Dôvodová správa
Čl. I
Všeobecná časť
Cieľom tohto návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi tak, aby podporovali pracujúce rodiny, to znamená tie, v ktorých aspoň jeden z rodičov pracuje, pomáhali im dopĺňaním príjmu dávkou v hmotnej núdzi, zabezpečili primeraný životný štandard a aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ sa má dosiahnuť tak, že 40 % z príjmu zo závislej činnosti a materského oproti súčasným 25 % sa nebude započítavať do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem predovšetkým viacdetným rodinám, ktorých príjem zo závislej činnosti je blízky minimálnej mzde. Novela má nastaviť systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala vyšší príjem, ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok.
Ďalším cieľom je upraviť poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa, pričom sa navrhuje zmena podmienok, kedy príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, v závislosti od zanedbávania starostlivosti zákonného zástupcu o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a v závislosti od protiprávneho správania sa dieťaťa.
Osobitná časť
K bodu 1
Zvyšuje sa časť príjmu zo závislej činnosti a z materského z 25 % na 40 %, ktorá sa nepovažuje za príjem podľa tohto zákona.
K bodu 2
Príspevok na nezaopatrené dieťa určený na podporu výchovy a vzdelávania nepatrí, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a dieťa má viac ako 7 neospravedlnených vyučovacích hodín za mesiac alebo dieťa spáchalo priestupok alebo trestný čin.
Čl. II
Všeobecná časť
Cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok. S týmto cieľom sa navrhuje zvýšiť rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny na 230 eur.
Zavádza sa kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený tzn. dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aby aspoň dve tretiny tohto času t.j. 180 dní bol/i zamestnaný/í tzn. nemocensky poistený/í a zvyšných 90 dní vykonával/i aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu ako je práca sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako ako aj absolvovanie vysokej školy v 1. alebo 2. stupni alebo strednej školy v sledovanom období. V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 35 %. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
Osobitná časť
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 2
Rodičovský príspevok sa zvyšuje na 220 eur.
K bodu 3
Dopĺňa sa nový odsek, ktorého ustanovenia zavádzajú zníženie výšky rodičovského príspevku o 35 % v prípade, ak aspoň jeden z rodičov za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nebol nemocensky poistený aspoň 270 dní vrátane obdobia poberania materskej alebo kombinácia nemocenského poistenia aspoň 180 dní a aspoň 90 dní výkonu aktivačnej činnosti, alebo štúdia na vysokej škole alebo absolvovania vysokej školy v 1. alebo 2. stupni štúdia alebo strednej školy.
K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku doplnenia odseku 2 v § 4.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku doplnenia odseku 2 v § 4.
K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku doplnenia odseku 2 v § 4.
K bodu 7
Zavádza sa možnosť zvýšenia zníženej sumy rodičovského príspevku v priebehu čerpania rodičovského príspevku, ak aspoň jeden z rodičov splní podmienku podľa § 4 ods. 2 ).
K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku doplnenia odseku 2 v § 4.
K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú zmenu v dôsledku doplnenia odseku 2 v § 4.
K bodu 10
Prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že priznané rodičovské príspevky do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú vyplácané vo výške priznanej podľa pôvodného znenia zákona.
Čl. III
Všeobecná časť
Cieľom návrhu novely zákona o priestupkoch je zmierniť súčasný stav akejsi osobitnej priestupkovej imunity určitej neprispôsobivej časti obyvateľstva, ktorá vďaka súčasnej právnej úpravy má širokú možnosť vyhnúť sa sankciám za spáchané priestupky.
Návrh zákona upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť za maloleté dieťa prebral rodič alebo iný jeho zákonný zástupca. Opatrenie má riešiť aj prípady, kedy často maloleté, priestupkovo nezodpovedné deti, páchajú priestupky na popud rodičov či iných členov rodiny s vedomím, že tieto priestupky nebudú postihnuté. Výrazný pomer priestupkov páchaných maloletými potvrdzujú aj štatistiky vedené v jednotlivých regiónoch najmä východného Slovenska, pričom tento pomer nebezpečne rastie v prospech maloletým páchateľom.
