DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Miroslav Kadúc, Peter Pollák a Štefan Kuffa.
Každý štát, ktorého cieľom je úprimná snaha chrániť svojich občanov, právo regulovať podnikanie v oblasti hazardných hier, k čomu patrí aj regulácia podmienok, za ktorých sa hrania takýchto hier môžu zúčastniť jednotlivci. Cieľom návrhu zákona je zaviesť nové pravidlá ochrany hráčov hazardných hier tak, aby sa obmedzili negatívne následky hrania týchto hier na ich životy, a to:
zvýšením povedomia hráčov o rizikách hazardných hier a o možnostiach liečby,
znemožnením účasti na takýchto hrách osobám, ktoré sa nachádzajú vo situácii, keď hranie hazardných hier predstavuje ohrozenie ich života, zdravia, základných životných podmienok alebo splácanie ich záväzkov,
rozšírením sankcií pre prevádzkovateľa vybraných hazardných hier v prípade, ak umožní zúčastniť sa na hre osobe, ktorej to zákon nedovoľuje,
nepriamou ochranou účelu poskytovania dávok v hmotnej núdzi (konzekventná ochrana verejných zdrojov),
zriadením centrálneho registra exekúcii a zverejňovaním príjemcov dávok v hmotnej núdzi, čo umožní vykonateľnosť návrhu zákona a lepšiu ochranu osôb hráčov pred rizikami hazardných hier a následkami ich hrania.
U dávok z peňazí pochádzajúcich z verejného rozpočtu prevažuje verejný záujem, aby sa nestali predmetom straty v hazardnej hre. Rovnako existuje legitímny záujem, aby boli pohľadávky voči verejnému rozpočtu najprv splatené, a aby hraním hazardných hier nedochádzalo k oslabeniu platobnej disciplíny dlžníka (nie len na úkor štátu, ale aj na úkor vyživovaných osôb). Tieto opatrenia štandardom v krajinách, ktorých hospodárstvo (ekonomika) nie je postavené na zdanení hazardných hier, ako je to u nás, a zároveň majú s hazardnými hrami skúsenosti po desaťročia ako napr. Rakúsko, kde takéto pravidlá viedli k zamedzeniu vstupu do herní pre viac ako 70 000 osôb ročne.
Keďže zavádzané opatrenia si nevyžadujú zo strany prevádzkovateľa žiaden iný náklad ako pripojenie k internetu za účelom overenia informácii a bagateľné náklady pri archivácii dokumentov, pozitívne sociálne vplyvy návrhu zákona môžu jednoznačne vylepšiť situáciu s chorobnými hráčmi z nízkopríjmových skupín. Títo ohrozujú svoje živobytie a sťažujú prežitie svojich rodín. Zverejňovanie poberateľov dávok v hmotnej núdzi pomôže pri odhaľovaní tzv. bielych koňov z radov bezdomovcov a nízkopríjmových skupín, ktorí zneužívaní zločineckými skupinami na uzatváranie a krytie podvodov. Zverejňovanie by sekundárne mohlo pomôcť pri odhaľovaní „čiernej“ práce.
Predkladaný návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V § 35, ktorý upravuje podmienky prevádzky hazardných hier sa vkladajú 4 nové odseky, prostredníctvom ktorých sa znemožniť účasť na hazardnej hre tým osobám, ktoré by si takouto účasťou mohli výrazne sťažiť svoju životnú situáciu, najmä finančnú, a ohroziť tak nielen seba, ale aj prežitie svojich blízkych, či rodiny. Obmedzenia účasti sa však týkajú len vybraných hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b) a d), a to hazardných hier v kasíne a hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov.
Stanovenie podmienok účasti (v navrhnutom odseku 7) pre osobu, ktorá sa hazardnej hry zúčastňuje, a to:
1.Podmienka preukázania sa preukazom totožnosti a podpísania vyhlásenie o oboznámení sa s rizikami hazardných hier
Táto podmienka sa zavádza z dôvodu identifikácie a ochrany hráčov a je aj predpokladom pre evidenciu údajov o hráčoch v súvislosti s ďalšími ustanoveniami návrhu zákona. Existuje prevažujúci verejný záujem na to, aby boli hráči chránení pred negatívnymi následkami hazardných hier, pričom predkladatelia sú presvedčení, že každá ochrana, či regulácia by sa mala začínať osvetou.
