Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ  
1. Historický kontext vstupu Slovenska do EÚ  
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie patril medzi priority slovenskej  
zahraničnej politiky už od vzniku samostatného štátu v roku 1993. Slovensko sa prihlásilo  
k európskym hodnotám, ktoré prinášajú zvýšenie bezpečnosti a kvality života bežných  
občanov. Zámerom bolo zapojenie sa do európskeho projektu, ktorý podporuje fungovanie  
demokratických inštitúcií, právneho štátu, podporí ekonomický a sociálny rozvoj, zvýši  
rozvoj regiónov, skvalitní podnikanie a prispeje k zlepšeniu životného prostredia. Slovensko  
sa snažilo o ukotvenie nového štátu v konsolidovanom, stabilnom a vyspelom prostredí so  
všetkými výhodami, ktoré z toho vyplývajú. Pre naplnenie tohto cieľa však bolo nevyhnutné  
realizovať rozsiahle politické, hospodárske a sociálne reformy. Museli sme dokázať svoju  
schopnosť vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v EÚ a spôsobilosť  
prevziať záväzky spojené s členstvom, vrátane cieľov Hospodárskej a menovej únie. Bolo  
potrebné splniť tzv. Kodanské kritériá týkajúce sa stability inštitúcií, existencie právneho  
štátu, ochrany ľudských práv a základných slobôd, rešpektovania a ochrany práv osôb  
patriacich k menšinám, ale aj otázok fungovania trhovej ekonomiky.  
Približovanie sa Slovenska k Európskej únii začalo prípravou a podpisom Asociačnej  
dohody, ktorá definovala aj perspektívu členstva v EÚ. Napĺňaním Asociačnej dohody sa  
slovenský právny poriadok začal prispôsobovať legislatíve EÚ a dochádzalo k zbližovaniu  
hospodárskych a sociálnych politík. Samotné prístupové rokovania, ktoré prebiehali v 31  
negociačných kapitolách, boli vrcholom prístupového procesu. Výzvu predstavovali najmä  
kapitoly týkajúce sa vnútorného trhu, dopravy, poľnohospodárstva, životného prostredia,  
regionálnej politiky, koordinácie štrukturálnych zdrojov a energetiky, resp. kapitoly,  
v ktorých si Slovensko alebo EÚ uplatnili prechodné obdobia. Otvorenie prístupových  
rokovaní si vyžadovalo odborné nasadenie negociačného tímu. Vláda SR posilnila úrad  
podpredsedu vlády SR pre integráciu, vytvorila post hlavného vyjednávača s EÚ, vznikali aj  
ďalšie špeciálne politické orgány a útvary na úrovni ministerstiev. Hlavnú zodpovednosť za  
proces integrácie prebralo Ministerstvo zahraničných vecí SR, významnú úlohu v priebehu  
celého prístupového procesu zohrala Misia Slovenskej republiky pri Európskych  
spoločenstvách. Vláda SR pripravila celoštátnu kampaň postavenú na Komunikačnej stratégii  
pre prípravu obyvateľstva na členstvo v EÚ. V máji 2001 vznikol prvý Národný konvent o  
európskej budúcnosti Slovenska, ktorého cieľom bolo iniciovať a formovať celonárodnú  
diskusiu o budúcnosti Európy a o slovenskej pozícii k návrhu Ústavnej zmluvy.  
Tabuľka č.1  
Hlavné medzníky v prístupovom procese Slovenska do EÚ  
Dátum  
Popis udalostí  
4. október 1993  
Podpis Európskej dohody o pridružení SR k EÚ v Luxemburgu  
Ratifikácia Európskej dohody o pridružení SR k EÚ Európskym  
27. október 1993  
1
parlamentom  
Ratifikácia Európskej dohody o pridružení SR k EÚ Národnou radou  
SR  
15. december 1993  
Vstup do platnosti Európskej dohody o pridružení SR k EÚ po  
schválení vo všetkých členských štátoch EÚ  
1. február 1995  
Odovzdanie žiadosti o prijatie SR do európskych štruktúr na zasadnutí  
Európskej rady vo francúzskom Cannes. SR sa stala oficiálnou  
kandidátskou krajinou  
27. jún 1995  
Vláde SR bola doručená Biela kniha - Príprava asociovaných krajín  
strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu EÚ  
V dôsledku neplnenia politických kritérií zo strany Slovenska sa na  
zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu rozhodlo, že rokovania  
o vstupe budú otvorené iba s Poľskom, Českou republikou,  
Maďarskom, Cyprom, Slovinskom a Estónskom (tzv. Luxemburská  
skupina).  
november 1995  
12.-13. december  
1997  
Vďaka priaznivému vývoju v plnení predvstupových kritérií rozhodli  
členské štáty na summite EÚ v Helsinkách o začatí prístupových  
rokovaní do EÚ so Slovenskom (spolu s Litvou, Lotyšskom, Maltou,  
Bulharskom a Rumunskom v rámci druhej vlny, tzv. Helsinskej  
skupiny).  
10. december 1999  
október 2002  
Európska komisia odporučila prijatie SR do EÚ  
Predvstupové rokovania boli oficiálne ukončené na zasadnutí  
Európskej rady v Kodani uzavretím kapitol poľnohospodárstvo,  
financie a rozpočet  
12.-13. december  
2002  
Európsky parlament schválil prijatie SR a ďalších deviatich krajín do  
EÚ  
9. apríl 2003  
16. apríl 2003  
Podpis Prístupovej zmluvy SR v Aténach  
16. – 17. máj 2003 Referendum v SR o vstupe krajiny do EÚ  
Schválenie Zmluvy o pristúpení k EÚ desiatich kandidátskych krajín  
(vrátane SR) v pléne Národnej rady SR  
SR stala plnoprávnym členom EÚ  
1. júl 2003  
1. máj 2004  
13. jún 2004  
Prvé voľby do Európskeho parlamentu v SR  
Po ukončení rokovaní o vstupe do EÚ vyhlásilo Slovensko podobne ako ostatné  
kandidátske krajiny referendum. Všetci oprávnení voliči mali možnosť vyjadriť svoj názor  
v odpovedi na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom  
Európskej únie?“ Na referende prebiehajúcom v dňoch 16. – 17. mája 2003 sa zúčastnilo  
2 176 990 občanov SR, čo predstavovalo 52,15% oprávnených voličov, z ktorých sa za vstup  
Slovenska do EÚ vyslovilo 92,46% zúčastnených. Referendum bolo úspešné a dňa 1. mája  
2004 sa Slovensko stalo plnoprávnym členom EÚ. Výsledky referenda vyjadrili jednoznačnú  
podporu pre vstup krajiny na EÚ, pričom ide o doteraz jediné platné referendum od vzniku  
samostatného Slovenska.  
2
Vstup do EÚ bol vyvrcholením procesu transformácie. Neznamenal však koniec úsilia  
stať sa rovnocenným partnerom v EÚ, skôr naopak. V súvislosti so vstupom do  
Schengenského priestoru sa pre Slovensko stalo prvoradým zabezpečenie implementácie a  
aplikácie Schengenského acquis a schengenských štandardov. Po splnení týchto náročných  
kritérií sa Slovensko po vyše troch rokoch členstva v EÚ 21. decembra 2007 stalo súčasťou  
Schengenského priestoru.  
Podpisom Prístupovej zmluvy sa SR zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej  
únie a k zavedeniu spoločnej meny – eura. V súvislosti s daným záväzkom bol prijatý  
Národný plán zavedenia eura a zriadený Národný koordinačný výbor. V novembri 2005  
vstúpila slovenská koruna do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Následne 3. júna 2008  
bolo Slovensko odporučené na vstup do eurozóny k 1. januáru 2009 ako jej v poradí 16.  
krajina.  
2. Politický, inštitucionálny a právny rámec postavenia Slovenska v EÚ  
Byť členskou krajinou EÚ znamená aj právo plnohodnotne ovplyvňovať rozhodovacie  
procesy v rámci Európskej únie. Slovensko sa od roku 2004 podieľa na spoločných  
rozhodnutiach EÚ prostredníctvom svojich poslancov v Európskom parlamente, zástupcov  
reprezentujúcich členské štáty v Rade EÚ, reprezentantov miestnej a regionálnej územnej  
samosprávy vo Výbore regiónov EÚ, reprezentantov zamestnávateľov, zamestnancov  
a záujmových skupín v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a nominuje člena  
Európskej komisie.  
Do jediného priamo voleného orgánu EÚ, Európskeho parlamentu, je na území  
Slovenska volených 13 poslancov. Voľby do Európskeho parlamentu sa konali v rokoch 2004  
a 2009. Aj napriek vysokej podpore občanov voči EÚ bola v oboch týchto voľbách  
dosiahnutá na Slovensku najnižšia účasť voličov spomedzi všetkých členských štátov EÚ.  
Prieskumy verejnej mienky Eurobarometer za posledných 10 rokov ukazujú, že občania SR  
majú k EÚ pozitívnejší vzťah, ako je tomu v celoeurópskom priemere. Slovenskí občania sú  
presvedčení o tom, že SR má z členstva v EÚ výhody. EÚ pritom pre Slovákov znamená  
predovšetkým slobodu cestovania, štúdia a práce kdekoľvek v EÚ, ako aj spoločnú menu  
euro.  
Tento tzv. slovenský „paradox“ – vysoká podpora členstvu v EÚ a na druhej strane  
nízka účasť na voľbách do EP - má viacero príčin. Volebný cyklus je na Slovensku nastavený  
tak, že voľby do Európskeho parlamentu nasledujú krátko po priamej voľbe prezidenta, čím  
sa prejavuje sa určitá voličská únava. Nízka účasť je však zároveň aj odrazom toho, že  
občania stále nevnímajú Európsky parlament ako inštitúciu, ktorá zásadnejším spôsobom  
ovplyvňuje ich každodenný život. Taktiež nie sú presvedčení o tom, že ich hlasovanie má  
reálny vplyv na formovanie európskych politík. Aj po 10 rokoch členstva tak zostáva naďalej  
výzvou priblížiť európske inštitúcie slovenským občanom.  