Návrh zákona tiež rieši situáciu, ktorá v súčasnosti pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky na jej uhradenie, necháva tohto páchateľa nepostihnutého. Preto sa navrhuje, aby náhradnou sankciou po nesplnení povinnosti nahradiť škodu bola povinnosť vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác.
Dopĺňa sa ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác v rámci malých obecných prác, ktorým sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa, nevyhnutné na úhradu peňažnej sankcie či škody. Rovnako sa právne upravuje aj situácia, ktorá môže nastať vtedy, ak si priestupca nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce a to tak, že sa stanovuje povinnosť správneho orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, ktorá však musí začať plynúť
najneskôr do 60 dní od uplynutí pôvodnej lehoty, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu pre výkon verejnoprospešných prác, správny orgán je povinný uložiť druhú náhradnú lehotu, ktorá začína plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutia prvej náhradnej lehoty, pričom výška pôvodnej sankcie sa trojnásobne zvýši. V prípade, ak páchateľ ani po uložení druhej náhradnej lehoty nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý môže byť podľa trestného zákona potrestaní odňatím slobody na jeden až päť rokov. Táto navrhovaná právna úprava má motivovať páchateľov priestupkov k tomu, aby namiesto vyhýbania sa plnenia povinností, ktoré im vyplávajú zo sankcií, im podrobila, keďže v opačnom prípade im hrozí trest odňatia slobody, keďže toto protiprávne konanie je už klasifikované ako trestný čin a nie priestupok.
Osobitná časť
K bodu 1
Navrhuje sa zaviesť zodpovednosť rodiča či iného zákonného zástupcu za priestupok spáchaný maloletým, priestupkovo nezodpovedným dieťaťom.
K bodu 2
Navrhuje sa ako náhradná sankcia za nesplnenie povinnosti nahradiť škodu a to vo forme vykonania verejnoprospešných prác.
K bodu 3
Navrhuje sa vypustiť časť ustanovenia, ktorá podmieňuje nástup povinnosti výkonu verejnoprospešných prác návrhom zo strany samotného páchateľa priestupku. Dopĺňa sa ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác v rámci malých obecných prác, ktorým sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa, nevyhnutné na úhradu peňažnej sankcie či škody.
K bodu 4
Navrhuje sa upraviť postup v prípade, ak si priestupca nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce a to tak, že sa stanovuje povinnosť správneho orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, ktorá však musí začať plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutí pôvodnej lehoty, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu pre výkon verejnoprospešných prác, správny orgán je povinný uložiť druhú náhradnú lehotu, ktorá začína plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutia prvej náhradnej lehoty, pričom výška pôvodnej sankcie sa trojnásobne zvýši. V prípade, ak páchateľ ani po uložení druhej náhradnej lehoty nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Čl. IV
Všeobecná časť
Novelou zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby či objektu. Cieľom navrhnutej novely je zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch.
Osobitná časť
K bodu 1
Definuje sa stavba alebo aj akýkoľvek iný objekt, ktorý má byť predmetom odstránenia, pokiaľ bol postavený na cudzom pozemku bez stavebného povolenia alebo oznámenia.
K bodu 2
Legislatívno-technická zmena. Určuje sa povinnosť stavebnému úradu vydať rozhodnutie o odstránení stavby do 30 dní od doručenia žiadosti.
K bodu 3
Stanovuje sa lehota a postup, podľa ktorého bude stavebný úrad konať pri odstránení stavby s výnimkou inžinierskej stavby podľa tohto zákona.
K bodu 4
Na zabezpečenie vykonateľnosti zákona sa stanovuje sankcia za nečinnosť príslušného orgánu, ktorá plní funkciu náhrady škody voči vlastníkovi pozemku a prechod povinnosti na príslušný najbližšie nadriadený orgán.
K bodu 5
Určuje sa účinnosť navrhnutých zmien v prechodných ustanoveniach.
Čl. V
Účinnosť zákona.