2.Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje nemala pohľadávky na sociálnom a zdravotnom poistení
Táto podmienka sa stanovuje za účelom ochrany hráčov, ktorá dlžníkmi Sociálnej poisťovne alebo niektorej zo zdravotných poisťovní a hrozí, že by nemohli dostať potrebnú starostlivosť zo strany štátu, resp. týchto poisťovní, pre neuhradenie zdravotného a sociálneho poistenia a rovnako slúži k zlepšeniu platobnej disciplíny týchto osôb tak, aby si svoje záväzky na poistnom plnili.
3.Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje, nebola poberateľom dávky v hmotnej núdzi
Táto podmienka sa zavádza za účelom ochrany príjemcov dávky v hmotnej núdzi, ako aj ich blízkych (rodiny). Hazard predstavuje spôsob využitia finančných prostriedkov, u ktorého je z hľadiska pravdepodobnosti dokázateľné, že hrajúca osoba svoje finančné prostriedky postupne prehrá. Všeobecne, je plne na úvahe osôb, či sa hazardných hier zúčastnia alebo nie, keďže sa jedná o využitie súkromných finančných prostriedkov. Avšak pri príjemcoch dávky v hmotnej núdzi, ktorých príjem nedosahuje sumu hmotného minima existuje verejný záujem, aby sa peniaze z verejného rozpočtu neminuli na hazardné hry. Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dávka v hmotnej núdzi poskytuje za účelom zabezpečenia základných životných podmienok, ktoré na účely tohto zákona jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie, a nie na účasť v hazardných hrách.
4.Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje nebola predmetom exekučného konania na výživné, dane, pokuty, poplatky, clá a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, resp. aby nebola štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, či väčšinovým spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá je predmetom toho istého exekučného konania.
Vo vzťahu k tomuto okruhu osôb existuje rovnako verejný záujem, aby sa nezúčastňovali hazardných hier, pokiaľ si svoje záväzky nesplnia. Do tej doby je ich zúčastňovanie sa na hazardných hrách neprípustné, keďže za následok stratu finančných prostriedkov a oslabenie ich platobnej disciplíny.
V odseku 8 sa zakotvujú viaceré povinnosti prevádzkovateľovi hazardných hier s cieľom neumožniť účasť na hazardných hrách takým osobám, u ktorých po overení si skutočností uvedených v odseku 7 zistí, že nie v zmysle zákona oprávnené na účasť na takýchto hrách. Zároveň sa týmto osobám ukladá povinnosť vydať kópiu vyhlásenia o oboznámení sa s rizikami hrania hazardných hier osobe, ktorá záujem sa takejto hry zúčastniť a potvrdenie o vklade, čo je aj v záujme prevádzkovateľa hazardnej hry v súvislosti s možným neskorším konaním o náhrade škody a jej výške (inštitút náhrady škody už platné znenie zákona, ktoré predkladatelia novelizujú, pozná).
V súvislosti s overovaním údajov a skutočností o osobe hráča prevádzkovateľom hazardnej hry rozhodujúcimi skutočnosťami čas začatia hry a údaje o takejto osobe na webovom sídle príslušnej inštitúcie, resp. príslušného verejného registra, práve v uvedenom čase. Tieto skutočnosti rozhodujúce aj z pohľadu uplatnenia sankčného mechanizmu, ktorý je ustanovený v odseku 10. Preto sa v návrhu zákona vymedzuje pojem času začatia hry a tiež sa zdôrazňuje význam uvádzania údajov na webovom sídle.
V odseku 9 sa podrobnejšie rozvádza povinnosť evidencie údajov po dobu piatich rokov o osobe, ktorá sa zúčastnila vybranej hazardnej hry, pričom sa jedná o nasledujúce údaje, a to najmä z dôvodu jednoznačnosti a preukaznosti pre prípad náhrady škody alebo kontroly zo strany orgánov dozoru:
meno a priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu,
číslo preukazu totožnosti,
dátum účasti osoby na hazardnej hre vrátane času jej začiatku a výšku vkladu tejto osoby do hazardnej hry,
vyhlásenie osoby uvedené v prílohe,
dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 8 písm. c) až e).
V odseku 10 sa zavádza sankcia pre prevádzkovateľa vybranej hazardnej hry v prípade, ak si neplní zákonné povinnosti a z rôznych dôvodov, ktoré v návrhu zákona podrobnejšie upravené, umožní zúčastniť sa hazardnej hry aj osobe, ktorej to zákon nedovoľuje. Ak takéto dôvody nastanú a prevádzkovateľ vybranej hazardnej hry si nesplní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“), vznikne osobe, ktorej prevádzkovateľ vybranej hazardnej hry umožnil zúčastniť sa hazardnej hry právo na vrátenie sumy vo výške zodpovedajúcej trojnásobku sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t.j. cca 600 eur).