Vláda má možnosť priamo ovplyvňovať rozhodnutia EÚ prostredníctvom Rady EÚ.  
Podiel hlasu SR je pri hlasovaní v Rade EÚ formou kvalifikovanej väčšiny až 1,99%, zatiaľ  
čo SR má 1,06 % podiel na populácii EÚ 28 a 0,79 % podiel na HDP EÚ 28 (na základe  
3
odhadu Eurostatu na rok 2013). Slovensko tak ťaží z toho, že v EÚ majú menšie krajiny svoje  
hlasovacie práva proporcionálne väčšie, ako je ich veľkosť daná počtom obyvateľov.  
Podstatnejšie ako percentuálne vyjadrenie sily hlasu krajiny je však schopnosť aktívne  
vstupovať a ovplyvňovať diskusiu pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí EÚ. Za uplynulých  
10 rokov sa kontinuálne vyvíjal systém tvorby a koordinácie stanovísk Slovenska k návrhom  
aktov EÚ. Zároveň boli posilňované kapacity rezortov v jednotlivých agendách EÚ,  
koordinačná úloha MZVaEZ SR, ako aj úloha Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.  
Napriek pozitívnym posunom je však nutné naďalej zlepšovať odborné zázemie slovenských  
zástupcov v orgánoch EÚ, posilňovať vyhodnocovanie dosahov rozhodnutí prijímaných na  
úrovni EÚ na domáce podmienky a zlepšovať koordináciu nielen vo vnútri administratívy, ale  
aj so sociálnymi partnermi a ďalšími sektormi spoločnosti v SR.  
Pre Slovensko ako menšiu členskú krajinu (v počte obyvateľov je SR na 14. mieste  
spomedzi EÚ28) je zároveň kľúčové hľadať pri presadzovaní svojich záujmov spojencov  
s obdobnými postojmi. Prioritnými partnermi sú v tomto smere krajiny V4, Slovensko ale vie  
pružne nachádzať aj iné formáty spolupráce, čoho príkladom bola aktívna úloha krajiny  
v skupine Priateľov kohézie pri rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci, pri prijímaní  
prvého klimaticko-energetického balíka, či pri presadzovaní politiky rozširovania EÚ.  
Po vstupe do EÚ sa slovenským občanom otvorila príležitosť obsadiť početné pozície  
v štruktúrach európskych inštitúcií a orgánov. Pre Slovensko bolo v Európskej komisii  
v rámci 7-ročného prechodného obdobia (roky 2004-2010) indikatívne vyčlenených 279  
z celkových 3400 nových pracovných miest pre novoprijaté členské krajiny. Toto číslo SR  
úspešne naplnila už v roku 2008. V roku 2013 pracovalo vo všetkých inštitúciách a orgánoch  
EÚ podľa odhadov okolo 650 slovenských občanov. Obsadené však boli najmä posty na  
nižších úrovniach, na postoch v rámci vyššieho a stredného manažmentu stále nie je SR  
dostatočne zastúpená. Napriek snahám sa počas 10 rokov členstva v EÚ nepodarilo Slovensku  
získať sídlo žiadnej európskej agentúry.  
Vstup do EÚ mal zásadný vplyv na slovenský právny poriadok v SR. Odo dňa  
vstupu sa pre Slovensko stali záväznými všetky ustanovenia zmlúv a aktov prijatých orgánmi  
EÚ pred dňom pristúpenia – t.j. do 1. mája 2004. SR do svojho právneho systému prevzala k  
novembru 2013 1219 z celkového počtu 1231 smerníc, v omeškaní bola v 12 prípadoch.  
V súčasnosti je zásadná časť právnych predpisov na Slovensku tvorená transpozíciou  
legislatívy EÚ.  
Po 10 rokoch možno konštatovať, že Slovensko zvládlo problém aproximácie svojho  
právneho poriadku s európskou legislatívou na veľmi dobrej úrovni. Potvrdením tohto  
konštatovania je Správa Európskej komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ za rok 2012,  
podľa ktorej je Slovensko členským štátom EÚ so 6. najnižším počtom konaní o porušení  
zmluvy. Počet konaní o porušení zmluvy (tzv. infringement proceedings) proti SR je  
dlhodobo pod priemerom EÚ. Podľa posledných údajov Európskej komisie bolo Slovensko  
v rámci V4 v novembri 2013 štátom s druhým najnižším počtom konaní týkajúcich sa  
jednotného trhu (po Maďarsku).  
4
3. Ekonomika, financie a konkurencieschopnosť  
Vstup Slovenska do EÚ sa pozitívne odrazil na vývoji hrubého domáceho produktu v  
SR. Vďaka členstvu v EÚ neboli dosahy celosvetovej hospodárskej krízy na slovenskú  
ekonomiku v roku 2009 ešte výraznejšie.  
Graf č.1  
Zdroj: MF SR  
Vďaka nadpriemernému hospodárskemu rastu sa Slovensku darí ekonomicky  
dobiehať ostatné krajiny EÚ. Výkonnosť národného hospodárstva SR v porovnaní  
s priemerom EÚ (vyjadrená v parite kúpnej sily) v sledovanom období vzrástla z úrovne 57 %  
na 75 % priemeru Únie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že vstup SR do EÚ je jedným  
z viacerých (nie jediným) faktorov, ktoré vplývajú na hospodársky rast SR. Nasledujúci graf  
znázorňuje rozdielnu dynamiku vývoja štátov V4, pričom SR zaznamenala najvýraznejšie  
priblíženie sa úrovni priemeru EÚ.  
Graf č.2  
Zdroj: MF SR na základe údajov Eurostat  
5
Zásadnou zmenou, ktorú prinieslo členstvo v EÚ z pohľadu občana a podnikateľa, je  
zavedenie spoločnej meny euro, ktorú v súčasnosti používa 333 mil. obyvateľov EÚ.  
Slovensko sa stalo členom najužšieho jadra EÚ 1. januára 2009. Spoločná mena zvyšuje  
celkovú ekonomickú stabilitu SR a vytvára priaznivé podmienky pre dlhodobé podnikateľské  
rozhodnutia. Členstvo v eurozóne znamená podstatné zníženie nákladov na výmenu meny,  
silnejšiu ochranu pred dosahmi hospodárskej krízy a nízku úroveň inflácie.  
Pozitívne možno hodnotiť vplyvy členstva v EÚ a eurozóne na financovanie vládneho  
dlhu. V roku 2004 priemerné náklady na správu štátneho dlhu presahovali 6 % p.a.  
V súčasnosti sú priemerné náklady na správu dlhu na úrovni 3,5 % p.a.. Dôveryhodnosť SR sa  
v očiach investorov výrazne zvýšila a doby splatnosti poskytnutých úverov SR sa zvýšili  
z dvoch rokov v roku 2004 na päť a pol roka v súčasnosti.  
Členstvo v eurozóne však prinieslo Slovensku okrem výhod aj povinnosti. Jednou  
z nich je účasť na stabilizačných mechanizmoch. V dôsledku finančnej krízy bolo potrebné  
vytvoriť spoločné stabilizačné finančné mechanizmy na úrovni EÚ a eurozóny, ktoré sú  
určené na poskytovanie finančných prostriedkov návratnou formou členským štátom EÚ resp.  
eurozóny, ktoré stratili prístup na finančné trhy za udržateľných podmienok. Takéto  
poskytnutie finančnej pomoci je vždy spojené s plnením prísnych podmienok. Na úrovni EÚ  
bol vytvorený Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (ďalej „EFSM“) s kapacitou 60  
mld. EUR, následne na úrovni eurozóny bol zriadený tzv. dočasný euroval - Európsky nástroj  
finančnej stability (ďalej „EFSF“) s kapacitou 440 mld. EUR a napokon na úrovni eurozóny  
bol vytvorený aj tzv. trvalý euroval - Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej „ESM“)  
s kapacitou 500 mld. EUR. Schvaľovanie dodatku k Zmluve o EFSF bolo v SR tak citlivou  
politickou otázkou, že bolo spojené s hlasovaním o dôvere vlády SR a následne jej pádom  
v októbri 2011. EFSF ukončil svoju aktívnu činnosť v polovici roka 2013 a v súčasnosti  
zabezpečuje poskytovanie novej finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny len ESM.  
Každý z týchto nástrojov funguje na rozdielnom princípe, či už ide o získavanie finančných  
prostriedkov alebo ich riadenie.  
Slovenskí daňoví poplatníci do dnešného dňa neposkytli priamo v rámci finančnej  
pomoci jednotlivým členským štátom eurozóny žiadne finančné prostriedky. Záruky, ktoré  
Slovensko vystavilo pre EFSF, neboli zrealizované, čiže doteraz „speňažené“ záväzky  
predstavujú 0 eur. Finančná účasť SR v ESM je obdobnou angažovanosťou ako v  
iných medzinárodných finančných inštitúciách, napr. v Medzinárodnom menovom fonde.  
Ďalší míľnik vo finančnej oblasti bude predstavovať práve vznikajúca Banková únia  
EÚ, ktorá prispeje k predchádzaniu finančných kríz, akej sme boli svedkami aj v Európe  
prednedávnom. Cieľom Bankovej únie je nielen zlepšiť a zefektívniť vykonávanie dohľadu  
nad nadnárodnými finančnými skupinami, ale aj zabezpečiť účinné a jednotné pravidlá  
riešenia krízových situácií upadajúcich finančných inštitúcií a to bez zapojenia verejných  
zdrojov a bez záťaže na daňových poplatníkov. Stabilita finančných inštitúcií pôsobiacich v  
EÚ, ako aj ochrana vkladov občanov EÚ sa posilní zavedením spoločného a  
harmonizovaného rámca pre systém ochrany vkladov.  
