;

Program stability Slovenskej republiky

na roky 2014 až 2017

apríl 2014

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

OBSAH

Zhrnutie ................................................................................................................................................................... 5

Fiškálna politika ..................................................................................................................................... 8

Menová politik a ...................................................................................................................................... 8

Štrukturálne politiky ................................................................................................................................ 9

Odpočet plnenia odporúčaní Rady EÚ pre procedúru nadmerného deficit u .......................................... 9

II. EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY............................................................................................... 11

Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2013 ...................................................................................... 13

Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky ........................................................................................... 16

Cyklický vývoj ekonomiky ..................................................................................................................... 18

Vplyv konsolidácie verejných financií v rokoch 2013-2017 na ekonomiku........................................... 21

Porovnanie prognóz MF SR s prognózami ostatných inštitúci í ............................................................ 22

III. POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ ................................................................................................................ 23

III.1. Vývoj salda verejnej správy v roku 2013 a vplyv na rozpočet v roku 2014 .......................................... 27

III.2.1. Saldo verejnej správy v roku 201 3 ....................................................................................................... 27

III.2.2. Opatrenia prijaté v roku 2013............................................................................................................... 29

III.2.3. Aktuálny vývoj v roku 2014 .................................................................................................................. 32

III.3. Strednodobý rozpočtový výhľad ........................................................................................................... 33

III.3.1. Scenár za predpokladu nezmenených politík ...................................................................................... 34

III.3.2. Popis a kvantifikácia opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľ o v ........................................................... 36

III.4. Štrukturálna bilancia a fiškálna pozícia verejných financií ................................................................... 38

III.5. Úroveň a vývoj verejného dlhu ............................................................................................................. 43

IV.

ANALÝZY SENZITIVITY A POROVNANIE S PREDCHÁDZAJÚCOU AKTUALIZÁCIOU ....................... 50

IV.1. Rizikové scenáre vývoja ....................................................................................................................... 50

IV.2. Porovnanie s predchádzajúcou aktualizácio u ...................................................................................... 51

V. UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCI Í .................................................................................................. 53

V.1.

V.2.

Stratégia politiky ................................................................................................................................... 53

Dlhodobé rozpočtové výhľady v kontexte starnutia obyvateľstva ......................................................... 54

KVALITA VEREJNÝCH FINANCIÍ ............................................................................................................ 57

VI.

VI.1. Vývoj na strane príjmov ....................................................................................................................... 57

VI.2. Vývoj na strane výdavkov .................................................................................................................... 60

VII.

INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY VEREJNÝCH FINANCIÍ ......................................................................... 67

PRÍLOHY ............................................................................................................................................................... 69

2

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

ZOZNAM BOXOV

BOX 1 - Nízke rasty nominálnych veličín neprajú znižovaniu verejného dlhu .......................................................................... 18

BOX 2 - Metodické rozdiely pri výpočte potenciálneho produktu EK vs. MF SR ..................................................................... 20

BOX 3 - Uplatnenie ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti ..................................................................................... 26

BOX 4 - Konsolidačné úsilie podľa preventívnej časti Paktu stability a rastu ........................................................................... 40

BOX 5 - Čistý dlh ...................................................................................................................................................................... 44

BOX 6 - Hotovostná rezerva štátu ............................................................................................................................................ 48

BOX 7 - Indikátory udržateľnosti v metodike EK ...................................................................................................................... 55

BOX 8 - Medzera DP H ............................................................................................................................................................. 59

ZOZNAM TABULIEK

TAB 1 - Reakcia vlády na odporúčania Rady EÚ pre procedúru nadmerného deficitu .............................................................. 9

TAB 2 - Predpoklady vonkajšieho prostredia pre aktuálnu prognózu ...................................................................................... 11

TAB 3 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre východiská rozpočtu pre rok 2015 - 2017 ..................... 16

TAB 4 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu – prístup EK .............................................................. 19

TAB 5 - Vývoj produkčnej medzery – prístup EK ..................................................................................................................... 19

TAB 6 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu – prístup MF S R ........................................................ 20

TAB 7 - Vývoj produkčnej medzery - prístup MF SR ................................................................................................................ 20

TAB 8 - Porovnanie prognóz MF SR a ostatných inštitúcií ...................................................................................................... 22

TAB 9 - Základné fiškálne ukazovatele v rokoch 2013 až 2017 ............................................................................................... 24

TAB 10 - Celková potreba opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov voči NPC ...................................................................... 24

TAB 11 - Viazanie výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2014 ................................................................................................... 26

TAB 12 - Zachovanie výdavkov VS a samospráv na úrovni schváleného rozpočtu na 2014 .................................................. 26

TAB 13 - Zmena daňových príjmov štátneho rozpočtu oproti rozpočtu v roku 2013 ................................................................ 27

TAB 14 - Saldo verejnej správy v roku 201 3 ............................................................................................................................ 28

TAB 15 - Zoznam opatrení v roku 2013 ................................................................................................................................... 30

TAB 16 - Vývoj v roku 2014 ...................................................................................................................................................... 32

TAB 17 - Zmena fiškálnych cieľov verejnej správy .................................................................................................................. 34

TAB 18 - Bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy - scenár nezmenených polití k ............................................................. 34

TAB 19 - Celková potreba opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov voči NPC ...................................................................... 35

TAB 20 - Bilancia verejnej správy – Východiská rozpočtu VS 2015 – 2017 a NPC................................................................. 36

TAB 21 - Opatrenia zapracované do návrhu východísk rozpočtu VS 2015 – 2017 ................................................................. 37

TAB 22 - Konsolidačné úsilie ................................................................................................................................................... 38

TAB 23 - Plnenie kritérií investičnej výnimky Paktu stability a rastu pre SR ............................................................................ 41

TAB 24 - Agregát výdavkov očistený o príjmové opatrenia ...................................................................................................... 42

TAB 25 - Vývoj dlhu verejnej správy v rokoch 2012 až 2017 ................................................................................................... 43

TAB 26 - Faktory prispievajúce k zmene dlhu v roku 2013 ...................................................................................................... 45

TAB 27 - Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správy ......................................................................................................... 46

TAB 28 - Zosúladenie dlhu a deficitu ....................................................................................................................................... 47

TAB 29 - Scenár 1 -Spomalenie rastu zahraničného dopytu o 1 p. b. v roku 2014 .................................................................. 50

TAB 30 - Scenár 2– Pokles rastu zahraničných cien o 1 p.b. v roku 2014 ............................................................................. 51

TAB 31 - Scenár 3 – Pokles nominálnej spotreby vlády o 1 p.b. v roku 2014.......................................................................... 51

TAB 32 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy .......................................................................................... 52

TAB 33 - Zmena príjmov a výdavkov verejnej správy vplyvom demografických zmien ........................................................... 54

TAB 34 - Predpoklady pre výpočet indikátorov ........................................................................................................................ 55

TAB 35 - Ukazovatele udržateľnosti S1 a S 2 ........................................................................................................................... 56

TAB 36 - Výdavky verejnej správy ........................................................................................................................................... 60

TAB 37 - Výdavky na rastové oblasti ..................................................................................................................................... 61

TAB 38 - Medziročné nominálne úspory na prevádzkových výdavkoch ministerstiev ............................................................. 62

TAB 39 - Vplyv reorganizácie 23 podriadených organizácií na ich výdavky v roku 2014 ........................................................ 64

TAB 40 - Návrh alokácie EÚ zdrojov na operačné programy a tematické ciele ....................................................................... 65

ZOZNAM GRAFOV

GRAF 1 - Porovnanie dosahovania rôznych cieľov v hlavných oblastiach NP R ........................................................................ 9

GRAF 2 – Výnosy dlhopisov vybraných krajín od roku 2010 ................................................................................................... 12

GRAF 3 - Ropa BRENT (USD/bl) a vývoj kurzu eura .............................................................................................................. 13

GRAF 4 - Medziročné rasty cien v eurozóne, cieľ ECB a vývoj očakávanej priemernej inflácie v roku 2014 .......................... 13

GRAF 5 - HDP, očistený o sezónne a jednorazové efekty ....................................................................................................... 14

GRAF 6 - Príspevky k rastu HDP v rokoch 2012-2017 ............................................................................................................ 14

3

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

GRAF 7 - Úvery v ekonomike a úvery podnikom ..................................................................................................................... 14

GRAF 8 - Medziročný rast zamestnanosti v privátnom sektore a HDP .................................................................................... 14

GRAF 9 - Príspevky vybraných sektorov k zmene zamestnanosti........................................................................................... 15

GRAF 10 -Medziročný rast priemernej mzdy ........................................................................................................................... 15

GRAF 11 - Externé nerovnováhy – zložky salda BÚ P B .......................................................................................................... 15

GRAF 12 - Externé nerovnováhy – zložky salda BÚ P B .......................................................................................................... 17

GRAF 13 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie – medziročné príspevky zložiek CPI .................................................................. 17

GRAF 14 - Medziročný rast nominálneho HDP a úroková sadzba hrubého dlhu .................................................................... 18

GRAF 15 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu – prístup EK ........................................................ 19

GRAF 16 - Vývoj produkčnej medzery – prístup EK ............................................................................................................... 19

GRAF 17 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu – prístup MF SR .................................................. 20

GRAF 18 - Vývoj produkčnej me dzery - prístup MF SR ........................................................................................................... 20

GRAF 19 – Vplyv konsolidácie na HDP ................................................................................................................................... 22

GRAF 20 – Fiškálne multiplikátor y ........................................................................................................................................... 22

GRAF 21 - Potreba opatrení voči scenáru nezmenených politík ............................................................................................. 35

GRAF 22 – Najvyššie konsolidačné usilia od vstupu do EÚ .................................................................................................... 41

GRAF 23 - Rôzne pohľady na čistý dl h .................................................................................................................................... 44

GRAF 24 - Príspevky faktorov k zmene hrubého dlhu verejnej správ y .................................................................................... 47

GRAF 25 - Hotovostná rezerva (počet mesiacov výdavkov štátu pokrytých z rezervy )........................................................... 48

GRAF 26 - Úspešnosť výberu DPH (EDS) sa zlepšovala aj v druhej polovici 2013 ................................................................ 58

GRAF 27 - Medzera DPH ako % potenciálnej DP H ................................................................................................................. 59

GRAF 28 - Medzera DPH podľa sektorov NACE 2 ................................................................................................................... 59

GRAF 29 - Výdavky verejnej správy ........................................................................................................................................ 61

GRAF 30- Úspory vo VS ......................................................................................................................................................... 62

GRAF 31 - Úspory v ŠR .......................................................................................................................................................... 62

4

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Zhrnutie

Zdravé verejné financie tvoria základný predpoklad udržateľného hospodárskeho rozvoja a dlhodobého

blahobytu. Najväčšou výzvou hospodárskej politiky Slovenska je nájdenie hospodárskopolitického mixu, ktorý

zosúladí konsolidačné ciele vyplývajúce z európskych a národných fiškálnych pravidiel s cieľmi rastu,

zamestnanosti a kvality života. Strednodobý výhľad fiškálnej politiky, ktorý je obsahom tohto programu,

transparentne a zrozumiteľne prezentuje fiškálnu stratégiu slovenskej vlády a s ňou súvisiace politiky

v najbližších troch rokoch.

Od krízového roku 2009 sa Slovensko, spolu s ďalšími v súčasnosti 17 členskými krajinami EÚ, nachádza

v procedúre nadmerného deficitu. Základným predpokladom pre jej ukončenie bolo znížiť deficit verejnej správy

do roku 2013 pod 3 % HDP, udržateľným spôsobom. Deficit verejnej správy v roku 2013 dosiahol 2,77 %

HDP, pod úrovňou rozpočtovaného cieľa vo výške 2,94 % HDP. Konsolidačné úsilie vo výške 1,9 % HDP

bolo jedno z najvyšších od vstupu do EÚ. Veľkosť opatrení oproti scenáru nezmených politík (NPC) dosiahlia

2,2 % HDP.

Nominálne saldo VS (% HDP)

Štrukturálne saldo VS a konsolidačné úsilie (% HDP)

4

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

0

2,05

2

0

1,86

0,82

0,69

0,60

0,5

-1

0,45

-0,5

-2

-1,6

-0,26

-1,8

-0,7

-3

-4

-5

-6

-7

-8

-2,5

-2

-4

-6

-8

-2,6

-1,3

-2,8

-1,94

-2,20

-3,80

-4,5

-4,8

-4,6

Šturkturálne saldo

Konsolidačné úsilie

-6,7

-7,5

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

Zdroj: ŠU SR, MFSR

Tento výsledok sa podarilo dosiahnuť najmä vďaka úspešnej konsolidácii verejných financií v súlade s plánom

vlády načrtnutom v predchádzajúcich programoch stability. Verejný dlh dosiahol na konci roka 2013 úroveň

55,4 % HDP, čo povedie k aktivácií dodatočných korekčných mechanizmov vyplývajúcich z ustanovení zákona

o rozpočtovej zodpovednosti.

Stratégia rozpočtovej politiky na najbližšie roky je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej

správy, aby bola zaručená udržateľnosť korekcie deficitu pod úroveň 3 % aj v rokoch 2014 a 2015. Vláda bude

pokračovať v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému

rozpočtovému cieľu, štrukturálnemu deficitu okolo 0,5 % HDP v roku 2017.

V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability

a rastu a Fiškálneho kompaktu pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami (najmä

ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti). Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 je stanovená na

2,49 % HDP, v roku 2016 na 1,61 % HDP a v roku 2017 na 0,54 % HDP. Dosiahnutie týchto cieľov zastaví

pokrízový nárast podielu verejného dlhu na HDP s cieľom neprekročiť hranicu 57 % HDP, a umožní od roku 2016

jeho postupné znižovanie. Od roku 2015 sa plánuje prvýkrát dosiahnutie primárneho prebytku, verejné rozpočty

by po odpočítaní nákladov starého dlhu mali znižovať dlh.

5

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Vývoj hrubého a čistého dlhu od roku 2010 (% HDP)

60

55

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

56,2

55,4

55,2

54,9

53,4

52,7

43,6

41,0

0

Hrubý maastrichtský dlh

Čistý verejný dlh

Zdroj: MF SR

Veľkosť konsolidačných opatrení potrebných na splnenie cieľov oproti NPC dosahuje 1,2 % HDP v roku 2015,

1,7 % HDP v roku 2016 a 2,5 % HDP v roku 2017. Časť opatrení je zahrnutá už v návrhu východísk rozpočtu

verejnej správy na roky 2015 až 2017. Ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu

rozpočtu.

V tomto programe prezentované opatrenia na príjmovej strane, ktoré obsahujú aj východiská rozpočtu verejnej

správy, zlepšia saldo verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 o 0,4% až 0,5 % HDP. V návrhu východísk sú už

zapracované aj zmeny oproti NPC na výdavkovej strane v celkovom objeme 0,5 % HDP v roku 2015 až 1,3 %

HDP v roku 2017, vrátane dodatočných úspor výdavkov v rámci reformy ESO. Na dosiahnutie cieľových

schodkov na roky 2015-17 budú potrebné aj ďalšie opatrenia vo výške 0,3 % HDP v roku 2015 až 0,7 % HDP v

roku 2017, ktoré budú špecifikované počas prípravy rozpočtu. Povinnosť nezvyšovať výdavky verejnej správy

nad úroveň predchádzajúceho schváleného rozpočtu vyplývajúca z ústavného zákona pri úrovniach hrubého dlhu

nad hranicou 55 % HDP indikuje, že dodatočné opatrenia nad rámec návrhu východísk rozpočtu budú na strane

verejných výdavkov. V rokoch 2015-2017 preto prebehne konsolidácia oproti NPC prevažne na výdavkovej

strane rozpočtu.

Za predpokladu dosiahnutia cieľových deficitov by konsolidácia stlmila rast HDP o 0,4 p. b. v roku 2015, 0,2 p. b.

v roku 2016 a 0,3 p. b. v roku 2017. Fiškálny multiplikátor v roku 2015 je odhadnutý vo výške 0,3 a v ďalších

rokoch dosahuje zhodne 0,4, čo zodpovedá štruktúre konsolidácie s prevažujúcimi výdavkovými opatreniami. Aj

preto budú v rozpočte uprednostňované výdavky podporujúce hospodársky rast a zamestnanosť, a vláda bude

klásť dôraz na zefektívnenie verejných výdavkov. Medzi okamžité výdavkové priority patrí najmä odmeňovanie

učiteľov a zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania.

Program stability je založený na rozpočte verejnej správy na roky 2014 – 2016 prerokovanom v Národnej rade

SR v decembri 2013 a aktuálnom odhade fiškálnej pozície v roku 2014. V rokoch 2015 až 2017 vychádza z

návrhu východísk rozpočtu verejnej správy. Program stability schvaľuje vláda a je predkladaný na rokovanie

Národnej rady SR.

Príprava Programu stability je požiadavkou Paktu stability a rastu. Program stability prezentuje vývoj fiškálnej

pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov

v strednodobom horizonte. Predkladá sa Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je

lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu

a stratégie Európa 2020. Tohtoročný proces začal publikovaním Ročného prieskumu rastu na rok 2014, v ktorom

Európska komisia načrtla päť hlavných priorít. Prvou z nich je diferencovaná fiškálna konsolidácia s

minimalizáciou negatívnych vplyvov na ekonomický rast. Odporúčaniami v prioritných oblastiach by sa mali

členské krajiny riadiť pri tvorbe programov stability a národných programov reforiem.

Obsah a formálna stránka dokumentu v plnej miere vychádzajú z usmernení Európskej komisie. Základom

usmernení sú dokumenty „Špecifikácia implementácie Paktu stability a rastu“ a „Smernica o formáte a obsahu

6

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

programov stability a konvergenčných programov“. Program stability zohľadňuje poslednú revíziu týchto

dokumentov zo septembra 2012.

Ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je

zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne

a dobiehanie rozvinutých členských štátov EÚ. Členstvo v eurozóne a integrácia menovej politiky zvýšili

význam zodpovednej fiškálnej politiky zameranej na zdravé a udržateľné verejné financie a štrukturálnych politík

zameraných na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky.

7

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

I.1. Fiškálna politika

Po vstupe do eurozóny a integrácii menovej politiky sa rozpočtová politika stala spolu so štrukturálnymi politikami

hlavným nástrojom na vyrovnávanie vplyvu vnútorných a vonkajších šokov na slovenskú ekonomiku. Globálna

hospodárska kríza v rokoch 2008 – 2009 viedla k prudkému zhoršeniu fiškálnej pozície Slovenska, preto bolo

potrebné pristúpiť k rozsiahlej rozpočtovej konsolidácii. Kredibilný strednodobý plán konsolidácie bol a zostáva

základným predpokladom pre stabilizáciu dlhu verejnej správy a trvalé zníženie deficitov.

Cieľom fiškálnej politiky Slovenska je dosiahnuť takú rozpočtovú pozíciu, ktorá vytvorí podmienky pre dlhodobú

udržateľnosť verejných financií. Nevyhnutným krokom k naplneniu tohto cieľa je udržať deficit verejnej správy pod

3 % HDP aj v rokoch 2014 a 2015, čo je aj podmienkou pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu.

V ďalšom období bude vláda konsolidovať verejné financie tak, aby Slovensko splnilo svoj strednodobý

rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu vo výške okolo 0,5 % HDP do roku 2017 pri rešpektovaní

ustanovení Paktu stability a rastu (ďalej len Pakt) a zároveň zohľadnení národných rozpočtových pravidiel. Okrem

plnenia fiškálnych pravidiel je prioritou minimalizovať aj riziká negatívneho vplyvu konsolidácie rozpočtu verejnej

správy na hospodársky rast.

Vzhľadom na nevyhnutne reštriktívny charakter fiškálnej politiky v minulých rokoch bude dôležité zosúladiť

potrebu prijať kroky na zabezpečenie klesajúceho deficitu verejnej správy, a zároveň pokračovať v štrukturálnych

reformách podporujúcich rast. Dôležitým impulzom pre ekonomiku je využívanie prostriedkov z fondov EÚ, ktoré

by malo byť vzhľadom na dobiehajúce druhé a začíanjúce tretie programové obdobie vyššie. Daňová politika sa

po prvých úspechoch zaznamenaných v roku 2013 bude naďalej orientovať na zvyšovanie úspešnosti výberu

daní a obmedzovanie daňových únikov. Na strane výdavkov bude prioritou vyššia efektívnosť výdavkov rozpočtu

vďaka zameraniu na výsledky politík a kvalitu verejných služieb, a preferovanie výdavkov podporujúcich

hospodársky rast a zamestnanosť, čo môže pomôcť zmierniť negatívne vplyvy konsolidácie verejných financií na

životnú úroveň obyvateľstva.

Vzhľadom na budúci demografický vývoj je popri zlepšení fiškálnej disciplíny potrebné ďalej reformovať aj oblasti

citlivé na starnutie obyvateľstva, najmä dôchodkový systém a zdravotníctvo. Aj z tohto dôvodu bola v roku 2012

prijatá dôchodková reforma a v roku 2013 reforma dôchodkov ozbrojených zborov, ktoré významným spôsobom

zlepšujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

I.2.

Menová politika

Po vstupe Slovenska do eurozóny zostáva hlavným cieľom v menovej oblasti naďalej cenová stabilita. Európska

centrálna banka definuje cenovú stabilitu ako medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien

(HICP) eurozóny pod, ale blízko úrovne 2 %. V súčasnosti je inflácia omnoho nižšia. Napriek výrazne oslabeným

inflačným tlakom v krátkodobom horizonte je však zrejmé, že v prípade pokračovania reálnej a nominálnej

konvergencie Slovenska možno v dôsledku absencie kurzového kanála očakávať v strednodobom horizonte

mierne vyššiu mieru inflácie. Z dlhodobého hľadiska bude pre zabezpečenie cenovej stability na Slovensku

kľúčová predovšetkým zodpovedná fiškálna politika a štrukturálne politiky zamerané na zlepšenie fungovania trhu

práce a trhov tovarov a služieb, najmä ich vysokej miery konkurencie, pružnosti, inteligentnej regulácie a nízkych

informačných asymetrií.

Už niekoľko rokov pretrvávajúca náročná situácia na finančných trhoch kladie centrálnu banku do novej pozície.

ECB v boji s nízkou infláciou a s cieľom dodania potrebnej likvidity na trhy znížila úrokové sadzby na historické

minimá. Taktiež musela viackrát slovne intervenovať a niekoľko mesiacov nakupovala štátne dlhopisy na

sekundárnom trhu. V oblasti menovej politiky má ECB po znížení základnej sadzby na 0,25% ešte niekoľko

možností ako uvoľniť menovú politiku, vrátane menej ortodoxných. ECB môže uvažovať o ďalšom znížení

depozitnej sadzby do záporných hodnôt alebo realizovať kvantitatívne uvoľňovanie prostredníctvom nákupu

dlhopisov, podobne ako to už niekoľko rokov robí americký FED.

8

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

I.3.

Štrukturálne politiky

Zmeny v štrukturálnych politikách sa sústredia na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, tvorbu

nových pracovných miest a zlepšenie kvality života. Vytvoria sa tak podmienky, ktoré umožnia Slovensku

dlhodobo napredovať a dobiehať vyspelé ekonomiky západnej Európy

GRAF 1 - Porovnanie dosahovania rôznych cieľov v hlavných oblastiach NPR (1= cieľ SK pre rok 2020)

SK

EU resp. OECD

V3

Ciel

2,000

1,500

1,000

0,500

0,000

Poznámka: väčšina indikátorov je aktuálna pre posledný dostupný rok (2013 ,2012) okrem *(2010) a **(2011)

Zdroj:

MFSR

Po doterajšej úspešnej konsolidácii je najväčšou výzvou riešenie problémov zamestnanosti. Hlavné zmeny na

trhu práce sa sústredia na aktívne politiky podpory zamestnanosti a na zlepšenie úradov práce. Odpustenie

odvodov v rámci sociálneho poistenia a ich dotovanie na strane výdavkov prostredníctvom nástrojov aktívnych

politík trhu práce znížia cenu práce, a tým aj zvýšia motivácie pracovať pre dlhodobo nezamestnaných a

neaktívnych občanov. Po vyhodnotení efektívnosti sa zváži ich pokračovanie a prípadné rozšírenie do budúcna,

rovnako ako zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy.

V zdravotníctve sa úsilie zameriava na zastavenie zadlžovania nemocníc a zavedenie platby za diagnostickú

skupinu (DRG). Vláda bude naďalej pokračovať v zefektívňovaní alokácie výdavkov. Medzi výdavkové priority

patria najmä platy učiteľov, zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít

predškolského vzdelávania.

Opatrenia vo vede a výskume sa zamerajú na stabilizáciu verejných zdrojov a podporu súkromného financovania

vedy a výskumu. Tretia etapa reformy ESO prinesie ďalšiu integráciu miestnych orgánov a otvorenie nových

klientskych centier na kontakt občanov s verejnou správou. Reformy štrukturálnych politík približuje Národný

program reforiem SR.

I.4.

Odpočet plnenia odporúčaní Rady EÚ pre procedúru nadmerného deficitu

Rada EÚ v decembri 2009 v súlade s čl. 126 (6) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prijala rozhodnutie,

že na Slovensku existuje nadmerný deficit verejnej správy, čím bolo Slovensko zaradené do procedúry

nadmerného deficitu. Súčasne v súlade s čl. 126 (7) ZFEÚ boli zo strany Rady EÚ schválené odporúčania pre

Slovensko, ktoré sú uvedené spolu s reakciou vlády v nasledovnej tabuľke:

TAB 1 - Reakcia vlády na odporúčania Rady EÚ pre procedúru nadmerného deficitu

Odporúčanie

Reakcia

Slovensko znížilo deficit verejnej správy v roku 2013 na úroveň

2,77 % HDP. Pod úrovňou 3 % HDP by mal deficit zostať v celom

období 2014 až 2017.

Nadmerný deficit by mal byť odstránený do roku 2013,

udržateľným spôsobom.

9

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

V roku 2010 by mali byť uskutočnené opatrenia na zníženie Prvý balík konsolidačných opatrení bol prijatý s účinnosťou od roku

deficitu v súlade s rozpočtom verejnej správy na roky 2010 až 2011. Ďalšia konsolidácia prebehla v roku 2012, a veľmi výrazná

2012.

v roku 2013, kedy konsolidačné úsilie dosiahlo 1,9 % HDP.

Za obdobie 2010 až 2013 dosiahlo priemerné ročné konsolidačné

úsilie 1,4 % HDP, výrazne vyššie ako 1 % HDP odporúčané Radou

EÚ pri otvorení procedúry nadmerného deficitu. Jedno z najvyšších

konsolidačných úsilí od vstupu do EÚ vo výške 1,9 % HDP dosiahla

vláda v roku 2013.

Priemerné ročné konsolidačné úsilie v období rokov 2010 až 2013

by malo dosiahnuť 1 % HDP.

Opatrenia na odstránenie nadmerného deficitu boli špecifikované

v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015

a opätovne v Programe stability 2013-2016. Vláda prijala

dodatočné opatrenia na naplnenie rozpočtového cieľa a v roku

2013 dosiahla deficit o 0,2 % HDP nižší ako stanovený cieľ. Úroveň

makroekonomických základní je v súčasnosti výrazne nižšia, než

boli predpoklady v roku 2009.

Vláda SR by mala špecifikovať opatrenia potrebné na odstránenie

nadmerného deficitu do roku 2013 a v prípade lepšieho ako

očakávaného makroekonomického vývoja zrýchliť tempo

konsolidácie.

V roku 2011 bol širokým parlamentným konsenzom prijatý ústavný

zákon o rozpočtovej zodpovednosti. SR v roku 2013 transponovala

Za účelom zníženia rizík vyplývajúcich z konsolidácie by sa mala do národnej legislatívy ustanovenia Zmluvy o stabilite, koordinácii a

posilniť záväznosť strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť správe v Hospodárskej a menovej únii (tzv. fiškálny kompakt)

monitorovanie plnenia rozpočtu v priebehu rozpočtového roku, aby vrátane pravidla vyrovnaného

štrukturálneho rozpočtu

sa zabránilo prekročeniu výdavkov.

a korekčného mechanizmu (podrobnejšie v časti VII). Od roku 2014

nadobudli účinnosť ustanovenia implementujúce smernicu Rady

2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov.

Podľa údajov notifikovaných Eurostatom za roky 2010 až 2013 splnilo Slovensko odporúčanie Rady pre

procedúru nadmerného deficitu. Deficit klesol z 8,0 % HDP v roku 2009 na 2,8 % HDP v roku 2013. Pri splnení

cieľov má štrukturálny deficit ďalej klesnúť z 1,9 % HDP v roku 2013 až na 0,7 % HDP v roku 2017 a zabezpečiť

tak dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa (ang. Medium Term Objective, MTO)¹pre Slovensko.

Priemerné ročné konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 dosiahlo 1,4 % HDP, a výrazne presiahlo 1 % HDP podľa

odporúčania Rady EÚ. Európska komisia (EK) ako aj Rada EÚ posúdia plnenie odporúčania na základe údajov

o deficite a dlhu notifikovaných Eurostatom v apríli 2014 a jarnej ekonomickej prognózy EK, ktorá bude

zverejnená v máji 2014.

V júni 2013 Rada EÚ na základe zhodnotenia Programu stability SR na roky 2013 – 2016 a Národného programu

reforiem SR 2013 schválila špecifické odporúčania pre Slovensko. Znenie a podrobné vyhodnotenie ich plnenia

je obsiahnuté v Národnom programe reforiem SR 2014.

¹Za dosiahnutie MTO sa podľa Paktu považuje, ak je vzdialenosť štrukturálneho salda od strednodobého rozpočtového cieľa menšia ako 0,25 p.b. HDP.

10

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

II.

EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY

Rok 2013 priniesol pre slovenskú ekonomiku spomalenie hospodárskeho rastu tesne pod jedno percento, z 1,8%

v roku 2012. Pod spomalenie sa podpísala najmä recesia v eurozóne, ako aj dlhodobý útlm domáceho dopytu.

Nedostatočný dopyt viedol k poklesu zamestnanosti a investícií, domáca spotreba pokračovala v poklese. Koniec

roka priniesol oživenie ekonomického rastu, ktorý by mal pokračovať aj v roku 2014 pod vplyvom rastu našich

obchodných partnerov a mierneho dočasného uvoľnenia konsolidácie. Ekonomika sa oživuje, hoci sa dlhodobo

nachádza pod svojím potenciálom, ktorý by aj pri rýchlejšiom raste mala dosiahnuť až v roku 2017.

Vonkajšie prostredie

Vývoj slovenskej ekonomiky bol nepriaznivo ovplyvnený problémami v krajinách eurozóny. Dovozy našich

obchodných partnerov rástli len veľmi mierne. Napriek postupnému oživeniu v druhej polovici roka zaznamenala

ekonomika eurozóny v minulom roku pokles ekonomickej aktivity. Celkovo bol vývoj v jednotlivých členských

krajinách nerovnomerný. Ekonomika Nemecka vzrástla, keď predovšetkým od druhého kvartálu profitovala

z oživenia domáceho dopytu. Na druhej strane zaznamenali periférne krajiny eurozóny v roku 2013 ešte výrazný

pokles ekonomickej aktivity (napríklad ekonomiky Grécka a Portugalska poklesli o 3,7 % resp. 1,6 %). Druhá

polovica minulého roka však už naznačuje, že kríza postupne opúšťa aj krajiny periférie. Aj tie zaznamenali

v poslednom štvrťroku medzikvartálny rast. Ekonomika USA v roku 2013 rástla o niečo pomalšie ako

v predchádzajúcom roku a to o 1,9 % (oproti rastu o 2,8 % v roku 2012). No obavy z výrazne negatívneho vplyvu

odstávky federálnej vlády na jeseň 2013 na rast HDP a hrozba dlhového stropu boli odvrátené a tak ekonomika

USA v druhej polovici roka rástla rýchlejším tempom ako ekonomika eurozóny.

Celkový pozitívny vývoj z konca minulého roka sa premietol aj do prvých mesiacov roka 2014. Na základe

predstihových indikátorov (PMI) a indikátorov ekonomického sentimentu sa v prvom kvartáli roka 2014 očakáva

mierne zrýchlenie ekonomického rastu v krajinách eurozóny. Navyše vplyv fiškálnej konsolidácie v krajinách

eurozóny by už nemal výraznejšie brzdiť ekonomický rast. No vysoká nezamestnanosť a hrozba deflácie v

eurozóne, ako aj pomalší rast rozvíjajúcich sa krajín, pôsobia proti rýchlejšiemu oživeniu u našich obchodných

partnerov.

EK mierne zlepšila vo svojej zimnej prognóze z februára 2014 očakávania rastu krajín eurozóny aj EÚ pre rok

2014. Eurozóna by mala podľa prognózy v roku 2014 dosiahnuť nezanedbateľný rast (1,2 %). Zlepšenie odhadu

sa týkalo aj Nemecka, kde očakávaný rast zvýšila na 1,8 %. Aj napriek istému zlepšeniu výhľadu sú predpoklady

zo zimnej prognózy EK v súlade s predpokladmi vývoja externého prostredia použitými v aktuálnej prognóze MF

SR, s len zanedbateľnými odchýlkami. Stupňujúci sa konflikt na Ukrajine však prináša ďalšie riziká v podobe

možného znižovania exportu alebo v krajnom prípade stopnutia dodávok plynu prúdiacich z Ruska.

TAB 2 - Predpoklady vonkajšieho prostredia pre aktuálnu prognózu

MF SR

2014

EK

2013

2015

2013* 2014* 2015*

Ekonomický rast

EÚ

0,1

-0,5

0,4

1,9

7,7

1,4

1,0

1,6

2,9

7,4

1,8

1,3

1,8

3,2

7,4

0,1

-0,5

0,4

1,9

7,7

1,5

1,2

1,8

2,9

7,4

2,0

1,8

2,0

3,2

7,4

Eurozóna

Nemecko

USA

Čína

Dovozy obchodných partnerov

Slovenska

1,1

3,7

4,5

1,1

4,4

6,0

Dlhodobé úrokové miery (10r.)

Eurozóna

Základná sadzba ECB

Kurz (USD/EUR)

Cena ropy (Brent, USD/barel)

Cena ropy (Brent. EUR/barel)

1,6

0,5

1,33

108,8

81,9

2,1

0,3

1,29

109,6

85,1

2,5

0,3

1,23

112,0

90,8

1,6

-

1,33

108,8

81,9

1,8

-

1,36

104,1

76,5

2,1

-

1,36

99,6

73,2

Zdroj: MF SR február 2014 *EK Winter Forecast február 2014

11

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Situácia na finančných trhoch bola v roku 2013 pokojná. Na trhu bol cítiť prebytok likvidity dodaný predovšetkým

dvoma trojročnými repotendrami zo strany ECB ešte z prelomu rokov 2011 a 2012 (LTRO) a najmä upokojenie

verbálnymi intervenciami ECB z druhej polovici roka 2012. ECB vyhlásila, že v prípade potreby spustí program

nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (tzv. OMT). Pripravenosť spustiť v prípade potreby OMT bola

pre trhy jasným signálom, výnosy na dlhopisoch výrazne klesli a dopyt zo strany investorov na primárnom trhu

prudko vzrástol. Viaceré akciové indexy prekonali v roku 2013 svoje historické maximá. Euro relatívne stabilne

posilňovalo voči doláru ako aj väčšine ostatných mien. Kurz EUR/USD sa dostal z úrovne 1,3 na začiatku 2013

až tesne ku 1,4 v decembri. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť

predstavovali najvážnejšie riziká pre osud eurozóny, pokračovali až na krátkodobé výkyvy v prudkom poklese a

dostali sa dlhodobo pod 4%. V apríli 2014 sa Grécku predajom 5-ročných dlhopisov podaril návrat na finančné

trhy, čím kleslo riziko potreby tretieho záchranného balíčka pomoci od európskych partnerov a MMF.

