Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zavedenie inštitútu minimálneho dôchodkového príjmu (ďalej len „minimálny dôchodok“) prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento cieľ sa opiera najmä o čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá okrem iného aj na princípe sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, ako aj čl. 39 Ústavy SR, kde je zastrešené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a právo na pomoc v hmotnej núdzi.

Návrh zákona reaguje na právny stav účinný od 1. januára 2014 po prijatí nového zákona o hmotnej núdzi. Po jeho prijatí sa v praxi ako jeden z najvypuklejších problémov ukázalo, že napríklad dôchodcovia musia pre získanie všetkých typov pomoci v hmotnej núdzi (na ktoré majú nárok) vyvinúť pomerne rozsiahlu aktivitu. Médiá, ako aj predkladateľ v tejto súvislosti zaregistrovali individuálne prípady dôchodcov, ktorí túto aktivitu vzhľadom na svoju sociálnu situáciu ani neboli schopní vyvinúť.

Príkladom sú dôchodcovia bývajúci v dome darovanom svojim deťom. Pre získanie príspevku na bývanie si museli zriadiť na nehnuteľnosť vecné bremeno, s čím sa spájali správne poplatky a často aj náklady na právnu pomoc. Ak musel dôchodca pre získanie príspevku na bývanie obetovať napríklad tretinu svojich mesačných nákladov, je pochopiteľné, ak od jeho získania upustil – pretože by v danom mesiaci nemal dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ďalších nevyhnutných nákladov (najmä liekov).

Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku sa podobné problémy odstránia, pretože dôchodca, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia aspoň 40 rokov, bude mať nárok na stabilný príjem bez nutnosti ďalšej aktivity smerom k štátu. Vo vzťahu k dôchodcom s nižším obdobím dôchodkového poistenia to bude platiť proporcionálne.

Podstata návrhu tak tkvie v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku s tým, že hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia nebudú nútení „obiehať“ úrady.

Návrh zákona stavia na predpoklade ústretovosti štátu smerom k najstarším členom spoločnosti, ako aj na princípe solidarity, vyplývajúcom okrem iného aj z Charty základných práv Európskej únie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 4

V súvislosti s navrhovaným zavedením inštitútu minimálneho dôchodku v praxi a predpokladaním, ako by sa tento inštitút v praxi aplikoval sa upravuje časť definície hmotnej núdze, t. j. stavu, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy nárokov podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako minimálnej sociálnej hranice nevyhnutnej na zabezpečenie základných životných podmienok.

K bodom 2 a 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením inštitútu minimálneho dôchodku.

K bodu 3

Vypúšťa sa nezapočítavanie 25 % z vdovského a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek do príjmu na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a to v nadväznosti na navrhovaný § 14 ods. 5 – suma minimálneho dôchodku sa poberateľovi vdovského alebo vdoveckého dôchodku zvýši o 25 %, najviac však v sume ustanovenej ako zákonná výšku minimálneho dôchodku.

K bodu 6

Nakoľko pre dôchodcov sa zavádza minimálny dôchodok, je potrebné vylúčiť ich nárok na iné formy pomoci v hmotnej núdzi. To sa nebude vzťahovať na prípady, keď to bude pre dôchodcov výhodnejšie.

K bodu 7

Inštitút minimálneho dôchodku sa legislatívne ukotvuje ako forma pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 8

V súlade s doterajším členením zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa legislatívne zavádza inštitút minimálneho dôchodku ako príjmu určeného na zabezpečenie spoločensky prijateľných životných podmienok dôchodcov, a to v zákonom ustanovenej mesačnej sume (300 eur pre jednotlivca, 500 eur pre dvojicu). Suma 300 eur bola určená tak, aby bola zrozumiteľná a najmä aby zodpovedala približnej výške čistej minimálnej mzdy.

Na tento príjem budú mať nárok dôchodcovia so získaným obdobím dôchodkového poistenia aspoň 40 rokov, pričom ak budú mať dôchodcovia počet týchto rokov nižší, suma minimálneho dôchodku sa upraví proporcionálne za použitia kritérií v § 14a odseku 4. Keďže pre dôchodcov sa zavádza minimálny dôchodok, nárok na iné formy pomoci v hmotnej núdzi mať nebudú. Výnimkou budú prípady, keď to bude pre nich výhodnejšie.