6
Vstup do EÚ priniesol vyššiu mieru koordinácie hospodárskych politík a fiškálnej  
politiky v rámci EÚ28 a spoločnú menovú politiku (vrátane jednotnej meny) v rámci EÚ18.  
Hospodárska kríza posledných rokov zároveň naštartovala proces posilňovania tejto dimenzie  
spolupráce v EÚ. Prijaté európske pravidlá vo fiškálnej oblasti prispievajú k dlhodobej  
udržateľnosti verejných financií. Na Slovensko sa vzťahuje povinnosť zabrániť nadmernému  
deficitu verejných financií. Pri nadmernom deficite môžeme byť, ako člen eurozóny,  
podrobení zvýšenému rozpočtovému dohľadu Rady EÚ, ako aj sankciám. Procedúra  
nadmerného deficitu bola voči Slovensku prvýkrát otvorená po vstupe do EÚ v roku 2004  
(SR vystúpila z tejto procedúry v roku 2008) a druhýkrát v čase globálnej hospodárskej krízy  
koncom roka 2009 s termínom na odstránenie nadmerného deficitu do konca roku 2013. Aj  
keď konečné rozhodnutie v EÚ o vystúpení SR z procedúry nadmerného deficitu sa očakáva  
až v apríli 2014, už teraz je zrejmé, že deficit na Slovensku za rok 2013 je nižší ako 3% HDP.  
Kľúčovou výzvou z pohľadu SR v oblasti fiškálnej politiky je boj proti daňovým  
podvodom a daňovým únikom. V oblasti DPH sa pozornosť sústredila na prijímanie opatrení,  
ktoré umožnia efektívne bojovať proti vážnym formám podvodov, ako napríklad  
mechanizmus rýchlej reakcie a rozšírenie možnosti uplatnenia samozdanenia na tuzemské  
transakcie. V oblasti priamych daní a administratívnej spolupráce dochádzalo  
k
skvalitňovaniu existujúcich legislatívnych nástrojov v rámci EÚ a vo väzbe na odporúčania  
Európskej komisie k tvorbe nových iniciatív zameraných na boj proti daňovým podvodom  
a daňovým únikom. Do výlučnej kompetencie EÚ prešla colná problematika. Jediným  
spôsobom, ako dnes SR môže ovplyvňovať colnú legislatívu a uzatváranie medzinárodných  
zmlúv v colnej oblasti, je legislatívny proces na pôde EÚ. Vznik jednotného colného územia,  
jednotného trhu a s tým súvisiaceho voľného pohybu tovaru a osôb priniesol zefektívnenie  
ochrany vnútorného trhu, zníženie miery nelegálneho obchodovania a zlepšenie  
podnikateľského prostredia.  
4. Rozpočtové otázky  
Jedným z najviditeľnejších prejavov solidarity medzi členskými štátmi EÚ je  
prerozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ v prospech menej vyspelých členských krajín a  
regiónov. Viacročný finančný rámec (ďalej „VFR“) EÚ je viacročný rozpočet EÚ, ktorý je  
prostriedkom na realizáciu politík EÚ. SR od vstupu do EÚ investovala európske zdroje  
predovšetkým do rozvoja regiónov, rastu konkurencieschopnosti, zamestnanosti, rozvoja  
infraštruktúry, podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.  
Slovensko pristúpením k EÚ vstupovalo do už prebiehajúceho viacročného  
finančného rámca EÚ stanoveného na roky 2000 až 2006 (VFR 2000 – 2006). Počas rokov  
2004 až 2006 sa Slovensku podarilo využiť z európskych zdrojov na financovanie  
rozvojových projektov celkovo 1,90 mld. EUR. Na druhej strane krajina za rovnaké obdobie  
odviedla do rozpočtu EÚ približne 1,30 mld. EUR. SR bola teda už od samotného počiatku  
členstva v EÚ v pozícii tzv. čistého prijímateľa, t.j. jej príjmy z rozpočtu EÚ prevyšovali jej  
odvody do spoločného rozpočtu (o 600 mil. EUR).  
7
Následne sa SR spolu s ostatnými členskými štátmi podieľala na tvorbe viacročného  
finančného rámca EÚ na roky 2007 až 2013 (VFR 2007 – 2013), v rámci ktorého sa  
pozícia Slovenska ako čistého prijímateľa ešte viac zvýraznila. Počas rokov 2007 až 2013  
reálne získala SR z rozpočtu EÚ finančné prostriedky v sume 12,86 mld. EUR a odviedla do  
rozpočtu EÚ sumu 6,11 mld. EUR, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu (príjmy SR  
očistené o odvody SR) v sume 6,75 mld. EUR. SR v tomto období využila najväčší objem  
finančných prostriedkov prostredníctvom politiky súdržnosti (podpora menej rozvinutých  
členských štátov a regiónov EÚ). Tieto prostriedky boli určené hlavne na rozvoj dopravnej  
infraštruktúry (výstavba diaľnic, rýchlostných ciest, železničných koridorov a pod.) a ochranu  
životného prostredia (výstavba kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a protipovodňovej  
ochrany). Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných  
z rozpočtu EÚ. Podpora slovenského poľnohospodárstva je realizovaná predovšetkým formou  
priamych platieb poskytovaných slovenským farmárom na obhospodarovanú  
poľnohospodársku pôdu, ako aj prostredníctvom politiky rozvoja vidieka zameranej na  
modernizáciu strojov a výrobných zariadení v tomto sektore hospodárstva. Nasledovný graf  
vyjadruje podiel jednotlivých oblastí podpory SR z rozpočtu EÚ od roku 2004 a rastúci  
význam  
politiky  
súdržnosti  
(vyrovnávanie  
regionálnych  
rozdielov,  
rast  
konkurencieschopnosti a zamestnanosť).  
Graf č.3  
Zloženie príjmov SR z rozpočtu EÚ  
Zdroj: MF SR  
Využívanie prostriedkov z výdavkových kapitol (ďalej „VK“) 1A a 5 (a čiastočne aj 3)  
je výrazne nižšie, ako v prípade politiky súdržnosti, resp. poľnohospodárskej politiky  
a v niektorých rokoch dokonca radí SR do pozície čistého prispievateľa danej výdavkovej  
kapitoly rozpočtu EÚ. Tento stav je dôsledkom nízkeho využívania nástrojov priamo  
riadených Európskou komisiou, ktoré majú vysoký podiel na VK 1A a VK 3. SR výrazne  
zaostáva hlavne pri využívaní 7. rámcového programu pre vedu a výskum a programu TEN  
(infraštruktúra).  
8
Vzťah rozpočtu SR voči rozpočtu EÚ za obdobie rokov 2004 – 2013 vo finančnom  
vyjadrení vyjadruje nasledujúca tabuľka a graf. Na základe údajov, ktoré má vláda SR  
v súčasnosti k dispozícii, čistá finančná pozícia SR voči EÚ ku dňu 31.12.2013 predstavovala  
6,75 mld. EUR.  
Tabuľka č.2  
Čistá finančná pozícia SR voči rozpočtu EÚ za obdobie 2004 až 2013 v mil. EUR  
Odvody SR do  
Príjmy SR z  
rozpočtu EÚ  
rozpočtu EÚ  
a mimorozpočt.  
programov  
290,689  
Čistá finančná pozícia  
SR voči rozpočtu EÚ  
Rok  
2004  
2005  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011  
2012  
303,990  
704,993  
893,623  
910,838  
893,497  
1 119,659  
1 672,483  
2 041,093  
2 137,849  
2 185,358  
13,301  
219,379  
367,297  
321,038  
250,123  
423,933  
1 044,954  
1 336,437  
1 415,018  
1 360,260  
485,614  
526,326  
589,800  
643,374  
695,726  
627,529  
704,656  
722,831  
2013  
825,098  
2004-2013 SPOLU  
(SKUTOČNOSŤ)  
12 863,383  
6 111,643  
6 751,740  
Zdroj: MF SR  
Po vstupe SR do EÚ sa postupne zvyšoval podiel príjmov SR z rozpočtu EÚ na  
celkových príjmoch rozpočtu SR, pričom v súčasnosti príjmy z rozpočtu EÚ dosahujú vyšší  
podiel ako príjmy z výberu spotrebných daní, čo ich radí na 2. miesto po príjmoch SR  
z výberu DPH.  
Graf č.4  
Zdroj: MF SR – štátne záverečné účty za roky 2004-2012  
9
5. Vnútorný trh EÚ  
Otvorenie jednotného vnútorného trhu EÚ vytvorilo priestor pre voľný pohyb  
tovaru, osôb, služieb a kapitálu s víziami lepších podmienok pre spotrebiteľov, podniky  
a podnikateľov, čo sa prejavilo v možnosti pracovať, podnikať, cestovať a žiť v inom  
členskom štáte, v možnosti širšej ponuky výrobkov s lepšou kvalitou a cenou. Tento fakt bol  
ešte umocnený vstupom do eurozóny. Medzi pozitíva možno zaradiť o.i. ambiciózne  
požiadavky EÚ a tlak na vytváranie lepšieho podnikateľského prostredia so znižovaním  
administratívneho zaťaženia podnikateľov, kontrola legislatívy s dosahmi na podnikateľské  
prostredie a pod. Významným prejavom nových podmienok bola možnosť cezhraničného  
podnikania, zvlášť v rámci voľného pohybu služieb. Podnikateľ, ktorý získal oprávnenie na  
podnikanie v službách v SR, už nemusí žiadať ďalšie oprávnenia pre tieto služby v inom  
členskom štáte. Od roku 2004 (s výnimkou krízového roku 2009) stúpa export Slovenska  
najmä do krajín EÚ. Export SR do členských štátov EÚ sa v súčasnosti blíži k 85 %  
Graf č.5  
SR sa otvorili nové možnosti ako podporovať rozvoj malých a stredných podnikov.  