GRAF 2 – Výnosy dlhopisov vybraných krajín od roku 2010

7,0

6,5

6,0

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

15

13,5

12

10,5

9

Španielsko (lhs)

Taliansko (lhs)

Portugalsko (rhs)

7,5

6

4,5

3

Zdroj: MF SR

V roku 2013 bol vývoj cien ropy relatívne stabilný v pásme 100 až 120 USD/bl (ropa Brent), s niekoľkými

krátkodobými výkyvmi. Cena ropy vzrástla vo februári 2013 na 117 USD/bl, tento rast bol následne vystriedaný

prudkým poklesom krátkodobo až pod 100 USD/bl v apríli 2013. Odtiaľ sa ropa vrátila k hranici 110 USD/bl, kde

sa už bez výraznejších výkyvov držala druhú polovicu roka. Jej vplyv na infláciu bol v roku 2013 viac-menej

neutrálny. Na krajiny eurozóny má však okrem rastu cien ropy v dolároch vplyv aj pohyb kurzu EUR/USD. Na

rozdiel od roku 2011, kedy dolár voči euru trvalejšie posilnil, bola situácia v roku 2013 opačná. Posilňovalo euro,

čo ropu v eurovom vyjadrení dodatočne zlacňovalo.

Počas roka 2013 sme pozorovali všeobecné spomalenie rastu cien. Inflácia spomaľovala vo všetkých krajinách

a niektoré štáty zaznamenali dokonca negatívny rast cien – defláciu. Spomalenie rastu cien bolo spôsobené

vývojom na energetických a komoditných trhoch spolu s doznievajúcim efektom fiškálnej konsolidácie z minulých

rokov. Priemerné tempo rastu cien v eurozóne bolo v minulom roku na úrovni 1,4%. V januári tohto roka sme

zaznamenali rast len na úrovni 0,8%. Aktuálny rast aj krátkodobé projekcie ukazujú, že inflácia sa bude v tomto aj

budúcom roku pohybovať hlboko pod menovopolitickým cieľom ECB. Nulová hranica úrokových sadzieb

obmedzuje možnosti ECB ovplyvniť dynamiku cenovej hladiny prostredníctvom zníženia úrokov. Je preto možné,

že ECB pristúpi k určitým neštandardným krokom s cieľom povzbudiť ekonomický rast a zvýšiť očakávaný rast

cien. ECB môže uvažovať o ďalšom znížení depozitnej sadzby do záporných hodnôt, ako to v minulosti

realizovalo Dánsko alebo spustiť kvantitatívne uvoľňovanie prostredníctvom nákupu dlhopisov, podobne ako to

už niekoľko rokov robí americký FED.

12

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

GRAF 4 - Medziročné rasty cien v eurozóne, cieľ ECB

(v%, pravá os) a vývoj očakávanej priemernej inflácie v

roku 2014 (v%, ľavá os)

GRAF 3 - Ropa BRENT (USD/bl) a vývoj kurzu eura

Brent v USD (ľavá os)

Brent v EUR (ľavá os)

EURUSD (pravá os)

140

1,45

1,40

1,35

1,30

1,25

1,20

130

120

110

100

90

80

70

60

50

Zdroj: MF SR, ECB

Zdroj: MFSR, ECB

Menová politika väčšiny hlavných centrálnych bánk bola v roku 2013 naďalej silno expanzívna s udržiavaním

základných sadzieb na rekordných minimách. Kľúčová centrálna banka, americký FED, ponechala úrokové

sadzby na rekordne nízkych úrovniach bez zmeny počas celého roku 2013. Základná úroková sadzba FEDu sa

tak nezmenila od decembra 2008 a zotrvala na úrovni 0,25 %. Na jeseň 2013 sa očakávalo postupné znižovanie

intenzity kvantitatívneho uvoľňovania (QE3²), ktoré FED ohlásil a začal realizovať koncom roka 2012. Na rozdiel

od FEDu, ktorého základná sadzba je prakticky na nule, ECB mala v znižovaní sadzieb ešte malý priestor. Ten

sa v roku 2013 rozhodla využiť a pristúpila k zníženiu sadzby na aktuálnu úroveň 0,25 %, ktorá predstavuje jej

historické minimum. ECB viacnásobne zvažovala zníženie depozitnej sadzby, ktorá je aktuálne na 0%, na

zápornú hodnotu. Mohla by sa tým výraznejšie podporiť úverová aktivita zo strany bánk. V roku 2013 však

k takémuto kroku ECB nepristúpila.

II.1. Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2013

Hospodársky rast sa v roku 2013 na Slovensku spomalil na 0,9% najmä pod vplyvom horšieho vývoja

vonkajšieho prostredia. Recesia v eurozóne v prvej polovici 2013 znamenala pomalší rast vývozov a zhoršujúcu

sa situáciu na trhu práce. Mierny pokles zamestnanosti v prvom polroku viedol k ďalšiemu poklesu domácej

spotreby, kým prebytočné kapacity a nedostatočný dopyt znížili investície. Slabé dopytové tlaky spolu s poklesom

cien komodít spomalili rast cien, ktorý sa na konci roka začal blížiť k nule a začiatkom roka 2014 došlo dokonca

ku kratkodobej deflácii. Už ku koncu minulého roka sa však prejavili znaky obratu na trhu práce, keď

zamestnanosť začala stúpať, a došlo aj k nárastu spotreby a investícií.

²Predpokladá sa, že FED bude každý mesiac znižovať celkovú hodnotu nakúpených dlhopisov na sekundárnom trhu o 10 mld. USD mesačne. Znižuje sa

tak tempo dodávania novej dolárovej likvidity na finančný trh.

13

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

GRAF 5 - HDP, očistený o sezónne a jednorazové

efekty*

GRAF 6 - Príspevky k rastu HDP v rokoch 2012-2017

8,0

6,0

4,0

4,4

3,4

3,2

3,0

2,3

1,8

0,9

2,0

0,0

Čistý export

Zmena stavu zásob

Investície

-2,0

-4,0

-6,0

Spotreba

HDP

2010 2011 2012 2013 2014F 2015F 2016F 2017F

*HDP očistené o vplyv predzásobenia cigaretami a jednorazové platby

DPH po odovzdaní úsekov rýchlostnej cesty R1 do používania

Zdroj: ŠÚ SR, prepočet MF SR

Zdroj: ŠÚ SR

GRAF 7 - Úvery v ekonomike a úvery podnikom (stav ku

koncu mesiaca, mld. eur)

GRAF 8 - Medziročný rast zamestnanosti v privátnom

sektore a HDP (v %)

16

12

8

40

38

36

34

32

30

16,0

15,5

15,0

14,5

14,0

Úvery v ekonomike

(ľavá os)

úvery podnikom

(pravá os)

4

0

-4

-8

Hrubý domáci produkt

Zamestnanci v súkrom. sektore

-12

Zdroj: NBS

Zdroj: MF SR

Spomalenie hospodárskeho rastu zasiahlo v roku 2013 aj trh práce. Priemerná zamestnanosť podľa metodiky

ESA95 dosiahla v roku 2013 približne 2,19 mil. osôb, čo je o 0,8% menej ako v roku 2012. Hoci za celý rok 2013

klesla zamestnanosť o 17 tisíc osôb, v priebehu roka sa vývoj na trhu práce postupne stabilizoval a koncom roka

zamestnanosť vzrástla. V celom pokrízovom období však rast produkcie hospodárstva značne predbieha rast

zamestnanosti.

Klesajúca zamestnanosť a demografický vývoj spôsobili v roku 2013 rast miery nezamestnanosti (podľa metodiky

VZPS) na 14,2 %. Naďalej pretrvával problém dlhodobej nezamestnanosti, keď približne dvaja z troch

nezamestnaných sú bez práce viac ako jeden rok.

14

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

GRAF 9 - Príspevky vybraných sektorov k zmene

zamestnanosti (medziročné zmeny v p.b.)

GRAF 10 -Medziročný rast priemernej mzdy (%)

0,60

0,40

0,20

priemysel

obchod

stavebníctvo

verejná správa

6

4

Rast nominálnej mzdy

Rast reálnej mzdy

0,00

2

-0,20

-0,40

-0,60

-0,80

-1,00

-1,20

-1,40

-1,60

0

-2

-4

-6

2012Q4 2013Q1 2013Q2 2013Q3 2013Q4

Zdroj: ŠÚ SR

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve dosiahla v roku 2013 hodnotu 824 eur.

Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, čo predstavuje rovnaký rast ako v predchádzajúcom roku. Mzdy rástli

najrýchlejšie v sektore vzdelávania, priemyslu a zdravotníctva. Reálna mzda vzrástla o 1%.

Aj keď spomalenie externého dopytu viedlo k nižšiemu rastu exportu, pokles investícií a spotreby domácností

znamenal, že import tovarov klesol výraznejšie, a obchod s tovarmi tak skončil v historicky najvyššom prebytku

(5,9 % HDP). Vyšší prebytok bilancie tovarov bol kompenzovaný zhoršením ostatných zložiek bežného účtu.

Saldo platobnej bilancie tak zostalo oproti roku 2012 (2,2 % HDP) nezmenené, aj keď sa zmenila jeho štruktúra.

GRAF 11 - Externé nerovnováhy – zložky salda BÚ PB (% HDP posledných 12

mesiacov)

Zdroj: NBS, MF SR

V roku 2013 inflácia na Slovensku výrazne spomalila a v súčasnosti je nižšia než priemer krajín eurozóny.

Priemerné medziročné tempo rastu cien pokleslo z 3,7% v roku 2012 na 1,5% v roku 2013. Pomalší rast cien bol

vyvolaný súhrou domácich a zahraničných faktorov. Stabilizácia cien energetických komodít na svetových trhoch

sa premietla do nízkeho rastu regulovaných cien. Nadpriemerná domáca a zahraničná úroda postupne skrotila

dynamicky rastúce ceny potravín. Medziročné rasty cien potravín preto počas minulého roka kontinuálne klesali.

Medzi domáce faktory pôsobiace na spomalenie inflácie patrí najmä pretrvávajúci slabý domáci dopyt a nízka

úroveň spotrebiteľskej dôvery. Tieto faktory okliešťujú potenciálny prenos dopytových faktorov do rastu domácich

cien. Slabé dopytové tlaky sa prejavili na dynamike čistej inflácie, ktorej medziročný rast poklesol o 1,7 p.b.

15

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

II.2.

Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky

Aktuálna oficiálna prognóza MF SR z februára 2014 predpokladá v roku 2014 rast ekonomiky na úrovni 2,3%.

Postupné oživovanie ekonomiky eurozóny a ostatných obchodných partnerov povedie k zrýchleniu rastu exportu

a k tvorbe nových pracovných miest. S vyššou zamestnanosťou porastie aj súkromná spotreba, ktorú bude

navyše podporovať aj nízky rast cien. Domáci dopyt tak začne opäť prispievať k rastu HDP. Investície síce

porastú vďaka výstavbe diaľnic a ohláseným projektom v automobilovom priemysle, nadbytok výrobných kapacít

však znamená, že súkromné investície začnú významnejšie rásť až v nasledujúcich rokoch. Po dočasnom

miernom uvoľnení v roku 2014 povedie konsolidácia verejných financií od roku 2015 opäť k poklesu verejnej

spotreby, to by však nemalo brzdiť hospodársky rast v strednodobom horizonte. Ekonomika sa začne približovať

k svojmu potenciálu, ktorý by mala dosiahnuť do roku 2017.

TAB 3 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre východiská rozpočtu pre rok 2015 - 2017

Skutočnosť

Prognóza

P.č. Ukazovateľ

m.j.

2012 2013 2014 2015 2016 2017

1

2

3

4

5

6

7

8

9

HDP, bežné ceny

mld. eur

%

71,1

1,8

72,1

0,9

74,5

2,3

1,2

1,9

1,8

4,0

3,6

-1,0

2,5

0,3

14,0

13,7

2,4

4,5

77,8

3,0

81,7

3,2

86,2

3,4

2,9

0,9

2,1

4,8

4,1

0,2

4,5

1,1

0,9

11,3

11,0

2,3

6,9

HDP, stále ceny

Konečná spotreba domácností a NISD³

Konečná spotreba verejnej správy

Tvorba hrubého fixného kapitálu

Export tovarov a služieb

%

-0,2

-1,1

-10,5

9,9

-0,1

1,4

2,2

2,4

%

-1,4

2,4

-0,4

0,8

%

-4,3

4,5

%

4,5

4,8

Import tovarov a služieb

%

3,3

2,9

3,6

3,7

Produkčná medzera (podiel na potenciálnom produkte)

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (nominálny rast)

%

-0,5

2,4

-1,3

2,4

-0,7

3,5

-0,4

4,1

%

10 Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS

11 Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA95

12 Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS

13 Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti

14 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)

15 Bilancia bežného účtu (podiel na HDP)

%

0,6

0,0

0,9

1,0

%

0,1

-0,8

14,2

14,1

1,5

0,6

0,7

%

14,0

13,6

3,7

13,2

13,0

2,5

12,3

12,0

2,5

%

2,2

5,3

6,1

Zdroj: MF SR

Postupné oživenie domáceho dopytu sa bude pozitívne prejavovať aj na trhu práce. Za celý rok 2014 sa očakáva

rast zamestnanosti na úrovni 0,3%, ktorý by mal v ďalších rokoch postupne akcelerovať smerom k 0,9%

a približovať tak zamestnanosť k predkrízovým úrovniam. Počet pracujúcich sa zvýši najmä v službách, po dlhom

období sa očakáva aj mierny rast zamestnanosti v stavebníctve. Oživenie trhu práce sa premietne aj do poklesu

miery nezamestnanosti, ktorá by sa podľa metodiky VZPS mala v roku 2014 znížiť na priemerných 14% a do roku

2017 klesnúť na 11,3%.

Očakávaný rast nominálnych miezd v roku 2014 by mal byť podobný predchádzajúcemu roku. Bude sa

pohybovať na úrovni 2,5 %. Za relatívne nízkym rastom miezd v pokrízovom období je pretrvávajúci slabý rast

agregátneho dopytu v eurozóne a veľmi nízka inflácia. Postupné oživenie ekonomiky eurozóny by však v ďalších

rokoch malo priniesť rast miezd okolo úrovne 4%. Vďaka výrazne pomalšiemu rastu cien by reálna mzda v roku

2014 mala vzrásť o 1,7%. V ďalších rokoch by sa na vyššom raste miezd v súkromnom sektore mal postupne

čoraz viac prejavovať rast produktivity práce a reálna mzda by sa mala zvyšovať rýchlejším tempom.

Ceny v tomto roku porastú ešte pomalšie než v minulom roku. Očakávaný medziročný rast spotrebiteľských cien

je na úrovni 0,8%. Najnižší rast cien okolo nuly sme pozorovali v prvom kvartáli. V priebehu roka sa bude tempo

³V nasledujúcom texte budeme pod spotrebou domácností rozumieť spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacim domácnostiam (ozn. NISD).

16

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

rastu cien postupne zvyšovať. Synergický efekt domácich a zahraničných faktorov, ktorý znižoval tempo inflácie

v minulom roku bude pôsobiť na rast cien aj v aktuálnom roku. V tomto roku dôjde k poklesu cien energií,

domácnosti usporia najmä na výdavkoch za elektrinu, ktorej cena výrazne poklesla. Pretrvávajúca priaznivá

situácia na trhu s poľnohospodárskymi komoditami sa premietne do nízkych rastov cien potravín aj v tomto roku.

Pokles cien energií a nízke ceny ostatných vstupov vyjadrených dynamikou indexu cien výrobcov eliminujú riziko

nárastu cien kvôli vyšším výrobným nákladom. Čistá inflácia sa udrží v prvom polroku na nízkych úrovniach.

Riziko dopytovej inflácie je malé vzhľadom k pretrvávajúcemu pomalému rastu súkromnej spotreby

a nominálnych miezd. V rokoch 2015-2017 by sa mala dynamika inflácie postupne zrýchliť k úrovni okolo 2%.

Export tovarov bude pokračovať v raste nasledujúc oživenie zahraničného dopytu. Utlmené investície a verejná

spotreba, ako aj pomaly sa oživujúca spotreba domácností povedú k miernejšiemu rastu dovozu. Prebytok

obchodnej bilancie by sa tak mal naďalej zvyšovať. Vývoj ostatných zložiek bežného účtu platobnej bilancie

nebude dostatočný na to, aby tento vývoj vykompenzoval, a saldo bežného účtu tak bude rásť spolu s obchodnou

bilanciou.

GRAF 12 - Externé nerovnováhy – zložky salda BÚ PB

(% HDP)

GRAF 13 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie –

medziročné príspevky zložiek CPI (v p. b.)

Zdroj: NBS, MF SR

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Hlavné riziká prognózy⁴

Riziká prognózy sú vyvážené na obe strany a odvíjajú sa od vývoja vonkajšieho prostredia. Pozitívne riziká

súvisia s možným uvoľňovaním menovej politiky zo strany ECB a s rýchlejším rastom zahraničia, na ktoré

poukazujú predstihové ukazovatele. Na negatívnej strane hrozí deflácia v krajinách eurozóny a spomalenie rastu

rozvíjajúcich sa krajín, ktoré by viedli k nižšiemu rastu našich obchodných partnerov a tým aj Slovenska.

Stupňujúci sa konflikt na Ukrajine prináša ďalšie riziká v podobe možného znižovania exportu alebo v krajnom

prípade stopnutia dodávok plynu prúdiacich z Ruska.

⁴Niektoré rizikové scenáre obsahuje časť IV.

17

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

BOX 1 - Nízke rasty nominálnych veličín neprajú znižovaniu verejného dlhu

Súčasný nízky rast spotrebiteľských cien má nepriaznivý vplyv na vývoj verejných financií. V dôsledku

nízkeho rastu cien sa totiž znižuje aj nominálny rast ekonomiky. Problémy sa zvýrazňujú pri poklese

nominálneho rastu pod úroveň úrokovej sadzby platenej na obsluhu verejného dlhu. Ak je nominálny rast

ekonomiky nižší než táto sadzba, pomer verejného dlhu k HDP by rástol aj pri aktuálne vyrovnanom rozpočte

(nulový primárny deficit)^a. V prípade pozitívneho rozdielu medzi rastom HDP a úrokovými sadzbami je možné

mať nižšie príjmy než výdavky a napriek tomu znižovať podiel dlhu na HDP. V opačnom prípade bude pomer

dlhu k HDP rásť aj pri vyrovnanom primárnom deficite.

Graf ukazuje, že počnúc rokom 2012 sa stále nachádzame v „nepriaznivom období“ pre znižovanie

verejného dlhu. Zlom by mal nastať na začiatku roka 2015, kedy by očakávaný nominálny rast ekonomiky

mal prekonať úrokovú mieru verejného dlhu.

GRAF 14 - Medziročný rast nominálneho HDP a úroková sadzba hrubého dlhu^b

15

Priaznivé obdobie (g>i)

Nepriaznivé obdobie (g<i)

10

Nominálne HDP (g)

Úroková miera na dlh (i)

5

0

-5

-10

Zdroj: IFP

a) Vyrovnaný pomer príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu bez zahrnutia nákladov na financovanie verejného dlhu. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bez úrokových

nákladov nazývame primárny deficit.

b) Ide o implicitnú úrokovú sadzbu, ktorá je definovaná pomerom úrokových nákladov k hrubému dlhu z minulého roku.

II.3. Cyklický vývoj ekonomiky

Podľa metodiky EK a na základe údajov prognózy MF SR dosiahol rast potenciálneho produktu v roku 2013 2,1%

a v ďalších rokoch bude mierne spomaľovať. Smerom nadol bude na potenciálny rast pôsobiť príspevok práce,

naopak pozitívne bude prispievať tvorba kapitálu. Celková produktivita faktorov (TFP) bude počas

prognózovaného obdobia stagnovať.

18

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

GRAF 15 - Príspevky výrobných faktorov k rastu

potenciálneho produktu (p. b.) – prístup EK

TAB 4 - Príspevky výrobných faktorov k rastu

potenciálneho produktu – prístup EK

Pot. HDP

TFP^*

Zásoba

kapitálu

Práca

(rast, %)

celková produktivita faktorov

4,5

4

3,5

3

2,5

2

zásoba kapitálu

2009

2010

2011

2012

2013

3,6

3,4

3,9

2,5

2,1

2,8

2,6

2,4

2,3

0,3

0,4

0,8

0,2

0,0

0,5

0,3

zamestnanosť

pot. produkt

0,6

-0,1

-0,2

1,5

1

0,5

0

-0,5

-1

2014F

2015F

2016F

2017F

2,0

1,8

1,9

2,1

2,0

0,1

0,2

-0,2

-0,3

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

-0,3

Zdroj: MF SR

* celková produktivita výrobných faktorov

Produkčná medzera podľa metodiky EK v roku 2013 dosiahla -3,5% potenciálneho produktu. Vzhľadom na

pomalý rast potenciálu sa však produkčná medzera zavrie obdobne ako pri odhade MF SR koncom roku 2016.

Rýchlosť zatvárania produkčnej medzery však bude nerovnomerná. V roku 2014 sa odhad pohybuje stále na

úrovni -3,2% potenciálneho produktu a až následné oživenie rastu HDP významne zúži produkčnú medzeru.

GRAF 16 - Vývoj produkčnej medzery (% potenciálneho

TAB 5 - Vývoj produkčnej medzery – prístup EK

HDP) – prístup EK

Produkčná

medzera

HDP*⁾

8,0

7,0

Potenciálny

HDP (rast, %)

(reálny rast,

6,0

(% pot. HDP)

%)

5,0

4,0

2009

2010

-4,9

4,4

3,0

1,8

0,9

2,3

3,0

3,2

3,4

3,6

3,0

3,9

2,5

2,1

2,0

1,8

1,9

-1,7

-0,8

3,0

2,0

1,0

2011

-1,7

0,0

2012

-2,3

-1,0

-2,0

-3,0

-4,0

-5,0

2013

-3,5

2014F

2015F

2016F

2017F

-3,2

-2,2

-0,9

0,5

*) Produkčná medzera sa počíta vzhľadom na HDP očistený od vplyvu predzásobenia cigaretami a iné jednorazové efekty.

Zdroj: MF SR

19

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

BOX 2 - Metodické rozdiely pri výpočte potenciálneho produktu EK vs. MF SR

Odhad potenciálu ekonomiky a produkčnej medzery MF SR sa metodicky odlišuje od odhadov EK. Smerodajný

pri hodnotení štrukturálnej bilancie pre účely európskych fiškálnych pravidiel je odhad EK. MF SR zverejňuje

vlastnú metodiku v rámci Výboru pre Makroekonomické prognózy.

Podľa odhadov MF SR sa rast potenciálu ekonomiky v roku 2013 oproti roku 2012 mierne spomalil na 1,8%,

najmä pre klesajúce investície v ekonomike, ktoré viedli k spomaleniu akumulácie kapitálu. Už v priebehu

minulého roka však bola pozorovaná zmena tohto trendu a v budúcnosti očakávame zrýchlenie rastu potenciálu

ekonomiky.

GRAF 17 - Príspevky výrobných faktorov k rastu

potenciálneho produktu (p. b.) – prístup MF SR

celková produktivita faktorov

TAB 6 - Príspevky výrobných faktorov k rastu

potenciálneho produktu – prístup MF SR

3

Pot. HDP

(rast, %)

Zásoba

kapitálu

Rovnováž.

zamestnan.

zásoba kapitálu

TFP^*

zamestnanosť

pot. produkt

2,5

2009

2010

2011

2012

2013

1,6

1,2

2,3

2,0

1,8

2,1

2,6

2,7

2,8

0,7

1,2

1,1

1,3

1,6

1,8

1,9

0,8

0,6

0,8

0,6

0,4

0,3

0,4

0,1

-0,2

0,4

0,3

0,5

0,7

0,6

0,5

2

1,5

1

0,5

0

2014F

2015F

2016F

2017F

-0,5

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

Zdroj: MF SR

* celková produktivita výrobných faktorov

Rast reálneho HDP v roku 2013 spomalil na 0,9%, čo viedlo k ďalšiemu prehĺbeniu produkčnej medzery na -1,3%

potenciálneho produktu. V nasledujúcich rokoch však očakávame, že rast HDP prevýši rast potenciálu ekonomiky

a produkčná medzera sa postupne uzavrie ku koncu roku 2016.

GRAF 18 - Vývoj produkčnej medzery

TAB 7 - Vývoj produkčnej medzery - prístup MF SR

(% potenciálneho HDP) - prístup MF SR

3

HDP*⁾

(reálny rast,

Produkčná medzera

Potenciálny

2

1

HDP (rast, %)

(% pot. HDP)

%)

2009

2010

2011

2012

2013

2014F

2015F

2016F

2017F

-4,9

4,4

3,0

1,8

0,9

2,3

3,0

3,2

3,4

1,6

1,2

2,3

2,0

1,8

2,1

2,6

2,7

2,8

-4,1

-1,1

-0,5

-1,3

-1,0

-0,7

-0,4

0,2

0

-1

-2

-3

-4

-5

*) Produkčná medzera sa počíta vzhľadom na HDP očistený od vplyvu predzásobenia cigaretami a iné jednorazové efekty.

Zdroj: MF SR

Rozdiely v metodikách MF SR a EK sa týkajú takmer všetkých zložiek výpočtu, aj keď základná metóda je

totožná. Obe inštitúcie počítajú potenciálny produkt pomocou Cobb-Douglasovej produkčnej funkcie. No kým MF

SR počíta potenciálny produkt zo štvrťročných údajov, EK používa ročné dáta.

Ďalší rozdiel vyplýva z rôznych podielov výrobných faktorov. EK používa spoločné podiely pre všetky nové

členské krajiny – 0,63 pre elasticitu práce a 0,37 pre elasticitu kapitálu. Na druhej strane MF SR odvodzuje

20

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

podiely faktorov z národných účtov - práca ako podiel kompenzácií zamestnancov (bez živnostníkov) na HDP na

úrovni 0,43 a kapitál analogicky na úrovni 0,57 (priemerné hodnoty za roky 1995-2010).

Pri zásobe kapitálu spočíva hlavný rozdiel v pôvodnej hodnote a v miere odpisov. EK pre všetky nové členské

krajiny (s výnimkou ČR) odhadla zásobu kapitálu v roku 1995 ako dvojnásobok HDP a používa spoločnú mieru

depreciácie na úrovni 5 %. MF SR používa skutočný odhad zásoby kapitálu z roku 1999 od Štatistického úradu

a miera odpisov je získaná z ročných národných účtov.

Odhad rovnovážnej zamestnanosti obe inštitúcie získavajú z obyvateľstva v pracovnom veku použitím trendu

miery participácie, NAIRU a trendu odpracovaných hodín. Rozdiel však nastáva pri vstupe – MF používa

obyvateľstvo vo veku 15 rokov a vyššie, kým EK obyvateľstvo vo veku 15 až 64 rokov.

Rozdiel pri produktivite faktorov (TFP) spočíva najmä v historických dátach. MF SR zvyšuje potenciálny produkt

v rokoch 2005-2008, aby tak odrážal štrukturálne zmeny v ekonomike, ktoré spoločná metóda EK nedokáže

zachytiť. Nadmerne vysokú produkčnú medzeru v rokoch 2007-2008, ktorá vyplýva z metódy EK, pritom

nepotvrdzujú iné ukazovateľov nerovnováhy. Ak by metodika EK v týchto rokoch zodpovedala realite, prejavovilo

by a to aj na pozorovateľných ukazovateľoch ekonomického vývoaj. Napríklad na salde bežného účtu platobnej

bilancie, čistej inflácii, či na jednotkových nákladoch práce.

II.4. Vplyv konsolidácie verejných financií v rokoch 2013-2017 na ekonomiku⁵

Konsolidácia v roku 2013 znížila rast HDP len o 0,2 p. b. Balíček obsahoval opatrenia vo výške 2,2% HDP, no

priamy vplyv na ekonomiku mala iba jeho časť vo veľkosti 0,7 % HDP. V rámci balíčka s priamym vplyvom na

rast prevažovali príjmové opatrenia zamerané na zvýšenie progresivity daní z príjmov a zvýšenie odvodov. Na

výdavkovej strane rozpočtu došlo k zvýšeniu výdavkov v medzispotrebe, investíciách ako aj na mzdových

prostriedkoch verejného sektora⁶.

V roku 2014 predpokladáme vplyv konsolidácie na rast HDP vo výške 0,4 p. b. Celková výška potrebných

opatrení na dosiahnutie fiškálneho cieľa má veľkosť 1,0 % HDP, kým jej priamy vplyv na ekonomiku je vo veľkosti

1,1 % HDP⁷. Mierne prevažujúce výdavkové opatrenia vo výške 445 mil. eur zahŕňajú úspory v medzispotrebe

verejnej správy, ako aj mzdových prostriedkoch verejného sektora. Príjmové konsolidačné opatrenia očakávame

vo výške 342 mil. eur. Najväčší vplyv má pokračovanie odvodu z regulovaných odvetví v roku 2014 navýšené

o jednorazovú platbu a zavedenie daňových licencií.

Pre roky 2015 až v 2017 sa pozeráme na dva scenáre. V prvom scenári sú zahrnuté opatrenia obsiahnuté vo

východiskách rozpočtu verejnej správy (RVS), ako aj výdavkové opatrenia nad rámec východísk RVS

zohľadňujúce naplnenie rozpočtových cieľov. Celková veľkosť potrebných opatrení postupne narastá z 1,2 %

HDP v roku 2015, 1,7 % HDP v roku 2016 až na 2,5 % HDP v roku 2017. Predpokladaná konsolidácia zníži

rast HDP o 0,4 p. b. v roku 2015, 0,2 p. b. v roku 2016 a 0,3 p. b. v roku 2017. Druhý scenár predpokladá iba

realizáciu konsolidačných opatrení podľa východísk RVS. Celková výška opatrení v druhom scenári dosahuje 0,9

% HDP v roku 2015, 1,3 % HDP v roku 2016 až na 1,7 % HDP v roku 2017. Konsolidácia na základe

východísk RVS ovplyvní HDP vo výške o 0,2 p. b. v každom z rokov 2015 až 2017. Pre porovnanie, veľkosť

konsolidácie meraná NPC scenárom v roku 2011 vrátane prevzatých záväzkov nemocníc za minulé roky dosiahla

2,5 % HDP.⁸

Fiškálny multiplikátor v roku 2013 je odhadnutý vo výške 0,2. Tieto výsledky sú v súlade s ekonomickou

literatúrou, podľa ktorej konsolidácia prostredníctvom príjmových opatrení má menší krátkodobý dopad na rast

HDP ako konsolidácia s ťažiskom na výdavkovej strane⁹. Odhadnutý multiplikátor balíčka v roku 2014 vo

⁵Viac o vplyvoch konsolidácie v rokoch 2013-2017 v Prílohe 2.

⁶Podrobnejšie informácie o vývoji mzdových výdavkov verejnej správy v roku 2013 v kapitole III.2.2 na strane 32.

⁷Do opatrení bez vplyvu na HDP v celkovej výške 0,1% patrí hlavne pokles v grantoch a transferoch, keďže sa predpokladá, že sa jedná hlavne o príjmy zo

zahraničia.

⁸Podrobnejšie informácie sú zverejnené v komentári IFP 2012/22 na http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8748 . Porovnanie veľkosti konsolidácie

na základe NPC 2011 nie je porovnateľné s novšími údajmi za roky 2013 až 2017, pretože a) došlo k revízií údajov za minulé roky, b) ŽSR boli preradené

do VS a c) rok 2011 vychádzal z predošlého roku zatiaľ čo 2015-2017 majú bázický rok 2014.

⁹OECD Economic Outlook (2009): Interim Report March

21

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

výške 0,4 zodpovedá štruktúre konsolidačných opatrení s veľmi mierne prevažujúcimi výdavkovými opatreniami.

Pre roky 2015 až 2017 dosahujú multiplikátory v oboch scenároch hodnoty v intervale 0,3 až 0,4 a sú len

zanedbateľne vyššie v prvom scenári.

GRAF 19 – Vplyv konsolidácie na HDP (% HDP)

GRAF 20 – Fiškálne multiplikátory

Scenár podľa východísk

Scenár podľa východísk s dodatočnými opatreniami

0,00

-0,05

-0,10

-0,15

-0,20

-0,25

-0,30

-0,35

0,45

0,4

0,35

0,3

0,25

0,2

0,15

0,1

0,05

0

-0,40

Scenár podľa východísk

Scenár podľa východísk s dodatočnými opatreniami

-0,45

2013

2014

2015

2016

2017

2013

2014

2015

2016

2017

Zdroj: IFP

II.5. Porovnanie prognóz MF SR s prognózami ostatných inštitúcií

Oproti prognóze vydanej vo štvrtom kvartáli 2013 (OECD) predpovedajú prognózy publikované v tomto roku (IFP,

EK, NBS, MMF) mierne rýchlejší rast HDP SR v rokoch 2014-2015. Hlavným dôvodom je mierne pozitívnejší

pohľad na vývoj externého prostredia (oproti predpokladom z jesene 2013), ktorý by mal pozitívne ovplyvniť

investície a exportnú výkonnosť ekonomiky SR. Prognóza MF SR je v súlade so zimnou prognózou EK

z februára 2014.

TAB 8 - Porovnanie prognóz MF SR a ostatných inštitúcií

Rok

2014

2015

2016

Reálny rast HDP (%)

MF SR

Makrovýbor (medián)

2,3

2,2

3,0

3

3,2

NBS

EK

OECD

MMF

2,3

1,9

2,3

3,3

3,2

2,9

3,0

-

HICP (%)

MF SR

Makrovýbor (medián)

NBS

EK

OECD

MMF

0,8

0,7

0,6

0,7

2,0

0,7

2,1

1,9

1,6

2,1

1,6

2,3

-

Bežný účet (% HDP)

MF SR

Makrovýbor (medián)

NBS

EK

OECD

MMF

4,5

3,1

2,7

1,9

4,5

2,7

5,3

3,2

3,5

2,3

5,5

2,9

6,1

2,8

-

Zdroj: MF SR (február 2014), Výbor pre makroekonomické prognózy (február 2014),

NBS (január 2014), EK (február 2014), OECD (november 2013) a MMF (apríl 2014)

22

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

III.

POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ

Stratégia rozpočtovej politiky vychádza zo základného cieľa, ktorým je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo

udržateľných verejných financií, podporujúcich udržateľný hospodársky rozvoj a zvyšovanie kvality života,

v kontexte starnutia obyvateľstva a pri zohľadnení podmienených záväzkov. Tento cieľ je zakotvený aj

v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti¹⁰.

Po lepšom než plánovanom výsledku deficitu vo výške 2,77 % HDP a dosiahnutom výraznom konsolidačnom

úsilí vo výške 1,9 % HDP v roku 2013, ktoré bolo jedno z najvyšších od vstupu Slovenska do EÚ¹¹, je hlavným

krátkodobým cieľom dosiahnuť deficit na úrovni 2,64 % HDP v roku 2014 a udržať tak deficit pod úrovňou 3 %

HDP. V roku 2014 dochádza k dočasnému miernemu uvoľneniu štrukturálnej konsolidácie. Aj bez využitia

investičnej výnimky by nemalo dôjsť k výraznej odchýlke v zmysle pravidiel preventívnej časti Paktu stability a

rastu, ktorá by si vyžadovala aktiváciu korekčného mechanizmu Fiškálneho kompaktu.

Pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude vláda ďalej pokračovať v konsolidácii

verejných financií aj po roku 2013 v súlade s ustanoveniami Paktu a pri rešpektovaní obmedzení daných

národnými rozpočtovými pravidlami. Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 bola preto stanovená na 2,49 %

HDP, v roku 2016 na 1,61 % HDP a v roku 2017 na 0,54 % HDP.