Toto právo zanikne, ak si ho osoba, ktorej bolo v rozpore so zákonom zo strany prevádzkovateľa vybranej hazardnej hry umožnené zúčastniť sa hazardnej hry, neuplatní najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa takejto hazardnej hry ako hráč zúčastnila. Zánik práva je formulovaný podobne ako v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach 436 Občianskeho zákonníka).
Tým nie dotknuté ďalšie možné sankcie v zmysle zákona, a to konkrétne náhrada škody podľa § 35 nového ods. 18 alebo pokuta za priestupok alebo správny delikt § 55 a 56 zákona, resp. iné sankcie podľa § 54 zákona.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.
K bodu 3
Zákon sa dopĺňa prílohou, v ktorej sa ustanovuje vzor vyhlásenia o oboznámení sa s rizikami hazardných hier, čím sa poskytnú potenciálnemu záujemcovi o účasť na takýchto hrách informácie o príznakoch a možnostiach liečenia chorobného hráčstva, čo by mohlo potenciálneho hráča v konečnom dôsledku od hrania hazardných hier aj odradiť.
K Čl. II
Zavádza sa zverejňovanie poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Toto zverejnenie je odôvodnené verejným záujmom na tom, aby boli zverejnené informácie o príjemcoch finančných prostriedkov tohto druhu z verejného rozpočtu, a to aj z hľadiska vykonateľnosti návrhu zákona, pretože prevádzkovateľ hazardných hier musí mať prístup k zoznamu osôb príjemcom dávky v hmotnej núdzi, aby bol schopný splniť si zákonnú povinnosť a takejto osoby neumožnil zúčastniť sa hazardných hier.
Jednotlivé úrady práce v zmysle dnes platného zákona povinné viesť evidenciu o príjemcoch, a to aj o príjemcoch dávky v hmotnej núdzi. Z hľadiska vykonateľnosti návrhu zákona sa preto nejaví byť problematickou nová zákonná povinnosť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby si viedlo súhrnnú evidenciu príjemcov vytvorenú na základe čiastkových evidencií jednotlivých úradov práce v rozsahu podľa odseku 3 písm. f), pravidelne ju aktualizovalo vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a zverejňovalo aspoň časť tejto evidencie na svojom webovom sídle, ktorá súvisí s príjemcami dávky v hmotnej núdzi. Takýto systém funguje aj v súčasnosti v prípade zoznamov dlžníkov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v zmysle príslušných zákonov.
K Čl. III
Zavádza sa centrálny register exekúcii, ktorý vytvára, vedie a aktualizuje vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca Slovenská komora exekútorov na vlastné náklady.
Základnou funkciou centrálneho registra informácií je informačná funkcia, a to nielen vo vzťahu k členom Slovenskej komory exekútorov, ale aj vo vzťahu k širokej verejnosti, čo by mohlo napomôcť k väčšej právnej istote, najmä v záväzkových vzťahoch v podnikateľskej sfére. Takýto systém už v súčasnosti funguje napr. v Českej republike.
V registri sa povinne evidujú upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj právoplatné uznesenia o zastavení exekúcie (§ 57 až 61) a odklade exekúcie (§ 56).
Na rozdiel od Českej republiky, kde takýto centrálny register funguje v zmysle českého exekučného poriadku a s ním súvisiacej vyhlášky o centrálnej evidencii exekúcií, slovenský centrálny register exekúcií by nemal obsahovať informácie o dražbách, čo nakoniec ani nie je predmetom úpravy tohto návrhu zákona.
Bezplatne by sa mala zverejňovať len časť tohto registra, čo zabezpečí aj vykonateľnosť samotného návrhu zákona. Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa upovedomenia o začatí exekúcie, uznesenia o zastavení exekúcie a o odklade exekúcie, tieto by sa mali sprístupňovať každému na požiadanie formou výpisu z registra alebo potvrdenia o tom, že určitý údaj v registri nie je zapísaný, a to odplatne s výnimkou prípadov, ak o tieto údaje žiada Ministerstvo spravodlivosti SR alebo ktorýkoľvek súd.
Výpis a potvrdenie verejnými listinami preukazujúcimi stav v registri k dátumu, ktorý je na nich uvedený. Tieto potvrdenia a výpisy sa vydávajú na výnimky za odmenu a jej výšku, rovnako ako aj podrobnosti o vydávaní potvrdení a výpisov, ustanoví Ministerstvo spravodlivosti SR všeobecne záväzným právnym predpisom.