Prístup k poznatkom, skúsenostiam, výmene informácií a najlepším príkladom z praxe  
ostatných krajín EÚ pozitívne prispel k zlepšeniu tak vo všeobecnej rovine, ako aj  
v cielenejšej podpore skupín malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky môžu  
využiť viaceré možnosti ako sa dostať k dodatočným finančným prostriedkom, najmä  
prostredníctvom štrukturálnych fondov určených na podporu inovácií a zamestnanosti.  
Európska únia zároveň poskytuje možnosti využívať za výhodných podmienok aj zdroje  
Európskej investičnej banky a iných európskych investičných fondov. Tieto však neboli  
doteraz zo strany slovenských subjektov dostatočne využívané.  
Vstup do EÚ a eurozóny znamenal nárast priamych zahraničných investícií. Takmer  
90% priamych zahraničných investícií v SR pochádza z krajín EÚ. V ich štruktúre dominovali  
počas uplynulých 10 rokov predovšetkým finančný sektor, výroba a rozvody elektriny, plynu,  
10  
pary a teplej vody, automobilový priemysel, výroba kovov, elektrotechnická výroba, IT  
sektor, ale aj veľkoobchod a činnosti s ním spojené.  
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že samotný vstup do eurozóny predstavoval len jeden  
z faktorov ovplyvňujúcich prílev priamych zahraničných investícií a s tým spojenú tvorbu  
nových pracovných miest.  
Graf č.6  
Zdroj: MF SR  
Oblasť finančných služieb je v rámci EÚ vo veľkej miere harmonizovaná. V dôsledku  
aplikácie európskych právnych predpisov došlo k skvalitneniu domáceho, ale aj  
cezhraničného výkonu bankového dohľadu. Slovensko sa zapojilo do projektu jednotnej  
oblasti platieb v eurách (SEPA), ktorý prináša zjednotenie pravidiel a štandardov pri  
realizácii bezhotovostných platieb. Hlavnou výhodou je, že spotrebitelia, podniky a ďalšie  
hospodárske subjekty môžu realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jedného  
členského štátu EÚ alebo medzi jednotlivými členskými štátmi, za rovnakých základných  
podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.  
Nemalými zmenami prešla oblasť verejného obstarávania. Verejných súťaží na  
Slovensku sa v mnohých oblastiach môžu zúčastniť aj zahraničné subjekty, čo zvýšilo  
konkurenčné prostredie. Členstvo v EÚ zároveň zlepšilo možnosti boja s kartelovými  
dohodami, ktoré sú škodlivým prvkom pri verejnom obstarávaní. Tieto dohody majú často  
nadnárodný rozmer a ich vyšetrovanie a postihovanie si vyžaduje spoluprácu viacerých  
národných súťažných autorít, resp. súťažných autorít a Európskej komisie.  
Je však potrebné uviesť, že súčasný proces verejného obstarávania uplatňovaný v SR  
a vychádzajúci z platnej európskej legislatívy je komplikovaný, formálny a zdĺhavý, čo  
spôsobuje nemalé problémy jeho účastníkom, či už na strane subjektov zadávajúcich zákazku,  
alebo na strane uchádzačov o zákazky. Na Slovensku sa doteraz nepodarilo nájsť ideálny  
spôsob nastavenia tohto systému, čo do značnej miery komplikuje efektívne využívanie  
európskych fondov.  
11  
Významné zmeny sa dotkli oblasti ochrany spotrebiteľa. Na úrovni EÚ bol  
vytvorený účinný mechanizmus spolupráce dozorných orgánov, ktorého súčasťou je aj SR.  
Európske spotrebiteľské centrum na Slovensku sa stalo súčasťou siete Európskych  
spotrebiteľských centier a SR sa začlenila do systému Spoločenstva pre rýchlu výmenu  
informácií o nebezpečných výrobkoch medzi členskými štátmi EÚ (RAPEX). EÚ podporuje  
zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o ich právach.  
6. Sociálne aspekty  
Prínosom pre občanov Slovenska bolo otvorenie pracovného trhu EÚ. Právo na  
voľný pohyb za prácou sa začalo zvlášť významne prejavovať po uplynutí prechodných  
období uplatňovaných voči SR zo strany niektorých členských štátov. Od roku 2011 sa  
občania SR môžu voľne pohybovať a pracovať na celom území EÚ, vďaka čomu v súčasnosti  
pracuje v zahraničí približne 136 tis. Slovákov.  
Od 1. mája 2010 sa začali v rámci členských štátov EÚ uplatňovať nové koordinačné  
predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia  
umožnila slovenským občanom zachovanie určitých práv na sociálne zabezpečenie a prenos  
dávok sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ pri migrácii za pracovnými možnosťami a  
zdravotnou starostlivosťou.  
Voľný pohyb osôb však so sebou priniesol aj niektoré problémové otázky, ako napr.  
odliv kvalifikovaných pracovníkov rôznych profesií. Najmarkantnejšie sa to prejavilo na  
veľkom počte odchádzajúcich zdravotníkov zo systému poskytovania zdravotnej starostlivosti  
SR do iných členských štátov, čo však nebolo vyvážené príchodom kvalifikovaných  
zdravotníckych pracovníkov z iných členských štátov.  
V sociálnej oblasti dôležitú úlohu zohrávajú štrukturálne fondy EÚ. V rámci  
Európskeho sociálneho fondu bolo v skrátenom programovom období 2004 – 2006 pre SR  
alokovaných 101 mil. EUR. Od roku 2008 boli projekty realizované prostredníctvom  
operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, pričom finančný príspevok EÚ  
predstavoval 941 mil. EUR. K 30.6.2013 bolo podporených 1 637 projektov v celkovej  
zazmluvnenej hodnote 1 175 mil. EUR.  
Možnosť čerpania prostriedkov zo sociálnych fondov EÚ znásobuje a rozširuje  
možnosti aktívnej politiky trhu práce prijímať cielené a adresné opatrenia na podporu  
znevýhodnených skupín, nezamestnaných a ohrozených rizikom nezamestnanosti. Spomenúť  
možno také nástroje, akými sú sprostredkovanie vhodného zamestnania, odborné poradenské  
služby, vzdelávanie a príprava pre trh práce a najmä podpora vytvárania, príp. udržania  
pracovných miest. Významnou iniciatívou EÚ súčasného obdobia je implementácia  
jednotného postupu pri podpore zamestnávania mladých ľudí a uplatňovanie záruk pre  
mladých. Členstvo v EÚ tak prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce pomáha uvedeným  
skupinám preklenúť nepriaznivé obdobie a vytvára šancu pre ich lepšiu budúcnosť. Na  
Slovensku začala pracovať sieť EURES (Európske služby zamestnanosti), ktorá uľahčuje  
voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ a Švajčiarska. Vstup do EÚ znamenal výrazný posun  
pri uplatňovaní rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí schválením zákona o rovnakom  
12  
zaobchádzaní (tzv. antidiskriminačný zákon), ako aj pri znižovaní rodového mzdového  
rozdielu.  
Pozitívne možno hodnotiť vplyv práva EÚ na pracovné právo a jeho rozvoj novými  
smermi (napr. európske zamestnanecké rady, prevod podnikov, nadnárodné dohody, a pod.),  
jeho príspevok k dotváraniu právnych predpokladov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia  
pri práci, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a inšpekcie práce. Len v Zákonníku  
práce má SR v súčasnosti transponovaných 20 smerníc EÚ.  
Zásadnou výzvou v súvislosti s členstvom SR v EÚ je v súlade s napĺňaním prijatého  
cieľa stratégie Európa 2020 zníženie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Veľmi  
významným bol prielom vo vnímaní zodpovednosti EÚ za riešenie zlého postavenia Rómov  
v krajinách EÚ, ktoré sa prestalo považovať za čisto národnú úlohu. Urgentným problémom  
do nastávajúceho obdobia však naďalej zostáva riešenie koncentrovanej chudoby  
marginalizovaných rómskych komunít (prevažne ide o separované a segregované rómske  
komunity). Nevyužitú príležitosť pritom predstavuje vyššia efektivita čerpania finančných  
prostriedkov, ktoré nám EÚ na riešeniu tohto problému ponúka.  
V oblasti zdravotníctva možno z pohľadu občanov SR pozitívne hodnotiť  
predovšetkým zavedenie vydávania Európskeho preukazu zdravotného poistenia a začiatok  
uplatňovania práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Na základe európskeho  
preukazu majú občania SR v rámci dočasných pobytov nárok na potrebnú zdravotnú  
starostlivosť v členských krajinách EÚ, čo môžu využívať počas dovoleniek, služobných  
ciest, brigád, stáží, študijných pobytov a pod.  
Posilnila sa kvalita a bezpečnosť liekov, transparentnosť nastavených procesov  
kategorizácie a cenotvorby liekov, zrýchlil sa vstup liekov do systému úhrad a vstup  
generických liekov, čo sa odráža na znižovaní nákladov na lieky a zvyšovaní dostupnosti  
liekov pre pacienta. Zavedené boli pravidlá na ochranu pacienta pred rizikami súvisiacimi  
s falošnými alebo falzifikovanými liekmi. Za pozitívum možno označiť aplikovanie jedného  
z najefektívnejších nástrojov liekovej politiky „referencovanie“ – porovnávanie cien liekov vo  
všetkých členských štátoch EÚ, ktoré má za následok postupné znižovanie cien najmä  
originálnych liekov a zbližovanie cien liekov medzi jednotlivými členskými štátmi.  