Navrhnuté ciele na roky 2015 až 2017 rešpektujú národné rozpočtové pravidlá a ústavným zákonom definované

limity dlhu verejnej správy. Naplnenie fiškálnych cieľov povedie ku kulminácií verejného dlhu na úrovni 56,2 %

HDP v roku 2015 a jeho následnému poklesu od roku 2016. Nemala by sa teda prekročiť úroveň 57 % HDP,

ktorá by znamenala povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet v roku 2017 spojený s ďalšou výraznou fiškálnou

reštrikciou.

Pokračovaním znižovania deficitu bude Slovensko smerovať k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu

v podobe štrukturálneho deficitu vo výške okolo 0,5 % HDP, ktorý pri splnení fiškálnych cieľov dosiahne¹²

v roku 2017. V rokoch 2015 a 2016 by malo dôjsť k zlepšeniu štrukturálnej bilancie o približne 0,5 % HDP

a v roku 2017 o 0,6 % HDP. Zároveň vláda predpokladá rast verejných výdavkov v období rokov 2013 až 2017

v súlade s referenčnou hodnotou výdavkového pravidla.

Ciele salda verejnej správy na roky 2015 a 2016 sa v porovnaní s predchádzajúcim programom stability mierne

zmenili. Podľa novej interpretácie pravidiel Paktu môže byť konsolidačné úsilie požadované od krajín v podobnej

hospodárskej a rozpočtovej situácii ako Slovensko v roku 2015 nižšie ako 0,5 % HDP, vzhľadom na výraznú

negatívnu produkčnú medzeru, relatívne nízky deficit a dlh, a stredné riziko dlhodobej udržateľnosti (podrobnejšie

v Boxe 4). No vzhľadom na uvoľnenie rozpočtovej politiky v roku 2014 je pre dosiahnutie strednodobého

rozpočtového cieľa v súlade s odporúčaniami Rady EÚ z júna 2013 a požiadavkami Fiškálneho kompaktu

v roku 2015 potrebné dosiahnuť vyššie konsolidačné úsilia, než by umožňovala nová interpretácia pravidiel.

¹⁰Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

¹¹Konsolidačné úsilie v roku 2013 dosiahlo 1,86 % HDP a v roku 2011 dosiahlo 2,05 % HDP. Najväčšie konsolidačné úsilie vo výške 3,3 % HDP dosiahlo

Slovensko v roku 2003.

¹²Za dosiahnutie MTO sa podľa Paktu považuje, ak je vzdialenosť štrukturálneho salda od strednodobého rozpočtového cieľa menšia ako 0,25 p.b. HDP.

23

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

TAB 9 - Základné fiškálne ukazovatele v rokoch 2013 až 2017 (ESA95, % HDP)

2010

-7,54

-0,3

-0,6

-6,7

-

2011

-4,76

-0,6

0,4

2012

-4,48

-0,8

0,1

2013

-2,77

-1,2

0,3

2014

-2,64

-1,1

0,6

2015

-2,49

-0,7

0,0

2016

-1,61

-0,3

0,0

2017

-0,54

0,2

1. Saldo verejnej správy

2. Cyklická zložka

3. Jednorazové efekty

0,0

4. Cyklicky upr. saldo bez jednoraz. efektov (1-2-3)

5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)*

-4,6

2,0

-3,8

0,8

-1,9

1,9

-2,2

-0,3

-1,8

0,4

-1,3

0,5

-0,7

0,6

6. Rast výdavkového agregátu očisteného o zmeny

v príjmoch (%)

-

-2,9

-3,6

-0,9

-0,5

-0,6

7. Referenčná hodnota rastu výdavkov pre SR (%)

8. Odchýlka od výdavkového benchmarku (6-7) *

-

1,8

-4,8

2,4

-6,0

2,4

-3,3

1,3

-1,8

1,3

-1,9

9. Hrubý dlh verejnej správy

41,0

43,6

52,7

55,4

55,2

56,2

54,9

53,4

* Negatívne číslo predstavuje plnenie výdavkového agregátu ; (+) reštrikcia, (-) expanzia;

Súlad s výdavkovým pravidlom hodnotí EK pre Slovensko iba po prechode do preventívnej časti Paktu po roku 2013.

Zdroj: MF SR

Konsolidácia verejných financií prebieha v súlade s plánmi vlády. Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2013

hodnotu 2,77 % HDP, čo je v porovnaní s rozpočtovaným deficitom vo výške 2,94 % HDP zlepšenie o 0,17 p.b.

Hlavné negatívne faktory, najmä výpadky niektorých daňových a nedaňových príjmov, boli kompenzované

úsporami na výdavkoch, lepším hospodárením samospráv a ďalších subjektov verejnej správy. Na saldo

verejných financií mala pozitívny vplyv aj nižšia potreba spolufinancovania spojená s nižším využívaním EÚ

fondov. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roku 2013 úroveň 55,4 % HDP.

Podľa aktuálneho odhadu by mal schodok verejných financií v roku 2014 dosiahnuť úroveň 2,84 % HDP.

Aktuálny odhad indikuje oproti cielenému schodku 2,64 % HDP riziká vo výške 0,2 % HDP, ktoré budú v prípade

ich pretrvania pokryté dodatočnými opatreniami. Riziká v aktuálnom vývoji oproti fiškálnemu cieľu možno pripísať

viacerým faktorom, z ktorých najvýznamnejšie sú výpadok predpokladaných príjmov z dividend a nižší výnos

z predaja voľných frekvenčných pásiem telekomunikačným operátorom. Pozitívne riziko predstavuje naďalej boj

proti daňovým únikom.

Za predpokladu, že by vláda neprijala žiadne dodatočné opatrenia a na saldo verejnej správy by mal vplyv len

makroekonomický vývoj (predpoklad NPC), deficit verejnej správy by v roku 2015 dosiahol úroveň 3,7 % HDP.

V ďalších rokoch sa predpokladá vďaka priaznivejším makroekonomických predpokladom mierny pokles salda za

predpokladu NPC, pričom v roku 2017 by bol na úrovni 3,0 % HDP.

Na základe toho je možné konštatovať, že bude potrebné prijať opatrenia na zlepšenie primárneho salda verejnej

správy celkovo o 904 mil. eur (1,2 % HDP) v roku 2015, o 1 385 mil. eur (1,7 % HDP) v roku 2016 a o 2 134 mil.

eur (2,5 % HDP) v roku 2017. Ide o zobrazenie kumulatívnej sumy opatrení voči scenáru nezmenených politík, čo

znamená, že v prípade prijatia trvalých (štrukturálnych) opatrení sa potreba dodatočných opatrení v nasledujúcich

obdobiach znižuje o objem už prijatých opatrení. Za predpokladu trvalých opatrení by celková potreba

opatrení dosiahla 904 mil. eur (1,2 % HDP) v roku 2015, 482 mil. eur (0,5 % HDP) v roku 2016 a 748 mil. eur

(0,8 % HDP) v roku 2017.

TAB 10 - Celková potreba opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov voči NPC (ESA95, % HDP)

2015

-0,7

-1,0

-1,9

1,2

2016

0,2

2017

1,2

1. Primárne saldo VS - fiškálne ciele

2. Primárne saldo VS - návrhu východísk VS vrátane opatrení

3. Primárne saldo VS - scenár nezmenených politík (NPC)

4. Celková potreba opatrení (1-3)

-0,2

-1,5

1,7

0,5

-1,3

2,5

- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)

- celková potreba opatrení (1-3), v mil. eur

1,2

0,5

0,8

904

1 385

482

2 134

748

- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)

24

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Objem opatrení nad rámec východísk potrebný na dosiahnutie cieľa (1-2)

218

0,3

313

0,4

626

0,7

- v % HDP

p.m. Saldo VS - fiškálne ciele

-2,5

-1,6

-0,5

Zdroj: MF SR

Časť z potrebných opatrení je zapracovaná už v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017.

Ide najmä o zachovanie výnosu a zlepšenie úspešnosti výberu DPH, úspory v rámci reformy ESO a opatrenia

súvisiace s bojom proti daňovým únikom (napríklad povinné registračné pokladnice pre lekárov, hotely a odborné,

vedecké a technické služby, zdokumentovanie platieb pri oficiálnych potvrdeniach a zrážkové dane na benefity

od farmaceutických firiem pre lekárov a na kovošrot). Celkový balík opatrení dosahuje 0,5 % HDP v roku 2015

s postupným zvýšením na 0,6 % HDP v nasledujúcich rokoch (Tabuľka 21).

Zároveň sú súčasťou návrhu východísk rozpočtu verejnej správy oproti NPC scenáru zmeny prevažne na

výdavkovej strane v celkovom objeme 0,4 % HDP v 2015 až 1,2 % HDP v 2017. Nad rámec návrhu východísk

rozpočtu sú na dosiahnutie cieľových deficitov potrebné opatrenia v objeme 0,3 % HDP v 2015 až 0,7 % v 2017.

Ustanovenia ústavného zákona pri úrovniach hrubého dlhu nad 55 % HDP už dnes indikujú, že tieto opatrenia

budú na výdavkovej strane.

Naplnenie rozpočtových cieľov je základným predpokladom pre stabilizáciu podielu dlhu verejnej správy na HDP.

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2013 úroveň 55,4 % HDP. Po naplnení rozpočtového cieľa a

zmenách v Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ropnej agentúre), aby neprispievala k dlhu

verejných financií, sa podiel dlhu na HDP v roku 2014 zníži na 55,2 % HDP. Dlh bude v prognózovanom období

kulminovať ku koncu roka 2015 vo výške 56,2 % HDP, aj vďaka predaju menšinového podielu štátu v Slovak

Telekome. Následne dôjde k jeho poklesu pod 55 % HDP. Napriek doznievajúcemu miernemu nárastu dlhu po

kríze zostane počas celého obdobia dlh verejnej správy pod úrovňou referenčnej hodnoty stanovenej

Paktom stability a rastu, ako aj pod sankčným limitom 57 % HDP vyplývajúcim z dlhovej brzdy. Takýto

vývoj povedie k spusteniu niektorých mechanizmov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

(bližšie popísané v Boxe 3).

Program stability je založený na makroekonomických a daňových prognózach do roku 2017 z februára 2014.

Makroekonomický scenár ako aj prognózované daňové príjmy podliehajú predbežnej diskusii, schváleniu a

kontrole zo strany odbornej verejnosti prostredníctvom výborov, ktorých členmi sú národní experti z verejného

a súkromného sektora. Termíny na zverejňovanie prognóz aj princípy činnosti výborov sú zakotvené v zákone

o rozpočtovej zodpovednosti.

25

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

BOX 3 - Uplatnenie ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2013 úroveň 55,4 % HDP. Po potvrdení a zverejnení skutočnej výšky

dlhu Eurostatom 23. apríla 2014 vyplýva zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti niekoľko korekčných opatrení:



Ministerstvo financií od 16. mája¹³viaže 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu znížených o výdavky na

obsluhu štátneho dlhu, prostriedky EU a spolufinancovanie, odvody do rozpočtu EU, transfery Sociálnej

poisťovni a výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami. Objem výdavkov, ktoré bude

potrebné viazať a ktoré tak nebude možné použiť, predstavuje 305 mil. eur (prepočty v Tabuľke 11). Viazanie

rozpočtových prostriedkov sa vykonáva len jeden krát a to v prvom roku, kedy výška dlhu prekročila 55 % (ak

úroveň dlhu presahuje 55 % HDP počas viacerých rokov za sebou, finančné prostriedky sa viažu len v prvom

roku, kedy bola táto hranica prekročená).

TAB 11 - Viazanie výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2014 (ESA95)

mil. eur

17 392

1 398

3 173

640

% HDP

23,3

1,9

1. Schválené výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014

2. Výdavky na správu štátneho dlhu

3. Prostriedky EÚ

4,3

4. Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ

5. Odvody do EÚ

0,9

727

1,0

6. Transfery Sociálnej poisťovni

1 280

11

1,7

7. Výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami

8. Základňa na viazanie 3% (1-2-3-4-5-6-7)

9. Viazanie výdavkov

0,0

10 163

305

13,6

0,41

Zdroj: MFSR (RVS 2014-2016)



Vláda zároveň nesmie predložiť Národnej rade SR návrh rozpočtu na rok 2015-2017, ktorý obsahuje

medziročný nominálny rast výdavkov verejnej správy (okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov

EU a spolufinancovania, odvodov do rozpočtu EU a výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými

pohromami), až kým dlh neklesne pod uvedenú hranicu. Podľa predbežných odhadov bude potrebné znížiť

návrh objemu výdavkov verejnej správy na rok 2015 v porovnaní s východiskami rozpočtu na roky 2015-2017

o 274 mil. eur.



Jednotlivé obce a vyššie územné celky sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rok s výdavkami maximálne

vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho roka (okrem prostriedkov EU a spolufinancovania a výdavkov

na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami). Znamená to, že obce a vyššie územné celky vo svojich

rozpočtoch na rok 2015 nemôžu schváliť vyššie výdavky ako v pôvodných rozpočtoch na 2014, schválených na

konci roku 2013. Podľa predbežných odhadov MFSR, vychádzajúcich z bilancie RVS na roky 2014-16

schválenú vládou, bude potrebné upraviť návrh objemu rozpočtovaných výdavkov obcí a VÚC o 249 mil. eur na

rok 2015, o 366 mil. eur na rok 2016 a o 409 mil. eur na rok 2017.

TAB 12 - Zachovanie výdavkov VS a samospráv na úrovni schváleného rozpočtu na 2014 (mil. eur)

2014*

28 050

1 411

1 198

640

2015

28 404

1 404

1 365

586

2016

28 537

1 528

1 090

426

2017

29 347

1 593

1 390

480

1. Nominálne konsolidované výdavky VS

2. Výdavky na správu štátneho dlhu

3. Prostriedky EÚ (v rámci VS)

4. Prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ

5. Odvody do EÚ (bez zdroja EÚ založenom na DPH)

6. Výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami

7. Upravené výdavky VS (1 - 2 – 3 – 4 – 5 - 6)

683

658

731

690

11

24 107

24 380

24 752

25 183

13

V prechodných ustanoveniach (Čl.12 ods.9) je zakotvené prechodné obdobie, počas ktorého sa neuplatňujú sankcie vyplývajúce z dosiahnutia 55%

hranice dlhu verejnej správy, a to na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie

vlády a vyslovená dôvera vlády. Programové vyhlásenie vlády a vyslovenie dôvery vláde sa uskutočnilo 15. mája 2012, t.j. prechodné obdobie trvá do

15. mája 2014.

26

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

8. Zníženie výdavkov VS na úroveň RVS 2014 (7(t) - 7(2014))

-274

-0,4

-645

-0,8

-1 076

% HDP

-1,2

* schválený RVS 2014-2016

Zdroj: MFSR



vláda zašle národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

Nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.

Prekročenie hranice 57 % HDP by znamenalo, že vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s

rozpočtovaným schodkom. Samosprávy by mali povinnosť schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo

prebytkový rozpočet. Aktuálna strednodobá prognóza dlhu nepredpokladá prekročenie dlhovej hranice 57 % HDP,

s dostatočnou rezervou.

Od januára 2015 začne platiť podľa ústavného zákona aj osobitné ustanovenie pre samosprávy. Ak celková suma dlhu

obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka,

samosprávy sú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných

príjmov predchádzajúceho roka.

III.1. Vývoj salda verejnej správy v roku 2013 a vplyv na rozpočet v roku 2014

Základným predpokladom pre stanovenie realistických cieľov v rozpočte verejnej správy je posúdenie aktuálnej

situácie vo verejných financiách. Táto podkapitola sumarizuje základné informácie o vývoji salda verejnej správy

v roku 2013.

III.2.1. Saldo verejnej správy v roku 2013

Rozpočtový cieľ vlády na rok 2013 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015

v podobe deficitu verejnej správy vo výške 2,94 % HDP. Tento cieľ odráža odporúčania Rady EÚ a je

nevyhnutnou podmienkou na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Výsledný deficit dosiahol úroveň 2,77

% HDP, čo znamená zlepšenie v porovnaní s rozpočtom o 0,17 % HDP. Konsolidačné úsilie vo výške 1,9 % HDP

bolo jedno z najväčších od vstupu do EÚ. Oproti NPC scenáru je veľkosť konsolidačných opatrení 2,2 % HDP.

Na jeseň 2014 vstúpi do platnosti nová metodika ESA2010, podľa ktorej bude notifikovaný deficit a dlh VS za rok

2013. Podľa metodiky ESA2010 hrozí výrazné riziko nezarátania príjmov z prevodu nasporených aktív z druhého

piliera dôchodkového systému do prvého piliera vo výške 0,33 % HDP. Rozhodnutie o ukončení procedúry

nadmerného deficitu v júni 2014 bude vychádzať z metodiky ESA95.

Daňové príjmy štátneho rozpočtu¹⁴sa kvôli horšiemu makroekonomickému vývoju v porovnaní s rozpočtom

znížili o 100 mil. eur (0,14 % HDP). Vyššia efektivita výberu DPH meraná efektívnou daňovou sadzbou a lepší

vývoj makroekonomickej bázy spôsobili vyšší výber DPH. Výnos dane z minerálnych olejov bol negatívne

ovplyvnený zníženou spotrebou nafty ako aj dlhodobejšie kontinuálne klesajúcim dopytom po benzíne. Nižšia

ziskovosť podnikov pri pomalšom raste nominálneho HDP viedli k nižšiemu odhadu výnosu dane z príjmov

právnických osôb. Výnos dane z príjmu fyzických osôb ovplyvnil horší vývoj na trhu práce v roku 2013, keď rast

miezd aj zamestnanosti zaostal za pôvodnými očakávaniami. Navyše vyšší než pôvodne očakávaný pozitívny

vplyv zo zvýšenia odvodov bol sčasti kompenzovaný vo výnose dane z príjmu fyzických osôb, nakoľko odvody

predstavujú odpočítateľnú položku od základu tejto dane.

TAB 13 - Zmena daňových príjmov štátneho rozpočtu oproti rozpočtu v roku 2013

v mil. eur

244

v % HDP

0,3

Daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmov právnických osôb

Daň z príjmov fyzických osôb (z podnikania)

-231

-0,3

-44

-0,1

¹⁴Porovnávajú sa iba odvody od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dlžné poistné, vzhľadom k tomu, že len tieto majú vplyv na saldo verejnej správy.

27

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Spotrebné dane

-43

-26

-0,1

Ostatné a sankcie

0

Spolu

-100

-0,14

Nedaňové príjmy boli oproti rozpočtu nižšie z nasledovných dôvodov:



Výpadok z predaja voľných frekvenčných pásiem (tzv. digitálna dividenda) vo výške 130 mil. eur (0,2

% HDP). Samotný príjem sa realizoval až v roku 2014 vo výške 164 mil. eur.

Schválený rozpočet na rok 2013 predpokladal príjem z predaja núdzových zásob ropy ropnej

agentúre vo výške 100 mil. eur v roku 2013. Napriek uskutočneniu predaja v objeme 465 mil. eur sa

podľa rozhodnutia Eurostatu tento predaj ropy štátom klasifikuje ako finančná operácia bez vplyvu na

príjmy verejnej správy z dôvodu pretrvávajúcej kontroly štátu nad zásobami ropy.



Vyplatenie dividend bolo nižšie o 94 mil. eur, než predpokladal rozpočet. Zámer z októbra 2013

vyplatiť dividendy Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vo výške 365 mil eur a Slovenskej

elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) vo výške 78 mil. eur zo zisku z roku 2012 až v roku 2014 nebol

realizovaný. Podľa záverov z misie Eurostatu bolo potvrdené, že možno považovať za príjem iba

dividendy vyplatené z hospodárskeho výsledku predchádzajúceho roka.¹⁵V roku 2013 rozhodlo valné

zhromaždenia SPP o vyplatení týchto dividend s akruálnym vplyvom už v roku 2013. Tiež v roku 2013

rozhodlo ministerstvo financií v pôsobnosti valného zhromaždenia SEPS o vyplatení dividend zo zisku

z roku 2012 s akruálnym vplyvom v roku 2013. Oproti schválenému rozpočtu bol akruálny príjem

z dividend SEPS vyšší o 52 mil. eur. Vzhľadom na odklad predaja SPP, a teda zachovanie 51% podielu

štátu, bol akruálny príjem z dividend SPP nižší o 115 mil. eur.



Vzhľadom na pokles cien emisných povoleniek na burze oproti predpokladom rozpočtu bol výnos

z ich predaja v porovnaní s rozpočtom nižší o 43 mil. eur.

TAB 14 - Saldo verejnej správy v roku 2013

mil. eur

-2 187

-100

-269

-130

-100

-94

% HDP

-2,94

-0,14

-0,37

-0,18

-0,14

-0,13

-0,06

0,14

1. Saldo VS - rozpočet (ESA95)

Daňové príjmy ŠR

Nedaňové príjmy

- Výpadok príjmov digitálnej dividendy (príjem v roku 2014)

- Výpadok príjmov z predaja ropy

- Vyplatenie dividend v roku 2013 (najmä SPP a SEPS)

- Výpadok príjmov z emisných povoleniek (ŠR + EF)

- Zmeny iných ako daňových príjmov ŠR

Ostatné vplyvy štátneho rozpočtu

Vytvorenie rezerv na dlh zdravotníckych zariadení

Úspora ďalších výdavkov štátneho rozpočtu a iné

Transakcie súvisiace s EÚ

-43

98

-30

-0,04

-0,03

0,25

-18

183

152

261

-125

16

0,21

- Úspora prostriedkov na spolufinancovanie

- Korekcie EÚ

0,36

-0,17

0,02

- Odvod do rozpočtu EÚ a iné

Mimorozpočtové účty štátneho rozpočtu

Úspora výdavkov na obsluhu štátneho dlhu

Železnice slovenskej republiky

70

0,10

61

0,08

58

0,08

Zlepšenie hospodárenia VVŠ

49

0,07

Zlepšenie hospodárenia samospráv

24

0,03

¹⁵Podľa ESA95 sa môžu dividendy (hospodársky výsledok podniku z predošlého roku) presúvať maximálne dva roky, len ak takáto operácia slúži

vyhladeniu profilu vyplácania dividend.

28

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Ostatné subjekty VS

12

-1 995

-66

0,02

2. Saldo VS - aktuálny odhad (ESA95)

-2,77

p.m. zmena salda v dôsledku zmeny nominálneho HDP (2-1)

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS

-0,09

Zdroj: MF SR

Ostatné vplyvy štátneho rozpočtu predstavujú negatívny dopad 30 mil. eur. Nárast pohľadávok má

pozitívny vplyv 83 mil. eur, nárast záväzkov má negatívny vplyv 161 mil. eur a nižší transfer Sociálnej poisťovni

vzhľadom na nižšie výdavky poistenia má pozitívny vplyv 48 mil. eur.

Hospodárenie štátu zhoršilo aj vytvorenie rezerv na záväzky zdravotníckych zariadení vo výške 18 mil. eur,

ktoré neboli súčasťou schváleného rozpočtu. V porovnaní s predošlým rokom, kedy štát prebral záväzky vo výške

130 mil. eur, však ide o výrazné nižšiu potrebu vytvárania rezerv na záväzky nemocníc. Suma 18 mil. eur

predstavuje dorovnanie výšky preberaných záväzkov tak, aby bola celková suma v súlade s údajmi Ministerstva

zdravotníctva SR.

Transakcie súvisiace s rozpočtom EÚ mali pozitívny vplyv na saldo vo výške 152 mil. eur (0,2 % HDP).

Vzhľadom k nižšiemu využívaniu fondov EÚ na úrovni 57 % oproti predpokladom v rozpočte sa znížil objem

výdavkov na spolufinancovanie o 261 mil. eur. Na základe rozhodnutia EK o vyššej chybovosti pri využívaní EÚ

fondov nebude Slovensku preplatených 125 mil. eur z už použitých zdrojov za programové obdobie 2007 – 2013.

Rozhodnutie EK sa prejaví aj vo vyššom podiele spolufinancovania pri dotknutých dobiehajúcich projektoch na

nasledujúce roky.

Ďalšie vplyvy na saldo štátneho rozpočtu zahŕňajú:



Úspora na ďalších výdavkoch štátneho rozpočtu, čo je výsledkom rozhodnutí na úrovni samotných

kapitol štátneho rozpočtu ako aj viaceré zmeny v štátnych finančných aktívach vo výške 183 mil. eur, z

čoho približne 95 mil. eur predstavuje šetrenie na kapitálových výdavkoch,

Výhodnejšie refinancovanie štátneho dlhu viedlo k úspore nákladov na dlhovú službu vo výške 61 mil.

eur,

Zvýšenie iných ako daňových príjmov, najmä vyššie granty a transfery a administratívne poplatky

s celkovým pozitívnym vplyvom 98 mil. eur,

Úspora na mimorozpočtových účtoch jednotlivých subjektov štátneho rozpočtu vo výške 70 mil. eur.

Hlavným faktorom je vyplatenie decembrových miezd v roku 2012 už v decembri 2012 v procese

rušenia samostatných rozpočtových organizácií (KRPZ, KRHaZZ a Obvodné úrady) s vplyvom 57 mil.

eur.



Z ostatných subjektov VS zaznamenali oproti rozpočtu najväčšie vplyvy:



Samosprávy dosiahli lepší výsledok o 24 mil. eur. Z toho VÚC zlepšili svoje hospodárenie o 38 mil.

eur najmä vzhľadom na vyššie nedaňové príjmy. Obce naopak hospodárili horšie o 14 mil. eur,

Hospodárenie verejných vysokých škôl sa zlepšilo o 49 mil. eur najmä z dôvodu vyšších nedaňových

príjmov a poplatkov,

Došlo k preklasifikovaniu Železníc Slovenskej republiky do sektora verejnej správy, s vplyvom

spätne od roku 2011. Pozitívny vplyv na saldo VS v roku 2013 predstavoval 58 mil. eur.

III.2.2. Opatrenia prijaté v roku 2013

V rozpočte verejnej správy bola na rok 2013 stanovená cieľová hodnota deficitu verejnej správy vo výške 2,94 %

HDP. Notifikované údaje za rok 2013 sú lepšie, vo výške 2,77 % HDP. Pri kvantifikácii konsolidačných opatrení,

ktoré k tomuto výsledku viedli, sa vychádzalo z vývoja verejných financií za predpokladu nezmenených politík,

pričom východiskovým rokom bola skutočnosť 2012. Za predpokladu nezmenených politík by bol deficit verejnej

správy dosiahol v roku 2013 hodnotu 4,9 % HDP. Rozdiel medzi úrovňou za predpokladu nezmenených politík

29

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

a notifikovanou skutočnosťou za rok 2013 predstavuje 2,2 % HDP, čo vymedzuje rozsah opatrení prijatých na

splnenie rozpočtového cieľa.

TAB 15 - Zoznam opatrení v roku 2013 (rozdiel voči NPC scenáru)

mil. eur

160

27

% HDP

0,2

1. Zvýšenie a zosúladenie maximálnych vymeriavacích základov

2. Zvýšenie odvodovej povinnosti SZČO a iné zmeny

3. Zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd

4. Zmeny v II. pilieri dôchodkového systému

5. Rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore

6. Zavedenie odvodu z podnikania v regul. odv.

7. Zmeny v sadzbách daní z príjmov

0,0

134

695

92

0,2

1,0

0,1

79

0,1

283

74

0,4

8. Znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov

9. Obmedzenie paušálnych výdavkov SZČO

10. Ostatné daňové a odvodové opatrenia

11. Zvvýšené pohľadávky štátneho rozpočtu

12. Zvýšenie poplatku pri registrácii automobilov

13. Vyššie zostatky na mimorozpočtových účtoch

14. Vyššie nedaňové príjmy samospráv a ost. subjektov VS

15. Granty a transfery

0,1

18

0,0

24

0,0

107

27

0,1

0,0

94

0,1

63

0,1

70

0,1

16. Vyššie osobné výdavky štátneho rozpočtu

17. Vyššie osobné výdavky samospráv

-40

-65

-195

74

-0,1

-0,3

0,1

18. Vyššie výdavky na tovary a služby verejnej správy

19. Nižšie výdavky v sektore zdravotníctva

20. Vyššie bežné transfery

-187

46

-0,3

0,1

21. Nižšie kapitálové výdavky štátneho rozpočtu

22. Vyššie kapitálové výdavky ŽSR

-90

44

-0,1

0,1

23. Nižšie výdavky ostatných subjekty VS

Spolu

1 557

2,2

Pozn.: ide o vplyvy na saldo VS, (+) znamená zlepšenie a (-) zhoršenie salda

1. Zvýšenie a zosúladenie maximálneho vymeriavacieho základu

Od januára 2013 sa zosúladili maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne (s výnimkou

úrazového poistenia, ktoré nemá strop) a zdravotné poistenie vo výške 5-násobku priemernej mzdy.

2. Zvýšenie odvodovej povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a iné zmeny

Od januára 2013 sa zároveň zvýšil aj minimálny vymeriavací základ SZČO z pôvodnej úrovne 44,2 % priemernej

mzdy na úroveň 50 % priemernej mesačnej mzdy. Zvýšil sa aj vymeriavací základ na zdravotné poistenie pre

samoplatiteľov zdravotného poistenia.

3. Zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd

Zamestnanci s príjmom z dohôd platia od januára 2013 rovnaké odvody ako zamestnanci v pracovnom pomere.

Výnimky sa vzťahujú na žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl do vymedzeného mesačného príjmu

(do 18 rokov 66 eur a nad 18 rokov 155 eur) a na niektoré skupiny dôchodcov, najmä poberateľov starobných

dôchodkov a invalidných dôchodkov. Na tieto skupiny zamestnancov sa vzťahuje znížená odvodová povinnosť.

4. Penzijná reforma

Výraznejšie zmeny sa udiali v kapitalizovanom pilieri, kde sa od septembra 2012 znížili príspevky z 9 % na 4 %.

Od roku 2017 sa sadzba príspevkov do kapitalizovaného piliera bude zvyšovať o 0,25 p. b., pokiaľ príspevky

30

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

nedosiahnu úroveň 6 % v roku 2024. Rovnako došlo od septembra 2012 do konca januára 2013 k otvoreniu

kapitalizovaného piliera. S cieľom kompenzovať zníženie sadzby sa umožnilo aj dobrovoľne prispievať do tohto

piliera z vlastných prostriedkov. Tieto príspevky boli daňovo zvýhodnené do výšky 2 % zo základu dane, najviac

však do výšky 2% z maximálneho vymeriavacieho základu. Súčasťou penzijnej reformy bola aj významná

reforma prvého piliera, ktorá celkovo výrazne zlepšila jeho udržateľnosť (časť V.).

5. Rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore

Od septembra 2012 sa rozšírila základňa pre výpočet osobitného odvodu aj o hodnotu chránených vkladov, ktoré

boli z neho doposiaľ vyňaté. Sadzba odvodu sa bude postupne znižovať v závislosti od výšky naakumulovaných

odvodov a celkových aktív bankového sektora. V prvom kroku (ak celková suma uhradených odvodov presiahne

500 mil. eur) sa sadzba odvodu zníži z 0,4 % na 0,2 %, v druhom kroku (ak celková suma uhradených odvodov

presiahne 750 mil. eur) sa sadzba odvodu zníži na 0,1 %. Sadzba môže klesnúť aj na nulu v prípade, že celková

suma uhradených odvodov presiahne 750 mil. eur a zároveň dosiahne 1,45 % z celkových aktív bankového

sektora na Slovensku. Zákon tiež predpokladá, že ak v ďalšom období celková suma uhradených odvodov

nedosiahne 1,45 % z celkových aktív bankového sektora SR, sadzba odvodu sa zvýši z 0 % na 0,05 %.

6. Zavedenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

Od októbra 2012 sa zaviedol odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Týka sa spoločností, ktorých výnosy

z regulovanej činnosti dosiahli aspoň 50 % jej celkových výnosov a ktorých hospodársky výsledok prevyšuje 3

mil. eur.

7. Zmeny v sadzbách daní z príjmov

Od januára 2013 platí druhá sadzba dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %. Táto sadzba dane sa v roku

2013 uplatnila od hrubého mesačného príjmu na úrovni približne 3 311 eur (asi štvornásobok priemernej mzdy).

Pri dani z príjmu právnických osôb sa zvýšila sadzba dane z 19 % na 23 %.

8. Ponechanie úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

(koncesionárskych poplatkov)

Rozhlas a televízia Slovenska bude naďalej financovaný aj z úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska. V roku 2011 bola schválená zmena, ktorá predpokladala výlučné financovanie zo

štátneho rozpočtu. V rámci konsolidačných opatrení došlo k ponechaniu pôvodného systému úhrad.

9. Obmedzenie paušálnych výdavkov SZČO

Od roku 2013 bol zavedený strop na paušálne výdavky (40% príjmov) samostatne zárobkovo činných osôb a

živnostníkov vo výške 420 eur mesačne. Rovnako od roku 2013 už nie je možné uplatnenie paušálnych výdavky

na príjem z prenájmu, ako tomu bolo v minulosti.

10. Ostatné daňové a odvodové zmeny

Ostatné zmeny sa týkajú najmä zvýšenia minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet a úpravy ostatných

sadzieb tabakových výrobkov. Opatrenie zahŕňa aj zvýšenie odvodov z číselných lotérií a zmeny v zdaňovaní

hazardných hier. Ďalšie zmeny sa týkajú zavedenia osobitnej sadzby pre vybraných ústavných činiteľov vo výške

5 %, obmedzenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku či manžela, oslobodenie deputátov (určitých

nepeňažných príjmov) a oslobodenie príjmov z predaja majetku územných samospráv.

11. Zvýšené pohľadávky štátneho rozpočtu

V roku 2013 došlo k zaznamenaniu vyšších ostatných pohľadávok jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu oproti

skutočnosti roku 2012.

12. Zvýšenie poplatku pri registrácii automobilov

V oblasti správnych poplatkov sa zvýšenie dotklo poplatku pri registrácii automobilov.

13. Vyššie zostatky na mimorozpočtových účtoch

Rozdiel na mimorozpočtových účtoch (MRÚ) oproti koncu roka 2012 bol čiastočne spôsobený tým, že mzdové

prostriedky za december boli vyplatené ešte v roku 2012, teda nenavýšili MRU. Naproti tomu v roku 2013 sa

mzdy vyplatili až v roku 2014, čo zvýšilo MRÚ v hodnote 57 mil. eur.

31

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

14. Vyššie nedaňové príjmy samospráv a ostatných subjektov VS

Samosprávy mali vyššie príjmy z administratívnych poplatkov a iných nedaňových príjmov. Nárast nedaňových

príjmov je vidieť aj pri ŽSR, ktoré boli zaradené do verejnej správy.

15. Granty obcí a VÚC

Súčasťou príjmov verejnej správy sú aj príjmy územných samospráv z grantov (ide o zahraničné granty okrem

fondov EÚ), ktoré sa však nerozpočtujú pri tvorbe rozpočtu. V prípade skutočného poskytnutia grantov dochádza

k pozitívnemu vplyvu.

16. - 17. Vyššie osobné výdavky štátneho rozpočtu a samospráv.

Klesli osobné výdavky príspevkových organizácií aj rozpočtových organizácií mimo regionálneho školstva.

Výrazný pokles miezd sa týka najmä zamestnancov v štátnej a verejnej službe, policajtov a vojakov. Naopak

rástli osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu v roku 2013 o 5 % (45 mil. eur).

Mzdy ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov mierne vzrástli. Celkové osobné výdavky verejnej správy tak

medziročne narástli.

18. Vyššie výdavky na tovary a služby verejnej správy

V prípade výdavkov VS na tovary a služby došlo k zvýšeniu prostriedkov.

19. Nižšie výdavky v sektore zdravotníctva

V oblasti zdravotníctva došlo k zníženiu výdavkov najmä z dôvodu nižšieho preberania záväzkov po dobe

splatnosti.

20. – 23. Vyššie bežné a kapitálové transfery (okrem ŠR)

Ide o vyššie kapitálové výdavkov, ktoré boli ovplyvnené najmä zaradením ŽSR do sektora VS. V rámci štátneho

rozpočtu došlo oproti NPC k úspore. Bežné výdavky rástli oproti NPC.

