,
f)informácie o fyzickej osobe vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb.
(3) Vyplnený dotazník podľa odseku 2 písm. a) predkladá sudca, ako aj kandidát na vymenovanie za sudcu súdnej rade; v aktuálnom dotazníku je povinný uvádzať úplné a pravdivé údaje. Vyplnený dotazník podľa odseku 2 písm. a) sa pripojí k žiadosti podľa odseku 1.
(4) Úrad je oprávnený pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 požadovať od štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb podľa odseku 2 písm. b) f) poskytnutie informácií vrátane osobných údajov14) potrebných na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu alebo kandidáta na vymenovanie za sudcu; tieto povinné žiadosti v určenej lehote vyhovieť a umožniť nahliadnutie do písomných materiálov, z ktorých informácie úradu poskytli.
(5) Informácie podľa odseku 4 štátne orgány, iné právnické osoby a fyzické osoby podľa odseku 2 písm. b) f) povinné predložiť úradu najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií.
(6) Úrad vedie spis fyzickej osoby podľa odseku 2, v ktorom založené podklady na zistenie spôsobilosti fyzickej osoby vykonávať funkciu sudcu. Údaje z tohto spisu možno použiť iba pre rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti.1)
§ 69b
Vyhodnocovanie informácií
(1) Úrad je povinný zhromaždené informácie vyhodnotiť a vyhodnotenie zaslať súdnej rade najneskôr do piatich mesiacov od doručenia žiadosti podľa § 69a ods. 1. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci túto lehotu dodržať, môže ju úrad predĺžiť o dva mesiace. O predĺžení lehoty s uvedením dôvodu je úrad povinný upovedomiť súdnu radu.
(2) Vyhodnotenie je podkladom pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Musí obsahovať informácie potrebné pre overenie splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti v rozsahu podľa osobitného predpisu,28b) ako aj pre rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti uzneseniu súdnej rady.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a 28b znejú:
22
28a) § 27ga ods. 7 a § 31 ods. 7 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
28b) § 5 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.“.
Doterajšia štvrtá až šiesta časť sa označujú ako piata až siedma časť.
5. V § 70 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) zabezpečovania podkladov potrebných pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti získava, sústreďuje, preveruje, analyzuje a vyhodnocuje informácie o sudcovi a o kandidátovi na funkciu sudcu v rozsahu potrebnom pre overenie skutočností podľa osobitného predpisu,28b)“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
6. V § 70 ods. 2 sa slová „odseku 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. e)“.
7. V § 75 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
„e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na ten účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa,“.
Doterajšie písmena e) až i) sa označujú ako písmena f) až j).
8. V § 76 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na ten účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa.“.“.
Ostávajúce novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Zmeny a doplnenia zákona o ochrane utajovaných skutočností sa týkajú rozšírenia pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“) na zabezpečovanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť súdnej rady, či kandidát na funkciu sudcu (každý od účinnosti zákona) a sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu k 1. júlu 2014 (súčasní sudcovia) spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Nová pôsobnosť úradu je primárne daná ústavou, nakoľko štátnym orgánom plniacim úlohy ochrany utajovaných skutočností je podľa kompetenčného zákona úrad. V zákone sa vytvára nová časť, ktorá upravuje podrobnosti o procese plnenia novej, ústavnej úlohy úradu; ide o špecifickú činnosť úradu, ktorej hmotnoprávne vymedzenie je definované v § 5 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich, t.j.
23
tento zákon vymedzuje skutočnosti, ktorých overenie vykonáva súdna rada na základe podkladov úradu. Pri výkone svojej pôsobnosti používa úrad postupy a metódy v zákone upravené. Navrhované zmeny zákona majú ústavný základ v navrhovanom čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 ústavy.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
24. V čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 10, ktoré znejú:
„1. V § 3 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety:
„(3) Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.“.
2. V § 15 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).
3. V § 15 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa § 15 ods. 3,“.
4. V § 15 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „a z poverenia predsedu okresného súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami grémia.“.
5. V 17 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa § 17 ods. 3,“.
6. V § 17 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „a z poverenia predsedu krajského súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia“.
7. V § 17 ods. 5 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ak s tým tento člen kolégia súhlasí“.
8. V § 21 ods. 3 sa vypúšťa písmeno h).
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno h).
9. V § 21 ods. 4 písm. a) sa na konci vkladá bodkočiarka a pripájajú sa tieto slová „programom rokovania kolégia je len realizácia jej pôsobnosti podľa § 21 ods. 3“.
24
10. V § 21 ods. 4 písm. f) sa vypúšťa čiarka a slová „z poverenia predsedu najvyššieho súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia“.“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Reálne zabezpečenie práva občana, ako účastníka súdneho konania, na odstránení stavu jeho právnej neistoty (čl.48 ods.2 ústavy) je zásadne možné len vytvorením zákonného rámca podmienok na zvyšovanie kvality rozhodovania súdov prioritne prostredníctvom zjednocovania výkladu právnych predpisov, ak dochádza k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov, t.j. zjednocovaním rozhodovacej činnosti súdov všetkých stupňov.
Účinné zjednocovanie rozdielnej rozhodovacej činnosti súdov výrazne ovplyvňuje predvídateľnosť konania a rozhodovania, čím sa posilňuje princíp právnej istoty, ako jednej z nevyhnutných súčastí obsahu princípu materiálneho právneho štátu podľa čl.1 ústavy (základný ústavnoprávny princíp viď PL. ÚS 15/98).