7. Školstvo, veda a výskum, kultúra  
Členstvo SR v EÚ prinieslo nové možnosti skvalitňovania vzdelávania a odbornej  
prípravy, ktoré majú zásadnú funkciu pri formovaní budúcej európskej spoločnosti. Výmena  
skúseností a spolupráca vedú k pokroku, najmä v podpore národných reforiem celoživotného  
vzdelávania, modernizácii vysokoškolského vzdelávania a rozvoju spoločných európskych  
nástrojov na podporu kvality, transparentnosti a mobility vo vzdelávaní. Občanom SR, najmä  
mladšej generácii, sú všeobecne známe programy Comenius, Socrates, Erasmus, Leonardo da  
Vinci a Grundtvig, ktoré boli v rokoch 2007 – 2013 súčasťou Programu celoživotného  
vzdelávania EÚ. Od roku 2004 absolvovalo študijný pobyt alebo pracovnú stáž iba v rámci  
podprogramu Erasmus (Sokrates, resp. Program celoživotného vzdelávania) 17 509  
slovenských študentov a naopak, 6726 študentov z účastníckych krajín programu pricestovalo  
13  
na Slovensko. Počet slovenských študentov sa od roku 2004 zvýšil trojnásobne. Štatistiky ale  
ukazujú, že počet Slovákov študujúcich v zahraničí výrazne prevyšuje počty zahraničných  
študentov v SR. Kvalita vysokoškolského štúdia v SR stále nedosahuje úroveň ostatných  
krajín EÚ. O to viac môže naša krajina v budúcnosti ťažiť z vytvárania Európskeho  
vysokoškolského priestoru (tzv. Bolonský proces) a harmonizácie akademických titulov a  
charakteru štúdia pre jednotlivé odbory v EÚ.  
Graf č.7  
Účasť na programe Erasmus v r. 2004-2013  
Zdroj: MŠVaV SR  
Členstvo SR v EÚ otvorilo slovenským akademickým a vedeckým pracovníkom  
možnosti intenzívnejšej spolupráce s európskymi partnermi a plnohodnotného zapojenia do  
európskych programov a iniciatív. Vzhľadom na internacionalizáciu výskumu a vývoja je  
zapojenie do európskej spolupráce pre slovenských výskumníkov a organizácie nevyhnutným  
predpokladom pre ďalší rozvoj slovenského výskumu a vývoja. Slovenská veda a výskum  
však zatiaľ plne nevyužíva možnosti, ktoré rámcové programy EÚ ponúkajú a z hľadiska  
úspešnosti je v tejto oblasti na posledných priečkach medzi členskými krajinami EÚ. Celkové  
výdavky na vedu a výskum predstavujú 0,82% HDP ročne. V rámci Stratégie Európa 2020 si  
Slovensko stanovilo cieľ dosiahnuť 1,2% podiel HDP výdavkov na vedu a výskum, čo ďaleko  
zaostáva za celoeurópskym priemerom a deklarovaným zámerom EÚ dosiahnuť 3% podiel  
HDP pre vedu a výskum v členských krajinách. Vláda SR schválila v novembri 2013  
Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (ďalej „RIS3 SK“), v rámci ktorej  
kladie dôraz na podporu zapojenia SR do európskych programov a iniciatív v oblasti  
výskumu a vývoja akými sú nový rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020,  
ESFRI, EIT, Dunajská stratégia a ďalšie.  
Vstupom do EÚ sa podstatne zjednodušila kultúrna výmena umelcov najmä v rámci  
EÚ. Zapojenie sa SR do jednotného európskeho trhu v oblasti voľného pohybu osôb  
a pracovných síl prinieslo významnú výhodu pre prezentáciu profesionálneho umenia  
i samotných umelcov v zahraničí, ako aj recipročnú účasť umeleckých telies a individualít na  
medzinárodných festivaloch a prehliadkach. Priamy kontakt kultúrnych inštitúcií, agentúr,  
14  
dodávateľov a výrobcov priniesol v konečnom dôsledku rozšírenie ponuky, lepšiu kvalitu  
a mnohoraký sortiment umeleckých služieb. Významným aspektom celého procesu je  
možnosť konfrontácie domácej a zahraničnej produkcie, ktorá má pozitívny vplyv na  
kvalitatívny rast domácej umeleckej scény.  
Nemožno opomenúť projekt Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, ktorý  
priniesol ďalšie zviditeľnenie mesta Košíc a regiónu tak v rámci EÚ, ako aj za jej hranicami.  
Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške viac ako 55 mil. EUR bolo úspešne dokončených 20  
investičných projektov (v celkovej hodnote oprávnených výdavkov viac ako 65 mil. EUR),  
ktoré vytvorili v meste a regióne Košíc novú kultúrnu infraštruktúru, ďaleko presahujúcu  
lokálny a regionálny kultúrny rozmer. Jednou z hlavných tém projektu sa stal kultúrny  
a kreatívny priemysel, ktorý ostáva aj po roku 2013 nosným pilierom udržateľnosti projektu.  
Košice - Európske mesto kultúry 2013 sa už teraz radia medzi tzv. “case studies“ v rámci  
siete Európskych hlavných miest kultúry.  
8. Prírodné zdroje  
K výrazným zmenám došlo vďaka vstupu do EÚ v oblasti pôdohospodárstva, hlavne  
vo vzťahu k požiadavkám Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Prebratie Spoločnej  
poľnohospodárskej politiky EÚ prinieslo Slovensku celý rad výhod, napr. vyššie príjmové  
podpory, zdroje na rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia. Medzi ďalšie pozitíva  
možno zaradiť jednotnosť trhu (zrušenie cla v rámci EÚ, voľný pohyb tovaru a služieb) a  
posilnenie bonity poľnohospodárskych podnikov vo vzťahu k bankovej sfére, čím sa zvýšila  
dostupnosť úverového kapitálu pre poľnohospodárov. Na druhej strane SR prišla o časť  
flexibility a národnej suverenity pri výbere priorít a nástrojov poľnohospodárskej politiky,  
keďže poľnohospodárstvo je politikou silne riadenou z európskej úrovne.  
Členstvo v EÚ znamená pre slovenských poľnohospodárov možnosť čerpania  
finančných prostriedkov na rozvoj vidieka a pôdohospodárstva z fondov EÚ. Aj vďaka  
podpore zo strany EÚ sa slovenské poľnohospodárstvo mierne stabilizovalo. V štruktúre  
podpôr rozhodujúcu časť na celkových výdavkov do poľnohospodárstva predstavovali so  
40% podielom priame platby (priama podpora farmárom na hektár poľnohospodárskej pôdy  
v súlade s podmienkami EÚ) a s rovnakým 40% podielom podpora na rozvoj vidieka  
(podpora pre vidiecke oblasti na činnosti nesúvisiace priamo s poľnohospodárskou výrobou).  
Zvyšných 20% predstavovali druhy podpôr v rámci trhovo orientovaných výdavkov,  
intervenčných opatrení a operačného programu pre rybné hospodárstvo. Počas 10-ročného  
obdobia bolo z finančných prostriedkov EÚ k dispozícii pre SR na priame platby približne  
2,27 mld. EUR a na podporu rozvoja vidieka vyše 2,58 mld. EUR .  
Vo vzťahu k priamym platbám sú však značné rozdiely v podporách medzi  
jednotlivými štátmi. Úroveň podpôr v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004,  
vrátane Slovenska, je stále nižšia ako v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ skôr.  
Slovenskí poľnohospodári sú vystavení oveľa väčšiemu tlaku a konkurencii z dôvodu  
spoločného trhu s poľnohospodárskymi produktmi a potravinami. V rámci rozvoja vidieka  
bolo snahou SR prispieť  
k
zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva,  
potravinárstva a lesného hospodárstva, zlepšeniu stavu životného prostredia a krajiny,  
skvalitneniu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva.  
15  
Graf č.8  
Podpora v € na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v roku 2011  
Zdroj: Eurostat, Poľnohospodárske štatistiky, december 2012, Hlavné výsledky 2010-2011,  
online data - marec 2013  
Hrubá poľnohospodárska produkcia zaznamenávala vo finančnom vyjadrení od vstupu  
Slovenska do EÚ do roku 2009 kontinuálny stabilný nárast. V roku 2009 sa prejavili vplyvy  
svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktoré pretrvávali aj v roku 2010. V roku 2011 nastalo  
mierne oživenie produkcie, vplyvom rýchlejšieho nárastu rastlinnej produkcie ako živočíšnej.  
Pokles v živočíšnej výrobe predstavuje v súčasnosti najväčší rizikový faktor v slovenskom  
poľnohospodárstve.  
V poľnohospodárstve došlo k výraznému poklesu zamestnanosti. Príležitosťou pre  
riešenie tohto problému sú jednak priame platby, ale aj samotná podpora rozvoja vidieka,  
ktorá ponúka určité šance pre zamestnanie obyvateľov vidieka aj v iných oblastiach. Výzvou  
pre SR v sektore pôdohospodárstva však zostáva zvýšenie domácej primárnej produkcie a  
potravinárskej výroby ako aj celkové zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a  
potravinárskeho sektoru.  
Vstupom do EÚ sa Slovensko zaviazalo plniť viaceré prierezové a viacročné  
strategické ciele v oblasti životného prostredia. Medzi hlavné princípy v oblasti ochrany  
životného prostredia sa aj v SR začali radiť predvídavosť v zmysle prijímania opatrení na  
predchádzanie či zabránenie vzniku „nežiaduceho“ stavu životného prostredia, prevencia,  
zodpovednosť za spôsobené škody, spolupráca a prístup k informáciám. Je možné  
konštatovať, že členstvo v EÚ výrazne zasiahlo do prakticky všetkých oblastí ochrany  
životného prostredia v SR – od otázok zmeny klímy a ochrany ovzdušia, cez odpadové  
hospodárstvo a ochranu vôd, až po riadenie environmentálnych a zdravotných rizík  
vyvolaných pôsobením chemických látok, používaním pesticídov a biocídov, či otázky  
biologickej bezpečnosti. V SR boli v tejto oblasti od roku 2004 preinvestované finančné  
prostriedky EÚ vo výške viac ako 1,9 mld. EUR. Množstvo iniciatív EÚ však SR nevie  
využiť vo svoj prospech na presadzovanie pozitívnych krokov na domácej pôde (napríklad  
16  
nedostatočné využitie tematických stratégií – tematická stratégia pre životné prostredie  
v mestách, tematická stratégia pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, 6.  
environmentálny akčný plán, ďalej z novších dokumentov Iniciatíva pre trvalo udržateľné  
využívanie prírodných zdrojov – EÚ 2020, Akčný plán pre ekoinovácie a pod.). Dôvodom pre  
nedostatočné využitie týchto príležitostí môže byť sčasti nepochopenie európskej agendy,  
resp. nereálnosť jej uplatnenia v našich podmienkach.  