III.2.3. Aktuálny vývoj v roku 2014

Očakávaný vývoj v roku 2014 vychádza z aktualizovanej makroekonomickej a daňovej prognózy a vývoja

ostatných zložiek rozpočtu verejnej správy. Aktuálny odhad salda VS v roku 2014 je na úrovni 2,84 % HDP, čo

oproti schválenému rozpočtu VS s plánovaným schodkom 2,64 % HDP indikuje riziká vo výške 0,2 % HDP. Vplyv

na saldo bol pozitívny na strane štátneho rozpočtu, čo bolo prevážené negatívnym vplyvom na strane ostatných

subjektov VS. Negatívny vplyv na odhad možno pripísať viacerým vplyvom, najmä nižším príjmov z dividend

a nižšiemu výnosu z predaja voľných frekvenčných pásiem telekomunikačným operátorom.

TAB 16 - Vývoj v roku 2014 (ESA 95)

mil. eur

-2 000

293

-51

% HDP

-2,64

0,39

1. Saldo VS - rozpočet

Štátny rozpočet

Daňové a odvodové príjmy

- zrušenie rezervy na DPH

-0,07

-0,34

0,27

-250

199

-41

- aktualizácia daňovo-odvodovej prognózy, vrátane zmien odhadu miestnych daní

Nedaňové príjmy

-0,06

-0,12

0,06

- výpadok príjmov digitálnej dividendy

- pokuta z kartelovej dohody v oblasti dopravy (PMÚ SR)

Zrušenie rezervy na lepší výber daní (na strane výdavkov)

Mimoriadny príjem z osobitného odvodu z podnikania v regul. odvetviach

Dividendy SEPS

-86

45

250

176

-78

0,34

0,24

-0,10

0,04

Znížený transfer Sociálnej poisťovni

Ostatné

31

6

0,01

32

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Ostatné subjekty VS

-408

-26

-0,55

-0,03

-0,51

-0,49

0,00

Obce a VÚC

FNM

-381

-365

-2

z toho: dividendy SPP

Iné subjekty

2. Saldo VS - aktuálny odhad

p.m. zmena salda v dôsledku zmeny nominálneho HDP (2-1)

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS

-2 115

-2,84

-0,05

Zdroj: MF SR

Najvýraznejším negatívom oproti rozpočtu je výpadok príjmu FNM z dividend SPP vo výške 365 mil. eur

z hospodárskeho výsledku roku 2012, ktoré mali byť podľa schváleného rozpočtu vyplatené v roku 2014, ale

valné zhromaždenie SPP rozhodlo o ich vyplatení už v roku 2013 s akruálnym vplyvom v roku 2013. Súčasne

došlo k výpadku príjmov z dividend SEPS z hospodárskeho výsledku roku 2012 vo výške 78 mil. eur, ktoré

boli vyplatené už v roku 2013.

V prípade nedaňových príjmov sa očakáva negatívny vplyv vo výške 41 mil. eur. Bol spôsobený nižším

výnosom z aukcií voľných frekvenčných pásiem. Pozitívom pre rozpočet by mali byť dodatočné príjmy z pokuty

udelenej Protimonopolným úradom SR (PMÚ) za kartelovú dohodu v oblasti stavebníctva, ktorá nadobudla

právoplatnosť v marci 2014. PMU v roku 2006 udelil pokutu 45 mil. eur šiestim stavebným spoločnostiam za

uzavretie kartelovej dohody. Stavebné spoločnosti rozhodnutie Protimonopolného úradu napadli na súde. V marci

2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý zamietol žaloby stavebných spoločností

a potvrdil pokutu PMU vo veci kartelovej dohody. Pokuta zvýši nedaňové príjmy o 0,06 % HDP v roku 2014.

Z ostatných subjektov VS prispeli k zhoršeniu bilancie verejnej správy samosprávy vo výške 26 mil. eur najmä

kvôli nižšiemu výberu podielových daní.

Aktualizácia makroekonomickej a daňovej prognózy viedla k zvýšeniu odhadu daňových príjmov na rok 2014

v porovnaní s predchádzajúcou daňovou prognózou. Daňové a odvodové príjmy sú oproti rozpočtu je síce

nižšie o 51 mil. eur, no je to dôsledkom rozpustenia rezervy vo výške 250 mil. eur na zlepšenie daňového

výberu. Rezerva bola na strane príjmov aj výdavkov, nemala teda vplyv na schodok VS. Vďaka zrušeniu rezervy

aj na strane výdavkov je celkový vplyv na saldo VS pozitívny vo výške asi 200 mil eur.

V roku 2014 dochádza k jednorazovému navýšeniu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných

odvetviach o 176 mil. eur (0,25% HDP) v kontexte výrazných zmien vo vlastníckej štruktúre SPP.

Ostatné úspory štátneho rozpočtu sa týkajú výdavkovej strany rozpočtu. Znižuje sa transfer do Sociálnej

poisťovne najmä v nadväznosti na zvýšenie odhadu príjmov zo sociálneho poistenia vo výške 31 mil. eur. Na

rozpočet vplýva aj aktualizácia makroekonomickej prognózy. Vplyvom zníženia odhadu nominálneho HDP je na

dodržanie totožného cieľa deficitu verejnej správy (vyjadreného v pomere k HDP) nutné prijať dodatočné

opatrenia vo výške 0,05 % HDP.

Vzhľadom na to, že odhad očakávanej skutočnosti vychádza len z hotovostných údajov za prvé mesiace roku,

pretrvávajú riziká dosiahnutia rozpočtových cieľov spojené s odlišným makroekonomickým vývojom a so

súvisiacim vplyvom na príjmy verejnej správy. Ďalším rizikom je hospodárenie územnej samosprávy

a prípadného zadlžovania nemocníc.

III.3. Strednodobý rozpočtový výhľad

Ministerstvo financií SR pripravilo návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, v ktorom

došlo k minimálnym úpravám rozpočtových cieľov oproti schválenému rozpočtu VS. Na rok 2015 je stanovený

cielený deficit verejnej správy vo výške 2,49 % HDP a nasledujúce roky sa očakáva zníženie deficitu na 1,61 %

HDP v roku 2016 a 0,54 % HDP v roku 2017.

33

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

TAB 17 - Zmena fiškálnych cieľov verejnej správy (v % HDP)

2013

-2,9

-3,0

-2,8

0,2

2014

-2,4

-2,6

-0,2

0,0

2015

-1,9

-2,0

-2,6

-2,5

-0,6

0,1

2016

2017

1. Rozpočet VS na roky 2013-2015

2. Návrh východísk rozpočtu VS na roky 2014-2016

3. Rozpočet VS na roky 2014-2016

-1,3

-1,5

-1,6

4. Návrh východísk rozpočtu VS na roky 2015-2017

Zmena oproti rozpočtu VS 2013-2015 (4-1)

Zmena oproti rozpočtu VS 2014-2016 (4-3)

-0,5

0,2

-0,1

Zdroj: MF SR

III.3.1. Scenár za predpokladu nezmenených politík

Cieľom tejto časti je vyčísliť vplyv opatrení zapracovaných do východísk rozpočtu a stanoviť veľkosť potrebných

dodatočných opatrení, ktoré by umožnili naplnenie rozpočtových cieľov. Na vyčíslenie opatrení sa stanovuje tzv.

scenár nezmenených politík, ktorý vychádza z aktuálne očakávaného deficitu na rok 2014 vo výške 2,84%

HDP¹⁶. Následne možno odhadnúť, aké by boli hodnoty salda verejnej správy v strednodobom horizonte. Pri

porovnaní tohto scenára s cieľovými hodnotami salda verejnej správy možno vyčísliť veľkosť potrebných

dodatočných opatrení.

Východiskom pre odhad scenára nezmenených politík bol aktuálny odhad deficitu verejnej správy v roku

2014 vo výške 2,84 % HDP. Za predpokladu, že by nedošlo k žiadnym zmenám v hospodárskych politikách,

deficit verejnej správy by dosiahol 3,7 % HDP v roku 2015, klesol na 3,3 % HDP v roku 2016 a ku koncu

prognózovaného obdobia by sa znížil na úroveň 3,0 % HDP.

TAB 18 - Bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy - scenár nezmenených politík (ESA95, % HDP)

ESA kód

2014 OS

2015

2016

2017

32,3

1. Príjmy spolu

Daňové príjmy

TR

35,2

16,3

10,1

6,3

33,4

32,5

15,5

9,6

5,9

2,6

5,9

2,7

2,6

0,2

13,2

2,2

15,3

9,4

5,9

2,5

5,9

2,7

2,6

0,2

13,1

2,0

15,1

9,2

Dane z produkcie a dovozu

D.2

D.211 S.13

D.214A

D.5

-z toho: Daň z pridanej hodnoty (bez DPH - zdroja EÚ)

-z toho: Spotrebné dane

5,9

2,4

5,9

2,7

2,6

0,2

13,0

2,0

2,7

Bežné dane z dôchodkov, majetku

6,1

- z toho: Daň z príjmov fyzických osôb

- z toho: Daň z príjmov právnických osôb

- z toho: Daň z príjmov vyberaná zrážkou - rozp. klasif.

Príspevky na sociálne zabezpečenie

Nedaňové príjmy

D.51A

D.51B

D.51E

D.61

2,6

0,2

13,3

2,4

D.39+D.7R+D.

9R

Granty a transfery

2. Výdavky spolu

3,2

38,0

35,5

7,0

2,6

37,1

34,0

6,8

2,1

35,8

33,2

6,7

2,3

35,4

32,5

6,6

TE

Bežné výdavky

Kompenzácie zamestnancov

Medzispotreba

D.1P

P.2

4,6

4,3

4,0

Subvencie

D.3P

D.41P

D.6P

D.62P

1,0

0,9

0,8

Úrokové náklady

1,8

1,7

Celkové sociálne transfery

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov

18,4

13,4

18,0

13,1

17,8

12,9

17,5

12,6

16

Za predpokladu dosiahnutia cieľového deficitu 2,64 % HDP v 2014 trvalými opatreniami bude aj potreba konsolidácie v rokoch 2015-2017 nižšia oproti

hodnotám prezentovaným v tejto časti.

34

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

- Naturálne sociálne transfery (zdravotnícke zar.)

D.631P

5,0

2,7

2,5

1,9

2,1

0,6

-2,8

-1,0

4,9

2,3

3,0

2,3

2,4

0,7

-3,7

-1,9

4,9

2,1

2,6

2,2

2,3

0,4

-3,3

-1,5

4,9

2,0

2,7

2,4

2,5

0,3

-3,0

-1,3

Ostatné

D.7P+D.2+D.5

Kapitálové výdavky

Kapitálové investície

P.5+K.2

P.51

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

Kapitálové transfery

D.9P

3. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté (1-2)

4. Primárne saldo VS

B.9

B.9+D.41P

Porovnanie tohto scenára s fiškálnymi cieľmi identifikuje rozsah opatrení, ktoré je potrebné uskutočniť.

Sledovanie výšky salda verejnej správy môže byť skreslené, keďže v prípade dosiahnutia cieľových hodnôt dôjde

aj k súčasnému zníženiu úrokových nákladov dlhu v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Z tohto

dôvodu je vhodnejšie porovnávať primárne saldo, teda saldo verejnej správy očistené o úrokové náklady dlhu.

Primárne saldo by za predpokladu nezmenených politík dosiahlo 1,9 % HDP v roku 2015 s postupným poklesom

na 1,3 % HDP v roku 2017.

GRAF 21 - Potreba opatrení voči scenáru nezmenených politík (p. b.)

2,5

Potreba opatrení na dosiahnutie cieľa

Ostatné zmeny vo východiskách oproti NPC

0,7

2,0

Opatrenia zapracované do východisk

1,5

1,0

0,5

0,0

0,4

0,7

1,2

0,3

0,4

0,6

0,5

2015

2016

2017

Zdroj: MF SR

Na dosiahnutie cieľov bude potrebné prijať opatrenia na zlepšenie primárneho salda verejnej správy celkovo

o 904 mil. eur (1,2 % HDP) v roku 2015, o 1 385 mil. eur (1,7 % HDP) v roku 2016 a o 2 134 mil. eur (2,5 % HDP)

v roku 2017. Ide o zobrazenie kumulatívnej sumy opatrení voči scenáru nezmenených politík, čo znamená, že

v prípade prijatia trvalých (štrukturálnych) opatrení sa potreba dodatočných opatrení v nasledujúcich obdobiach

znižuje o objem už prijatých opatrení. Za predpokladu trvalých opatrení by celková potreba opatrení

dosiahla 904 mil. eur (1,2 % HDP) v roku 2015, 482 mil. eur (0,5 % HDP) v roku 2016 a 748 mil. eur (0,8 %

HDP) v roku 2017.

TAB 19 - Celková potreba opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov voči NPC (ESA95, % HDP)

2015

-0,7

-1,0

-1,9

1,2

2016

0,2

2017

1,2

1. Primárne saldo VS - fiškálne ciele

2. Primárne saldo VS - návrhu východísk VS vrátane opatrení

3. Primárne saldo VS - scenár nezmenených politík (NPC)

4. Celková potreba opatrení (1-3)

-0,2

-1,5

1,7

0,5

-1,3

2,5

- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)

- celková potreba opatrení (1-3), v mil. eur

1,2

0,5

0,8

904

-2,5

1 385

482

-1,6

2 134

748

-0,5

- medziročná zmena (potreba dodatočných opatrení)

p.m. Saldo VS - fiškálne ciele

Zdroj: MF SR

Porovnanie návrhu východísk bez opatrení špecifikovaných nižšie s NPC scenárom ukazuje zmeny najmä vo

verejných výdavkoch, v ktorých sa predpokladá šetrenie oproti NPC.

35

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017



Úspory na kapitálových výdavkoch; z predpokladov scenára nezmenených politík vychádzajú

v porovnaní s východiskami rozpočtu vyššie kapitálové výdavky vo výške 0,3 % HDP v roku 2015

a 0,4 % HDP v roku 2016 a 2017.



Úspory na mzdách; v návrhu východísk sa uvažuje s nižšími mzdovými výdavkami v porovnaní s NPC

scenárom v rokoch 2016 a 2017.

Úspora na sociálnych transferoch; návrh východísk predpokladá nižšie výdavky na sociálne transfery

vo výške 0,1 % HDP v každom roku oproti scenáru NPC.

Zmeny na príjmoch; návrh východísk predpokladá nižšie príjmy na odvodoch a grantoch a transferoch

kompenzované vyššími nedaňovými príjmami oproti scenáru NPC s vplyvom na celkové príjmy v roku

2015 a 2016.

TAB 20 - Bilancia verejnej správy – Východiská rozpočtu VS 2015 – 2017 a NPC (ESA95, % HDP)

Východiská RVS

bez opatrení

Rozdiel oproti NPC

2014 OS 2015 2016 2017 2015 2016 2017

35,2

16,3

10,1

6,3

33,4 32,5 32,3 -0,1 -0,1

0,0

-0,1

0,1

-0,1

Príjmy spolu

15,5

9,6

5,9

2,6

5,9

2,7

2,6

0,2

13,1

2,3

2,5

15,3

9,4

5,9

2,5

5,9

2,7

2,6

0,2

13,0

2,1

2,0

15,1

9,2

5,9

2,4

5,9

2,7

2,6

0,2

12,9

2,1

2,2

0,0

-0,1

0,1

-0,1

0,0

-0,1

0,1

-0,1

Daňové príjmy

Dane z produkcie a dovozu

-z toho: Daň z pridanej hodnoty

-z toho: Spotrebné dane

2,7

6,1

Bežné dane z dôchodkov, majetku

- z toho: Daň z príjmov fyzických osôb

- z toho: Daň z príjmov právnických osôb

- z toho: Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Príspevky na sociálne zabezpečenie

Nedaňové príjmy

2,6

0,2

13,3

2,4

3,2

Granty a transfery

38,0

35,5

7,0

36,7 35,0 34,2 -0,4 -0,8 -1,2

Výdavky spolu

33,9

6,8

4,4

0,9

1,8

17,9

13,0

4,9

2,3

2,7

2,0

2,1

0,7

32,9

6,5

4,1

0,8

1,8

17,7

12,8

4,9

2,0

2,1

1,8

1,9

0,3

31,9

6,2

3,9

0,8

1,7

17,4

12,5

4,8

1,9

2,3

2,0

2,1

0,3

-0,1

0,0

-0,4

-0,2

0,0

-0,7

-0,4

0,0

Bežné výdavky

Kompenzácie zamestnancov

Medzispotreba

4,6

0,0

1,0

0,0

Subvencie

1,8

0,0

Úrokové náklady

18,4

13,4

5,0

-0,1

0,0

-0,1

-0,4

-0,1

-0,5

-0,4

-0,1

Celkové sociálne transfery

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov

- Naturálne sociálne transfery (zdravotnícke zariadenia)

Ostatné

2,7

2,5

-0,3

0,0

Kapitálové výdavky

1,9

Kapitálové investície

2,1

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

Kapitálové transfery

0,6

-2,84

-3,3 -2,6 -1,8

0,4

0,7

1,2

Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

Zdroj: MFSR

III.3.2. Popis a kvantifikácia opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov

Predchádzajúca časť ilustrovala celkovú potrebu opatrení. Táto časť sa venuje opatreniam zapracovaným

v návrhu východísk VS na roky 2015 až 2017, predkladaný vláde SR. Celkový vplyv kvantifikovaných opatrení na

saldo verejnej správy dosiahne 0,5 % HDP v roku 2015, 0,6 % HDP v roku 2016 aj 2017.

36

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

TAB 21 - Opatrenia zapracované do návrhu východísk rozpočtu VS 2015 – 2017 (ESA95)

mil. eur

% HDP

2015 2016 2017 2015 2016 2017

303

227

71

368

236

71

383

248

71

0,39

0,29

0,09

0,01

0,00

0,14

0,08

0,05

0,53

0,45

0,29

0,09

0,01

0,07

0,12

0,08

0,04

0,57

0,44

0,29

0,08

0,01

0,07

0,12

0,08

0,05

0,57

Príjmové opatrenia

1. Zachovanie výnosu DPH a zvýšenie úspešnosti výberu DPH

2. Registračné pokladnice pre lekárov a iné profesie

3. Zrážková daň na fin. a nefin. benefity od farmaceutických spol. pre lekárov

4. Ročné zúčtovanie Sociálnej poisťovne

Výdavkové opatrenia

5

0

56

59

106

66

102

66

107

66

5. Úspory na mzdách (ESO)

6. Úspory na medzispotrebe (ESO)

40

36

41

SPOLU

409

470

489

Pozn.: (+) indikuje zlepšenie a (-) zhoršenie salda v metodike ESA 95

Zdroj: MF SR

1. Zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti výberu DPH

Zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti výberu DPH prinesie dodatočný ročný príjem 227 - 248 mil.

eur v rokoch 2015 – 2017 nad rámec februárovej prognózy.

2. Rozšírenie povinnosti používať elektronické registračné pokladnice

Vláda rozšíri povinnosť používať elektronické registračné pokladnice (ERP) na evidenciu tržieb

u ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubárov, do sektora odborných, vedeckých

a technických činností a ubytovacích služieb. V týchto sektoroch sa zavedie aj povinnosť prikladať

potvrdenia o platbe (pokladničný blok alebo potvrdenie o elektronickom prevode) k úradným

dokumentom vydávaných súkromnými subjektami (napríklad notári, právnici, lekári, znalci). Opatrenie

ďalej podporí boj proti daňovým únikom. Len za zdravotné služby bol pritom v roku 2011 rozdiel medzi

výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznanými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov

Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur. V sektoroch odborných, vedeckých a technických

činnosti a ubytovacích služieb presahuje odhadovaná medzera na DPH viac než polovicu potenciálnej

úrovne. Očakávaný výnos tohto opatrenia je 71 mil. eur od roku 2015. Kvantifikácia vplyvu opatrenia je

založená najmä na odhadoch sektorovej medzery DPH v Boxe 7.

3. Zavedenie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem a príjmy

z predaja kovošrotu

Príjmy lekárov a zdravotníckych zariadení z peňažných a nepeňažných plnení od farmaceutických firiem

a príjmy z predaja kovošrotu budú podliehať priamemu zdaneniu pri výplate formou zrážkovej dane vo

výške 19%. Zvýši sa tak efektívnosť výberu daní a odvodov. V prípade príjmov od farmaceutických

firiem bol identifikovaný výrazný nesúlad medzi tým, čo tieto spoločnosti na základe legislatívnej

povinnosti od roku 2011 oficiálne zverejňujú (asi 40 mil. eur ročne), tým čo reportujú jednotlivé fyzické

osoby na základe podobnej povinnosti a čo priznávajú vo svojich daňových priznaniach. Údaje

o peňažných a nepeňažných plneniach farmaceutických firiem jednotlivým lekárom a zdravotníckym

zariadeniam budú individuálnym spôsobom zverejňované na internete. Vzhľadom na celkový objem

prostriedkov na marketing, propagáciu a nepeňažné plnenia vo výške 40 mil. eur a súčasnej miery

zdanenia týchto príjmov predpokladáme pozitívny vplyv 5 mil. eur ročne. Podobným spôsobom sa

zdania aj príjmy z predaja kovošrotu.

4. Prechod na ročné stropy pri zúčtovaní sociálnych odvodov

Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov zamedzí optimalizáciu na odvodoch vo forme

akumulácie vysokých jednorazových odmien v jednotlivých mesiacoch s cieľom prekročenia

maximálneho vymeriavacieho základu v danom mesiaci. Sociálne odvody tak budú vernejšie odrážať

príjmy jednotlivcov za celý roku. V súčasnosti existuje viacero alternatív, pričom uvedený pozitívny vplyv

zodpovedá najviac preferovanej z nich. Pozitívny rozpočtový vplyv opatrenia sa predpokladá až v roku

2016.

37

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

5. Dodatočné opatrenia v rámci reformy ESO

V rámci reformy ESO sa v roku 2015 dosiahnu ďalšie úspory verejných výdavkov v objeme 106 mil. eur

ročne. Z toho sa na tovaroch a službách ušetrí 40 mil. eur a na osobných výdavkoch 66 mil. eur. Úspory

budú dosiahnuté hlavne prostredníctvom optimalizácie počtu rozpočtových a príspevkových organizácií

štátu. Zváži sa aj zavádzanie normatívov podľa efektívnosti organizácií kvôli racionalizácii jednotlivých

druhov výdavkov na výkon svojich činností. Okrem toho sa už v súčasnosti pripravujú kroky na

zjednocovanie a reorganizáciu komunikačnej infraštruktúry s cieľom dosiahnutia konkrétnych úspor

v nasledovných rokoch. Osobitnou kategóriou úspor budú aj výdavky na letenky a cestovné náhrady.

Oproti východiskám rozpočtu si dosiahnutie rozpočtového cieľa na rok 2015 vyžiada prijatie

dodatočných opatrení vo výške 0,3 % HDP, na rok 2016 0,4 % HDP a na rok 2017 0,7 % HDP. Tieto

opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy rozpočtu na roky 2015 až 2017 počas roka 2014. Povinnosť

nezvyšovať výdavky VS nad úroveň predchádzajúceho schváleného rozpočtu vyplývajúca z ústavného zákona

pri úrovniach hrubého dlhu nad hranicu 55 % HDP indikuje, že aj dodatočné opatrenia nad rámec návrhu

východísk rozpočtu budú na výdavkovej strane.

V ďalšom období sa slovenská vláda sústredí na opatrenia v nasledovných oblastiach:



V zdaňovaní nehnuteľností sa zvážia možnosti zavedenia minimálnej sadzby dane v závislosti od

lokality a ďalších relevantných charakteristík nehnuteľnosti v súlade s odporúčaniami EK a OECD.

Posilnením majetkových daní by sa vytvoril priestor pre pokles daní s vyšším negatívnym vplyvom na

ekonomický rast.



Pripravuje sa súbor opatrení v oblasti zrušenia alebo úpravy existujúcich daňových výdavkov u priamych

daní.

III.4. Štrukturálna bilancia a fiškálna pozícia verejných financií

Vzhľadom na predpoklad ukončenia procedúry nadmerného deficitu (časť I.4) pri hodnotení EK v roku 2014 bude

fiškálna politika SR od roku 2014 podliehať pravidlám preventívnej časti Paktu. Základ pre stanovenie cieľov

fiškálnej politiky je dosiahnutie požadovaného štrukturálneho konsolidačné úsilia, definovaného ako medziročná

zmena štrukturálneho salda verejnej správy. Druhým pilierom preventívnej časti Paktu je súlad s výdavkovým

pravidlom, ktoré požaduje, aby bol rast výdavkov verejnej správy obmedzený tak, aby zohľadnil konsolidačné

úsilie požadované na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa. Keďže pre plnenie pravidiel Paktu je

rozhodujúce hodnotenie EK, zodpovedajú analytické ukazovatele prezentované v tejto časti programu stability čo

najviac metodike EK.

TAB 22 - Konsolidačné úsilie (ESA95, % HDP)¹⁷

2013

-2,77

-1,2

2014

-2,64

-1,1

2015

-2,49

-0,7

2016

-1,61

-0,3

2017

-0,54

0,2

1. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

2. Cyklická zložka

3. Jednorazové efekty

0,3

0,6

0,0

- dočasný odvod z podnikania v reg. odvetviach z SPP

- možnosť výstupu z II. piliera

- digitálna dividenda

0,24

0,33

0,22

0,11

0,06

-2,2

- splácanie návratnej finančnej výpomoci Cargo

- pokuta PMU

4. Štrukturálne saldo (1-2-3)

Konsolidačné úsilie podľa EK

-1,9

1,9

-1,8

-1,3

0,5

-0,7

0,6

-0,26

0,45

¹⁷Rozdiely v súčtoch sú spôsobené zaokrúhľovaním.

38

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Investičná výnimka: spolufinancovanie EÚ projektov

0,7

Konsolidačné úsilie upravené o investičnú výnimku

0,4

Zdroj: MF SR

Pre účely výpočtu štrukturálneho salda verejnej správy je v prvom kroku potrebné očistiť skutočné (oficiálne

vykázané) saldo verejnej správy o cyklickú zložku. Cyklická zložka vyjadruje reakciu príjmov a výdavkov

verejných financií a samotného HDP na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti

produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy

v ekonomickej aktivite. Produkčná medzera sa odhadla s prihliadnutím na metodiku EK a na základe údajov

prognózy MF SR (časť II.3). Odhad elasticity salda verejnej správy na zmeny v produkčnej medzere preberá MF

SR v plnej miere z odhadov EK vychádzajúcich z metodiky OECD¹⁸.

Druhou položkou, o ktorú je potrebné saldo verejnej správy upraviť, sú jednorazové a dočasné vplyvy. Pri ich

identifikácii sa zohľadnili princípy definované EK bližšie popísané v manuáli IFP¹⁹. Na základe dostupných

informácií možno identifikovať nasledovné jednorazové vplyvy v rokoch 2013 a 2014 (v ostatných

prognózovaných rokoch sa neuvažuje so žiadnymi jednorazovými opatreniami):



V rámci zmien v kapitalizačnom pilieri sa na prelome rokov 2012 a 2013 dočasne otvoril kapitalizovaný

pilier dôchodkového systému a sporitelia mali možnosť vystúpiť alebo naopak vstúpiť do II. piliera.

V prípade výstupov poistencov vznikli jednorazové príjmy Sociálnej poisťovni, ktoré zodpovedajú

naakumulovaným aktívam sporiteľov. Pozitívny vplyv jednorazovej legislatívnej zmeny na saldo²⁰v roku

2013 predstavuje 0,3 % HDP.



Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb uskutočnil aukciu na predaj voľných

frekvencií na prevádzku mobilných sietí štvrtej generácie. V roku 2014 sa tak jednorazovo zvýšili

nedaňové príjmy o 0,2 % HDP. Vzhľadom na výnimočnú výšku a naopakovanie v iných rokoch

považujeme vplyv za jednorazový.



Začiatkom roku 2014 došlo k právoplatnému uzavretiu súdneho sporu Protimonopolného úradu voči

stavebným firmám podozrivým z kartelu. Pokuta zvýši nedaňové príjmy o 0,06 % HDP.

V roku 2014 dochádza k jednorazovému navýšeniu odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

o 176 mil eur (0,25 % HDP). Kvôli výške pokuty presahujúcej 0,05 % HDP a neopakovaniu sa v iných

rokoch považujeme vplyv za jednorazový.



Za jednorazový príjem sa považuje aj mimoriadne navýšenie splácania návratnej finančnej výpomoci

spoločnosti Cargo. Oproti splátkam v predchádzajúcom období dochádza k navýšeniu o 0,1 %HDP

v roku 2014. Opatrenie sa klasifikuje ako jednorazové na základe rozhodnutia vlády a vplyvu nad

0,05 % HDP.

18

19

Girouard, N., André, Ch.: Measuring cyclically-adjusted budget balances for OECD countries. OECD Economics department working papers, no. 434,

2005R

IFP (2014) Manuál: Jednorazové vplyvy, http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9595

²⁰Po prechode na metodiku ESA2010 od jesene 2014 nebude mať jednorazový presun aktív sporiteľov vplyv na saldo VS.

39

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

BOX 4 - Konsolidačné úsilie podľa preventívnej časti Paktu stability a rastu

Podľa pravidiel preventívnej časti Paktu musia krajiny eurozóny²¹, ktoré zatiaľ nedosiahli svoj strednodobý rozpočtový

cieľ, spĺňať konsolidačné úsilie spravidla vo výške 0,5 % HDP ročne. Podľa prezentovanej novej interpretácie podľa

nariadenia 1466/97 EK²²má byť požadované konsolidačné úsilie diferencované podľa cyklickej pozície krajiny, výšky jej

dlhu a rizík fiškálnej udržateľnosti.



V prípade, ak je ekonomický rast záporný alebo záporná produkčná medzera presahuje -4 % HDP, nie je

v danom roku požadovaná konsolidácia.

Pri dlhu presahujúcom 60 % HDP alebo s výrazným rizikom pre udržateľnosť dlhu meraného indikátorom

udržateľnosti S1 má konsolidačné úsilie presahovať 0,5 % HDP ročne, pod čím sa rozumie aspoň 0,6 % HDP.

V prípade dobrých ekonomických časov, teda s produkčnou medzerou presahujúcou 1,5 % HDP, má

konsolidačné úsilie taktiež presahovať 0,5 % HDP ročne. Naopak, pri zápornej produkčnej medzere vyššej ako

-1,5 % HDP môže byť konsolidačné úsilie nižšie ako 0,5 % HDP ročne, ale aspoň 0,1 % HDP.

Tabuľka nižšie poskytuje prehľad požadovaného konsolidačného úsilia pre krajiny eurozóny, ktoré nedosiahli strednodobý

rozpočtový cieľ. Konsolidačné úsilie požadovaného Paktom pre krajinu ako Slovensko dosahuje aspoň 0,1 % HDP v roku

2014 a 2015, vzhľadom na dlh pod 60 % HDP, stredné riziko udržateľnosti podľa indikátora S1 (podrobnejšie v kapitole

V.) a zápornu produkčnú medzeru presahujúcu 1,5 % HDP (podrobnejšie v kapitole II.3). Vzhľadom na nižšie než

požadované konsolidačné úsilie v roku 2014 je potrebné vyššie konsolidačné úsilie v roku 2015 pre dosiahnutie

strednodobého rozpočtového cieľa v súlade s odporúčaniami Rady EÚ z júna 2013 a požiadavkami Fiškálneho kompaktu.

Požadované konsolidačné úsilie pre krajiny ktoré nedosiahli

strednodobý rozpočtový cieľ podľa Paktu (% HDP )

Hrubý dlh < 60 % a nízke alebo Hrubý dlh > 60 % alebo vysoké

stredné riziko udržateľnosti

riziko udržateľnosti (indikátor

(indikátor S1)

S1)

Bez potreby konsolidácie: reálny rast < 0 %

alebo produkčná medzera pod -4

%

Nie je potrebná konsolidácia

potenciálneho HDP

‘Zlé’ ekonomické časy: produkčná medzera

medzi -4% a -1,5% potenciálneho HDP

> 0

0,5

≥ 0,5

’Ani zlé ani dobré’ ekonomické časy:

Produkčná medzera medzi -1,5 % a 1,5 %

potenciálneho HDP

> 0,5

Dobré’ ekonomické časy: Produkčná

medzera > 1,5 % alebo mierne nižšia ako

1,5 % ale rýchlo sa približujúca hodnote nad

1,5 % potenciálneho HDP

> 0,5

Po roziahlej konsolidácií prebiehajúcej po roku 2009, v ktorom bolo Slovensko zaradené do procedúry

nadmerného deficitu, dochádza v roku 2014 k miernemu, dočasnému uvoľneniu fiškálnej politiky. Za obdobie

2010 až 2013 dosiahlo priemerné ročné konsolidačné úsilie 1,4 % HDP, výrazne vyššie ako 1 % HDP v

odporúčaniach Rady pri otvorení procedúry nadmerného deficitu. Jedno z najvyšších konsolidačných úsilí od

vstupu do EÚ vo výške 1,9 % HDP dosiahlo Slovenskov v roku 2013. Vzhľadom na horšiu makroekonomickú

situáciu, vyjadrenú výrazne negatívnou produkčnou medzerou na roky 2013 a 2014 dochádza v roku 2014

k dočasnej nízkej štrukturálnej expanzií o 0,26 % HDP. Cieľom je aj v tomto roku medziročne znížiť nominálny

deficit aj vďaka miernemu príspevku jednorazových vplyvov a zostať hlboko pod 3 % HDP. Štrukturálna expanzia

je mierna a obmedzená na jeden rok, pričom neohrozí udržateľnosť korekcie požadovanej ako predpoklad

²¹Nariadenie 1466/97 nešpecifikuje požadované konsolidačné úsilie pre krajiny mimo ERMII a eurozóny s dlhom pod 60 % HDP a bez vysokého rizika

udržateľnosti, ale podľa interpretácie EK by malo byť 0,5 % HDP ročne ak nie je iný dôvod.

²²The Significant Deviation Procedure In The Preventive Arm Of The SGP, Note for the Alternates of the Economic and Financial Committee,

Ares(2014)1051386 - 03/04/2014

40

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

ukončenia procedúry nadmerného deficitu. V roku 2015 dochádza k obnoveniu konsolidácie vo vyššej ako

požadovanej výške.

GRAF 22 – Štrukturálna konsolidácia od vstupu do EÚ (% HDP)

2,0

1,9

0,8

0,7

2011

2013

2012

2010

Zdroj: MF SR

V ďalších rokoch si stanovené ciele vyžadujú ročné konsolidačné úsilie vo výške približne 0,5 % HDP v rokoch

2015 a 2016 a 0,6 % HDP v roku 2017. Slovensko by tak naďalej malo plniť špecifické odporúčania Rady EÚ a

dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2017. Pri stanovaní cieľov na ďalšie roky sa okrem plnenia

európskych pravidiel prihliadalo aj na národné fiškálne pravidlá definované ústavným zákonom o rozpočtovej

zodpovednosti. Naplnenie nižších nominálnych cieľov salda zabezpečí pokles verejného dlhu už od roku 2016.

EK v snahe zohľadniť rast podporujúce investície členských krajín pripravila návrh tzv. investičnej

výnimky, ktorá umožňuje členským štátom dočasne sa odchýliť od konsolidačného úsilia požadovaného

preventívnou časťou Paktu pri splnení určitých podmienok. Aktivácia investičnej výnimky sa v prvom roku

prejaví úpravou konsolidačného úsilia o sumu výdavkov na spolufinancovanie EÚ fondov upravenú o výdavky na

spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva. V ďalších rokoch sa upravuje iba

o medziročnú zmenu týchto prostriedkov.