K Čl. IV
Sociálna poisťovňa síce v zmysle § 171 povinnosť zverejňovať zoznam svojich dlžníkov, táto jej povinnosť však nie je v zákone spresnená (napr. chýba spresnenie miesta a frekvencie zverejňovania). Navrhovaná úprava v tejto otázke zodpovedá úprave, ktorú obsahuje platný zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zoznamu dlžníkov zdravotnej poisťovne.
K Čl. V
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, lehôt potrebných k vytvoreniu registrov so vzdialeným prístupom a lehôt na prijatie vykonávacích právnych predpisov, a to od 1. januára 2015.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc, Peter Pollák a Štefan Kuffa
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 49, 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:
rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-186/11 a C-209/11, Stanleybet International Ltd. a iní a Sportingbet plc. / Ypourgos Oikonomias kai Oikonomikon a Ypourgos Politismou, [2013] príslušné vnútroštátne orgány môžu posudzovať žiadosti o udelenie licencií na organizáciu hazardných hier, ktoré im predložené v závislosti od úrovne ochrany spotrebiteľov a sociálneho poriadku, ktoré majú v úmysle zaručiť, avšak na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií,
rozsudku Súdneho dvora vo veci C 470/11, SIA Garkalns / Rigas dome, [2013] článok 56 Zmluvy o fungovaní nebráni takej vnútroštátnej úprave členského štátu, ktorá priznáva miestnym orgánom širokú mieru voľnej úvahy, keď im dovoľuje zamietnuť licenciu na otvorenie kasína, herne alebo sály na bingo vzhľadom na podstatný zásah do záujmov štátu a obyvateľov dotknutej správnej oblasti“, pokiaľ predmetom tejto právnej úpravy je skutočne znížiť príležitosť na hru a koherentne a systematicky obmedziť činnosti v tejto oblasti alebo zabezpečiť verejný poriadok a pokiaľ sa voľná úvaha príslušných orgánov vykonáva transparentne, umožňujúc kontrolu nestrannosti postupov udeľovania licencií, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil.
rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 124/97, Läärä a i., [1999] v bode 14 sa odkazuje na bod 22 rozsudku Súdneho dvora vo veci C275/92, Schindler, [1994], v ktorom sa uvádza, že je plne na úvahe členských štátov EÚ, akú úroveň ochrany si pri hazardných hrách zvolia, pokiaľ úprava nie je diskriminujúca; toto oprávnenie členských štátov vychádza zo sociálnych a kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými štátmi, pričom tieto rozdiely dostatočným dôvodom na to, aby sa členské štáty rozhodli, akú právnu úpravu uzákonia napr. pri spôsobe, akým hazardné hry prevádzkované, výške stávok a spôsobe ich prerozdelenia.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
úplne.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy. Vybraným skupinám obyvateľstva sa bude lepšie hospodáriť s finančnými prostriedkami vzhľadom na zákonnú ochranu pred možnou stratou týchto prostriedkov v hazardných hrách, čo však nie je možné presne vyčísliť. Zároveň tým, že tieto osoby budú mať k dispozícii väčšie množstvo finančných prostriedkov, ktoré by mali vynaložiť napr. v prípade príjemcov v hmotnej núdzi na ošatenie, stravu a prístrešie, povedie to k ich menšej sociálnej exklúzii vo vzťahu k spoločnosti, keďže si svoje základné životné potreby, na ktoré im zostane viac peňazí, budú realizovať v okruhu ďalších ľudí.
Povinnosť Ústredia úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa týka zverejňovania informácii, ktoré tento orgán k dispozícii z jednotlivých úradov práce a navyše je tejto povinnosti možné vyhovieť finančne nízko nákladovým spôsobom, ako sa v súčasnosti deje pri zozname dlžníkov zdravotných a sociálnych poistení, t.j. vo forme excel alebo .txt súboru umiestneného na stránke úradu, ktorá je zriadená, čiže v praxi pôjde v princípe len o optimalizáciu informačného systému, ktorý je zavedený, s cieľom poskytnúť viac informácií aj verejnosti. Centrálny register exekúcii zriaďuje stavovská organizácia, ktorej náklady v konečnom dôsledku kryté výberom poplatkov za výpisy z tohoto registra. Vplyv na podnikateľskú sféru, ak by sme za jej súčasť považovali aj Slovenskú
komoru exekútorov, teda nebude negatívny napriek určitým počiatočným nákladom na zavedenie registra.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.