Prijatie integrovaného klimaticko-energetického balíčka v roku 2008 viedlo  
k rozhodnému riešeniu znižovania emisií skleníkových plynov, vyššej energetickej účinnosti  
a k podpore inovatívnych nízko uhlíkových technológií. Ciele v oblasti klímy a energie sa  
týkajú celého národného hospodárstva a nepredstavujú iba environmentálne, ale najmä  
ekonomické a technologické výzvy. V podmienkach SR je obzvlášť dôležité brať do úvahy  
vysoký podiel priemyselnej výroby na HDP, ktorý predstavuje až 25%. Slovensko má  
osobitný záujem na tom, aby nový Rámec pre politiku energie a klímy po roku 2020 umožnil  
plnenie cieľov energetickej a klimatickej politiky nákladovo efektívnym spôsobom a mal čo  
najmenšie dopady na konkurencieschopnosť a zamestnanosť.  
Priority súčasnej Energetickej politiky SR sú stanovené tak, aby napĺňali ciele  
schválené na úrovni EÚ. Vychádzajú pritom z troch pilierov energetickej politiky EÚ,  
ktorými sú energetická bezpečnosť, konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť. Na ich  
základe prijala SR národný cieľ pre výrobu tepla a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie  
na úrovni 14% hrubej konečnej energetickej spotreby do roku 2020 a pre obnoviteľné zdroje  
energie v doprave na úrovni 10% konečnej energetickej spotreby v doprave do roku 2020.  
Graf č.9  
Vývoj podielu obnoviteľných zdrojov energie  
na hrubej konečnej energetickej spotrebe v SR  
Zdroj: MH SR  
V rámci prístupových rokovaní sa SR zaviazala odstaviť významný zdroj dodávok  
elektriny, jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice V1 a tento záväzok aj splnila. EÚ prispela  
na odstávku Jaslovských Bohuníc doteraz sumou 613 mil. EUR, ďalších 225 mil. EUR bude  
pre SR vyčlenených v programovom období na roky 2014 – 2020. Slovensko však zostalo  
zástancom využívania jadrovej energie ako environmentálne udržateľného zdroja so  
17  
zásadným príspevkom pre bezpečnosť dodávok elektriny a viackrát bolo hostiteľom  
konferencií a seminárov k tejto téme (napr. Európskeho jadrového fóra).  
9. Infraštruktúra  
Doprava predstavuje kľúčový sektor na dosiahnutie užšej integrácie trhu a prispieva  
k integrácii regiónov, ekonomickému rastu a k rozvoju zamestnanosti, cestovného ruchu  
a regionálneho obchodu. Počas 10 rokov členstva SR v EÚ sa v dopravnej politike uskutočnili  
významné zmeny a procesy, ktorých cieľom je vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor  
s konkurencieschopnejšou a úplne integrovanou dopravnou sieťou, ktorá prepojí rôzne druhy  
dopravy a umožní hĺbkovú zmenu dopravných modelov v osobnej i nákladnej doprave.  
Zároveň sa má dramaticky znížiť závislosť EÚ od dovozu ropy a dochádza k výraznému  
znižovaniu emisií CO2 v doprave.  
Členstvo v EÚ prinieslo Slovensku zmeny vo všetkých druhoch dopravy – cestnej,  
železničnej, vodnej, či leteckej. SR sa pritom snažila o využitie potenciálu spolupráce  
s krajinami V4, Východného partnerstva, či západného Balkánu, zapojila sa do iniciatív v  
otázkach práv cestujúcich a bezpečnosti dopravy, ktorými sa EÚ začala intenzívnejšie  
zaoberať.  
Najviditeľnejším prínosom členstva SR v EÚ v oblasti dopravy je však možnosť  
financovania projektov z európskych zdrojov. Iba v programovom období 2007 – 2013 bolo  
v rámci Operačného programu Doprava pre SR alokovaných 3,16 mld. EUR. Ide pritom  
nielen o výstavbu diaľnic, ale aj napr. modernizáciu železničných úsekov, či obnovu  
koľajových vozidiel.  
Pred vstupom do EÚ bolo na Slovensku v prevádzke 316 km diaľnic a 78 km  
rýchlostných ciest. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je financovaná najmä z dvoch  
základných zdrojov, a to z fondov EÚ a štátneho rozpočtu. V rokoch 2004 až 2013 čerpala  
SR z fondov EÚ 673 mil. EUR na výstavbu diaľnic a 316 mil. EUR na rýchlostné cesty.  
Z celkovej plánovanej dĺžky siete diaľnic 705 km bolo ku koncu roku 2013 v prevádzke  
419 km, čo predstavuje 60 %. Pribúdajúce kilometre diaľnic a rýchlostných ciest za  
posledných 10 rokov sú zrejmé z nasledovnej tabuľky.  
Tabuľka č. 3  
Cestná infraštruktúra SR v rokoch 2004 – 2013 (v km)  
2004 2005 2006  
2012 2013  
2007 2008 2009 2010 2011  
316  
78  
419  
419  
Diaľnice  
328  
126  
328  
153  
365  
159  
384  
159  
391  
180  
416  
190  
419  
229  
Rýchlostné  
234  
249  
cesty  
Zdroj: SSC  
Členstvo SR v EÚ prispelo k rozvoju energetickej infraštruktúry SR. Významne sa  
zvýšila energetická bezpečnosť Slovenska, posilnený bol regionálny pohľad a podpora  
18  
budovania cezhraničných prepojení elektrizačných sústav a plynárenských sietí, ako aj  
vnútroštátna infraštruktúra s cezhraničným dosahom.  
Za významný impulz pre rozvoj energetickej infraštruktúry možno považovať udelenie  
finančnej pomoci EÚ na projekty v oblasti energetiky. Podporené boli preventívne  
a diverzifikačné opatrenia v reakcii na prerušenie dodávok zemného plynu v roku 2009.  
V rámci SR boli realizované reverzné prepojenia s ČR a Rakúskom a rozšírenie podzemných  
zásobníkov plynu. Pre projekt prepojenia s Maďarskom bolo zabezpečené spolufinancovanie  
zo zdrojov EÚ.  
Členstvo v EÚ prinieslo SR aj účasť na mnohých európskych projektoch v sektore  
telekomunikácií a informačnej spoločnosti. Ide o projekty, ktoré zasiahli, resp. v blízkej  
budúcnosti zasiahnu život väčšiny občanov SR, napr. elektronizácia verejnej správy a rozvoj  
elektronických služieb, rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií, elektronické verejné  
obstarávanie, integrovaný volebný informačný systém, či elektronická služba Úradu geodézie,  
kartografie a katastra na webovej stránke www.geoportal.sk. Vďaka Operačnému programu  
Informatizácia spoločnosti Slovensko očakáva dosiahnutie výrazného pokroku v  
implementácii eGovernmentu. Tieto služby budú čoskoro integrované prostredníctvom  
Ústredného portálu verejnej správy. Nezanedbateľný je rozvoj jednotného digitálneho trhu  
EÚ a koordinácia členských štátov pri príprave legislatívy pre túto oblasť, vrátane stratégie  
a smerníc EÚ pre bezpečnosť informačných technológií. Začala sa vydávať eID karta, čím  
bude umožnená elektronická autentifikácia a autorizácia občana.  
Úspechy EÚ v rokovaniach o roamingu a o postupnom znižovaní poplatkov za  
roamingové služby v EÚ sa už dotkli priamo občanov SR. Pokles maximálnych cien pri  
roamingových službách bol dobrou správou nielen pre dovolenkárov, ale aj pre ľudí, ktorí  
často cestujú za prácou mimo Slovenska. Vzhľadom k tomu, že od 1. júla 2014 dôjde opäť  
k zníženiu roamingových poplatkov, občania Slovenska zaplatia v porovnaní s r. 2007 za  
uskutočnené hlasové volania zo zahraničia (EÚ) o 61 % menej a za prijaté hlasové volania v  
zahraničí o 79% menej. V porovnaní s r. 2009 zaplatia za každú SMS o 45% menej  
a v porovnaní s r. 2012 ušetria v zahraničí za každý 1 MB prenesených dát 71%.  
10. Slovensko a EÚ vo svete  
Vstup SR do EÚ priniesol nové možnosti zabezpečenia a presadzovania  
zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov SR a ochrany jej občanov. Členstvo v  
EÚ a aktívne pôsobenie v tomto zoskupení prirodzene znamenalo zvýšenie váhy a významu  
postavenia krajiny na medzinárodnej politickej scéne a v kontaktoch s partnermi pri realizácii  
zahraničnej politiky.  
Slovensko sa stalo súčasťou Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ,  
v rámci ktorej dochádza ku koordinácii postojov, zahraničných a bezpečnostných politík  
členských štátov. Novým prvkom v oblasti diplomacie SR sa stala potreba úzkej spolupráce  
s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Slovensko na pôde EÚ využívalo predovšetkým  
svoje skúsenosti a znalosti situácie v konkrétnych regiónoch, osobitne na západnom Balkáne  
a vo východnej Európe, stavalo na dobrých diplomatických kontaktoch, medzinárodnom  
uznaní slovenskej diplomacie a ocenení úspešnej transformácie, integrácie a dôveryhodnosti.  
19  
SR už ako plnoprávny člen EÚ spolurozhodovala o rozšírení EÚ o Rumunsko, Bulharsko  
a neskôr Chorvátsko a o podmienkach začatia prístupových rokovaní s Macedónskom,  
Čiernou Horou, Islandom, Srbskom a Tureckom.  