Na aktivovanie výnimky je potrebné spĺňať päť kritérií, na základe ktorých môžu členské krajiny v preventívnej

časti Paktu požiadať o uplatnenie investičnej výnimky. Tabuľka nižšie poskytuje prehľad kritérií a ich plnenie pre

Slovensko. Podľa aktuálnych odhadov Slovensko spĺňa kritériá potrebné pre udelenie investičnej výnimky

a požiadalo o jej uplatnenie v Návrhu rozpočtového plánu na rok 2014. Pre udelenie investičnej výnimky

bude kľúčová jarná prognóza EK zverejnená v máji 2014. Po zarátaní investičnej výnimky by konsolidačné

úsilie dosiahlo až 0,4 % HDP v roku 2014. Ani bez udelenia investičnej výnimky nedochádza v roku 2014

k výraznej odchýlke od požadovaného konsolidačného úsilia podľa pravidel preventívnej časti Paktu.

TAB 23 - Plnenie kritérií investičnej výnimky Paktu stability a rastu pre SR

Kritéria investičnej výnimky

Plnenie pre SR

V roku 2014 sa predpokladá negatívna produkčná medzera vo

výške 3,2

podchladenie ekonomiky

%

potenciálneho HDP, čo predstavuje výrazné

rast pod potenciálom. Podľa

a

Negatívny rast HDP alebo rast hlboko pod úrovňou potenciálneho

rastu

predbežného hodnotenia EK²³podľa jesennej prognózy 2013

Slovensko spĺňalo podmienku “zlých“ ekonomických časov. Podľa

poslednej zimnej prognózy 2014 sa prehĺbil odhad negatívnej

produkčnej medzery.

Podľa aktuálnych predpokladov očakávame ukončenie procedúry

Krajina mimo nápravnej časti Paktu, teda úroveň deficitu je pod 3 nadmerného deficitu pri hodnotení v roku 2014 (sekcia I.4) a

% HDP a dlh pod úrovňou 60 % HDP (alebo v prípade krajín s následné uplatňovanie preventívnej časti Paktu. Fiškálne ciele na

dlhom nad 60 % HDP pri dostatočne rýchlo klesajúcom dlhu)

roky 2014 a 2015 sú pod hranicou deficitu 3 % HDP a súčasne je aj

prognóza dlhu pod referenčnou hodnotou 60 % HDP.

23

The investment clause in the preventive arm of the Stability And Growth Pact: preliminary assessment of eligibility, Note for the Economic and Financial

Committee, Ares (2013) 3540113 – 22/11-2013

41

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Maximálne odchýlenie sa od požadovaného konsolidačného úsilia V roku 2014 majú prostriedky na spolufinancovanie relevantných

bude priamo naviazané na výšku výdavkov na spolufinancovanie EÚ projektov podľa aktuálnych odhadov dosiahnuť 508 mil. eur (0,7

EÚ projektov štrukturálnej a kohéznej politiky, TEN a CEF

% HDP).

Podľa aktuálnych údajov bude odchýlka za rok 2014

kompenzovaná mierne vyššou konsolidáciou v roku 2015. Zároveň

sa napriek nepriaznivému makroekonomickému prostrediu a

neočakávaným výpadkom príjmov podarilo dosiahnuť výraznú

konsolidáciu v roku 2013. V súlade s odporúčaniami Rady EÚ z

júna 2013 zostáva rok 2017 termín pre splnenie strednodobého

rozpočtového cieľa.

V prípade prognózy ekonomického rastu prípadne zatvárania

negatívnej produkčnej medzery sa predpokladá kompenzovanie

odchýlok udelených na základe investičnej výnimky tak, aby

nedošlo k posunu v plnení strednodobého rozpočtového cieľa

Členská krajina by popri splnení týchto podmienok mala preukázať

priame pozitívne vplyvy spolufinancovaných projektov na

dlhodobú udržateľnosť verejných financií, vrátane vplyvov na

Investície plynúce zo spolufinancovania prispievajú

k

hospodárskemu rastu a majú pozitívny vplyv na fiškálnu politiku v

strednodobom horizonte. Taktiež podľa aktuálnej zimnej prognózy

EK dochádza v roku 2014 k nárastu verejných investícií (tvorba

hrubého fixného kapitálu) o 11,6 %. Aktuálny odhadu MF očakáva

nárast verejných investícií o 5,5 % v roku 2014.

potenciálny ekonomický rast

a tiež to, že nedochádza k

nahradeniu národných investícií investíciami spolufinancovanými z

fondov EÚ, teda že nedochádza k poklesu tvorby hrubého fixného

kapitálu verejnej správy

Revidovaný Pakt stability a rastu od 2011 zaviedol výdavkový benchmark, ako ďalší nástroj na analyzovanie

fiškálnej pozície popri zmene štrukturálneho salda. Porovnanie rastu výdavkového agregátu očisteného

o príjmové opatrenia s referenčnou hodnotou rastu výdavkov upravenú o požadované konsolidačné úsilie pre

Slovensko umožňuje posúdiť pokrok vo fiškálnej konsolidácii.

Výdavkový benchmark sa uplatňuje odlišne v závislosti od toho, či daná krajina dosiahla svoj strednodobý

rozpočtový cieľ alebo nie. Slovensko zatiaľ svoj strednodobý rozpočtový cieľ neplní. Znamená to, že upravené

primárne výdavky verejnej správy očistené o diskrečné príjmové opatrenia²⁴by mali v reálnom vyjadrení rásť

pomalšie ako priemerný potenciálny rast ekonomiky tak, aby dochádzalo k zlepšovaniu štrukturálneho salda

o požadované konsolidačné úsilie, v princípe o 0,5 % HDP ročne. Inými slovami, nižšia miera rastu výdavkov než

referenčná hodnota znamená, že rast výdavkov by mal prispievať k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového

cieľa. Referenčná hodnota výdavkového benchmarku pre rok 2013 je prevzatá z podkladov EK²⁵a pre

nasledujúce roky vychádza z odhadu potenciálneho rastu MFSR a relevantného minimálneho požadovaného

konsolidačného úsilia podľa pravidiel Paktu (viď Box 4).

TAB 24 - Agregát výdavkov očistený o príjmové opatrenia (ESA95, mil. eur)

2013

27 918

1 413

818

2014 OS

28 310

1 367

1 388

1 579

1 634

57

2015

28 404

1 366

1 365

1 618

1 570

41

2016

28 537

1 476

1 090

1 556

1 562

18

2017

29 347

1 494

1 390

1 791

1 636

-10

1. Celkové výdavky

2. Úrokové náklady

3. Výdavky na EU programy plne kryté príjmami z EU fondov

4. Tvorba hrubého fixného kapitálu (rok t)²⁶

1 497

1 668

60

5. Tvorba hrubého fixného kapitálu (priemer za t-3 až t)

6. Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

7. Primárny výdavkový agregát (1-2-3-(4-5)-6)

8. Medziročná zmena primárneho výdavkového agregátu

9. Výdavky plne kryté automatickým zvýšením príjmov

10. Diskrečné príjmové opatrenia, zmena oproti predchádzajúcemu roku

25 799

735

25 553

-246

25 584

31

25 960

376

26 318

358

0

1 219

363

-103

59

3

11. Nominálny medziročný rast agregátu výdavkov očisteného o príjmové opatrenia

((8_t-9-10_t)/8_t-1)

12. Reálny medziročný rast agregátu výdavkov očisteného o príjmové

opatrenia

-1,9

-2,9

-2,4

-3,6

0,5

1,2

1,4

-0,9

-0,5

-0,6

13. Výdavkový benchmark - referenčná miera rastu výdavkov platná pre SR

1,8

2,4

1,3

14. Odchýlka od výdavkového benchmarku (12-13) *

-4,8

-6,0

-3,3

-1,8

-1,9

24

Ide o opatrenia na strane daňových príjmov, zaznamenané podľa metodiky EK. Táto predpokladá, že príjmové opatrenia majú vplyv len v prvom roku

zavedenia. Jednorazové opatrenia majú v prvom roku pozitívny a v nasledujúcom roku negatívny vplyv tak, aby sa ich celkový vplyv rovnal nule.

²⁵Vade Mecum on Stability and Growth Pact , str. 30

²⁶Z dôvodu preradenia Železníc Slovenskej republiky pod verejný sektor došlo za roky 2011 až 2013 k zvýšeniu tvorby hrubého fixného kapitálu.

42

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

p. m. deflátor HDP**

* Negatívne číslo predstavuje plnenie výdavkového agregátu

** Od roku 2015 prognóza MF SR, za predošlé roky ide o priemer dvoch posledných prognóz EK.

1,1

1,3

1,4

1,8

2,0

Zdroj: MF SR

Výdavkový benchmark sa porovnáva s výdavkami analyticky očistenými o faktory, ktoré sú mimo

kontroly vlády a o faktory, ktoré nemajú vplyv na saldo verejnej správy. Ide o úrokové výdavky, zmeny vo

výdavkoch na dávky v nezamestnanosti nesúvisiace s politikami vlády, výdavky financované z fondov EÚ

a výdavky, ktoré sú kryté opatreniami na strane príjmov. Zároveň sa vzhľadom na vysokú medziročnú volatilitu

investícií vlády (najmä v menších členských krajinách EÚ) berie do úvahy priemerná výška investícií za posledné

tri roky a aktuálny rok. Nominálny rast takto upravených výdavkov sa prostredníctvom deflátora HDP prepočíta na

reálny rast, aby bol porovnateľný s výdavkovým benchmarkom.

Výška výdavkov verejnej správy podľa očakávanej skutočnosti na rok 2014 a návrhu východísk rozpočtu

na roky 2015 až 2017 je v súlade s výdavkovým benchmarkom preventívnej časti Paktu. Celkové výdavky

neodzrkadľujú v plnej miere potrebu opatrení na dodržanie fiškálnych cieľov, nakoľko v tejto fáze prípravy

rozpočtu nie je možné určiť pomer medzi výdavkovou a príjmovou konsolidáciou. Prevláda teda pozitívne riziko

zníženia výdavkov, čo by ďalej znížilo aj výdavkový benchmark. Taktiež možno očakávať zníženie výdavkov

vzhľadom na aktiváciu korekčných opatrení pri úrovniach verejného dlhu nad 55 % HDP (podrobnejšie v Boxe 3).

Aj pri konzervatívnom predpoklade by nemalo dôjsť k prekročeniu výdavkového benchmarku počas

celého prognózovaného obdobia.

III.5. Úroveň a vývoj verejného dlhu

Hrubý dlh verejnej správy²⁷dosiahol na konci roku 2013 úroveň 55,4 % HDP. Za predpokladu naplnenia

rozpočtového cieľa a niektorých iných predpokladov²⁸sa podiel dlhu na HDP v roku 2014 zníži na úroveň 55,2 %

HDP. Svoje maximum v prognózovanom období dosiahne dlh v roku 2015 na úrovni 56,2 % HDP a následne

bude klesať. Takýto vývoj povedie k aktivácií korekčných opatrení definovaných zákonom o rozpočtovej

zodpovednosti pri prekročení dlhovej hranice 55 % HDP. Prognóza dlhu nezahŕňa možné vplyvy z novej

metodiky ESA2010, pričom možné riziká vyplývajú z úpravy úrovne nominálneho HDP a preradenia subjektov do

sektoru verejnej správy.

Počas celého obdobia bude dlh verejnej správy pod úrovňou referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria. Čistý

finančný dlh definovaný ako hrubý dlh očistený najmä o hotovosť na účtoch verejnej správy (likvidné

finančné aktíva) dosiahne na konci prognózovaného obdobia úroveň 47,6 % HDP. Podrobnosti k výpočtu sú

uvedené v Boxe 5.

TAB 25 - Vývoj dlhu verejnej správy v rokoch 2012 až 2017 (v % HDP)

2012

52,7

9,0

2013

55,4

2,8

2014

55,2

-0,2

-1,8

0,9

2015

56,2

1,0

2016

54,9

-1,3

-2,7

-0,2

1,8

2017

53,4

-1,5

-2,9

-1,2

1,7

Hrubý dlh

Zmena hrubého dlhu (p. b.)

(1)

- rast nominálneho HDP

- primárne saldo

-1,8

2,7

-0,8

0,8

-2,3

0,7

- úroky

1,8

2,0

1,8

- zosúladenie dlhu a deficitu

5,8

0,8

-1,2

0,9

-0,2

0,8

Likvidné finančné aktíva (% HDP)

- hotovosť na účtoch VS

- cenné papiere*

(2)

5,9

5,6

0,3

0,0

6,0

0,0

4,9

4,8

0,0

6,6

0,0

5,8

0,0

5,8

0,0

- ost. zložky (kótované akcie, menové zlato)

27

Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej

správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

²⁸Na základe reformy ropnej agentúry už nebude jej dlh súčasťou dlhu verejných financií. Predpokladá sa predaj menšinového podielu v Slovak Telekome.

43

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Čistý dlh

(1-2)

46,8

49,4

50,3

49,6

49,0

47,6

p.m. Implicitná úroková miera (%)

4,3

2,5

3,8

3,4

3,6

3,3

3,4

3,3

3,1

p.m. Vplyv ESM a EFSF na hrubý dlh

* Od roku 2013došlo k metodickej zmene zaznamenávania cenných papierov v rámci VS.

Zdroj: MFSR

BOX 5 - Čistý dlh

Metodicky neexistuje jednoznačná definícia čistého dlhu. V rámci programu stability sa prezentuje tzv. koncept

likvidných finančných aktív (LFA), definovaný v manuáli k zostavovaniu programu stability (Code of Conduct).

Iný pohľad má Eurostat, ktorý používa širšiu definíciu. Oba prístupy vychádzajú z hrubého dlhu, ktorý očisťujú

o viac alebo menej likvidné aktíva.

Čistý finančný dlh (koncept programu stability) očisťuje o nasledovné konsolidované položky sektora verejnej

správy z finančných účtov: 1. zlato a SDR (nominálna hodnota); 2. hotovosť (nominálna hodnota); 3. cenné

papiere iné ako akcie (trhová hodnota), 4. kótované akcie (trhová hodnota)²⁹:

Čistý finančný dlh = Maastrichtský dlh – zlato a SDR – hotovosť – cenné papiere – kótované akcie

Takto vyčíslený čistý finančný dlh zachytáva hotovosť na účtoch aj tých subjektov, ktoré nemajú účty v Štátnej

pokladnici (obce a niektoré VÚC). V súčasnosti verejná správa nemá na účtoch zaznamenané žiadne

kótované akcie, ani zlato a SDR.

Alternatívny návrh k zobrazovaniu čistého dlhu predstavil Eurostat, ktorý ide nad rámec konceptu likvidity.

Hlavnou zmenou oproti predošlému prístupu je očisťovanie hrubého dlhu aj o úvery. Znamenalo by to

napríklad aj priame zohľadnenie pôžičiek v rámci EFSF, ktoré navyšujú hrubý dlh. Takto definovaný čistý dlh

by mal lepšie zachytávať aj vplyv aktív, nakoľko koncept maastrichtského dlhu je založený na hrubom princípe

vykazovania nezníženom o aktíva³⁰.

Graf znázorňuje kvartálny vývoj čistého dlhu podľa oboch prístupov. Nárast LFA od roku 2011 je ťahaný najmä

vyššími vkladmi a hotovosťou na účtoch kvôli sťaženému prístupu na finančné trhy. Úvery v zmysle aktív štátu

mali výraznejší vplyv v minulosti, k čomu prispela potreba reštrukturalizácie bankového sektora. Od roku 2011

možno sledovať nárast úverov hlavne kvôli EFSF. Bez ohľadu na použitú metodiku je čistý dlh vyjadrený

ako podiel na HDP už viac než rok stabilizovaný.

GRAF 23 - Rôzne pohľady na čistý dlh

Zdroj: IFP

29

Cenné papiere a akcie sú v prípade Slovenska účtovne zachytené v nominálnej hodnote (obstarávacej cene). Vzhľadom na nedostupnosť údajov o ich

trhovej hodnote sa pre účely prognózy využíva ich nominálne ocenenie.

Nevýhodou očisťovania o úvery je často krát ich nízka likvidita kvôli neexistujúcemu trhu. Zahrnutie nominálnej výšky úverov tiež podhodnocuje riziko

nevymožiteľných úverov.

30

44

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Vývoj v roku 2013 podľa zdrojov financovania

Hrubý dlh verejnej správy sa v roku 2013 v nominálnom vyjadrení zvýšil o 2 536 mil. eur, na čom sa

v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Tento bol financovaný emisiami z dlhopisov

a úvermi, naopak štátne pokladničné poukážky boli takmer v plnej miere splatené bez nutnosti dodatočného

emitovania. Ďalším faktorom nárastu dlhu bolo zvýšenie podielu Slovenska na dlhu EFSF o 401 mil. eur. Hrubý

dlh ovplyvnilo aj vytvorenie rezervy na záväzky zdravotníckych zariadení v výške 18 mil. eur.

Na základe rozhodnutia Eurostatu sa značná časť dlhu Agentúry pre núdzové zásoby ropy (465 mil. eur)

zarátava až do splatenia úverov do verejného dlhu. K tomuto kroku má SR pristúpiť aj napriek tomu, že ropná

agentúra nebola zaradená do sektora verejnej správy, t.j. príjmy z predaja ropy neboli uznané ako príjmy štátu,

ale úverové zaťažnie navyšuje hrubý dlh. Vláda SR podnikne potrebné kroky vrátane reformy správy agentúry

tak, aby správa núdzových zásob ropy nezvyšovala verejný dlh. Reštrukturalizácia ropnej agentúry prebehne

ešte v roku 2014.

V prípade ostatných subjektov verejnej správy došlo k poklesu dlhu o 188 mil. eur. Pokles je spôsobený najmä

znížením existujúcich úverov ŽSR, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy aj za roky 2011 až 2013,

pričom ŽSR splatilo v roku 2013 úvery vo výške 131 mil. Zároveň došlo k zníženiu zadlženia samospráv

o približne 57 mil. eur v porovnaní s predošlým rokom.

TAB 26 - Faktory prispievajúce k zmene dlhu v roku 2013 (v mil. eur)

1. Hrubý dlh VS k začiatku roka

2. Štátny dlh

37 439

2 725

2 857

-1 304

281

- Štátne dlhopisy

- Štátne pokladničné poukážky

- Úvery

- Zmena stavu vkladov klientov ŠP nepatriacich do VS

- EFSF

17

401

- Prevzaté záväzky nemocníc

- Prevzatie úverov Agentúry pre núdzové zásoby ropy

- Ostatné

18

465

-12

3. Dlh ostatných subjektov VS

- ŽSR

-188

-131

-57

- Samosprávy

- Ostatné subjekty verejnej správy

-1

4. Hrubý dlh VS ku koncu roka (1+2+3)

39 975

Pozn.: Na základe preradenia ŽSR do verejného sektora došlo aj k spätnej revízií ostatných zložiek VS za roky 2011 a 2012.

Zdroj: MFSR

Prognóza na roky 2014 až 2017

K zmene dlhu verejnej správy v nasledujúcich rokoch prispieva najmä výška deficitu štátneho rozpočtu,

ktorý sa bude postupne znižovať. Predpokladaný deficit ŠR vychádza zo špecifikovaných opatrení vrátane

dodatočného znižovania deficitu štátneho rozpočtu tak, aby sa naplnili fiškálne ciele.³¹Na základe rozhodnutia

Eurostatu sa značná časť dlhu Agentúry pre núdzové zásoby ropy zarátava až do splatenia úverov do

verejného dlhu. Vláda SR podnikne potrebné kroky, aby správa núdzových zásob ropy prešla pod kontrolu

privátnych subjektov a nezvyšovala verejný dlh. Reštrukturalizácia ropnej agentúry prebehne ešte v roku 2014.

V roku 2015 sa plánuje vytvorenie rezerv na nový dlh zdravotníckych zariadení vo výške 50 mil. eur, ktorých

výška ovplyvní aj verejný dlh.

³¹Pre účely prognózy dlhu sa prijal predpoklad, že polovica z objemu dodatočných opatrení (po zapracovaní úž špecifikovaných opatrení) potrebných na

dosiahnutie cieľov bude špecifikovaná a zapracovaná s vplyvom na saldo štátneho rozpočtu.

45

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

V prípade hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy (najmä samospráva a ŽSR) sa odhaduje, že

okrem roku 2014 budú prispievať k poklesu dlhu. Predpokladá sa zaradenie niektorých dopravných podnikov

samospráv do VS, pričom bol prijatý konzervatívny predpoklad zadlženia vyplývajúci z dostupných účtovných

závierok.

Ďalším z faktorov ovplyvňujúcich výšku dlhu je systém Štátnej pokladnice (ŠP). V prognózovanom období sa

predpokladá použitie časti naakumulovaných prostriedkov na zníženiu dlhu. Vývoj prostriedkov ŠP v roku 2015

počíta s príjmami z privatizácie Slovak Telekomu vo výške 1,3 % HDP.

Do výpočtu dlhu vstupujú aj metodické úpravy ako diskont pri emisií a diskont pri splatení dlhopisov.

V menšej miere zvyšujú dlh diskonty pri emisii nových dlhových nástrojov. Keďže v okamihu emisie dlhopisov

narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, no štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve

o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu. V čase splatnosti dlhopisov je výška

plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, hoci táto suma neprispieva k nárastu

dlhu. Diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu

dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení. Celkový vplyv oboch

faktorov znižuje dlh najmä v rokoch 2014 a 2015.

Na výšku hrubého dlhu má vplyv aj nárast vkladu Slovenska do ESM. Na základe rozhodnutia Eurostatu³²nie

sú záväzky ESM, na rozdiel od EFSF, priamo presmerované do dlhu verejnej správy členských štátov. Samotné

vklady Slovenska do ESM sú však faktorom, ktorý zhoršuje dlh. Vklady totiž znižujú disponibilné prostriedky ŠP

využiteľné pre financovanie potrieb štátu a zvyšujú potrebu emitovať, čím prispievajú k nárastu hrubého dlhu.

V prognóze dlhu sa aj naďalej uvažuje aj s vplyvom podielu Slovenska na záväzkoch EFSF vznikajúcimi

v súvislosti s poskytnutím finančnej pomoci. EFSF už nebude vstupovať do nových finančných programov, ale

bude pokračovať v spravovaní splácania záväzkov dlžníckych krajín do ich úplného splatenia. Až do tejto doby

budú záväzky EFSF priamo ovplyvňovať výšku dlhu podľa podielu Slovenska na EFSF.

TAB 27 - Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (v mil. eur)

2011

26 998

3 108

3 276

-684

173

2012

30 106

7 333

3 811

2 051

1 321

264

2013

37 439

2 536

2 023

-463

401

2014

39 975

1 135

3 032

-1 697

122

132

9

2015

41 110

2601

2 637

59

2016

43 711

1 113

2 107

-931

0

2017

44 824

1 198

1 535

-263

0

A. Hrubý dlh verejnej správy (k 1.1.)

B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

- deficit ŠR na hotovostnom princípe

- prostriedky ŠP využité pre financovanie potrieb štátu

- podiel SR na dlhu EFSF

0

- vklady Slovenska do ESM

0

264

0

- emisný diskont

146

151

51

18

72

63

- splatenie dlhopisov (diskont)

- saldo prijatých a splatených úverov ostatných subjektov VS

- toho ŽSR

-103

161

-311

-62

-68

-114

115

-1

-83

-79

0

-57

-76

0

-63

-74

0

-188

-131

18

195

- 1

- prevzaté záväzky nemocníc

100

130

0

50

0

- vklady klientov v ŠP nepatriacich do VS *

- dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy

- ostatné

30

-8

17

0

465

-465

2

0

10

-15

17

0

-3

-1

C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31.12.)

v % HDP

30 106

43,6

37 439

52,7

39 975

55,4

41 110

55,2

43 711

56,2

44 824

54,9

46 021

53,4

Pozn.: Na základe preradenia ŽSR do verejného sektora došlo aj k spätnej revízií ostatných zložiek VS za roky 2011 a 2012.

* Ide napríklad o príspevkové organizácie, ktoré podľa ESA95 nespĺňajú kritériá na zaradenie do sektora verejnej správy, ale vedú

dobrovoľné vklady v Štátnej pokladnici.

32

Eurostat vo svojom stanovisku z 30. januára 2013 potvrdil, že ESM spĺňa kritéria inštitucionálnej finančnej jednotky a tým pádom môže samostatne

zakladať zmluvné vzťahy. Na základe tohto rozhodnutia nebudú záväzky ESM pripísané členských štátom, ale priamo ESM.

46

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Analytický pohľad na príspevky jednotlivých faktorov k zmene dlhu ukazuje, že nárast dlhu je do roku 2015

podmienený výškou deficitov VS a medzinárodnými záväzkami v rámci EFSF a ESM. Od roku 2015 sa

predpokladá prvýkrát primárny prebytok, čo znamená, že saldo VS očistené o úrokové náklady bude

znižovať dlh. Nárast hotovosti v roku 2015 zodpovedá plánovanému predaju menšinového podielu v Slovak

Telekome. Hlavným faktorom prispievajúcim k poklesu dlhu ako podielu HDP je rast nominálneho HDP, ktorý od

roku 2016 prevýši ostatné negatívne faktory a prispeje k znižovaniu dlhu.

GRAF 24 - Príspevky faktorov k zmene hrubého dlhu verejnej správy (p. b.)

12

10

8

6

4

2

0

-2

-4

-6

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Primárne saldo

Úroky

Zmena hotovosti na účtoch VS *

Ostatné *

Vplyv EFSF a ESM *

Rast nominálneho HDP

Zmena hrubého dlhu

*Položky tvoria zosúladenie dlhu a deficitu (SFA)

Zdroj: MF SR

Vzájomný vzťah medzi nárastom dlhu a deficitom je zachytený prostredníctvom položky zosúladenie dlhu a

deficitu (ang. stock-flow adjustment - SFA). SFA sa iba málokedy rovná nule, zmena hodnoty dlhu iba vzácne

zodpovedá deficitu v danom roku. Hlavnými príčinami sú odlišné metodiky: kým saldo verejnej správy je tzv. čistý

koncept (príjmy znížené o výdavky), tak dlh je hrubý koncept neznížený o aktíva; zároveň saldo verejnej správy je

založené na akruálnych údajoch, kým dlh je vyčíslený z hotovostných údajov. Okrem toho môže vysoké SFA

indikovať aj štatistické diskrepancie.

Na hodnotu zosúladenia dlhu a deficitu má najväčší vplyv zmena finančných aktív, ktorá je ovplyvnená najmä

predpokladaným vývojom voľných zdrojov systému ŠP a hotovostnou bilanciou ostatných subjektov VS. SFA

zvyšuje dlh najmä v rokoch 2015 a 2017. Hodnota zosúladenia dlhu a deficitu bola v roku 2013 výraznejšie

ovplyvnená čistým nárastom finančných aktív, k čomu prispel pokles hotovosti, podiel v EFSF a vklad v ESM.

Rozdiel medzi hotovostným a akruálnym zaznamenaním v účtovníctve takisto vplýva na zosúladenie dlhu a salda

verejnej správy. Výrazný hotovostný vplyv má plánovaná privatizácia vo výške 1,3 % HDP, ktorá zvyšuje

hotovosť VS. Na zvýšenie hotovosti má vplyv aj transakcie spojená s predajom núdzových zásob.

TAB 28 - Zosúladenie dlhu a deficitu (% HDP)

2013

0,8

2014

-1,2

2015

0,9

2016

-0,2

2017

0,8

Zosúladenie dlhu a deficitu

1. Rozdiel medzi hotovostnými a akruálnymi údajmi

2. Zmena stavu finančných aktív

Zmena hotovosti VS

-0,3

1,3

0,5

0,6

0,4

0,6

-0,1

0,3

-1,3

-1,6

-0,6

0,2

0,3

0,7

2,0

-

0,3

-0,5

-

0,3

0,2

-

z toho: úvery ropnej agentúry

ESM

-

EFSF

0,2

-

Zmena iných aktív

0,0

-1,3

0,0

47

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

z toho: privatizácia

3. Diskont pri emisii dlhopisov

4. Diskont pri splácaní dlhopisov

5. Ostatné

-

0,1

-

0,0

-1,3

0,0

-

0,1

-

0,1

-0,1

-0,2

-0,1

0,3

Zdroj: MF SR

BOX 6 - Hotovostná rezerva štátu

Hotovostná rezerva štátu predstavuje likvidné zdroje, ktoré vie štát bezprostredne použiť na úhradu svojich

záväzkov. V minulosti rezerva pokrývala záväzky štátu v priemere na nasledujúce štyri mesiace. V júni 2013

dosiahla v nominálnom vyjadrení historické maximum viac ako šesť miliárd eur, pokrývajúc potreby na deväť

mesiacov. V niektorých obdobiach rokov 2013 a 2014 postačovala na financovanie štátu na 10 mesiacov. Takto

vytvorený vankúš nás môže v horších časoch zachrániť od problémov s refinancovaním dlhu a viesť k úspore.

No po stabilizácii financovania slovenských verejných financií a upokojení situácie na európskych finančných

trhoch najmä vďaka programu OMT je možná jeho budúca optimalizácia.

Hotovostná rezerva štátu tvorí významnú súčasť riadenia štátneho dlhu a likvidity, keďže sa ňou vytvára priestor na

prekonanie prípadných ťažkostí s financovaním štátu. Má zmysel o nej rozmýšľať ako o poistení – znižuje určité riziká, no

jej vytváranie a udržiavanie zvyšuje úrokové náklady. Tvorba rezervy má tiež vplyv na hrubý dlh verejnej správy.³³

Potreby financovania štátu sú nerovnomerné a ťažšie predpovedateľné, čo ovplyvňuje aj proces získavania zdrojov na

ich krytie. Vláda využila priaznivé podmienky financovania slovenského štátneho dlhu aj na predĺženie jeho priemernej

maturity.

Hotovostnú rezervu tvoria depozitá uložené Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) na medzibankovom

peňažnom trhu v komerčných bankách a na bežných účtoch Štátnej pokladnice (ŠP³⁴) v Národnej banke Slovenska. Na

druhej strane rezervu znižujú úvery, ktoré ARDAL získava v mene MF na peňažnom trhu na krátkodobé vykrytie nesúladu

likvidity, alebo na úhradu záväzkov v situácii, keď je rezerva nulová.

GRAF 25 - Hotovostná rezerva (počet mesiacov výdavkov štátu pokrytých z rezervy)

11

10

9

počet mesiacov

12M MA

8

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

Zdroj: MF SR

Hotovostná rezerva štátu mala od roku 2006, kedy ARDaL začal v praxi fungovať, volatilný priebeh. Je to dané aj

33

34

Zjednodušene povedané výška rezerv je ovplyvnená hospodárením štátneho rozpočtu a operáciami ARDAL na finančných trhoch (čo má priamy vplyv

na hrubý dlh), ako aj hospodárením ostatných subjektov verejnej správy zapojených v systéme Štátnej pokladnice (nemá vplyv na hrubý dlh). Výška

rezervy pre účely prognózy dlhu nezohľadňuje priamo depozitá v NBS ani kolaterál vznikajúci zo swapových operácií.

Praktické využívanie bežných účtov ŠP sa obnovilo koncom roku 2012, kedy začal ARDAL aktívne ukladať dočasne voľné prostriedky namiesto

komerčných bánk na bežných účtoch ŠP. Tá ich následne uloží v Národnej banke Slovenska. Dôvodom je najmä vyššie kreditné riziko komerčných bánk.

48

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

charakterom jej použitia a tvorby, keď ju skokovo ovplyvňujú najmä splátky, resp. emisie dlhopisov. Rezerva v relatívnom

vyjadrení (ako počet mesiacov, počas ktorých by boli pokryté všetky výdavku štátu z rezervy) v priemere pokrývala v

rokoch 2006 až 2012 výdavky štátu na nasledujúce 4 mesiace, minimum 2 mesiace dosiahla na prelome rokov 2010

a 2011 a nikdy neprekročila 8 mesiacov. V roku 2012 začal jej prudký rast v nominálnom vyjadrení, aj v počte mesiacov

pokrývajúcich výdavky štátu, a počas roka 2013 už v priemere pokrývala 7 mesiacov výdavkov. V roku 2013 a 2014 vo

viacerých mesiacoch pokrývala rezerva až 10 mesiacov budúcich výdavkov štátu.

Súčasná úroveň rezervy môže byť vysoká, najmä v kontexte aktuálnej situácie na finančných trhoch. ECB viac krát slovne

intervenovala a vyhlásila, že v prípade potreby spustí program nákupu štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (ang.

Outright monetary transactions, OMT). Pripravenosť spustiť v prípade potreby OMT bola pre trhy jasným signálom,

výnosy na dlhopisoch výrazne klesli a dopyt zo strany investorov na primárnom trhu prudko vzrástol. Pre ilustráciu, ak by

rezerva pokrývala iba 4 mesiace, tak ako bol priemer rokov 2006 – 2012, namiesto 7 mesiacov, znamenalo by to ročnú

úsporu na úrokových nákladoch vo výške takmer 60 mil. eur.

49

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

IV. ANALÝZY SENZITIVITY A POROVNANIE S PREDCHÁDZAJÚCOU

AKTUALIZÁCIOU

Program stability SR je založený na základnom scenári ekonomického vývoja s exogénnymi predpokladmi

o vývoji externého prostredia tak, ako bolo popísané v Tabuľke 2. V tejto časti sú prezentované vybrané rizikové

scenáre, ktoré sú založené na modelových simuláciách predpokladajúcich spomalenie rastu zahraničného

dopytu, pomalší rast zahraničných cien a nižšiu nominálnu spotrebu slovenského verejného sektora.

IV.1. Rizikové scenáre vývoja

Scenár 1. Spomalenie zahraničného dopytu

Scenár 1 simuluje pomalší vážený rast dovozov ekonomík obchodných partnerov SR, ktorý sa odrazí na

pomalšom raste exportu SR. V simulácii sa predpokladá dodatočné jednorazového zníženie reálneho váženého

zahraničného dopytu o 1 p.b. v roku 2014 oproti pôvodnej prognóze.

Nižší zahraničný dopyt spôsobí prepad objednávok exportne orientovaných podnikov a dôjde k okamžitému

spomaleniu rastu vývozu SR. V dôsledku pomalšieho rastu ziskovosti podniky utlmia investičnú aktivitu oproti

základnému scenáru. Nižšie využitie výrobných kapacít podnikov zároveň vyústi do prepúšťania zamestnancov.

Zhoršenie situácie na trhu práce negatívne ovplyvní spotrebu domácností a celkovo spomalenie agregátneho

domáceho dopytu zníži aj inflačné tlaky v ekonomike. Naopak, vplyv na vonkajšiu nerovnováhu je minimálny,

keďže spomalenie rastu exportov je takmer celé vykompenzované výpadkom importu spôsobeného pomalším

rastom spotreby domácností a investícií. Zníženie ekonomickej aktivity, pomalší rast cien a miezd ako aj vyššia

miera nezamestnanosti povedú k prehĺbeniu salda verejnej správy. Pokles nominálneho rastu HDP a prehĺbenie

salda v každom roku by zvýšilo hrubý dlh ku koncu sledovaného obdobia oproti základnej prognóze dlhu o 1,2

p.b.

TAB 29 - Scenár 1-Spomalenie rastu zahraničného dopytu o 1 p. b. v roku 2014

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Dlh verejnej

správy

(% HDP)

Bilancia

bežného

účtu

Saldo

verejnej

správy

Miera

nezamestna

nosti

Spotreba

domácností investície

Hrubé fixné

HDP

CPI

(% HDP)

2014

2015

2016

2017

-0,5

-0,4

-0,3

-0,4

-0,3

-0,6

-0,5

-0,4

0,1

0,2

-0,1

-0,3

-0,5

-0,6

0,0

0,1

-0,2

0,5

0,8

1,0

1,2

Zdroj: MF SR

Scenár 2. Nižší rast zahraničných cien

Druhý scenár je motivovaný výrazným spomalením rastu cien v krajinách eurozóny a na Slovensku v závere roka

2013, ako aj vyhliadkami nízkej inflácie pre rok 2014. V modelovej simulácii predpokladáme zníženie tempa rastu

zahraničných cien o 1 p .b. v roku 2014 rovnako na exportnej i importnej konkurenčnej strane.