Predsedovia grémií (na okresných súdoch) a predsedovia kolégií (na krajských súdoch a Najvyššom súde SR) osobami vo vyššej sudcovskej funkcii (§15 zák. č. 385/2000 Z.z.), ktorí nie predstaviteľmi správy súdov (§15 ods.5 cit. Zák.).
Obsahom činnosti grémií a kolégií je prioritne prijímanie stanovísk k zjednocovaniu výkladov právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach sudcov (senátov). Súčasne zabezpečujú oboznamovanie sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa v záujme zachovania jednotného výkladu a používania právnych predpisov.
Uvedená činnosť kolégií zabezpečiť sústavný prehľad o výkladových rozdielnostiach v záujme zachovania jednotného výkladu, čo zabezpečuje zjednocovanie rozhodovacej činnosti, ktorá jednoznačne prispieva ku kvalite rozhodovania a tým aj k predvídateľnosti konania súdu a včasnosti jeho konania a rozhodovania.
V príkrom rozpore so zameraním činnosti grémií a kolégií bola zákonom uložená povinnosť, na základe poverenia predsedu súdu, prerokovávať najmä rozvrhy práce so sudcami a vykonávať aj iné činnosti z poverenia predsedu súdu.
25
Rozvrh práce je aktom riadenia, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva a je jedným z prostriedkov riadenia súdov, ktoré zabezpečujú orgány riadenia a správy súdov (predseda a podpredseda súdu) v zmysle § 49 zák. č. 757/2004 Z.z..
Koncepčne je výkon činnosti predsedami kolégií a grémií na úseku riadenia súdov neakceptovateľný pre samotný rozpor s činnosťou sudcu vo vyššej sudcovskej funkcii, ktorý zo zákona nie sú predstaviteľmi správy súdov.
Predmetné zákonné povinnosti sudcov v uvedenej vyššej sudcovskej funkcii v oblasti riadenia a správy súdov majú za následok, podľa poznatkov praxe, vytváranie značne menšieho časového priestoru na realizáciu základnej činnosti kolégií a grémií, t.j. sústavného zisťovania rozdielnych právnych názorov sudcov a senátov jednotlivých súdov a zjednocovania rozhodovacej činnosti. Nevytvára sa požadovaný priestor na zjednocovanie rozhodovacej činnosti na všetkých stupňoch sústavy súdov aj pre uvedené skutočnosti, takže sa odníma nekoncepčná kompetencia u predsedov grémií a kolégií plniť si zákonné povinnosti na úseku riadenia a správy súdov.
Predmetné zákonné povinnosti sa musia realizovať príslušnými (kompetentnými) orgánmi riadenia a správy súdov, t.j. predsedami a podpredsedami súdov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
25. V čl. VIII bod 1 znie:
„1. § 36 vrátane nadpisu znie:
㤠36
Ustanovenie do funkcie predsedu súdu
Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane.“.“.
Pri novele zákona týkajúcej sa správy a samosprávy súdnictva (zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch) sa spresňuje pojem zákonného sudcu, čiastočná úprava činnosti predsedov grémií a kolégií v záujme dôsledného zabezpečenia
26
kvality a včasnosti rozhodovania, čiastočná zmena pravidiel rozvrhu práce rešpektovaním rovnosti ústavného práva občana na zákonného sudcu s ústavným právom občana na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.1,2 ústavy) a úprava postavenia orgánov riadenia a správy súdov v záujem zvýšenia efektivity pri vytváraní podmienok pre riadny výkon súdnictva.
Orgány riadenia a správy súdov povinné vytvárať podmienky na riadny výkon súdnictva a dohliadať na riadny výkon, pričom nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Orgány riadenia sú predseda a podpredseda súdu.
Pre efektivitu výkonu súdnictva je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu troch rokov, čo nie je v súlade ani s volebným obdobím orgánov sudcovskej samosprávy (5 rokov), ktoré podľa ústavnej úpravy sa podieľajú (sú súčinné) na riadení a správe súdu (čl.143 ods.3 ústavy).
Je neakceptovateľná zákonná prekážka časového obmedzenia výkonu funkcie predsedu súdu (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca, ktorý dlhodobo na požadovanej kvalitatívnej úrovni, ako predseda súdu, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon súdnictva na konkrétnom súde. Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie predsedu a podpredsedu súdu, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligatórne hodnotenie činnosti predsedu súdu, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní pred nezávislou výberovou komisiou.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
26. V čl. VIII bod 2. znie:
„2. V § 39 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Na krajských súdoch a na okresných súdoch pôsobia podpredsedovia súdu. Na súdoch s počtom sudcov do 20 pôsobí jeden podpredseda, na súdoch s počtom sudcov od 21 do 50 pôsobia dvaja podpredsedovia a na súdoch s počtom nad 70 sudcov pôsobia traja podpredsedovia.“.“
K počtu podpredsedov uvádzame, že v justičnej praxi dlhodobo na krajských súdoch boli 3-ja
27
podpredsedovia, čo sa aj v praxi osvedčilo, nakoľko sa kopíroval počet podpredsedov s pracovnými úsekmi. Navrhované riešenie odôvodňuje len minimálne navýšenie finančných prostriedkov, teda len na jedného podpredsedu, a to len na niektorých súdoch.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
27. V čl. VIII sa za bod 2 vkladajú nové body 3. až 10., ktoré znejú:
„3. § 39 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.“.
4. V § 40 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „na päť rokov“.
5. V § 51 ods. 1 sa slová „senátom, samosudcom a súdnym úradníkom“ nahrádzajú slovami „senátom alebo samosudcom“ a na konci sa pripája táto veta: „Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.“.
6. V § 51 ods. 4 písm. b) sa slová „zmena v obsadení súdu sudcami v prípade senátnej veci je dôvodom na prer