Globálne a komplexné záujmy a ambície EÚ však rozšírili angažovanosť slovenskej  
diplomacie aj do nových oblastí ako klimatická, energetická, vodná diplomacia, a.i. Došlo  
k výraznému posilneniu spoluzodpovednosti SR za predchádzanie kríz vo svete a za ich  
riešenie. SR počas uplynulých 10 rokov spolurozhodovala o konkrétnych opatreniach EÚ,  
využívajúc silné nástroje a politiky EÚ (misie a operácie krízového manažmentu, nástroje  
finančnej pomoci, rozvojovú spoluprácu, sankčnú politiku EÚ, sprostredkovateľské služby  
EÚ a pod.) a to aj vo vzťahu k regiónom, ktoré nepatria bezprostredne medzi  
zahraničnopolitické priority SR.  
Členstvo v EÚ posilnilo postavenie SR v rámci bilaterálnych vzťahov so všetkými  
krajinami sveta. Automatickou súčasťou bilaterálnej agendy SR voči tretím krajinám sa stala  
európska agenda, čo prispelo k efektívnejšiemu presadzovaniu spoločných záujmov v EÚ  
a viditeľnosti samotnej EÚ vo svete. Rôzne formáty pravidelných dialógov a stretnutí EÚ  
s tretími krajinami zároveň umožňujú slovenskej diplomacii efektívnejšie presadzovať svoje  
vlastné zahraničnopolitické záujmy.  
Z pohľadu občanov SR je dôležité získanie práva na konzulárnu pomoc a ochranu od  
akéhokoľvek iného členského štátu EÚ v prípade, že SR nemá v danom regióne dostupnú  
diplomatickú a konzulárnu pomoc. Delegácie EÚ taktiež zabezpečovali koordináciu  
evakuácie občanov EÚ z ohrozených území v tretích krajinách počas prírodných katastrof.  
Vstupom do EÚ získala SR možnosť aktívne sa podieľať na formovaní a rozvoji  
Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. SR sa primerane zapájala do civilných  
misií a vojenských operácií EÚ, ako aj do koncepčného rozvoja spôsobilostí krízového  
manažmentu. Od roku 2004 sa misií EÚ zúčastnilo 73 príslušníkov Policajného zboru SR.  
Civilní experti SR pôsobili v misiách a operáciách EÚ v Bosne a Hercegovine, Kosove, na  
moldavsko-ukrajinskej hranici, v Gruzínsku, Afganistane a na palestínskych územiach. Aj  
vďaka diplomatickému úsiliu SR sa opätovne podarilo predĺžiť mandát operácie EUFOR  
ALTHEA v Bosne a Hercegovine v plnom rozsahu, pričom od septembra 2012 prevzala SR  
vedúcu úlohu v Koordinačnom centre misie, ktoré dohliada na monitorovanie situácie na  
celom území krajiny. Od roku 2004 sa do operácií EÚ zapojilo 617 príslušníkov Ozbrojených  
síl EÚ.  
Zapojenie do Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ však prinieslo aj  
očakávania partnerov v EÚ, že sa Slovensko bude venovať aj témam, ktoré doteraz nepatrili  
medzi jej hlavné priority. SR v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ  
monitoruje a vyjadruje sa aj k takým otázkam ako je situácia v Sýrii, severnom Mali, výcvik  
policajných zložiek v Barme, či pirátstvo na pobreží Somálska.  
Vďaka členstvu v EÚ sa SR môže zapojiť do veľkých projektov a podieľať sa tak na  
budovaní a využívaní spôsobilostí EÚ, ktoré by si sama nemohla dovoliť (napr. zdieľanie  
prepravných lietadiel v rámci projektu Európskej leteckej flotily). SR sa tiež zapája do  
Programov spoločného investovania v oblasti obranného výskumu, ktoré jej poskytujú prístup  
k duševnému vlastníctvu v hodnote najmenej 70 mil. EUR.  
20  
V rámci prípravy na členstvo a následných rokov po vstupe do EÚ úmerne  
postupovala premena SR z prijímateľskej krajiny rozvojovej pomoci na jej poskytovateľa. SR  
sa stala súčasťou najväčšieho svetového donora - EÚ, ktorý poskytuje približne 60%  
celosvetovej rozvojovej pomoci. Oficiálna rozvojová pomoc sa stala integrálnou súčasťou  
zahraničnej politiky SR. Za 10 rokov sa v rámci programu SlovakAid realizovalo viac ako  
400 rozvojových projektov v takmer 20-tich krajinách Afriky, Ázie a Európy. Ako člen EÚ sa  
SR aktívne podieľa na formovaní a realizácii rozvojovej politiky EÚ, pričom sa snaží o jej  
geografickú vyváženosť, kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie  
a právneho štátu v partnerských krajinách. Pre SR je osobitne významný zámer EÚ  
podporovať transformačné procesy s dôrazom na ekonomické, sociálne a politické reformy  
v krajinách, ktoré prechádzajú podobným procesom, ako prešla SR počas predchádzajúcich  
25 rokov. Členstvo v EÚ prináša tiež nové formy spolupráce s cieľom dosiahnutia  
komplementarity a synergií s tradičnými donormi a zlepšenia výsledkov dosiahnutých  
v partnerských rozvojových krajinách. Príkladom je spoločné programovanie pomoci EÚ, do  
ktorého sa SR úspešne zapojila v Južnom Sudáne.  
Slovenským podnikateľom a mimovládnym organizáciám sa otvorili vstupom do EÚ  
možnosti zapájať sa do veľkých rozvojových projektov, financovaných EÚ v partnerských  
krajinách. Tieto možnosti však zatiaľ využívajú len sporadicky.  
Aj v oblasti rozvojovej pomoci prinieslo členstvo v EÚ ale nutnosť zmeny prístupov  
a pohľadov SR na riešenie niektorých zahraničnopolitických otázok. Tie v oblasti rozvojovej  
pomoci už nemôžu byť sústredené iba na regióny blízko SR, ale ďaleko prekračujú hranice  
tradičných zahraničnopolitických priorít SR.  
11. Spravodlivosť a vnútorné veci  
Členstvo SR v EÚ významne prispelo k zdokonaľovaniu legislatívy, ale aj  
pripravenosti činnosti súdov a prokuratúry SR v boji proti terorizmu, korupcii, počítačovej  
kriminalite, praniu špinavých peňazí, vyhľadávaniu, zaisťovaniu a konfiškácií ziskov  
z trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, a.i. K tomu tiež pribudla možnosť uznania  
a výkonu rozsudkov slovenských súdov vo väčšine civilných vecí a rozhodnutí súdov a  
prokuratúry v trestných veciach vo všetkých členských štátoch EÚ, na rozdiel od minulosti,  
keď táto možnosť bola daná len vo vzťahu k niektorým štátom na základe mnohostranných či  
dvojstranných medzinárodných zmlúv, prípadne vzájomnosti. V neposlednom rade došlo  
k zefektívneniu a zjednodušeniu zapojenia slovenských justičných orgánov do komunikácie s  
justičnými orgánmi v ďalších členských štátoch EÚ a tým aj k posilneniu boja proti trestnej  
činnosti, a to najmä cezhraničného charakteru.  
Jednou z najúspešnejších kapitol pôsobenia SR v EÚ je vstup do Schengenského  
priestoru v roku 2007. Až 94% hraníc SR dnes tvoria vnútorné hranice EÚ. Voľný pohyb  
osôb patrí medzi najviditeľnejšie výhody členstva EÚ pre každého občana SR. Cesta  
k dosiahnutiu tohto cieľa však bola náročná. Slovensko muselo splniť tzv. Schengenské  
kritériá v oblastiach ako ochrana osobných údajov, policajná a justičná spolupráca v trestných  
veciach, vzdušné hranice, pozemné hranice a pod. Slovensko prevzalo zodpovednosť za  
ochranu časti východnej hranice EÚ s Ukrajinou. Zavedený bol ďalej Schengenský  
21  
informačný systém, v SR vznikla Národná ústredňa SIRENE a zmeny sa dotkli aj vízovej  
agendy a činnosti Zastupiteľských úradov SR v zahraničí.  
Členstvo SR v Schengenskom priestore má svoje bezpečnostné riziká, akým je  
možnosť importu kriminality a nelegálnej migrácie z ostatných krajín EÚ. Preto je potrebná  
intenzívna spolupráca všetkých schengenských štátov, dôsledné plnenie štandardov, vzájomná  
dôvera tak, aby boli tieto riziká minimalizované. Kladné stránky však tieto riziká významne  
prevyšujú.  
Vstupom do EÚ sa SR stala plnoprávnym členom Europolu a získala miesto v jeho  
Správnej rade. Pre Slovensko to znamená možnosť priamo ovplyvňovať smerovanie Europolu  
a podieľať sa na tvorbe jeho Pracovného programu a tým presadiť aj záujmy a priority Polície  
SR v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti v medzinárodnom meradle. Ako plnoprávny  
člen Europolu získalo Slovensko právny základ na výmenu informácií v rámci medzinárodnej  
policajnej spolupráce bez potreby uzatvárania bilaterálnych zmlúv s členskými krajinami EÚ,  
získalo priamy prístup do všetkých databáz Europolu, má možnosť priamo si vymieňať  
informácie s jednotlivými členskými krajinami EÚ a získavať ich analytické výstupy.  
V súvislosti s členstvom SR v EÚ možno taktiež uviesť, že od vstupu SR do EÚ sa  
rozšírili možnosti udeľovania medzinárodnej ochrany žiadateľom o azyl, prijal sa Spoločný  
európsky azylový systém a SR prostredníctvom projektov financovaných z EÚ zlepšila  
kvalitu konania o azyle a poskytuje doplnkovú starostlivosť žiadateľom o azyl a osobám s  
udelenou medzinárodnou ochranou.  
Na SR sa začali vzťahovať aj európske právne normy týkajúce sa ochrany osobných  
údajov fyzických osôb. To viedlo k potrebe zosúladenia národnej legislatívy zameranej na  
ochranu osobných údajov s legislatívou EÚ, čo možno hodnotiť ako prínos predovšetkým  
z pohľadu dotknutých osôb, teda občanov SR. Každá zmena legislatívy priniesla v prvom  
rade posilnenie práv dotknutých osôb a zvýšenie bezpečnosti spracúvania osobných údajov  
fyzických osôb v SR na úroveň, aká je v EÚ bežná.  