Zníženie zahraničných exportných cien resp. konkurenčných cien na dovoznej strane sa prejaví okamžitým

spomalením rastu dovozného deflátora, ktorý sa následne pretaví prostredníctvom zníženej dovezenej inflácie do

pomalšieho tempa rastu cien investičných i spotrebiteľských statkov. S miernym oneskorením reaguje i deflátor

konečnej spotreby vlády. Prostredníctvom kanálu reálneho výmenného kurzu dochádza k zníženiu reálneho

vývozu SR. Z dôvodu zhoršenia cenovej konkurencieschopnosti, exportne orientované podniky spomalia

investičnú aktivitu a dochádza i k miernemu nárastu nezamestnanosti. Útlm domáceho dopytu zo strany podnikov

i domácností tak sekundárne taktiež prispieva k spomaleniu rastu domácej cenovej hladiny. Vďaka dopytovým

efektom na strane dovozu sa zhoršuje bilancia bežného účtu. Podobne ako v predchádzajúcom scenári,

50

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

zhoršenie nominálnych daňových základní má za následok zhoršenie salda verejnej správy o 0,1 p.b v každom

roku. Dlh by stúpol miernejšie ako v prvom scenári, pričom by sa zvýšil o 0,7 p.b. ku koncu roka 2017.

TAB 30 - Scenár 2– Pokles rastu zahraničných cien o 1 p.b. v roku 2014

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Bilancia

bežného

účtu (%

HDP)

Saldo

verejnej

správy

Dlh verejnej

správy

(% HDP)

Miera

nezamestna

nosti

Spotreba

domácností investície

Hrubé fixné

HDP

CPI

(% HDP)

2013

2014

2015

2016

-0,3

-0,2

-0,3

-0,2

-0,1

-0,3

-0,2

0,1

-0,2

-0,3

-0,4

-0,2

-0,1

0,4

0,5

0,6

0,7

Zdroj: MF SR

Scenár 3. Nižšia spotreba vlády

Pokračujúce konsolidačné úsilie potrebné na naplnenie fiškálnych cieľov je motiváciou pre tretí scenár. Vplyv

skutočného konsolidačného balíčka na rast HDP realizovaného v roku 2013, ako aj prehľad fiškálnych

multiplikátorov odhadnutých pre Slovensko, je uvedený v samostatnej kapitole II. V nasledujúcej simulácii

modelujeme jednoduchší šok zníženia tempa rastu vládnej spotreby o 1 p. b. v roku 2013 v zmysle dopytu vlády

po hotových výrobkoch. Dodatočným predpokladom scenára je, že mzdové výdavky vo verejnom sektore zostanú

nezmenené oproti základnému scenáru ekonomického vývoja. V prípade zvýšenia rizík nenaplnenia fiškálneho

cieľa je práve zníženie medzispotreby verejnej správy možné efektívne a rýchlo implementovať.

Vplyvom nižšej spotreby vlády dôjde k miernemu spomaleniu rastu HDP s významným sekundárnym vplyvom iba

v prípade fixných investícií. Tento pokles sa odrazí na vývoji zamestnanosti, avšak negatívny vplyv na trh práce

je zanedbateľný vďaka exportnej orientácii slovenskej ekonomiky. Zníženie dopytových tlakov v ekonomike

v dôsledku pomalšieho domáceho dopytu je taktiež minimálne a rovnako aj celkový pozitívny vplyv na bilanciu

bežného účtu dôsledkom iba mierne nižšieho zníženia tempa rastu dovozov. Vplyv konsolidácie prostredníctvom

zníženia konečnej spotreby verejnej správy má zanedbateľný dopad na saldo verejnej správy vzhľadom na

sekundárne negatívne efekty na ekonomickú aktivitu i cenovú hladinu ktoré spôsobia mierne zhoršenie príjmov

verejnej správy. Dlh sa zvýši len minimálne v prvom roku, v následujúcich rokoch bude vplyv zanedbateľný až

pozitívny.

TAB 31 - Scenár 3 – Pokles nominálnej spotreby vlády o 1 p.b. v roku 2014

Kumulatívna zmena hodnoty jednotlivých premenných oproti základnému scenáru je v p. b.

Bilancia

bežného

účtu

Saldo

verejnej

správy

Dlh verejnej

správy

(% HDP)

Miera

nezamestna

nosti

Spotreba

domácností investície

Hrubé fixné

HDP

CPI

(% HDP)

2013

2014

2015

2016

0,0

-0,2

-0,1

-0,2

-0,1

0,0

-0,1

0,0

0,1

0,0

-0,1

Zdroj: MF SR

IV.2. Porovnanie s predchádzajúcou aktualizáciou

Program stability SR na roky 2014 až 2017 obsahuje aktualizované makroekonomické a rozpočtové ciele.

V porovnaní s minuloročnou aktualizáciou z apríla 2013 došlo k zlepšeniu prognózy dlhu verejnej správy

a miernej úprave cieľových hodnôt salda verejnej správy v roku 2015 a 2016.

51

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

TAB 32 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy

ESA kód

2013

2014

2015

2016

2017

Reálny rast HDP (%)

Predchádzajúca aktualizácia*

1,2

0,9

2,9

2,3

3,3

3,0

3,6

3,2

-

3,4

-

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

-0,3

-0,6

-0,3

-0,4

Saldo verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

EDP B.9

-2,9

-2,8

0,1

-2,6

0,0

-2,0

-2,5

-0,5

-1,3

-1,6

-0,3

-

-0,5

-

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

54,8

55,4

0,6

56,3

55,2

-1,1

56,7

56,2

-0,5

55,9

54,9

-1,0

-

53,4

-

Pozn.: * Program stability SR na roky 2013 - 2016

Zdroj: MF SR

52

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

V.

UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií má ekonomický aj etický, medzigeneračný rozmer. Zdravé verejné

financie sú nevyhnutným predpokladom udržateľného ekonomického rastu a mali by prispievať aj k

medzigeneračnej spravodlivosti. Deficity v minulosti a z toho vyplývajúce úrovne dlhu, ak neboli využité na

produktívne investície, automaticky znamenajú vystavenie účtu budúcim generáciám, ktoré nemuseli mať osoh

z benefitov predchádzajúcich politík. Súčasné generácie by preto nemali neprenášať priveľké finančné bremená

na budúce generácie.

V.1. Stratégia politiky

Z hľadiska zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií je potrebné, aby systém dôchodkového a

zdravotného zabezpečenia dokázal pružne reagovať na meniace sa potreby obyvateľstva a na výzvy spojené

so starnutím obyvateľstva. Podľa správy EK³⁵budú všetky členské krajiny EÚ v období najbližších 30 až 50

rokov čeliť podstatným demografickým zmenám s následným negatívnym vplyvom na systémy dôchodkového a

zdravotného zabezpečenia. Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých budú demografické zmeny jedny z

najväčších³⁶.

Potrebu pružného nastavenia dôchodkových systémov zvýraznila aj hospodárska kríza, ktorá zásadným

spôsobom zhoršila fiškálne pozície krajín EÚ a v krajinách periférie eurozóny prerástla do dlhovej krízy.

Hospodárske politiky členských krajín sa po roku 2009 viac zamerali na ozdravenie verejných financií. Fiškálna

konsolidácia, vyžadovaná v Pakte stability a rastu a v súvislosti s prijatím Fiškálneho kompaktu (viac v Kapitole 7)

má za cieľ stabilizovať a následne znížiť dlh verejnej správy. Napriek úspešnej konsolidácii však zlepšenie

hospodárenia verejných financií nemusí byť pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti postačujúce. Preto je

potrebné primerane nastaviť fungovanie dôchodkového systému a zdravotníctva s ohľadom na skutočnosť, že

predstavujú najvýznamnejšie zložky výdavkov verejnej správy citlivých na starnutie obyvateľstva.

Vláda SR prijala viacero významných zmien v dôchodkovom systéme, ktoré komplexne zlepšujú jeho dlhodobú

udržateľnosť.



V roku 2012 sa uskutočnila rozsiahla dôchodková reforma. Medzi hlavné zmeny s pozitívnym vplyvom

na verejné financie patrí automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky

života, zmena indexácie dôchodkových dávok, posilnenie solidarity pri výpočte novopriznaných

dôchodkových dávok ako aj zmena maximálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného. Zmeny

v druhom pilieri na jednej strane zvyšujú príjmy dôchodkového systému, na strane druhej zvyšujú jeho

budúce výdavky. V sledovanom horizonte do roku 2060 je ich kumulatívny vplyv na saldo verejnej

správy pozitívny³⁷.



V roku 2013 boli prijaté zmeny v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s cieľom stabilizovať

výdavky na výsluhové zabezpečenie týchto zložiek³⁸. Medzi hlavné opatrenia patrí zvýšenie počtu

odslúžených rokov potrebných na priznanie výsluhového dôchodku a zmeny v indexácii výsluhových

dôchodkov tak, aby zohľadňovali zvyšovanie starobných dôchodkov v priebežnom pilieri penzijného

systému a počet odslúžených rokov.

³⁵European Commission (DG ECFIN) and the Economic Policy Committee (AWG) (2012) ‘The 2012 Ageing report: Economic and budgetary projections for

the EU27 Member States (2010-2060), European Economy, No 2, 2012.

³⁶Podľa posledných demografických projekcií Eurostatu (EUROPOP) bude Slovensko krajinou s druhou najväčšou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva

v rámci EÚ po Poľsku. Index závislosti v starom veku (podiel počtu obyvateľov v poproduktívnom veku 65+ a počtu obyvateľov v produktívnom veku 20-

64) sa zhorší zo 17,0% v roku 2010 na 61,9% v roku 2060.

³⁷Pre objektívne posúdenie tohto opatrenia je horizont do roku 2060 príliš krátky vzhľadom k tomu, že jeho negatívne vplyvy sa prejavujú s dlhším

oneskorením. Podrobnejšie informácie o dôchodkovej reforme v 2012 sú obsiahnuté v “Programe stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016“

(http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=120&documentId=9803 ) a komentári IFP “Starnutie

zvýši výdavky, dôchodková reforma pomohla”,

(http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8886&documentId=9796 , apriíl 2013).

³⁸Výpočty uvádzané v tejto kapitole zatiaľ nezohľadňujú vplyv zmien vo výsluhovom zabezpečení policajtov a vojakov. Kvantifikácia týchto opatrení bude

predmetom najbližšej projekcie Ageing Report 2015, ktorú pripravuje IFP v rámci Ageing Working Group pri EK.

53

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Negatívne vplyvy vyplývajúce zo starnutia populácie musia byť popri parametrických či systémových reformách

tlmené aj štrukturálnymi reformami podporujúcimi rast a zamestnanosť. Vyššia zamestnanosť, produktivita

a vyšší ekonomický rast sú nielen zdrojom rastu životnej úrovne obyvateľov, ale môžu výrazne napomôcť aj

udržateľnosti dôchodkového systému a celkovej konsolidácii verejných financií. Primerané, efektívne daňové

zaťaženie, inteligentná regulácia trhu práce a flexibilné trhy tovarov a služieb sú predpokladom vyššej

zamestnanosti a produktivity.

V.2. Dlhodobé rozpočtové výhľady v kontexte starnutia obyvateľstva

Dlhodobá projekcia príjmov a výdavkov citlivých na starnutie obyvateľstva

V rámci Pracovnej skupiny pre starnutie obyvateľstva (AWG – Ageing Working Group), ktorej úlohou je

v spolupráci s EK pripraviť a pravidelne aktualizovať dlhodobé projekcie výdavkov citlivých na demografický vývoj

a ich vplyv na vývoj verejných financií, boli identifikované výdavky verejnej správy, ktoré môžu byť pozitívne alebo

negatívne ovplyvnené demografickými zmenami. Ide o výdavky na dôchodkové dávky³⁹, zdravotnú starostlivosť⁴⁰,

dlhodobú starostlivosť, školstvo a dávky v nezamestnanosti. Okrem výdavkovej strany boli na strane príjmov

zohľadnené zmeny v príjmoch z majetku (aktív)⁴¹a za niektoré krajiny vrátane Slovenska zmeny vplyvom

reforiem v dôchodkových systémoch. V prípade Slovenska ide o výpadok príjmov verejnej správy vplyvom

kapitalizačného piliera dôchodkového systému.

Do roku 2060 budú mať na saldo verejnej správy negatívny vplyv výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú

a dlhodobú starostlivosť, ako aj pokles príjmov z majetku. Naopak, pozitívny je vplyv druhého piliera a výdavkov

na školstvo a dávky v nezamestnanosti.

TAB 33 - Zmena príjmov a výdavkov verejnej správy vplyvom demografických zmien (% HDP)

Zmena

2010

2020

2030

2040

2050

2060

2010-2060

0,9

A. Výpadok príjmov do II. piliera

B. Výdavky citlivé na starnutie populácie

- dôchodkové dávky

-1,1

17,8

8,0

6,2

0,3

3,1

0,2

1,4

-0,6

18,0

8,0

6,8

0,3

2,8

0,1

1,0

-0,6

18,7

8,1

7,5

0,4

2,7

0,1

0,9

-0,4

19,8

8,5

8,2

0,5

2,5

0,1

0,9

-0,2

21,6

9,5

8,9

0,5

2,6

0,1

0,8

-0,2

23,3

10,6

9,2

5,5

2,7

- zdravotná starostlivosť

- dlhodobá starostlivosť

3,0

0,7

0,4

- školstvo

2,7

-0,5

-0,1

-0,6

- dávky v nezamestnanosti

C. Príjmy z majetku

0,1

0,8

Vplyv na saldo verejnej správy

-5,2

Zdroj: MF SR, EK

Bez zmeny politík negatívny demografický vývoj spolu s poklesom príjmov verejnej správy zhoršia do

roku 2060 primárne saldo verejnej správy o 5,2 % HDP.

Hodnotenie dlhodobej udržateľnosti pomocou ukazovateľov udržateľnosti

³⁹Dôchodkové dávky obsahujú okrem starobných, predčasných starobných a pozostalostných dôchodkov aj vplyv dávok v hmotnej núdzi. Dôvodom je fakt,

že súčasný systém priamo negarantuje výšku minimálneho dôchodku a výsledky vplyvu starnutia by tak mohli byť podhodnotené o tých dôchodcov, ktorí

budú poberať doplatok ku svojmu dôchodku vo forme sociálnej dávky. Výdavky na dôchodkové dávky nezahŕňajú výdavky na výsluhové dôchodky

silových rezortov, ktoré tvoria približne 0,3 % HDP. Rovnako výdavky na vianočné dôchodky neboli v nadväznosti na schválenú metodiku AWG zahrnuté.

40

Výdavky na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, školstvo a dávky v nezamestnanosti sú z dôvodu medzinárodnej porovnateľnosti definované

AWG a sú presne vymedzené v publikácii „2012 Ageing report“

⁴¹Pokles príjmov z majetku v pomere k HDP v projekciách AWG nie je zapríčinený demografickými faktormi. Dôvodom je predpoklad, že dynamika vývoja

dlhu (ako % HDP) je okrem vplyvu vzájomného vzťahu vývoja priemernej úrokovej miery a ekonomického rastu determinovaná výhradne primárnym

saldom verejnej správy. Vzhľadom k tomuto predpokladu sa implicitne predpokladá fixná nominálna suma aktív verejnej správy v čase a z nej

vyplývajúce klesajúce príjmy v pomere k HDP.

54

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Zmyslom hodnotenia dlhodobej udržateľnosti je, v nadväznosti na budúci rast výdavkov verejných financií (resp.

pokles príjmov) spojených so starnutím obyvateľstva prezentovaných v predošlej časti, posúdiť aktuálnu situáciu

vo verejných financiách. Nakoľko aktuálne nastavenie politík (fiškálna disciplína, dôchodkový systém,

zdravotnícky systém) je pri dnešnej výške dlhu vlády dlhodobo udržateľné (aby dlh nekontrolovane nenarastal

a držal sa na stabilnej úrovni). EK pre tieto účely používa tzv. ukazovatele udržateľnosti⁴²S1 a S2.

BOX 7 - Indikátory udržateľnosti v metodike EK

Ukazovateľ S1 (strednodobý horizont) - predstavuje hodnotu, o ktorú sa musí trvale zmeniť primárne štrukturálne saldo,

aby hrubý dlh v roku 2030 dosiahol úroveň 60 % HDP. Indikátor pôvodne zachytával zmenu primárneho salda do roku

2060. Zmena oproti minulosti nastala aj v tom, že konsolidácia potrebná pre dosiahnutie cieľového dlhu je rozložená do

viacerých rokov (v správe EK na roky 2015-2020). Na základe hodnoty indikátora sú krajiny zaradené do rizikových

skupín – ak je S1 ukazovateľ menší ako 0, sú označované ako nízko rizikové. Hodnota indikátora medzi 0 a 3 radí

príslušné krajiny medzi stredne rizikové a hodnota väčšia ako 3 radí príslušné krajiny medzi vysoko rizikové.

Ukazovateľ S2 (dlhodobý horizont) - predstavuje hodnotu, o ktorú sa musí trvale zmeniť primárne štrukturálne saldo,

aby sa súčasná hodnota budúcich primárnych sáld rovnala súčasnej úrovni hrubého dlhu. Krajiny, ktorých je indikátor

S2 menší ako 2 sú označované ako nízko rizikové. Ak je hodnota indikátora medzi 2 a 6, krajina je stredne riziková. Ak

je hodnota vyššia ako 6, krajina je označená ako vysoko riziková.

Okrem tradičných ukazovateľov udržateľnosti EK používa aj ukazovateľ S0. Jeho úlohou je včas upozorniť na fiškálne

riziká, ktoré by na základe súčasných fiškálnych a makroekonomických trendov mohli nastať v krátkodobom horizonte.

MF SR používa pri hodnotení udržateľnosti ukazovatele S1 a S2 podľa metodiky EK, na rozdiel od EK však do

výpočtu zahŕňa aj vplyv II. piliera na príjmy, nielen na výdavky. Podľa názoru MF SR je takýto prístup ekonomicky

správnejší, keďže v prípade kapitalizačných systémov majú jeho zmeny vplyv nielen na výdavky, ale aj na príjmy

dôchodkového systému.

V nasledujúcej časti sú ukazovatele udržateľnosti vypočítané podľa prístupu MF SR pre štyri scenáre:



Scenár 2015 vychádza z prognózy dlhu a primárneho štrukturálneho salda na rok 2015, pričom už

zohľadňuje pozitívne dopady dôchodkovej reformy uskutočnenej v roku 2012.

Scenár MTO vychádza z predpokladu dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2017

v súlade s odporúčaniami Rady pre SR z Júna 2013 a tomu zodpovedajúcej výšky dlhu a primárneho

štrukturálneho salda.



Scenár MTO s dlhovou brzdou vychádza z predpokladu dosiahnutia strednodobého rozpočtového

cieľa v roku 2017, pričom zároveň zohľadňuje národné fiškálne pravidlá o dlhovej brzde. Podľa platných

legislatívnych ustanovení musí vláda v prípade dosiahnutia úrovne dlhu vo výške 57 % HDP predložiť

do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Spomenutá hranica sa od roku 2018 bude každoročne znižovať o 1

p.b.. V tomto scenári je preto indikátor S1 vypočítaný za predpokladu, že výška dlhu dosiahne úroveň v

roku 2027 47 % HDP.



Pesimistický scenár predpokladá, že v roku 2017 primárne štrukturálne saldo dosiahne 0,30 % HDP a

dlh 54,7 % HDP (inými slovami, vláda by nesplnila svoj strednodobý cieľ). Aj tento scenár zohľadňuje vo

svojich predpokladoch národné fiškálne pravidlá o dlhovej brzde.

TAB 34 - Predpoklady pre výpočet indikátorov

východiskový

ŠPS

v t₀

DLH

v t₀

postupná

konsolidácia

DLH

v t₂

rok (t₀)

Správa Komisie

Scenár 2015

Scenár MTO

2014

0,8

-0,9

1,0

55,9

58,4

53,4

2015-2020

2016-2020

2018-2020

60

2015

2017

⁴²European Commission - DG ECFIN (2012) ‘Fiscal Sustainability Report 2012, European Economy, No 8, 2012.

55

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Scenár MTO s dlhovou brzdou

2017

1,0

0,3

53,4

54,7

2018-2020

47

Pesimistický scenár

ŠPS - štrukturálne primárne saldo

Medzera udržateľnosti v dlhodobom horizonte na základe vypočítaných hodnôt indikátora S2 predstavuje 3,2

až 5,1 % HDP. Potreba dodatočného zlepšenia primárneho štrukturálneho salda je ovplyvnená najmä stúpajúcimi

výdavkami na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť (2,2-2,3 p. b.) a výdavkami na dôchodky, ktoré budú narastať

hlavne po roku 2030 (1,4-1,6 p. b.).

V strednodobom horizonte poukazuje ukazovateľ S1 na prítomnosť nízkeho až stredného rizika. Záporné

hodnoty tohto ukazovateľa v scenári MTO a v scenári MTO s dlhovou brzdou vyjadrujú, že pokiaľ vláda naplní

svoje ciele do roku 2017, nie sú zo strednodobého pohľadu potrebné dodatočné konsolidačné opatrenia,

dokonca existuje rezerva. Splnenie strednodobého cieľa zároveň poskytuje dostatočný priestor na to, aby úrovne

dlhu rešpektovali národné fiškálne pravidlá. Na druhej strane, menej priaznivá rozpočtová pozícia a vyššia úroveň

dlhu v roku t₀, ako modelujeme v pesimistickom scenári, by si vyžiadala dodatočnú konsolidáciu vo výške 0,5 %

HDP. Úroveň dlhu, pri ktorej by vláda bola povinná zostaviť vyrovnaný rozpočet, by sa dosiahla v roku 2024.

TAB 35 - Ukazovatele udržateľnosti S1 a S2 (% HDP)

S1 PRP NOK PD

DV

2P

-

S2 PRP VP ZDS VDN 2P

Správa Komisie

2,2

1,0

0,8

0,5

0,3 -0,2 1,3

0,1 -0,1 0,3

6,9

5,1

1,8

1,9

3,5

1,4

1,7 -0,1

-

Scenár 2015

0,1

2,3 -0,3 -0,2

2,2 -0,3 -0,2

Scenár MTO

-1,4 -1,3 -0,1 -0,5 0,4

3,2 -0,1 1,6

Scenár MTO s dlhovou brzdou

Pesimistický scenár

-0,4 -1,4 0,0

0,5 -0,7 0,1

0,7

0,8

0,3

-

Zdroj: MF SR, Fiscal sustainability report 2012

Príspevky komponentov (v p.b.):

RP - počiatočná rozpočtová pozícia

NOK - náklady odkladu konsolidácie

PD - požiadavka na dlh v koncovom roku

DV - dlhodobé výdavky (náklady starnutia)

2P - výpadok príjmov kvôli druhému pilieru

VP - výdavky na penzie

ZDS - zdravotná a dlhodobá starostlivosť

VDN - výdavky na vzdelanie a dávky v nezamestnanosti

56

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

VI. KVALITA VEREJNÝCH FINANCIÍ

Pre dosiahnutie ekonomického oživenia EK v Ročnom prieskume rastu na rok 2013 odporúča, aby sa krajiny EÚ

tak na lokálnej aj celoeurópskej úrovni zamerali a sústredili na tieto hlavné priority:



pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii neobmedzujúcej ekonomický rast,

obnovenie normálneho úverovania ekonomiky,

podporu rastu a konkurencieschopnosti prostredníctvom realizácie štrukturálnych reforiem,

riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy,

a modernizáciu verejnej správy.

Dôraz sa pritom kladie na fiškálnu konsolidáciu ako nevyhnutný predpoklad pre obnovu makroekonomickej a

finančnej stability a dôvery na finančných trhoch. EK tiež odporúča zvyšovať efektívnosť verejných financií.

V prípade znižovania výdavkov odporúča postupovať selektívne. Škrty by sa nemali týkať vzdelania, vedy,

výskumu a inovácií, energetiky a aktívnych politík trhu práce. V záujme podpory rastu a zamestnanosti by sa

nemalo zvyšovať zdanenie nízkopríjmovej práce. Komisia odporúča zamerať dodatočné daňové zaťaženie na

spotrebu, majetok a environmentálne dane.

VI.1. Vývoj na strane príjmov

Na strane príjmov ostáva prioritou boj proti daňovým únikom. V roku 2012 bol schválený akčný plán boja proti

daňovým únikom, v rámci ktorého bolo prijatých 50 opatrení zameraných najmä na znižovanie únikov na DPH.

V prvej etape akčného plánu sa umožnilo rušenie registrácie nekomunikujúcich a nekontaktných osôb v registri

platiteľov a bol zavedený inštitút spoločného a nerozdielneho ručenia za daň. Novelou zákona sa zaviedla

povinnosť skladať finančnú zábezpeku rizikovými osobami pri registrácii DPH, povinné mesačné zdaňovacie

obdobie pre nových platiteľov DPH na dvanásť mesiacov a znížila sa hranica obratu na povinné mesačné

zdaňovacie obdobie. Boli definované nové trestné činy daňového podvodu a marenia výkonu správy daní. V júli

2012 bol spustený pilotný projekt „Daňová kobra“, v rámci ktorého finančná správa v spolupráci s políciou

a prokuratúrou riešia prípady závažných daňových podvodov.

V druhej etape bol zavedený režim sprísneného daňového dohľadu nad rizikovými subjektmi, povinnosť správcu

vkladu vložiť peňažné vklady spoločníkov s.r.o. na bankový účet. Spustil sa program na boj proti korupcii v rámci

Finančnej správy SR a so zámerom zabrániť fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových pokladničných

dokladov sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby s limitom nad 5 tisíc eur.

Doplnkovým nástrojom na propagáciu témy poctivého platenia daní a boja proti daňovým únikom na DPH je

zavedenie lotérie pokladničných blokov. Od septembra 2013 majú spotrebitelia možnosť registrovať bločky z

nákupu tovarov a služieb do lotérie, ktorá sa žrebuje pravidelne dvakrát za mesiac. Cieľom opatrenia je motivovať

zákazníkov, aby pri nákupe tovarov a služieb požadovali pokladničný doklad. Od spustenia v septembri 2013 do

trinásteho žrebovania v marci 2014 bolo v rámci bločkovej lotérie zaregistrovaných takmer 59 mil. bločkov od 450

tis. hráčov. Potenciálny pozitívny vplyv lotérie na ročný výnos DPH na základe údajov z roku 2013 je 7 až 8 mil.

eur, najmä v menších podnikoch v sektore maloobchodu a reštauračných služieb. Lotéria priniesla aj množstvo

podnetov od občanov využiteľných pri kontrole elektronických registračných pokladní. Efektívnosť kontrol sa

výrazne zvýšila, štatistika úspešnosti podnetov od občanov však zatiaľ nie je k dispozícii.

Od januára 2014 majú platitelia dane z pridanej hodnoty povinnosť elektronicky zasielať mesačný výkaz

o tuzemských dodávkach tovarov a služieb. Zavedenie kontrolného výkazu o konkrétnych obchodných

transakciách platiteľa dane má pomôcť účinnému potláčaniu daňových podvodných aktivít. Vybrané údaje

z kontrolného výkazu bude možné konfrontovať s údajmi, ktoré platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní.

Analytický softvér FS SR umožní v reálnom čase vyhodnotiť údaje uvádzané vo výkazoch a spárovanie DPH na

vstupe a výstupe na základe identifikačných čísel DPH, ale najmä opodstatnenosť DPH na vstupe. Vytvorí sa tým

57

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

efektívna možnosť krížovej kontroly týchto údajov s údajmi jednotlivých obchodných partnerov a identifikácie

podvodov na DPH aj v komplikovaných reťazcoch firiem, čo pomôže posilneniu príjmov verejných financií.

Od januára 2014 sa rozšíril tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia (tzv. reverse charge) na

rizikové komodity, a tým obmedzenie karuselových obchodov s nimi. Okrem toho sa zriadia špecializované

senáty na krajských súdoch so zameraním na daňovú oblasť.

Ďalšími prijatými opatreniami sú povinnosti správcu vkladu vložiť peňažné vklady spoločníkov pri zakladaní

spoločnosti s ručením obmedzeným na účet v banke a úprava výmazov spoločností „ex offo“. Pripravila sa

analýza inštitútu finančného vyšetrovania, ako nástroja pre zefektívnenie zisťovania majetkových pomerov

páchateľov najmä vo vzťahu k daňovým trestným činom.

Novým opatrením je aj zavedenie daňovej licencie, ktorá bude diferencovaná podľa typu firiem. Opatrenie je

zamerané na zabránenie dlhodobého vyhýbania sa plateniu dane z príjmu právnických osôb.

Opatrenia na zlepšenie výberu daní sa prejavujú vo výsledkoch. Po niekoľkých rokoch poklesu sa podarilo

zvrátiť negatívny trend efektívnosti výberu DPH meranej prostredníctvom efektívnej daňovej sadzby. Tá

zaznamenala od štvrtého štvrťroku 2012 rast už v štyroch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch a v súčasnosti je

približne na úrovni roku 2010. Podľa aktuálneho odhadu samotné zlepšenie úspešnosti výberu medzi rokmi 2012

a 2013 zvýšilo výber DPH o 289 mil. eur (0,4% HDP).

GRAF 26 - Úspešnosť výberu DPH (EDS) sa zlepšovala aj v druhej polovici 2013

Zdroj: IFP

Konsolidačné opatrenia na nasledujúce roky na príjmovej strane (zavedenie povinnosti registračných pokladníc,

zrážková daň z kovošrotu a na plnenia od farmaceutických firiem) odrážajú do veľkej miery odrážajú prioritu

ďalšieho zlepšenia výberu daní a odvodov.

58

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

BOX 8 - Medzera DPH

Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najväčšou medzerou na DPH. Podľa štúdie CASE⁴³v roku 2011 bola v SR štvrtá

najvyššia medzera na DPH ako % potenciálnej spomedzi krajín EÚ. Odhady IFP a CASE sa zhodujú, že medzera na

DPH v SR rástla od vstupu do EÚ z úrovne 20-25% z potenciálneho výberu na úroveň približne 40% v roku 2012.

Úspešnosť výberu DPH dosiahla najnižšiu úroveň v polovici roka 2012. Korešpondujúc so zavádzaním opatrení akčného

plánu boja proti daňovým únikom sa od vtedy kontinuálne už piaty kvartál po sebe úspešnosť výberu zlepšuje. V roku

2013 medzera na DPH klesla približne na úroveň 36%. To predstavuje podobnú úroveň ako v roku 2009 a zároveň

uzavretie približne 10% medzery DPH z roku 2012.

GRAF 27 - Medzera DPH ako % potenciálnej DPH

45%

40,1

40%

35%

30%

25%

20%

15%

37,1

36,1

35,9

35,2

30,7

30,5

27,5

25,0

24,1

24,0

22,6

21,9

18,2

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zdroj: ŠÚSR, IFP

Veľká časť medzery DPH je sústredená v niekoľkých sektoroch ekonomiky. Rizikové z pohľadu únikov na DPH z pohľadu

objemu únikov sú najmä veľko- a maloobchod, stavebníctvo, priemyselná výroba, profesionálne, vedecké a technické

činnosti a poľnohospodárstvo. Odhadnuté výsledky vychádzajú z metodiky používanej v rámci programu Revenue

Administration Gap (RA-GAP) Medzinárodného menového fondu. Táto metodika pracuje s agregovanými

makroekonomickými údajmi z tabuliek dodávok a použitia z národných účtov, takže umožňuje odhadnúť medzeru na DPH

na úrovni jednotlivých sektorov. Nevýhodou je, že tabuľky dodávok a použitia sú pripravované s dosť veľkým časovým

oneskorením. Dnes sú najaktuálnejšie k dispozícii za rok 2010.

GRAF 28 - Medzera DPH podľa sektorov NACE2 (mil. eur, priemer 2008-10)

800

700

600

500

400

300

200

100

0

Zdroj: ŠÚSR, IFP

⁴³“Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU-27 Member States”;

http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf

59

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Sektorový odhad medzery na DPH umožní efektívnejšie zamerať kontrolnú činnosť finančnej správy, pripravovať lepšie

cielené opatrenia na boj proti daňovým únikom a odhadovať ich potenciálne vplyvy na výber daní. Príkladom je

pripravované zavedenie registračných pokladníc a povinnosti prikladania faktúr k úradným dokumentom používaným na

oficiálne účely pre hotely a profesionálne, vedecké a technické činnosti.

Dane z nehnuteľností na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami OECD alebo EÚ predstavujú menej

významnú časť daňových príjmov územných samospráv. Súčasné nastavenie systému (sadzba dane v eurách

podľa rozlohy obytnej plochy) je však menej efektívne a spravodlivé, pretože základ dane neodzrkadľuje

skutočnú hodnotu nehnuteľnosti (definovanú veľkosťou sídla, polohou nehnuteľnosti, vekom, príslušenstvom

prislúchajúcim k nehnuteľnosti a ďalšími charakteristikami), ale iba výmeru. Z toho následne vychádza rôzne

efektívne daňové zaťaženie jednotlivých nehnuteľností (podiel zaplatenej dane voči cene nehnuteľnosti) a

regresivita systému. Z pohľadu daňovej spravodlivosti a efektívnosti je optimálnym riešením nastaviť systém tak,

aby bol základ dane naviazaný na odhadovanú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Takto nastavený systém by

zabezpečil, aby sa daňová základňa menila spolu s trhovou cenou nehnuteľnosti a efektívne zdanenie pri

nezmenenej sadzbe by bolo konštantné.

MF SR pripravilo nový návrh zdaňovania nehnuteľností na základe odhadovanej trhovej hodnoty. Na základe

získaných dát o cenách inzerovaných rezidenčných nehnuteľností bol navrhnutý model, ktorý po zohľadnení

vstupných charakteristík umožňuje odhadnúť trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Prvé kroky pri implementácii nového

systému budú realizované po roku 2015.

VI.2. Vývoj na strane výdavkov

Prebiehajúca konsolidácia verejných financií sa odráža aj na klesajúcich výdavkoch verejnej správy. Okrem

reformy ESO, ktorá prináša významnú úsporu na prevádzke štátu, prispievajú k znižovaniu výdavkov výraznou

mierou aj samosprávy a ostatné subjekty verejnej správy. Prioritou vlády zostáva ochrániť výdavky na školstvo,

vedu a výskum a dopravnú infraštruktúru, ktoré podporujú dlhodobý ekonomický potenciál krajiny. V roku 2014

rastú medziročne o 21%. V ďalších rokoch k nim pribudnú aj prostriedky z tretieho programového obdobia

európskych fondov.

V roku 2014 dosiahnu výdavky verejnej správy 28,3 mld. eur, čo predstavuje nominálny nárast o 0,4 miliardy eur

oproti roku 2013. Podľa návrhu východísk rozpočtu verejnej správy (RVS) na roky 2015-2017 sa podiel výdavkov

verejnej správy na HDP v rozpočtovanom období zníži z 38,7% v roku 2013 na 34,0% v roku 2017. V pomere k

HDP sa najvýraznejšie znižujú osobné výdavky a vďaka lepšej prognóze zamestnanosti aj sociálne transfery.

Mierny pokles zaznamená medzispotreba, úrokové náklady a kapitálové transfery. Subvencie a investície (tvorba

hrubého fixného kapitálu, THFK) budú porovnateľné s predchádzajúcim obdobím. Vláda tak zároveň napĺňa

záväzok z Partnerskej dohody udržať priemernú úroveň THFK nad 2 % HDP počas tretieho programového

obdobia využívania EÚ fondov.

