Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu novely Ústavy SR je dosiahnuť niekoľko zmien vo viacerých oblastiach, resp. vykonať ústavné predpoklady pre ďalšie zmeny. Ide o zmeny v oblasti spôsobu vykonania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, spôsobu vykonania referenda a tiež zmeny v oblasti zloženia a kreovania Súdnej rady Slovenskej republiky.

Do textu Ústavy SR sa dopĺňajú ustanovenia špecifikujúce spôsob voľby Národnej rady Slovenskej republiky, pričom snahou je zaviesť zmiešaný systém voľby.

Pri ustanoveniach Ústavy SR upravujúcich vykonanie referenda sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré upravujú kvórum pre platnosť výsledkov referenda; tiež sa upravuje povinnosť pre prezidenta republiky vyhlásiť referendum tak, aby sa vykonalo v deň konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

Upravuje sa zloženie a spôsob kreovania Súdnej rady Slovenskej republiky. Členov Súdnej rady Slovenskej republiky by malo byť 9, pričom 5 členov bude volených priamo, 2 členovia budú volení sudcami, 1 menovaný prezidentom republiky a 1 volený Národnou radou Slovenskej republiky.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ústava Slovenskej republiky nikde vo svojich ustanoveniach neupravuje volebný systém, ktorým sa volia poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Už dlhšiu dobu sa vo verejnosti diskutuje o priblížení sa poslancov k voličom. Takúto zmenu môže priniesť rozdelenie počtu poslancov na dve polovice s tým, že jedna polovica snemovne bude volaná systémom pomerného zastúpenia, t.j. tak, ako doteraz, kedy voliči volia de facto stranícke kandidátky. Druhá polovica poslancov bude volená väčšinovým systémom, kde bude za každý volebný obvod zvolený jeden poslanec.

K bodu 2

Upravuje sa pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Súdnej rade Slovenskej republiky – Národná rada Slovenskej republiky už nebude voliť troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ale len jedného. Úprava súvisí s úpravou samotnej Súdnej rady Slovenskej republiky – viď ďalej.

K bodom 3 - 5

Mení sa úprava spôsobu vykonania referenda, a to v dvoch smeroch. Podstatnou zmenou je to, že sa vypúšťajú ustanovenia o minimálnom kvóre účasti voličov, aby bolo referendum platné. Vždy rozhodne nadpolovičná väčšina zúčastnených. Upravuje sa tiež termín, na ktorý bude prezident povinný vypísať konanie referenda – a tým je vždy termín konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 6

Upravuje sa kompetencia vo vzťahu k Súdnej rade Slovenskej republiky; prezident republiky bude menovať už len jedného člena Súdnej rady Slovenskej republiky, nie troch. Podobne ako pri Národnej rade Slovenskej republiky, táto zmena má súvislosť so zmenami týkajúcimi sa Súdnej rady Slovenskej republiky – viď ďalej.

K bodu 7

Z kompetencií vlády sa vypúšťa kompetencia menovať troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, resp. menovať členov Súdnej rady Slovenskej republiky vôbec. Máme za to, že vláda a parlament v zásade reprezentujú tú istú väčšinu, preto nie je potrebné, aby menovala členov súdnej rady aj vláda. Výkonnú moc pri tejto kompetencii reprezentuje prezident republiky. Táto zmena takisto súvisí so zmenami pri Súdnej rade Slovenskej republiky, viď ďalej.

K bodom 8 - 10

Navrhujú sa zmeny v zložení aj v kreovaní Súdnej rady Slovenskej republiky.

a)Počet členov Súdnej rady Slovenskej republiky sa znižuje na 9;

b)Päť členov bude volených občanmi v priamych voľbách;

c)Dvaja členovia budú volení sudcami Slovenskej republiky;

d)Jeden člen bude menovaný prezidentom republiky;

e)Jeden člen bude volený Národnou radou Slovenskej republiky.

Funkčné obdobie člena Súdnej rady Slovenskej republiky je 5 rokov. Predsedu si volia členovia Súdnej rady Slovenskej republiky spomedzi seba. Každý člen Súdnej rady Slovenskej republiky musí mať právnické vysokoškolské vzdelanie a aspoň 15 rokov praxe v právnickom povolaní.

Ak sa niektorému členovi Súdnej rady Slovenskej republiky skončí výkon funkcie skôr, ako je stanovené funkčné obdobie, na jeho miesto bude doplnený nový člen – ale len na zvyšok funkčného obdobia. Pokiaľ by to bol člen Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol zvolený v priamych voľbách, na jeho miesto menuje nového člena prezident republiky. Pri ostatných členoch je uvoľnené miesto doplnené tým orgánom, ktorý tam nominoval aj člena pôvodného.

K bodu 11

Prechodné ustanovenia upravujú zánik funkcií členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov.

K Čl. II

Účinnosť predkladaného ústavného zákona sa navrhuje na 1. januára 2016, pričom sa ráta s dostatočne dlhou legisvakančnou lehotou.