12. Hlavné závery a priority SR do ďalšieho obdobia  
SR vďaka perspektíve členstva v EÚ absolvovala pred rokom 2004 politický, sociálny  
a hospodársky reformný proces v tempe a kvalite, ktorý by bol bez tejto inšpirácie  
nemysliteľný. Vstup SR do EÚ preto nepochybne patrí k najvýznamnejším medzníkom  
v dejinách samostatného Slovenska. V priebehu desiatich rokov sa SR stala súčasťou  
najužšieho jadra európskej integrácie. Hľadanie spoločných riešení v prospech väčšieho  
celku, z ktorého životaschopnosti SR profituje, učí Slovensko hľadieť nielen na vlastné  
problémy, ale nazerať na ne z istého nadhľadu, učí spoluúčasti, vedie k spolupráci a solidarite.  
Všetky tieto priame i nepriame skúsenosti a získaný odborný a sociálny kapitál môže SR  
dlhodobo využívať pri tvorbe, koordinácii a uplatňovaní národných programov, stratégií  
a legislatívnych riešení, v prospech vlastného rozvoja. Slovensko sa stalo aktívnym  
a konštruktívnym partnerom v diskusiách o východiskách z ekonomickej krízy a ďalšom  
smerovaní EÚ, spolutvorcom európskej legislatívy. Zotrvanie v centre integrácie je  
22  
v aktuálnom geopolitickom, ekonomickom a menovom postavení Slovenska dané väzbami na  
európsky trh, investíciami a nespornými prínosmi v oblasti tvorby pracovných miest.  
Vďaka členstvu SR v EÚ došlo k zvýšeniu významu mnohých tém na vnútroštátnej  
úrovni, a to nielen zo strany vlády, ale aj občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.  
Agenda EÚ sa v priebehu 10 rokov stala súčasťou vnútorných politík krajiny a priamo  
ovplyvňuje život občanov.  
Členstvo v EÚ možno hodnotiť pozitívne z viacerých aspektov. Nové možnosti v  
oblasti medzinárodnej spolupráce, získavania a prehlbovania poznatkov na medzinárodných  
rokovaniach európskych orgánov prispeli k posilneniu medzinárodného postavenia  
a kredibility SR. Z pôsobenia v inštitúciách a štruktúrach EÚ, operáciách a misiách krízového  
manažmentu EÚ získava SR skúsenosti, ako aj možnosti podieľať sa na výmene know-how.  
EÚ podnecuje členské štáty k aktívnejšiemu prístupu pri riešení aktuálnych problémov, ktoré  
by členské štáty inak riešili menej efektívne a dlhší čas.  
Členstvo v EÚ prinieslo Slovensku zvýšenie konkurencieschopnosti vo väčšine oblastí  
hospodárstva, rýchlejšie zavádzanie vyspelých technológií, voľný pohyb tovaru, služieb,  
kapitálu a v neposlednom rade voľný pohyb občanov, nové podnikateľské príležitosti v EÚ,  
zlepšenie informovanosti a práv spotrebiteľa, ale aj uľahčenie ochrany práv a záujmov  
zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom, prílev zahraničných investícií z EÚ na  
Slovensko. Finančné prostriedky získané z fondov a rozvojových projektov EÚ pred aj po  
vstupe predstavujú pre Slovensko významnú a nenahraditeľnú pomoc pri realizácii dôležitých  
investícií a štrukturálnych reforiem.  
Na strane druhej SR presunula mnohé svoje kompetencie na inštitúcie EÚ. Vzdala sa  
niektorých kompetencií napr. v oblasti obchodnej politiky (vrátane colnej politiky),  
poľnohospodárskej politiky, kompetencií týkajúcich sa technických a ekologických noriem.  
Sprísnenie požiadaviek na výrobky vyrábané a exportované do členských štátov EÚ  
predstavovalo v začiatkoch zvýšenú záťaž pre podnikateľské subjekty. Zvýšený konkurenčný  
tlak v obchodnej oblasti ohrozil existenciu, resp. spôsobil zánik viacerých podnikateľských  
subjektov, rozdielne podmienky práce a odmeňovania v členských štátoch spôsobili odliv  
niektorých profesií do zahraničia, hlavne z dôvodu nedostatočne výrazného a účinného  
procesu sociálnej konvergencie. EÚ priniesla v niektorých oblastiach aj nadmernú reguláciu a  
„prílišnú“ administratívnu náročnosť, ktorá predstavuje pre podnikateľov záťaž.  
Výpočet pozitív, ale rovnako aj nevyužitých príležitostí členstva SR v EÚ môže byť  
veľmi rozsiahly. Pri pohľade do budúcnosti však bude pre SR dôležité poučiť sa z chýb, ktoré  
sa počas uplynulých 10 rokov vyskytli a sústrediť sa na lepšie využitie všetkých možností a  
príležitostí, ktoré Slovensku členstvo v EÚ ponúka. SR by sa v ďalšom období mala zamerať  
najmä na 3 prioritné oblasti:  
1)  
-
Cielenejšia realizácia politík  
dôkladne analyzovať návrhy na ďalšie prehlbovanie integrácie, vrátane vplyvov na SR  
a aktívne sa zapájať do formovania EÚ;  
-
zamedziť presunu finančných nákladov súvisiacich so stabilizáciou finančného  
systému v eurozóne a EÚ na daňovníkov;  
23  
-
-
zvýšiť participáciu na programoch EÚ, ktoré podporujú rozvoj výskumu a inovácií;  
podporovať rozvoj malých a stredných podnikov so zameraním aj na doposiaľ menej  
využívané možnosti financovania, napr. zdroje Európskej investičnej banky;  
hľadať riešenia nezamestnanosti v spolupráci s EÚ a pomocou skúseností členských  
štátov s nízkou nezamestnanosťou (nezamestnanosť mladých, nízkopríjmových  
skupín, marginalizovaných komunít);  
-
-
-
presadzovať nediskriminačné podmienky v spoločnej poľnohospodárskej politike;  
presadzovať takú klimaticko-energetickú politiku EÚ, ktorá bude v súlade s cieľom  
zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a zameria sa na znižovanie cien energií;  
klásť dôraz na zvyšovanie energetickej bezpečnosti diverzifikáciou energetických  
zdrojov a budovaním energetických prepojení, prioritne tých, ktoré patria medzi  
projekty spoločného záujmu s prednostným financovaním EÚ (napr. severo-južné  
prepojenie);  
-
-
-
zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu využitím príležitostí, ktoré ponúka  
digitálna ekonomika;  
zlepšiť využívanie Dunajskej stratégie na cezhraničné projekty v povodí rieky  
a nadviazať intenzívnejšiu výmenu skúseností s ďalšími makroregionálnymi  
stratégiami EÚ.  
2)  
-
Efektívnejšie fungovanie štátnej správy  
zvýšiť zapojenie občanov do riešenia otázok v EÚ a posilňovanie transparentnosti  
procesov tak v rámci EÚ, ako aj v SR;  
-
-
zlepšiť schopnosť presadzovať pozície SR v EÚ plným využitím nového systému  
koordinácie záležitostí EÚ v SR;  
skvalitniť úroveň pozícií SR prostredníctvom analytických jednotiek na jednotlivých  
rezortoch za účelom preskúmania možných vplyvov stratégií a legislatívnych návrhov  
EÚ na Slovensko;  
-
-
zvýšiť úroveň zapojenia NR SR do prípravy pozícií k právnym aktom EÚ;  
presadzovať odbúravanie nadmernej administratívnej záťaže občanov a podnikateľov,  
ktorá vychádza z legislatívy EÚ;  
-
-
vyvarovať sa prijímania rozšírených právnych predpisov idúcich nad rámec schválenej  
európskej legislatívy (tzv. gold-plating);  
zlepšiť medzirezortnú spoluprácu, najmä pri tvorbe pozícií pri prierezových témach  
EÚ;  
-
-
posilniť personálne zastúpenie SR v inštitúciách a orgánoch EÚ;  
stabilizovať skupinu expertov na záležitosti EÚ na jednotlivých rezortoch a na Stálom  
zastúpení SR pri EÚ v Bruseli;  
-
posilniť a stabilizovať administratívne kapacity spojené s využívaním fondov EÚ.  
3)  
-
Lepší manažment zdrojov EÚ  
zvýšiť úroveň čerpania fondov EÚ a to najmä v oblasti vedy, výskumu a inovácií,  
realokáciu prostriedkov do oblastí s vyššou úrovňou čerpania zvážiť ako poslednú  
alternatívu;  
-
zvýšiť transparentnosť využívania fondov EÚ;  
24  
-
-
-
-
zabezpečiť elektronizáciu procesov, ktorá pomôže urýchliť a zefektívniť využívanie  
zdrojov EÚ;  
odstraňovať administratívne bariéry v snahe zvýšenia čerpania finančných  
prostriedkov EÚ;  
pristúpiť aktívnejšie k zapájaniu sa do komunitárnych programov (Horizont 2020,  
COSME a ďalšie);  
zlepšiť informovanosť verejnosti o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ,  
vrátane poskytnutia kvalitného a odborného poradenstva v tejto oblasti.  
V rámci pravidelnej Výročnej správy o členstve SR v EÚ, ktorá je predkladaná na  
rokovanie vlády SR každoročne vo februári, bude hodnotený pokrok pri napĺňaní vyššie  
uvedených odporúčaní.  
Výzvou pre celú našu krajinu a zároveň šancou ako prispieť k prehlbovaniu myšlienok  
spoločnej Európy bude 2. polrok 2016, kedy SR prvýkrát vo svojej histórii prevezme na 6  
mesiacov predsedníctvo v Rade EÚ.  
25