TAB 36 - Výdavky verejnej správy (% HDP)

ESA kód

TE ^[1]

2011

38,9

7,4

2012

38,3

7,3

2013

38,7

7,6

2014OS

38,0

7,0

2015V

36,5

6,7

2016V

34,9

6,4

2017V

34,0

6,2

Celkové výdavky

Odmeny zamestnancov

Medzispotreba

D.1

P.2

4,8

4,7

4,6

4,3

4,0

3,9

[2]

Sociálne transfery

Úrokové náklady

Subvencie

18,5

1,6

18,7

1,9

18,9

2,0

18,4

1,8

17,9

1,8

17,7

1,8

17,4

1,7

EDP D.41

D.3

0,9

1,0

1,1

1,0

0,9

0,8

Tvorba hrubého fixného kapitálu

Kapitálové transfery

Ostatné

P.51

2,7

2,2

2,1

1,9

2,1

D.9

[3]

1,2

0,9

0,6

0,7

0,3

1,8

1,5

1,8

2,4

2,2

1,9

1,8

60

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

[1] Upravené o čisté toky týkajúce sa swapov tak, aby TR-TE=EDP B.9

[2] D.6311+D.63121+D.63131+D.62

Zdroj: ŠÚ SR, MFSR

[3] D.29+D4 (okrem D.41)+ D.5+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8.

OS – odhad skutočnosti; V – návrh východísk rozpočtu VS

V roku 2014 sa Slovensko verejnými výdavkami na úrovni 38 % HDP zaradí medzi krajiny s najmenším

štátom. Priemer v EÚ je pritom viac ako 49 % HDP. V porovnaní so západnou Európou dá Slovensko v roku

2014 z verejných výdavkov, podľa metodiky COFOG, relatívne menej peňazí na sociálne zabezpečenie, a to

napriek vysokému rastu výdavkov v tejto oblasti, najmä dôchodkov. Relatívne nižšie bude financovanie

zdravotníctva, obrany, ochrany životného prostredia, vzdelávania, bývania a občianskej vybavenosti. V roku

2014 bude vyšší podiel verejných výdavkov ako v EÚ15 smerovať aj do ekonomickej oblasti (napr.

doprava, investičné stimuly, poľnohospodárstvo) a na verejný poriadok a bezpečnosť (napr. polícia a

súdnictvo). Opätovne stúpnu výdavky verejného sektora na všeobecné verejné služby (napr. administratíva a

úrady), vo vyjadrení voči HDP však stále nedosiahnu úroveň EÚ15.

GRAF 29 - Výdavky verejnej správy (ľavý graf - % celkových výdavkov, pravý graf - % HDP)

Sociálne zabezpečenie

Vzdelávanie

39,18

10,58

2,66

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

Zdravotníctvo

15,18

1,56

1,12

Bývanie a občianska vybavenosť

Ochrana životného prostredia

Ekonomická oblasť

9,51

5,38

2,63

Verejný poriadok a bezpečnosť

Obrana

12,22

Všeobecné verejné služby

0

10

20

30

40

EU15

50

V3

0

5

10

15

20

25

SK

Poznámka: SK=2014; EÚ15, V3=2012

Zdroj: MF SR, Eurostat, ŠÚ SR

Efektívnosť verejných výdavkov

Aj po razantnej konsolidácii existujú verejné výdavky, ktoré v plnej miere neprispievajú k napĺňaniu cieľov, na

ktoré sú určené. Neefektívne vynaložené prostriedky zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu na úkor priorít, čo je

citeľné predovšetkým v období prebiehajúcej konsolidácie. Prioritou vlády je zvyšovať výdavky na oblasti, ktoré

poskytujú občanom nevyhnutné verejné služby, a podporujú dlhodobý ekonomický potenciál krajiny. Odráža to

prioritizáciu verejných výdavkov na oblasti podporujúce hospodársky rast, ktoré v roku 2014 rastú medziročne

o 21% (vrátane EÚ zdrojov a spolufinancovania). Výdavky zo štátneho rozpočtu budú navýšené predovšetkým

v školstve, výskume a vývoji a rozvoji dopravnej infraštruktúry.

TAB 37 - Výdavky na rastové oblasti (mil. eur vrátane EÚ a spolufin.)

2011

3 447

1 776

318

2012

3 632

1 833

379

2013

3 761

1 868

410

2014

4 560

1 916

495

Pro-rastové oblasti spolu

Školstvo

Výskum a vývoj

Cestná a železničná Infraštruktúra

1 353

1 420

1 482

2 149

Zdroj: MFSR, RVS 2014-2016, 2014 – rozpočet

Zvýšením prorastových výdavkov v roku 2014 je následkom viacerých opatrení. Mzdy pedagogických a

odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa zvýšia o 5%. Zamestnancom vysokých škôl sa zvýšia tarify

o 16 eur, okrem toho však vzrastie balík mzdy aj o ďalšie 3%. Celkový vplyv zvyšovania miezd voči scenáru

nezmenených politík je 124 mil. eur. Mzdy zamestnancom úradov práce poskytujúcich poradenské služby vzrastú

61

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

v roku 2014 na úroveň priemernej mzdy vo verejnej správe. Nové kapacity materských škôl umožnia poskytnúť

starostlivosť 95% detí vo veku od štyroch rokov.

Konsolidačné opatrenia v roku 2014

V roku 2014 dosiahne veľkosť konsolidácie verejných financií na strane výdavkov 445 mil. eur, čo predstavuje

0,6 % HDP. Vláda bude pokračovať vo zvyšovaní efektívnosti ústrednej štátnej správy. Výdavky štátneho

rozpočtu a príspevkových organizácií štátu preto poklesnú o 117 mil. eur (0,2 % HDP). ESO vygeneruje aj príjmy

z predaja budov vo výške 54 mi. eur (0,1 % HDP).

Najvýraznejšie úspory dosiahnu osobné výdavky, ktoré sa oproti NPC⁴⁴znížia o 279 mil. eur, z toho

v rozpočtových a príspevkových organizáciách štátneho rozpočtu (ŠR) o 78 mil. eur. Šetrenie sa dotkne aj

tovarov a služieb, ktoré klesnú vo VS o 184 mil. eur. V ŠR sa usporí 72 mil. eur. Na kapitálových výdavkoch sa

minie o 89 mil. eur menej, štát a jeho príspevkové organizácie však usporia až 171 mil. eur. Výdavky na

zdravotníctvo sa oproti NPC znížia o 38 mil. eur. Jedinou rastúcou kategóriou výdavkov budú bežné transfery,

ktoré vzrastú v celej verejnej správe o 146 mil. eur a v štátnom rozpočte o 203 mil. eur.

GRAF 30 - Úspory vo VS (mil. eur)

GRAF 31 - Úspory v ŠR (mil. eur)

400

171

200

100

0

279

300

78

72

54

184

200

89

100

38

-100

-200

-300

0

-100

-200

-203

-146

Osob.

výdavky

Tovary a Kapitálové Zdravotn.

služby výdavky

Bežné

tránsfery

Kapitálové Osob.

výdavky výdavky

Tovary a Predaj

služby budov

Bežné

tránsfery

Väčšia časť úspor v bežných výdavkoch štátneho rozpočtu bude dosiahnutá vďaka plánovaným zmenám v

štruktúre a fungovaní organizácií štátu. Ministerstvo vnútra ako gestor reformy ESO vykonalo analýzu vyše 400

príspevkových a rozpočtových organizácií, fondov a špeciálnych organizácii zriadených zákonom. Cieľom

hodnotenia bolo identifikovať duplicitné a nevyužívané funkcie. V roku 2014 väčšina organizácií hľadá úsporu

interným zefektívnením svojich činností. Čoraz viac sa však pristupuje k zlučovaniu, rušeniu alebo zdieľaniu

podporných činností, prevádzkových nákladov a materiálneho vybavenia týchto podriadených organizácií, čím je

možné dosiahnuť významnú úsporu bez zníženia výkonnosti štátnej správy a jej služieb pre občanov.

Tabuľka 38 ukazuje nominálne medziročné úspory v hlavných kategóriách prevádzkových výdavkov: osobných

výdavkoch a tovaroch a službách. Znižovanie výdavkov na väčšine ministerstiev ukazuje rozsah úspor v rokoch

2014 a 2015. Významnými výnimkami sú len obrana a vzdelávanie (regionálne školstvo financované cez

Ministerstvo vnútra a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu).

TAB 38 - Medziročné nominálne úspory na prevádzkových výdavkoch ministerstiev (mil. eur)

Výdavky⁴⁵

Úspory

S2013⁴⁶

OS2014

R2015

2014

2015

Kancelária Národnej rady SR

Kancelária prezidenta SR

Úrad vlády SR

23,0

4,0

22,9

3,9

22,4

3,8

0,1

0,7

0,5

0,1

12,2

11,5

11,8

-0,2

⁴⁴Ako bázický rok pre NPC na rok 2014 bola použitá skutočnosť príjmov a výdavkov za rok 2013.

⁴⁵Zahŕňa osobné výdavky a výdavky na tovary a služby.

⁴⁶V prípade roku 2013 ide o predbežnú skutočnosť. OS – odhad skutočnosti, R – východiská rozpočtu.

62

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Kancelária Ústavného súdu SR

Najvyšší súd SR

3,4

8,7

3,3

8,6

3,3

8,6

0,2

0,1

0,0

Generálna prokuratúra SR

67,8

7,7

68,1

7,8

68,6

7,7

-0,3

-0,1

8,2

-0,5

0,0

Najvyšší kontrolný úrad SR

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Ministerstvo obrany SR

97,3

560,2

1005,0

299,3

302,7

24,3

61,9

42,0

195,1

27,0

89,2

596,3

1047,5

287,0

261,0

21,3

73,2

38,1

197,8

28,2

88,2

643,7

1034,3

286,3

256,9

3,0

1,0

-36,2

-42,5

12,3

41,7

3,0

-47,4

13,2

0,6

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo financií SR

4,1

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo kultúry SR

18,3

27,4

-0,3

16,7

10,0

45,7

38,4

181,0

18,3

-11,3

4,0

-2,6

-1,2

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

22,0

76,7

23,4

64,7

19,3

52,0

-1,4

12,0

4,1

12,7

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Štatistický úrad SR

206,5

35,2

18,7

4,8

203,0

14,2

18,1

5,1

189,3

14,2

13,4

6,3

3,5

21,0

0,6

13,6

-0,1

4,7

-1,2

0,0

0,1

0,8

0,6

7,5

Úrad pre verejné obstarávanie

-0,3

-0,1

-3,7

0,0

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Úrad jadrového dozoru SR

2,8

2,9

4,0

7,7

7,6

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

Protimonopolný úrad SR

Správa štátnych hmotných rezerv SR

Slovenská akadémia vied

2,5

3,6

2,8

-1,2

0,1

2,0

1,3

26,9

43,4

3189,7

8,4⁴⁷

36,2

3157,2

7,9

18,5

7,2

28,7

3070,3

Spolu

32,4

87,0

Zdroj: MFSR

Integrácia sa v rokoch 2012 a 2013 v najväčšej miere dotkla miestnej štátnej správy. V rámci jej reorganizácie sa

z pôvodných 50 obvodných úradov 49 stalo okresnými úradmi. Do nich boli od januára 2013 začlenené krajské

školské úrady, krajské stavebné úrady a územná vojenská správa do obvodných úradov v sídlach krajov. Od

októbra 2013 došlo následne k integrácii okresných úradov životného prostredia, obvodných úradov cestnej

dopravy a pozemných komunikácii, obvodných lesných úradov, obvodných pozemkových úradov a správy

katastra.

Okrem miestnej štátnej správy sa reorganizácia v tomto roku dotkne 23 podriadených organizácií štátneho

rozpočtu a kapitoly Slovenskej akadémie vied. Tabuľka 39 ukazuje, že už v prvom roku sa vďaka tomu dosiahne

významná úspora, takmer 14% ich výdavkov. Od roku 2014 sa zlučujú Telekomunikačný úrad a Poštový

regulačný úrad do Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Okrem toho sa spojil

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Letecký úrad a Štátna plavebná správa do Dopravného úradu. Centrum

pre chemické látky a prípravky bolo začlenené do aparátu ministerstva hospodárstva a Múzeum obchodu bolo

transformované na príspevkovú organizáciu. Pripravilo sa zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie so Slovenskou

obchodnou inšpekciou od mája 2014. Slovenský ústav technickej normalizácie bol včlenený do Úradu pre

normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a Slovenský metrologický ústav sa pretransformoval na neziskovú

organizáciu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka okrem toho pripravilo zlúčenie troch štátnych

veterinárnych a potravinových ústavov a Štátneho veterinárneho ústavu do jednej organizácie. Zlučuje aj svojich

7 vedeckých centier a ústavov do Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Ústav informácií

a prognóz školstva bol začlenený pod Centrum vedecko-technických informácií. Organizácie SAV sa

pretransformujú na novú formu samostatných právnych subjektov - verejné výskumné inštitúcie.

⁴⁷Upravené o jednorazový výdavok 100 mil. eur na zaplatenie DPH z predaja ropných zásob.

63

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

TAB 39 - Vplyv reorganizácie 23 podriadených organizácií na ich výdavky v roku 2014 (úspora na zdrojoch ŠR)

Transformácia

v mil. eur

Odhad 2013

4,74

Rozpočet 2014

Úspora

Telekomunikačný úrad

Poštový regulačný úrad

Úrad pre reguláciu želez. dopravy

Letecký úrad

Úrad pre reg. elektron. komunikácií

a pošt. služieb

4,59

0,78

0,64

1,46

2,31

Dopravný úrad

4,87

0,34

Štátna plavebná správa

Štátna energetická inšpekcia

Slovenská obchodná inšpekcia

1,44

0,81

Zlúčenie od 1.5.2014

Začlenenie pod MH SR

Transformácia na PO

Transformácia na NO

Začlenenie pod ÚNMS

0,57

4,51

-

0,24

0,00

4,51

48

-

Centrum pre chemické látky

0,37

0,23

2,18

0,78

1,30

1,39

0,42

1,06

2,30

1,92

0,98

0,96

0,85

0,26

0,07

0,13

0,90

-

0,10

1,28

-

Múzeum obchodu

Slovenský metrologický ústav

Slov. ústav pre techn. normalizáciu

Štát. veter. a potrav. ústav Bratislava

Štátny veterinárny ústav Zvolen

Štátny veter. a potrav. ústav Košice

Štátny veter. a potrav. ústav DK

Centrum výskumu rastl. výroby PN

Centrum výskumu živoč. výroby Nitra

Výsk.úst. pôdoznal. a ochrany pôdy

Výskumný ústav potravinársky

Výsk. úst. ekon. poľnohosp. a potrav.

Techn. a skúšobný úst. pôdohosp.

Agentúra SAPV

Štátny veterinárny a potravinový

ústav v Dolnom Kubíne

3,73

0,45

Národné poľnohospodárske a

potravinárske centrum

5,65

1,62

CVTI

4,23

7,20

Ústav informácií a prognóz školstva

11,09

-1,78

11,28

MŠVVaŠ SR

Transformácia 68 organizácií na 10

verejných výsk. inštitúcií

Slovenská akadémia vied

72,08

60,80

Spolu

113,0

97,7

15,3

Zdroj: MFSR

Zvyšovanie efektívnosti štátnej správy a transformácia a integrácia rozpočtových a príspevkových organizácií

bude pokračovať aj v rokoch 2015 až 2016.

Prostriedky EÚ

Alokácia prostriedkov EÚ predstavuje kľúčový zdroj pre investičné a rastové priority Slovenska. Rozpočet

verejnej správy na rok 2014 a východiská rozpočtu na roky 2015 – 2017 preto počítajú so zrýchleným využívaním

prostriedkov EÚ z 2. programového obdobia a postupným nábehom využitia financií z nového viacročného

rámca. V decembri 2013 tiež vstúpila do platnosti väčšina nariadení pre európske štrukturálne a investičné fondy

obdobia 2014 – 2020. Stanovených je celkom 11 tematických cieľov:

1. Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

2. Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality

3. Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, sektora poľnohospodárstva a sektora

rybárstva a akvakultúry

4. Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

5. Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika

6. Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov

7. Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

8. Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily

⁴⁸V prípade začlenenia pod väčšiu organizáciu nie je možné odhadnúť vplyv na výdavky.

64

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

9. Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii

10. Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

11. Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity

verejnej správy.

Vláda SR vo februári 2014 schválila Partnerskú dohodu SR⁴⁹na roky 2014 – 2020, ktorú následne predložila na

vyjadrenie EK. Zodpovední gestori začali zasielať návrhy operačných programov. V rámci cieľa EŠIF 2014 –

2020 “Investície do rastu a zamestnanosti“ sú aktuálne v SR v poslednom štádiu prípravy nasledovné návrhy

operačných programov:



OP Výskum a inovácie (OP VaI)

OP Integrovaná infraštruktúra (OP II)

Integrovaný regionálny OP (IROP)

OP Ľudské zdroje (OP ĽZ)

OP Kvalita životného prostredia (OP KŽP)

OP Efektívna verejná správa (OP EVS)

OP Technická pomoc (OP TP)

Slovensko navrhuje alokácie EÚ zdrojov na jednotlivé operačné programy a v rámci nich na tematické ciele

nasledovne:

TAB 40 - Návrh alokácie EÚ zdrojov na operačné programy a tematické ciele (mil. eur)

TC/OP

OP VaI

OP II

OP ĽZ

OP KŽP

IROP

OP EVS

OP TP

SPOLU za TC

2 028

841

1

2

1 704

324

841

3

455

4

891

749

111

1 002

749

5

6

1 442

88

1 530

3 532

929

7

3 111

421

8

929

634

326

9

595

263

1 229

589

10

11

TP

267

11

267

68

85

77

75

60

169

545

SPOLU za OP

2 227

4 037

1 966

3 157

1 862

278

169

13 696

Zdroj: ÚV SR

V rámci cieľa EŠIF 2014 – 2020 „Európska územná spolupráca“ budú na Slovensku riadiace orgány pre OP SK

– CZ 2014 – 2020, OP INTERACT III 2014 – 2020, pričom sa diskutuje aj možnosť riadenia OP SK – AT 2014 –

2020. V prípade ostatných OP je SR účastníkom s vlastným národným orgánom. Slovensko je zapojené do

piatich programov cezhraničnej spolupráce, do dvoch programov nadnárodnej spolupráce a do štyroch

programov medziregionálnej spolupráce. Aktuálne prebieha príprava programov na obdobie 2014 – 2020.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížil celkový počet operačných programov. Na druhej strane však

premietnutím všetkých tematických cieľov a nových prvkov EŠIF vznikol vyšší počet sprostredkovateľských

orgánov, čo bude klásť zvýšené nároky na koordináciu v rámci systému, medzi operačnými programami i medzi

riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi jednotlivých programov.

⁴⁹Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020 bola schválená uznesením vlády SR č. 65/2014 dňa 12. 2. 2014

65

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Medzi kľúčové zmeny pre nové obdobie smerujúce k jasnejším pravidlám, vyššej flexibilite a efektívnejšej

implementácii patrí aj rozšírenie možnosti využitia finančných nástrojov. Ich implementácia bude možná

prostredníctvom nástrojov šitých na mieru (umožňujúca aplikáciu národných alebo lokálnych špecifík) alebo

inštrumentov pripravených EK (rýchlejšia implementácia vďaka pripravenému nastaveniu). Pravidlá dovoľujú

finančné nástroje kombinovať s ďalšími formami podpory, ako sú granty, dotácie úrokových sadzieb či dotácie

záručných sadzieb. Finančné prostriedky súkromného sektora vo finančnom nástroji bude zároveň možné

započítať do národného spolufinancovania.

66

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

VII. INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY VEREJNÝCH FINANCIÍ

Inštitucionálne zmeny vo verejných financiách prebehli v roku 2013 najmä v súvislosti s implementáciou Zmluvy o

stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii (tzv. fiškálny kompakt) a z toho vyplývajúcej úpravy

zákona o rozpočtových pravidlách. V roku 2013 došlo aj k novelizácii zákona o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy.

Fiškálny kompakt

S účinnosťou od januára 2014 novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy transponovala

ustanovenia fiškálneho kompaktu do národnej legislatívy, najmä ustanovenie o vyrovnanom rozpočte verejnej

správy a automatický korekčný mechanizmus.

Vyrovnané saldo je podľa fiškálneho kompaktu definované na štrukturálnej báze, teda upravené o vplyv

hospodárskeho cyklu a jednorazových vplyvov. Štrukturálny deficit Slovenska vo výške 0,5% HDP (tzv.

strednodobý rozpočtový cieľ), by mal byť podľa odporúčaní Rady EÚ z júna 2013 dosiahnutý do roku 2017.

V prípade, ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a riziká z pohľadu dlhodobej udržateľnosti sú

minimálne, môže štrukturálny deficit dosiahnuť maximálne 1% HDP.

Zákon ďalej stanovuje postup automatického korekčného mechanizmu, ktorý sa uplatní v prípade výraznej

odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa alebo stanovenej trajektórie k nemu (definované v čl. 6

Nariadenia rady (ES) č. 1466/97). Ak ministerstvo financií zverejní, že došlo k výraznému odchýleniu, navrhne

vláde limit verejných výdavkov a opatrenia na odstránenie odchýlky pri zachovaní pôvodného termínu na

dosiahnutie strednodobého cieľa. Vláda následne rozhodne o korekčnom mechanizme, v rámci ktorého rozhodne

o návrhu na limit verejných výdavkov a schváli opatrenia. Pred rozhodnutím vlády návrh posúdi nezávislá fiškálna

inštitúcia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. V prípade, že vláda neuplatní korekčný mechanizmus, musí

zaslať národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu. Hodnotenie

plnenia pravidla sa vykonáva dvakrát ročne a vykonáva ho aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť,

ktoráposudzuje a zverejňuje vyhodnotenie uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného mechanizmu a

začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností.

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

V novembri 2013 bol s účinnosťou od januára 2014 novelizovaný zákon o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy. Z pohľadu fiškálnych pravidiel sa upravili možnosti financovania samospráv cez tzv. návratné zdroje

financovania (úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci). Obce a VÚC (vyššie územné celky) mohli podľa

pôvodnej legislatívy prijať návratné finančné zdroje za predpokladu, že:



celková suma dlhu územných samospráv neprekročí 60% skutočných bežných príjmov

predchádzajúceho rozpočtového roka

suma splátok návratných zdrojov financovania neprekročí v príslušnom rozpočtovom roku 25 %

skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Po novom sa sprísňujú požiadavky na prijatie návratných finančných zdrojov. Rozširuje sa definícia návratných

splátok finančných zdrojov o investičné dodávateľské úvery a zároveň sa vylučujú zo skutočných bežných

príjmov (základňa pre výpočet sumy splátok) transfery z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z rozpočtu EÚ

a zo zahraničia alebo podľa osobitného predpisu. Zároveň novela zamedzuje subjektom územnej samosprávy

priame prevzatie záväzkov z úverov, pôžičiek alebo iných dlhov od právnických alebo fyzických osôb.

Od roku 2015 začína platiť podľa ústavného zákona aj osobitné ustanovenie pre samosprávu. Ak celková suma

dlhu obce alebo VÚC dosiahne 60% alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka,

samosprávy sú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5% z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60% skutočných

bežných príjmov predchádzajúceho roka. V nadväznosti na tento zákon sprísňuje zákon o rozpočtových

67

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

pravidlách samospráv pravidlá zadlžovania územných samospráv. Novela obsahuje konkrétne opatrenia na

zníženie dlhu v prípade ak dosiahne výšku 50% a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho

rozpočtového roka:



od 50% - 58%, starosta obce alebo predseda VÚC je povinný zdôvodniť celkovú sumu dlhu spolu

s návrhom opatrení na jeho zníženie.

od 58% - 60%, obec a VÚC sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré

zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový

rozpočet s istými výnimkami pre účelovo určené prostriedky.

Nad rámec týchto zmien budú samosprávy poskytovať finančné údaje prostredníctvom špecializovaného

rozpočtového informačného systému, čo by malo zvýšiť transparentnosť ich rozpočtových procesov.

68

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

PRÍLOHY

Príloha 1 – Požadované tabuľky

Tabuľka 1a - Makroekonomický prehľad (ESA95, mld. eur)

2013

Skutočn

osť

2013

miera

rastu

2014

miera

rastu

2015

miera

rastu

2016

miera

rastu

2017

miera

rastu

ESA kód

1. Reálne HDP

B1*g

65,6

72,1

0,9

1,5

2,3

3,2

3,0

4,4

3,2

5,0

3,4

5,5

2. Nominálne HDP

Zložky reálneho HDP

3. Konečná spotreba domácností a NISD

4. Konečná spotreba verejnej správy

P.3

33,0

-0,1

1,4

1,2

1,9

1,8

2,2

-1,4

2,4

-0,4

0,8

2,9

0,9

2,1

10,7

13,2

5. Tvorba hrubého fixného kapitálu

6. Zmena stavu zásob a čisté nadobudnutie cenností

(% HDP)

P.51

-4,3

P.52 + P.53

P.6

-

-1,1

4,5

2,9

-0,9

4,0

3,6

-0,8

4,5

3,6

-0,7

4,8

3,7

-0,5

4,8

4,1

7. Vývoz výrobkov a služieb

8. Dovoz výrobkov a služieb

67,0

57,5

P.7

Príspevky k reálnemu rastu HDP

9. Domáci dopyt spolu

-

-0,7

-0,3

1,9

1,3

0,1

0,9

1,3

0,1

1,5

1,3

0,1

1,8

2,0

0,0

1,5

10. Zmena stavu zásob a čisté nadobudnutie cenností

P.52 + P.53

B.11

-

11. Saldo zahr. obchodu s výrobkami a službami

* Prognóza konečnej spotreby verejnej správy vychádza z februárovej makroekonomickej prognózy MFSR

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Tabuľka 1b - Cenový vývoj (ESA95)

2013

Skutočnosť

2013

2014

2015

2016

2017

ESA kód

miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu

1. Deflátor HDP

1,10

1,24

1,5

0,5

1,3

1,5

1,2

0,6

-1,8

-1,4

0,9

0,8

1,0

-0,5

1,3

0,5

1,4

2,1

2,0

1,4

1,5

1,8

2,3

2,1

2,3

2,0

2,4

2,0

2,4

2. Deflátor súkromnej spotreby

3. HICP

2,4

4. Deflátor verejnej spotreby

5. Deflátor investícií

1,20

1,05

1,15

2,2

2,4

6. Deflátor exportu tovarov a služieb

7. Deflátor importu tovarov a služieb

2,2

2,5

Zdroj: MF SR

Tabuľka 1c - Ukazovatele trhu práce (ESA95)

ESA kód

2013

miera

rastu

2014

miera

rastu

2015

miera

rastu

2016

miera

rastu

2017

miera

rastu

2013

Skutočnosť

1. Počet zamestnaných (tis.) [1]

2 192,3

3 880,9

14,2

-0,8

-1,8

14,2

1,7

0,3

0,1

14,0

2,0

2,5

2,2

0,6

13,2

2,3

2,6

3,5

2,9

0,7

12,3

2,4

2,6

4,1

3,4

0,9

11,3

2,5

2,8

4,5

3,6

2. Počet odpracovaných hodín (mil.)[2]

3. Miera nezamestnanosti (%)[3]

4. Produktivita práce na osobu (eur) [4]

5. Produktivita práce na hodinu (eur) [5]

6. Odmeny zamestnancov (mil. eur)

7. Odmeny na zamestnanca (eur)

29 917

16 900

2,8

0,3

D.1

26 988

12 310

1,1

[1] Celková zamestnanosť, podľa národných účtov - domáci koncept.

[2] Podľa definície národných účtov.

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

[3] Harmonizovaná miera podľa Eurostatu, zmeny v p. b.

[4] Reálne HDP na zamestnanú osobu.

[5] Reálne HDP na odpracovanú hodinu.

69

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 1d - Sektorová bilancia (ESA95, % HDP)

ESA kód

2013

2014

2015

2016

2017

4,2

6,0

6,7

7,7

8,4

1. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté od zvyšku sveta

z toho:

B.9

6,8

-4,0

1,4

8,0

-3,7

1,6

8,6

-3,6

1,7

9,4

-3,5

1,7

10,0

-3,2

1,7

- Tovary a služby

- Primárne príjmy a transfery

- Kapitálový účet

7,0

8,6

9,2

9,3

9,0

2. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté ostatných sektorov

3. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté verejnej správy

4. Štatistický rozdiel

B.9

-2,8

-2,6

-2,5

-1,6

-0,5

EDP B.9

Zdroj: MF SR

Tabuľka 2a - Vývoj rozpočtov verejnej správy

2013

2014

2015

2016

2017

ESA kód

level

% HDP % HDP % HDP % HDP

%

HDP

Čisté pôžičky (EDP B.9) podsektorov verejnej správy

1. Verejná správa

-1 994,9

-2 210,5

-

-2,8

-3,1

-

-2,8

-3,0

-

-2,8

-2,9

-

-2,0

-2,1

-

-1,3

-1,5

-

S.13

S.1311

2. Ústredná štátna správa

3. Regionálna štátna správa

4. Miestna štátna správa

5. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1312

S.1313

169,3

46,2

0,2

0,1

0,0

0,1

0,0

0,1

0,0

0,2

0,0

S.1314

Verejná správa (S13)

TR

6. Celkové príjmy

25 926

27 921

-1 995

1 413

-582

35,9

38,7

-2,8

2,0

35,2

38,0

-2,8

1,8

33,7

36,5

-2,8

1,8

32,9

34,9

-2,0

1,8

32,8

34,0

-1,3

1,7

7. Celkové výdavky

TE ^[1]

8. Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

9. Úrokové náklady

EDP B.9

EDP D.41

[2]

10. Primárne saldo

-0,8

0,3

-1,0

0,6

-1,0

0,0

-0,2

0,0

0,5

[3]

11. Jednorazové a dočasné efekty

240

0,0

Vybrané zložky príjmov

12. Celkové dane (12=12a+12b+12c)

12a. Dane z produkcie a dovozu

12b. Bežné dane z dôchodkov, majetku atď.

12c. Dane z kapitálu

11 739

7 518

4 221

0

16,3

10,4

5,9

16,3

10,1

6,1

15,9

9,9

15,7

9,7

15,4

9,5

D.2

D.5

5,9

6,0

5,9

D.91

D.61

0,0

13. Príspevky na sociálne zabezpečenie

14.Dôchodky z majetku

9 932

662

13,8

0,9

13,3

0,9

13,1

0,7

13,1

0,7

13,0

0,7

D.4

[4]

15. Ostatné

3 593

25 926

21 671

5,0

4,7

4,0

3,5

3,6

16=6. Celkové príjmy

TR

[5]

35,9

30,0

35,2

29,6

33,7

29,0

32,9

28,8

32,8

28,5

p.m.: Daňové zaťaženie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995)

Vybrané zložky výdavkov

17. Odmeny zamestnancov + Medzispotreba

17a. Odmeny zamestnancov

17b. Medzispotreba

D.1+P.2

D.1

8 807

12,2

7,6

11,6

7,0

11,0

6,7

10,5

6,4

10,0

6,2

5 488

3 319

13 661

174

P.2

4,6

4,3

4,0

3,9

18. Celkové sociálne transfery

z toho: dávky v nezamestnanosti

18a. Naturálne sociálne transfery

18,9

0,2

18,4

0,2

17,9

0,2

17,7

0,2

17,4

0,2

[6]

D.6311, D.63121,

D.63131

3 664

5,1

5,0

4,9

4,8

18b. Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov

19.=9. Úrokové náklady

D.62

EDP D.41

D.3

9 996

1 413

812

13,9

2,0

13,4

1,8

13,0

1,8

12,8

1,8

12,5

1,7

20. Subvencie

1,1

1,0

0,9

0,8

70

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

21. Tvorba hrubého fixného kapitálu

22. Kapitálové transfery

23. Ostatné

P.51

1 497

457

2,1

0,6

2,1

0,6

2,1

0,7

1,9

0,3

2,1

0,3

D.9

[7]

1 273

27 921

13 224

1,8

2,4

2,2

1,9

1,8

24=7. Celkové výdavky

p.m.: Spotreba vlády (nominálna)

TE [1]

P.3

38,7

18,3

38,0

18,2

36,5

17,3

34,9

16,8

34,0

16,3

[1] Upravené o čisté toky týkajúce sa swapov tak, aby TR-TE=EDP B.9

Zdroj: Ministerstvo financií SR

[2] Primárne saldo je počítané ako (EDP B.9, položka 8) plus (EDP D.41, položka 9)

[3] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS

[4] P.11+P.12+P.131+D.39+D.7+D.9 (okrem D.91)

[5] Vrátane vyberaných EÚ

[6] Zahŕňa hotovostné dávky (D.621 a D.624) a naturálne dávky (D.631) súvsiace s dávkami v nezamestnanosti

[7] D.29+D4 (okrem D.41)+ D.5+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8

* Tabuľka ukazuje bilanciu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017. Výsledné saldá verejnej správy sa odlišujú od cieľov vlády. Na

dosiahnutie stanovených rozpočtových cieľov bude potrebné prijať dodatočné opatrenia.

Tabuľka 2b - Scenár bez zmien politík

2013

2014

2015

2016

2017

mil. eur

% HDP

1. Celkové príjmy za predpokladu scenára bez zmien

politík

2. Celkové výdavky za predpokladu scenára bez zmien

politík

25 926

35,9

35,2

33,4

32,5

35,8

32,3

35,4

27 918

38,7

38,0

37,1

Pozn.: Pre účely scenára bez zmien politík sa vychádzalo z aktuálneho odhadu roku 2014. Za rok 2013 sa uvádza skutočnosť za výdavky a

príjmy. NPC scenár neobsahuje EÚ fondy a spolufinancovanie. Údaje za 2014 predstavujú očakávanú skutočnosť.

Zdroj: MF SR

Tabuľka 2c - Výdavky vylúčené z výdavkového agregátu

2013

mil. eur

818

2013

% HDP

1,1

2014

% HDP

1,9

2015

% HDP

1,8

2016

% HDP

1,3

2017

% HDP

1,6

1. Výdavky na programy EÚ plne kryté príjmami z fondov EÚ

2. Výdavky na dávky v nezamestnanosti nesúvisiace

s opatreniami vlády (cyklická zložka)

3. Zmena príjmov z titulu opatrení

4. Automatická zmena príjmov z dôvodu uplatnovania

legislatívy

60

1219

0

0,1

1,7

0,0

0,1

0,5

0,0

0,1

-0,1

0,0

0,1

0,0

Zdroj: MF SR

Tabuľka 3 - Výdavky verejnej správy (% HDP)

2012

2017*

COFOG kód

1. Všeobecné verejné služby

2. Obrana

1

6,0

1,0

2,4

3,5

0,9

0,8

6,2

1,0

3,8

12,1

37,8

2

3

3. Verejný poriadok a bezpečnosť

4. Ekonomická oblasť

4

5. Ochrana životného prostredia

6. Bývanie a občianska vybavenosť

7. Zdravotníctvo

5

6

7

8. Rekreácia, kultúra a náboženstvo

9. Vzdelávanie

8

9

10. Sociálne zabezpečenie

11. Celkové výdavky

10

TE

*Vzhľadom na skorú fázu rozpočtového procesu ešte nie sú k dispozicíí

údaje za rok 2017 v klasifikácii COFOG.

Zdroj: ŠÚ SR. MFSR

71

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 4 - Vývoj dlhu verejnej správy (% HDP)

ESA kód

2013

2014

2015

2016

2017

1. Hrubý dlh

55,4

2,8

55,2

-0,2

56,2

1,0

54,9

-1,3

53,4

-1,5

2. Zmena hrubého dlhu

Príspevky k zmene hrubého dlhu

3. Primárne saldo

-0,8

-0,9

1,8

-0,7

1,8

0,9

0,2

1,8

1,2

1,7

0,8

4. Úroky

EDP D.41

2,0

0,8

5. Zosúladenie dlhu a deficitu

z toho:

-1,2

-0,2

- Rozdiely medzi cash a akruálom

- Čistý nárast finančných aktív

z toho: príjmy z privatizácie

- Efekty zhodnotenia a iné

p.m. Implicitná úroková miera

-0,3

1,3

0,0

-0,3

3,8

0,3

-1,3

0,0

0,2

0,7

0,3

-0,5

0,0

0,3

0,2

0,0

0,3

3,3

-1,3

-0,1

3,3

-0,2

3,4

-0,1

3,4

Iné relevantné faktory

6. Likvidné finančné aktíva

6,0

49,4

3,6

4,9

50,3

5,1

6,6

49,6

4,8

3,4

-

5,8

49,0

5,8

2,9

-

5,8

7. Čistý finančný dlh (1-6)

47,6

8. Splátky dlhu (existujúce dlhopisy) od konca predchádzajúceho roka

9. Podiel dlhu denominovaného v zahraničnej mene

10. Priemerná splatnosť*

6,2

3,9

4,2

2,8

6,5

6,7

-

* Ide o splatnosť štátneho dlhu

Zdroj: MF SR

** Primárne saldo za rok 2014 vychádza zo schváleného rozpočtu na rok 2014.

Tabuľka 3: Výdavky verejnej správy (% HDP)

COFOG

2012

2017*

kód

#ODKAZ!

1. Všeobecné verejné služby

2. Obrana

1

2

6,0

1,0

2,4

3,5

0,9

0,8

6,2

1,0

3,8

12,1

37,8

3. Verejný poriadok a bezpečnosť

4. Ekonomická oblasť

3

4

5. Ochrana životného prostredia

6. Bývanie a občianska vybavenosť

7. Zdravotníctvo

5

6

7

8. Rekreácia, kultúra a náboženstvo

9. Vzdelávanie

8

9

10. Sociálne zabezpečenie

11. Celkové výdavky

10

TE

*Vzhľadom na skorú fázu rozpočtového procesu ešte nie sú k

dispozicíí údaje za rok 2017 v klasifikácii COFOG.

Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka 5 - Cyklický vývoj

(% HDP)

1. Reálny rast HDP (%)

ESA kód

2013

0,9

2014

2,3

2015

3,0

2016

2017

3,4

3,2

2. Čisté pôžičky verejnej správy

3. Úrokové náklady

EDP B.9

-2,8

-2,6

-2,5

-1,6

-0,5

EDP D.41

[1]

2,0

1,8

1,7

4. Jednorazové a dočasné opatrenia

5. Rast potenciálneho HDP (%)

0,3

2,1

0,6

2,0

0,0

2,0

0,0

1,8

0,0

1,9

72

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

príspevky:

- pracovná sila

-0,2

0,0

-0,2

0,1

-0,2

0,2

-0,3

0,2

-0,3

0,2

- kapitál

- celková produktivita faktorov

2,3

2,1

2,0

6. Produkčná medzera

-3,5

-1,2

-1,6

0,4

-3,2

-1,1

-1,6

0,3

-2,2

-0,7

-1,8

0,0

-0,9

-0,3

-1,3

0,5

7. Cyklická zložka rozpočtu

0,2

8. Cyklicky upravené saldo (2 - 7)

9. Cyklicky upravené primárne saldo (8 + 3)

10. Štrukturálne saldo (8 - 4)

-0,7

1,0

-1,9

-2,2

-1,8

-1,3

-0,7

[1] Kladné znamienko predstavuje pozitívny vplyv jednorazového opatrenia na saldo VS

Zdroj: MF SR

73

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 6 - Porovnanie predchádzajúcej a aktualizovanej prognózy

ESA kód

2013

2014

2015

2016

2017

Reálny rast HDP (%)

Predchádzajúca aktualizácia*

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

1,2

0,9

2,9

2,3

3,3

3,0

3,6

3,2

-

3,4

-

-0,3

-0,6

-0,3

-0,4

Saldo verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

EDP B.9

-2,9

-2,8

0,1

-2,6

0,0

-2,0

-2,5

-0,5

-1,3

-1,6

-0,3

-

-0,5

-

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

Predchádzajúca aktualizácia*

Skutočnosť a súčasná aktualizácia

Rozdiel

54,8

55,4

0,6

56,3

55,2

-1,1

56,7

56,2

-0,5

55,9

54,9

-1,0

-

53,4

-

Pozn.: * Program stability SR na roky 2013 - 2016

Zdroj: MF SR

Tabuľka 7 - Dlhodobá udržateľnosť verejných financií (% HDP)*

2010

2020

2030

2040

2050

2060

Výdavky celkom

42,9

17,8

8,0

6,1

1,9

-

44,1

18,0

8,0

6,0

2,0

-

46,1

18,7

8,1

5,8

2,2

-

49,1

19,8

8,5

6,1

2,4

-

54,0

21,6

9,5

7,0

2,4

-

60,5

23,3

10,6

8,0

2,6

-

Z toho: Výdavky ovplyvnené starnutím populácie

A. Výdavky na starobné dôchodky

1. Dôchodky zo systému sociálneho zabezpečenia

a) Starobné a predčasné starobné dôchodky

b) Ostatné dôchodky (invalidné, pozostalostné)

2. Zamestnanecké dôchodky (ak sú v sektore VS)

B. Zdravotná starostlivosť

6,2

0,3

3,1

0,2

1,3

32,4

1,4

12,6

-

6,8

0,3

2,8

0,1

2,3

32,4

1,0

13,0

-

7,5

0,4

2,7

0,1

3,6

32,2

0,9

12,9

-

8,2

0,5

2,5

0,1

5,5

32,3

0,9

13,0

-

8,9

0,5

2,6

0,1

8,6

32,4

0,8

13,2

-

9,2

0,7

2,7

0,1

13,5

32,6

0,8

13,4

-

C. Dlhodobá starostlivosť

D. Školstvo

E. Ostatné výdavky ovplyvnené starnutím populácie

Z toho: Úroky**

Príjmy celkom

Z toho: Príjmy z majetku (D.4)

Z toho: Zo sociálnych odvodov

Rezervy dôchodkových fondov

Z toho: konsolidované rezervy dôch. fondov VS

-

Systémové dôchodkové reformy

Príspevky sociálneho zabezpečenia odvedené do dobrovoľnej súkromnej

schémy

Výdavky na dôchodky vyplatené prostredníctvom dobrovoľnej súkromnej

schémy

1,1

-

0,6

-

0,6

-

0,4

-

0,2

-

0,2

-

Predpoklady

Rast produktivity práce

5,5

4

2,7

3,1

2

1,8

0,9

1,5

1

Reálny rast HDP

1,9

1,3

Miera participácie mužov (vek 15-64)

Miera participácie žien (vek 15-64)

76,4

61,4

68,9

14,4

12,3

77,4

65

75,8

65,5

70,7

8,1

75

76,5

65,1

70,8

7,3

77,6

66,5

72,1

7,3

64,1

69,6

7,5

Celková miera participácie (vek 15-64)

Miera nezamestnanosti (vek 15-64)

71,2

13,1

16,4

Populácia vo veku 65+ na celkovej populácii ( v %)

20,7

24,4

29,9

33,5

* Výdavky spojené so starnutím ako aj makroekonomické predpoklady boli aktualizované po vydaní správy Ageing report 2012

** Základný scenár 2015

Zdroj: MF SR

74

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 7a - Podmienené záväzky

2012

2013*

% HDP

Verejné záruky

z toho: spojené s finančným sektorom

*Odhady na rok 2013 nie sú k dispozícii

2,88

0,0

Zdroj: MF SR

Tabuľka 8 - Základné predpoklady

2013

0,22

2,58

2014

0,27

2,83

2015

0,37

3,46

2016

0,99

4,03

2017

1,99

4,39

Krátkodobá úroková miera (ročný priemer, %)

Dlhodobá úroková miera (ročný priemer, %)

Výmenný kurz USD/€ (ročný priemer) (eurozóna a krajiny ERM II)

1,33

3,60

0,10

-0,10

3,50

1,29

4,10

1,51

1,40

5,40

1,23

4,40

1,97

1,80

6,10

1,22

4,40

1,97

1,80

6,10

1,22

4,40

1,97

1,80

6,10

Svet okrem EU, rast HDP (%)

Rast HDP EU (%)

Rast dôležitých zahraničných trhov (%)

Objem svetového importu, okrem EU (%)

Cena ropy (Brent, USD/barel)

114,14

116,77

108,76

109,58

111,98

Zdroj: Common external assumptions, MF SR

Tabuľka 9 - Rozpočtové predpoklady pre hodnotenie konvergencie k strednodobému rozpočtovému cieľu

ESA

kód

S.13

(EDP

B.9)

(v % HDP)

1.Čisté pôžičky verejnej správy *

2013

2014

2015

2016

2017

-2,8

-2,6

-2,5

-1,6

-0,5

2. Štrukturálne saldo VS

-1,9

-1,2

0,3

-2,2

-1,1

0,6

-1,8

-0,7

0,0

-1,3

-0,3

0,0

-0,7

0,2

0,0

3. Cyklická zložka rozpočtu

4. Jednorazové a dočasné opatrenia

S.13

(EDP

B.9)

5. Čisté pôžičky verejnej správy

-2,8

-2,6

-2,5

-1,6

-0,5

6. Celkové príjmy

6a. Celkové príjmy za predpokladu nezmenených politík od

roku 2014

7. Celkové výdavky

35,9

-

35,2

38,0

33,7

33,4

36,5

32,9

32,5

34,9

32,8

32,3

34,0

38,7

EDP

D.41

7a. Úrokové náklady

2,0

1,1

1,8

1,9

1,8

1,3

1,7

1,6

7b. Výdavky na programy EÚ plne kryté príjmami z fondov EÚ

7c. Dávky v nezamestnanosti nesúvisiace s opatreniami vlády

7d. Zmena príjmov z titulu opatrení (medziročná zmena)

7e. Príjmy z dôvodu uplatnovania legislatívy

7f. Tvorba hrubého fixného kapitálu (aktuálna)

7g. Tvorba hrubého fixného kapitálu (priemer za t-3 až t)

8. Daňové záťaženie

0,2

1,7

0,5

-0,1

0,0

0,1

0,0

2,1

1,9

2,1

2,3

2,2

2,0

1,9

30,0

55,4

29,6

55,2

29,0

56,2

28,8

54,9

28,5

53,4

9. Hrubý dlh

* Tabuľka ukazuje ciele vlády na na roky 2014 až 2017. Celkové výdavky nezahŕňajú dodatočné opatrenia na

dosiahnutie cieľov.

Zdroj: MF SR

75

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Príloha 2 - Konsolidačné balíčky pre roky 2013 až 2017

1.1

Konsolidačný balíček 2013

Za predpokladu nezmenených politík deficit verejnej správy v roku 2013 dosiahol 4,9 % HDP. Rozdiel medzi

úrovňou deficitu za predpokladu nezmenených politík a notifikovanou skutočnosťou za rok 2013 predstavuje

2,2 % HDP, t .j. 1 557 mil. eur. Vďaka týmto opatreniam bol deficit verejnej správy SR v roku 2013 nižší než

stanovený cieľ 2,9 % HDP. Priamy vplyv na HDP majú opatrenia vo výške 512 mil. eur, čo predstavuje 0,7 %

HDP. Z prepočtov vplyvu balíčka na HDP boli vynechané konsolidačné opatrenia, ktoré nemajú priamy vplyv na

HDP. Do tejto kategórie patria mimoriadne príjmy zo zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému a iné

nedaňové príjmy.

Na základe notifikovaných údajov pre rok 2013, dodatočné príjmové opatrenia s priamym vplyvom na HDP boli

vo výške 927 mil. eur (1,3 % HDP). Vyššie príjmy rozpočtu plynuli najmä z daní príjmov a odvodov pre

domácnosti a podnikový sektor. Zvyšovali sa sadzby príjmových daní, ako aj odvody pre samostatne zárobkovo

činné osoby a osoby pracujúce na dohodu. Ďalej bol uzákonený výber osobitného odvodu z podnikania pre

vybrané finančné inštitúcie (najmä banky) a regulované odvetvia. Medzi ostatnými príjmovými opatreniami

priniesli najvyšší dodatočný príjem daň z registrácie motorových vozidiel, zvýšenie daní a odvodov z hazardných

hier a zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. Príjmové opatrenia vplývali na ekonomiku cez mierne zvýšenie cien a

zníženie kompenzácií a podnikových ziskov v ekonomike.

Výdavky s priamym vplyvom na HDP sa zvýšili o 415 mil. eur (0,6 % HDP). Ide najmä o zvýšenie bežných

transferov (187 mil. eur) a medzispotreby (121 mil. eur). Opatrenia na strane výdavkov vplývali na ekonomiku

prostredníctvom vyššej vládnej spotreby, investícií a mzdových výdavkov verejnej správy. Na druhej strane,

došlo k zníženiu výdavkov v zdravotníctve (74 mi.eur).

76

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 1 - Rozpočtové opatrenia s vplyvom na HDP (mil. eur, ESA 95, rozdiely oproti NPC)

Kategórie Makroekonomické vplyvy

2013

Zvýšenie príjmov s priamym vplyvom na HDP celkom (1.-4.)

(v % HDP)

P

Kompenzácie, ceny

927

1,3

1. Zvýšenie odvodov pre SZČO a dohodárov

2. Zvýšenie progresivity DPPO

P

Kompenzácie

331

283

171

Kompenzácie, ceny

3. Osobitný odvod pre finančné inštitúcie a regulované odvetvia

4. Ostatné nedaňové príjmové opatrenia (napr. poplatok pri registrácii

motorových vozidiel a ďalšie položky)

P

Ceny

135

Zvýšenie výdavkov s priamym vplyvom na HDP celkom (5.-8.)

(v % HDP)

V

Kompenzácie, G, I

-415

-0,6

5. Vyššie výdavky na bežné transfery

6. Vyššie výdavky na medzispotrebu štátnej správy

7. Zvýšenie osobných výdavkov štátneho rozpočtu

8. Zvýšenie investícií verejnej správy

V

Kompenzácie

-187

-121

-89

G

Kompenzácie

I

-17

512

0,7

A. Celkové zmeny s priamym vplyvom na HDP

P+V

(v % HDP)

B. Opatrenia bez priameho vplyvu na HDP

1045

(v % HDP)

1,4

1557

C. Celkové zmeny (príjmy + výdavky)

2,2

(v % HDP)

Pozn.: ide o vplyv na saldo VS, t.j. (+) znamená zlepšenie a (-) zhoršenie salda.

skratky: P- príjmy, V – výdavky I –fixné investície, G –spotreba verejnej správy, kompenzácie - vplyv na zamestnanosť a mzdy

1.2 Konsolidačný balíček 2014

V scenári nezmenených politík sa v roku 2014 predpokladá saldo verejnej správy vo výške 3,8 % HDP.

Stanovený fiškálny cieľ by sa mal dosiahnuť celkovými opatreniami vo výške vo výške 1,0 % HDP, teda 749 mil.

eur. Priamy vplyv na HDP majú opatrenia vo výške 787 mil. eur, čo predstavuje 1,1 % HDP. Do opatrení bez

vplyvu na HDP v celkovej výške 0,1 % HDP patrí hlavne pokles v grantoch a transferoch, u ktorých sa

predpokladá, že sa jedná hlavne o príjmy zo zahraničia.

Príjmové opatrenia s priamym vplyvom na HDP dosahujú výšku 342 mil. eur (0,5 % HDP). Najväčší vplyv majú

pokračovanie odvodu v regulovaných odvetviach (256 mil. eur) a daňové licencie a iné zmeny v daniach

z príjmov (91 mil. eur). Podobne ako v roku 2013, príjmové opatrenia by mali vplývať na ekonomiku cez mierne

zvýšenie cien a zníženie kompenzácií a podnikových ziskov v ekonomike.

Výdavkové opatrenia s priamym vplyvom na HDP zahŕňajú šetrenie výdavkov o 445 mil. eur (0,6 % HDP). Ide

najmä o zníženie mzdových výdavkov (279 mil. eur), medzispotreby (184 mil. eur) a investícií (89 mil. eur).

Opatrenia na strane výdavkov budú vplývať na ekonomiku prostredníctvom nižšej vládnej spotreby, investícií

verejnej správy a kompenzácií zamestnancov.

Tabuľka 2 - Rozpočtové opatrenia s vplyvom na HDP (mil. eur, ESA 95, rozdiely oproti NPC)

Kategórie Makroekonomické vplyvy

2014

Zvýšenie príjmov s priamym vplyvom na HDP celkom (1.-2.)

(v % HDP)

P

Kompenzácie, ceny

342

0,5

1. Osobitný odvod v regulovaných odvetviach

2. Daňové licencie a iné zmeny v daniach z príjmov

P

Kompenzácie, ceny

256

91

77

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

3. Ostatné zmeny v nedaňových príjmoch

P

Kompenzácie, ceny

-5

Zníženie výdavkov s priamym vplyvom na HDP celkom (5.-8.)

(v % HDP)

V

Kompenzácie, G, I

445

0,6

4. Zníženie osobných výdavkov štátneho rozpočtu

5. Úspory v medzispotrebe štátnej správy

6. Úspory v investíciach verejnej správy

7. Vyššie výdavky na bežné transfery

V

Kompenzácie

279

184

89

G

I

Kompenzácie

-146

787

1,1

A. Celkové zmeny s priamym vplyvom na HDP

P+V

(v % HDP)

B. Opatrenia bez priameho vplyvu na HDP

-38

(v % HDP)

-0,1

749

C. Celkové zmeny (príjmy + výdavky)

1,0

(v % HDP)

Pozn.: ide o vplyv na saldo VS, t.j. (+) znamená zlepšenie a (-) zhoršenie salda.

skratky: P- príjmy, V – výdavky I –fixné investície, G –spotreba verejnej správy, kompenzácie - vplyv na zamestnanosť a mzdy

1.3 Konsolidačné balíčky pre roky 2015 až 2017

V prvom scenári pre roky 2015 až 2017, ktorý predpokladá dosiahnutie cieľových deficitov, je odhadnutá

potreba konsolidačných opatrení vo výške 1,2 % HDP v roku 2015, 1,7 % HDP v 2016 a 2,5 % HDP. Ide

o kumulatívnu potrebu opatrení voči scenáru nezmenených politík, čo znamená, že v prípade prijatia trvalých

opatrení sa potreba dodatočných opatrení v nasledujúcich rokoch znižuje o objem už prijatých opatrení. Za

predpokladu trvalých opatrení by celková potreba opatrení dosiahla 904 mil. eur (1,2 % HDP) v roku 2015,

482 mil. eur (0,5 % HDP) v roku 2016 a 748 mil. eur (0,8 % HDP) v roku 2017.

Tabuľka 3 - Veľkosť konsolidačných opatrení (ESA 95, % HDP) – porovnanie scenárov

2015

1,2

2016

1,7

2017

2,5

1. Veľkosť opatrení prvý scenár

- potreba dodatočných opatrení (medziročná zmena)

2. Veľkosť opatrení druhý scenár

1,2

0,5

0,8

0,9

1,3

1,7

- potreba dodatočných opatrení (medziročná zmena)

Zohľadňuje plnenie národných rozpočtových pravidiel ²NPC zahŕňa vplyv zmeny úrokových nákladov z dôvodu horšieho salda VS, ale neuvažuje s

0,9

0,4

1

prípadnými zmenami v rizikových prémiách dlhu

V rokoch 2015 až 2017 sa konsolidácia v prvom scenári skladá z troch skupín opatrení:



Opatrenia špecifikované v návrhu východísk RVS pre roky 2015 až 2017 popísané a kvantifikované

v časti III.3.2

Ostatné zmeny zahrnuté v návrhu východísk RVS voči NPC vo výške 0,4 % HDP v roku 2015, 0,7 %

HDP v 2016 a 1,2 % v 2017 kumulatívne voči NPC

Opatrenia nad rámec návrhu východísk RVS na dosiahnutie cieľov rastúce z 0,3% HDP v 2015 až na

0,7 % v roku 2017 kumulatívne voči NPC

Vzhľadom na prekročenie hranice 55 % HDP hrubého dlhu a aktivovanie sankcií ústavného zákona (viac v Boxe

3) tretia skupina opatrení zahŕňa prevažne výdavkové opatrenia. Keďže k tejto skupine opatrení nie sú

k dispozícii bližšie informácie, predpokladá sa proporčné rozloženie výdavkových škrtov medzi medzispotrebu,

mzdové výdavky verejnej správy a úsporu v kapitálových výdavkoch.

78

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Tabuľka 4 - Scenár 1: Potreba dodatočných rozpočtových opatrení voči NPC (mil. eur)

2015

2016

482

0,5

157

59

2017

748

0,8

374

149

224

142

70

SPOLU

904

1,2

359

139

220

96

(v % HDP)

Vládna spotreba

Medzispotreba vlády

Kompenzácie zamestnancov

99

Investície

Vládne

88

48

31

Zvyšok

48

57

73

Domácnosti

Inflacia

Iné

48

113

123

0

75

324

76

157

0

Zdroj: MF SR

V druhom scenári pre roky 2015 až 2017 sa modelujú ekonomické vplyvy dosiahnutia deficitov podľa návrhu

východísk RVS. Rozdiel deficitov v návrhu východísk oproti NPC je vo výške 0,9 % HDP v roku 2015, 1,3 % HDP

v 2016 a 1,7 % HDP. Za predpokladu trvalých opatrení by celková potreba opatrení dosiahla 686 mil. eur (0,9

% HDP) v roku 2015, 387 mil. eur (0,4 % HDP) v roku 2016 a 435 mil. eur (0,4 % HDP) v roku 2017. Narozdiel

od prvého scenára neobsahuje tretiu skupinu konsolidačných opatrení na dosiahnutie cieľových deficitov.

Tabuľka 5 - Scenár 2: Potreba dodatočných rozpočtových opatrení voči NPC (mil. eur)

2015

686

0,9

176

68

2016

387

0,4

78

2017

435

0,4

110

46

SPOLU

(v % HDP)

Vládna spotreba

Medzispotreba vlády

Kompenzácie zamestnancov

28

108

62

50

64

Investície

Vládne

73

92

13

16

20

Zvyšok

48

57

73

Domácnosti

Inflacia

Iné

48

113

123

0

75

324

76

157

0

Zdroj: MF SR

2. Vplyv konsolidácie na HDP v rokoch 2013 až 2017

V tejto časti je vyčíslený celkový dopad konsolidácie na hlavné makroekonomické veličiny slovenskej ekonomiky.

Vplyv opatrení spolu s ich sekundárnymi efektmi bol vypočítaný prostredníctvom makroekonomického modelu

IFP pre strednodobé prognózovanie.

V roku 2013 konsolidačný balíček s priamymi makroekonomickými vplyvmi v objeme 0,7 % zníži HDP o 0,2

p. b. Fiškálny multiplikátor dosahuje 0,2 a je nižší v porovnaní s multiplikátorom konsolidačného balíčka v roku

2011 odhadnutom na úrovni 0,3. V porovnaní viacerých modelových prístupov uvedených v časti 1, je výsledok

na dolnej hranici intervalu odhadnutých multiplikátorov. V súlade s očakávaniami, najvýznamnejší pozitívny vplyv

je na spotrebu verejnej správy, kvôli vyšším výdavkom. Najmä dôsledkom zvýšenia odvodov SZČO a zavedenia

odvodov pre dohodárov poklesne disponibilný dôchodok domácnosti, kým vplyv na priemernú mzdu je minimálny

vďaka zvýšeniu mzdových výdavkov vo verejnej správe. Zamestnanosť sa prakticky nezmení. Vplyv na cenový

vývoj prostredníctvom príjmových opatrení je mierny.

79

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Konsolidačný balíček v objeme 1,0 % HDP v roku 2014 zníži HDP o 0,4 p. b. Fiškálny multiplikátor vo výške

0,4 je vyšší ako v roku 2013 a odzrkadľuje vyšší podiel výdavkových konsolidačných opatrení. Multiplikátor je na

hornej hranici intervalu odhadnutých multiplikátorov pre Slovensko popísaných v časti 3. Najvýznamnejší vplyv je

na spotrebu verejnej správy, mzdy a investície. Na druhej strane vplyv na zamestnanosť a ceny je len mierny.

V prvom scenári pre roky 2015 až 2017 obsahujúcom opatrenia vo výške 1,2 % HDP v roku 2015, 0,5 % HDP

v roku 2016 až na 0,8 % HDP v roku 2017 je vplyv na HDP vo výške 0,4 p. b. v roku 2015, 0,2 p. b. v roku

2016 a 0,3 p. b. v roku 2017. V súlade s očakávaniami je najvýznamnejší vplyv na investície prostredníctvom

poklesu tvorby hrubého fixného kapitálu vlády a medzispotrebu vlády. Miernejšie je zhoršenie situácie na trhu

práce, ktoré vyústi do poklesu spotreby domácností. Spomalenie spotreby domácností je výrazné najmä v rokoch

2016 a 2017. V roku 2015 je dopad na cenový vývoj mierny, avšak v ďalších rokoch sa zvyšuje kvôli slabšiemu

domácemu dopytu. Implikované fiškálne multiplikátory dosahujú 0,3 v roku 2015 a 0,4 v ďalších dvoch rokoch

strednobého horizontu. Pri zohľadnení štruktúry opatrení sú odhady multiplikátorov na hornej hranici výsledkov

v literatúre.

Tabuľka 6 - Vplyv opatrení na HDP (v p. b.) podľa makromodelu IFP - prvý scenár

2013

0,7

2014

1,0

2015

1,2

2016

0,5

2017

0,8

opatrenia s priamym vplyvom na HDP

príspevok k zmene CPI

zamestnanosti

0,2

-0,1

-1,0

-0,5

-1,6

-0,7

-0,2

-0,4

-0,1

-0,2

0,0

-0,3

-0,2

-0,4

-0,2

-1,0

-0,2

-0,4

0,0

-0,2

nominálnej mzdy

0,3

-0,7

spotreby domácností

spotreby vlády

-0,4

0,7

-0,1

-0,9

-1,3

-0,2

-0,4

-0,5

-0,6

investícií

0,3

-1,5

importu

0,0

-0,3

príspevok k medziročnej zmene HDP

-0,2

-0,3

zdroj: MF SR

Druhý scenár pre roky 2015 až 2017 predstavuje pomalšie tempo konsolidácie, bez splnenia národných

rozpočtových cieľov. Konsolidačné opatrenia vo výške 0,9 % HDP v roku 2015, 0,4 % HDP v roku 2016 a 0,4 %

HDP v roku 2017 majú vplyv na HDP 0,2 p. b. v roku 2015, 0,2 p. b. v roku 2016 a 0,2 p. b. v roku 2017.

V rámci štruktúry HDP je vplyv na ekonomiku podobný ako v prvom scenári, avšak relatívne menšia je reakcia

trhu práce a spotreby domácností. Dopad na cenový vývoj je taktiež pomalší oproti prvému scenáru. Fiškálne

multiplikátory vo všetkých troch rokoch dosahujú rovnaké hodnoty ako v prvom scenári

Tabuľka 7 - Vplyv opatrení na HDP (v p. b.) podľa makromodelu IFP – druhý scenár

2013

0,7

2014

1,0

2015

0,9

2016

0,4

2017

0,4

opatrenia s priamym vplyvom na HDP

príspevok k zmene CPI

zamestnanosti

0,2

-0,1

-1,0

-0,5

-1,6

-0,7

-0,2

-0,4

-0,1

0,2

-0,2

-0,1

-0,3

0,0

-0,3

0,0

-0,1

nominálnej mzdy

0,3

-0,3

spotreby domácností

spotreby vlády

-0,4

0,7

0,1

-0,3

-0,5

-0,8

-0,1

-0,2

-0,1

investícií

0,3

-0,8

-0,2

-1,0

importu

0,0

-0,2

príspevok k medziročnej zmene HDP

-0,2

zdroj: MF SR

80

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

3. Fiškálne multiplikátory na Slovensku

Multiplikátor konsolidačného balíčka pre rok 2013 sme porovnali aj s odhadmi fiškálnych multiplikátorov

podľa existujúcich analýz na slovenských dátach. V tejto podkapitole zhrnieme hlavné výsledky štúdie

Pécsyovej (2013)⁵⁰na základe SVAR modelu, materiálu OECD⁵¹a analýzy IFP pomocou DSGE modelu

QUEST⁵².

Fiškálny multiplikátor zjednodušene hovorí, o koľko eur sa zmení HDP, ak vláda zmení výdavky alebo príjmy

o jedno euro. Veľkosť multiplikátora závisí od množstva faktorov. Všeobecne sa predpokladá, že multiplikátory

sú v malých a otvorených ekonomikách menšie kvôli únikom časti fiškálneho impulzu cez dovoz. V recesii, alebo

pri vyššom sklone k spotrebe sa očakávajú naopak vyššie multiplikátory. Vplyv trvalých konsolidačných opatrení

na ekonomiku je v porovnaní s dočasnými opatreniami výraznejší, keďže pri dočasných opatreniach môžu

ekonomickí agenti tlmiť sekundárne vplyvy na úkor svojich úspor či ziskov.

Jedno euro ušetrené na výdavkoch spôsobuje podľa teórie výraznejšie sekundárne vplyvy v HDP

oproti dodatočnému euru vybranom na príjmoch rozpočtu. Je to preto, že časť počiatočného fiškálneho impulzu

v prípade daňových opatrení je tlmená súkromnými úsporami, kým vládne výdavky predstavujú bezprostredný

impulz do HDP. Ďalej, zvyšovanie daní z príjmov domácností či firiem obmedzuje motiváciu ekonomických

agentov k dodatočným výkonom. Z tohto dôvodu by mal byť multiplikátor týchto opatrení vyšší v porovnaní so

zmenami spotrebnej dane alebo DPH. Z výsledkov spomenutých analýz vyplýva, že konsolidácia

prostredníctvom výdavkov má oproti príjmovej konsolidácii vyššie náklady v podobe strateného rastu

HDP v krátkodobom horizonte. Na druhej strane, v strednodobom až dlhodobom horizonte je menej

bolestivá, kedže pôsobí pozitívne na potenciálny rast ekonomiky.

Odhady fiškálnych multiplikátorov pre slovenskú ekonomiku sú v súlade s konsenzom v zahraničnej

literatúre. Tabuľka 8 zhŕňa odhady kumulatívneho multiplikátora v prvom roku pre rôzne druhy opatrení.

Najvýraznejší vplyv na ekonomiku majú zmeny vo vládnych investíciách a v bežných výdavkoch verejnej správy.

Daňové opatrenia vplývajú na rast HDP v o niečo menšej miere. Podľa niektorých odhadov má najmenší dopad

na ekonomiku zmena nepriamych daní. Vážený multiplikátor konsolidačného balíčka roku 2013 vyrátaný

podľa tabuľky 8 vychádza v rozmedzí 0,03 až 0,29.

Tabuľka 8 - Odhady ročných multiplikátorov pre Slovensko

(na základe modelov SVAR a DSGE, a štúdie OECD)

min

0,25

0,46

0,10

max

0,70

0,30

0,70

0,30

0,20

SVAR

0,39

DSGE

OECD

Výdavkové opatrenia

Bežné výdavky

0,29

0,25

0,58

0,30

0,70

Kapitálové výdavky

Príjmové opatrenia

Priame dane

0,46

0,15

0,19

0,20

0,10-0,30

0,10

Nepriame dane

⁵⁰Autorka odhaduje vplyv niektorých výdavkových a príjmových konsolidačných opatrení na slovenský HDP pomocou SVAR modelu. Bližšie viď Pécsyová,

M., (2013). „Odhad vplyvu fiškálnej konsolidácie na rast HDP v SR“, BIATEC 4/2013 , Národná banka Slovenska.

⁵¹Viď OECD Economic Outlook 2012

⁵²QUEST III je štrukturálny DSGE model vyvinutý Európskou komisiou, ktorý bol kalibrovaný aj na Slovenskú ekonomiku. Model sa v prvom rade používa

na kvantifikáciu vplyvov štrukturálnych reforiem, ale dá sa použiť aj na analýzu vplyvu väčšiny konsolidačných opatrení. Analýza konsolidácie cez model

QUEST bude zverejnená v najbližšej dobe.

81

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Príloha 3 - Výbor pre makroekonomické prognózy

V snahe o vyššiu transparentnosť a objektívnosť makroekonomických prognóz MF SR pravidelne oslovuje členov

Výboru pre makroekonomické prognózovanie. Po zasadnutí Výboru vo februári 2014 hodnotila väčšina členov

strednodobú makroekonomickú prognózu MF SR ako realistickú až konzervatívnu:

Hodnotenie februárovej prognózy MF SR vo Výbore pre makroekonomické prognózy

Člen výboru

Charakteristika prognózy

NBS

Infostat

VÚB

Tatrabanka

SLSP

UNICREDIT Bank

ČSOB

realistická

konzervatívna

realistická

-

Sberbank

SAV

Zdroj: Výbor pre makroekonomické prognózy

Priemerná prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR

členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie (okrem MF SR) a prognóza MF SR

2013

2014

2015

2016

2017

v %, ak nie je uvedené inak

Výbor MFSR Výbor MFSR Výbor MFSR Výbor MFSR

Hrubý domáci produkt; reálny rast

0,9

72,1

-0,1

1,2

2,2

74,5

1,2

2,3

1,7

2,6

0,2

0,7

3,1

2,3

74,5

1,2

2,0

1,7

2,5

0,3

0,8

4,5

3,0

77,8

1,8

3,9

1,4

3,5

0,4

2,1

3,2

3,0

77,8

2,2

4,3

1,5

3,5

0,6

2,1

5,3

3,2

81,7

2,1

4,4

1,6

4,0

0,5

2,3

2,8

3,2

81,7

2,4

4,7

1,8

4,1

0,7

2,3

6,1

3,3

85,8

2,3

4,5

1,7

4,2

0,6

2,5

2,9

3,4

86,2

2,9

5,4

2,1

4,5

0,9

2,4

6,9

Hrubý domáci produkt v bežných cenách; mld. eur

Konečná spotreba domácností; reálny rast

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

Priemerná mesačná mzda; reálny rast

Priemerná mesačná mzda; nominálny rast

Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie)

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast; CPI

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

1,0

2,4

-0,7

1,4

2,2

Zdroj: Výbor pre makroekonomické prognózovanie

82

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Príloha 4 - Výbor pre daňové prognózy

Po zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy sa uskutočnilo dňa 12. februára 2013 aj zasadnutie Výboru

pre daňové prognózy. MF SR na tomto zasadnutí prezentovalo svoju aktualizovanú strednodobú prognózu

daňových príjmov na roky 2013 – 2017. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR

bola všetkými členmi výboru označená ako realistická.

Hodnotenie prognózy MF SR vo Výbore pre daňové prognózy

Člen výboru

Charakteristika prognózy

NBS

Infostat

ING Bank

Tatra banka

ČSOB

realistická

SLSP

UniCredit Bank

Zdroj: Výbor pre daňové prognózy

83

MINISTERSTVO FINANCIÍ

PROGRAM STABILITY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROKY 2014 AŽ 2017

Príloha 5 – Grafy

Rast hrubého domáceho produktu (v %)

Príspevky k rastu HDP (v p. b.)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Ekonomická aktivita podľa VZPS v %

Rast reálnej mzdy a produktivity práce v %

10

8

16

14

12

10

8

4

Priemerná reálna mesačná

mzda

3

Produktivita práce

6

2

4

1

2

0

6

-1

-2

-3

0

4

Zamestnanosť (ESA, vpravo)

Miera nezamestnanosti (VZPS)

-2

-4

2

0

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Deficit verejnej správy (% HDP)

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

57

2013

2014

2015

2016

-1,6

2017

56,2

0

-1

-2

-3

-2,8

-2,6

-2,5

-0,5

56

55,4

55,2

54,9

-0,7

55

54

53

52

51

-1,3

53,4

-1,8

-1,9

-2,2

Saldo VS

Štrukturálne saldo

2013

2014

2015

2016

2017

Zdroj: MF SR

84