DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor Matovič a Martin Fecko.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestno-právna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže oni z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím niektoré podvodné firmy vopred počítajú.
Návrhom zákona chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia. V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnutí.
V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci „nútených živností“, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry, aspoň v rozsahu ceny práce nemajú. Novelou § 340a a § 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonní“) sa síce stanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr za už odvedenú prácu.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.
Takouto novou právnou úpravou dosiahneme vyrovnanú trestnoprávnu ochranu pre zamestnancov a živnostníkov pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu. Od tohto opatrenia očakávame zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov voči najzraniteľnejšej skupine podnikateľov, ktorí majú sťažené podmienky na súdnu ochranu predovšetkým voči veľkým firmám.
Súčasne je potrebné pripomenúť, že živnostníci ručia za svoje záväzky celým svojim majetkom a preto je potrebné im garantovať väčšiu trestno-právnu ochranu, keďže v dôsledku nevyplácania faktúr môže byť postihovaný ich celý aj súkromný majetok.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a súčasne nemá vplyv na životné prostredie, rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhovaným ustanovením sa umožňuje pre páchateľa trestného činu nevyplatenia faktúry zbaviť trestnosti trestného činu v prípade, ak toto nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry nemalo trvalo nepriaznivé následky na fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a tento páchateľ súčasne musel svoju povinnosť dodatočne splniť najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Podobná právna úprava pri zániku trestného činu sa používa aj pri skutkovej podstate trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona.
K bodu 2
Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci problém s nevyplácaním faktúr voči fyzickým osobám, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, sa do Trestného zákona navrhuje zakotvenie novej skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia faktúry.
Po poslednej novele Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov sa aj vďaka transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „smernica“) doplnili dve nové ustanovenia § 340a a § 340b, ktoré síce stanovujú maximálne lehoty, v akých sa určuje lehota splatnosti peňažného záväzku, avšak takáto úprava nie je dostatočná voči postihovaniu úmyselného podvodného konania, ktorých hlavným cieľom je nevyplatenie faktúry.
V dôsledku nevyplácania faktúr voči zraniteľným subjektom, a to malým živnostníkom, dochádza v poslednej dobe k ich finančnej likvidácii a ukončeniu ich podnikania. Prax je v súčasnosti taká, že veľké firmy napríklad v odvetví stavebníctva si zazmluvnili veľké množstvo malých živnostníkov, ktorí im vykonávajú veľkú časť stavebných prác, za ktoré síce tieto veľké firmy inkasujú finančné prostriedky, avšak následne svojich malých subdodávateľov nevyplácajú. Títo malí živnostníci nemajú zväčša na zaplatenie svojich povinných odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia a často im neostávajú prostriedky ani na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby, prostredníctvom ktorej by sa domáhali vymáhania prostriedkov vyplývajúcich im z vystavenej faktúry.
Na rozdiel od zamestnancov, ktorí v prípade nevyplatenia mzdy alebo odstupného podľa § 214 Trestného zákona môžu podať na svojho zamestnávateľa trestného oznámenie, tieto fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú.
Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry bude štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista. To znamená, že ide o špeciálny subjekt a bude tak jednoduché určiť zodpovednú osobu, ktorá bude trestne stíhaná v prípade, ak by nedošlo k vyplateniu ceny práce z faktúry.
Štatutárnym orgánom právnickej osoby je osoba, alebo osoby, ktoré podľa zakladacej listiny, zmluvy o zriadení právnickej osoby alebo zo zákona oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu, napr. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, riaditeľ štátneho podniku alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti.
Zástupcom alebo prokuristom je v zmysle § 13 ods. 1 a § 14 Obchodného zákonníka fyzická osoba splnomocnená podnikateľom navykonávanie všetkých právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou sa myslia všetci podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Trestné bude len konanie, ktorého dôsledkom bude nevyplatenie časti faktúry pozostávajúcej z nevyplatenia ceny práce. Keďže fakturant nemá v zmysle doteraz platných právnych predpisov povinnosť deliť faktúru na cenu tovaru, cenu práce a pod., trestnoprávnu ochranu bude požívať len časť faktúry a suma, ktorá bude zodpovedať cene práce v nej vyslovene uvedená. Takouto právnou úpravou sa dosiahne rovnovážny stav pri ochrane zamestnanca a živnostníka.
Subjektívna stránka je daná zavinením páchateľa a na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačuje aj nedbanlivostné konanie spočívajúce v nevyplatení ceny práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, a to do 30 dní po jej splatnosti.
Objektom tohto trestného činu je ochrana živnostníka s cieľom riadneho vyplácania ceny práce z vystavenej faktúry a ochrana podnikateľského prostredia. V súčasnosti sa ochrana pred nevyplácaním mzdy alebo odstupného priznáva len zamestnancom a fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú, aj keď sa hovoriť o rovnakom objekte, a to riadnom vyplácaní odmeny za vykonaná prácu. Takouto právnou úpravou sa poskytuje ochrana zákonným nárokom, ktoré živnostník a ktoré mu vyplývajú z obchodnoprávneho vzťahu. Pri živnostníkovi je potrebné ešte pripomenúť, že ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom a preto je potrebné mu garantovať väčšiu trestno-právnu ochranu, keďže v dôsledku nevyplácania faktúr môže byť postihovaný jeho celý majetok vrátane súkromného majetku.
Objektívnou stránkou v prípade skutkovej podstaty tohto trestného činu je konanie, ktorého dôsledkom je nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry, na ktorú fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia nárok, a to do 30 dní po jej splatnosti. Aby sa zabránilo automatickému podávaniu trestným oznámení pre nevyplatenie faktúry, ktoré mohlo byť spôsobené len dlhšou lehotou, v ktorej trval napr. bankový prevod,
navrhuje sa objektívna lehota, v ktorej musí byť schopný páchateľ vyplatiť cenu práce z faktúry a zároveň ide o lehotu, ktorá ešte nespôsobí živnostníkovi existenčné problémy.
Trestný čin nevyplatenia faktúry môže byť spáchaný dvoma formami:
1.nevyplatením ceny práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia do 30 dní po jej splatnosti alebo
2.vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.
Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia je, aby subjekt tohto trestného činu mal odo dňa splatnosti faktúry do uplynutia 30 dní po splatnosti faktúry finančné prostriedky na výplatu tej časti faktúry, v ktorej je vyjadrená cena práce. Preto, ak páchateľ nemal tieto finančné prostriedky vo vyššie uvedenej lehote, nie je trestný za nesplnenie záväzku.
Takáto právna úprava umožňuje ústavno-konformným spôsobom zaviesť takúto skutkovú podstatu, keďže v zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je ustanovené, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“. Rovnako ako tento trestný čin nevyplatenia faktúry je koncipovaná aj skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.
Trestný čin nevyplatenia faktúry je definovaný ako prečin, za ktorý je možné potrestať páchateľa odňatím slobody až na tri roky.
Súčasne sa zavádza, že páchateľ sa potrestá odňatím slobody na jeden päť rokov, ak spácha tento trestný čin a spôsobí ním väčšiu škodu, čiže aspoň 2660 eur, z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim fyzickým osobám, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.
V prípade, ak by páchateľ spôsobil značnú škodu, čiže aspoň 26.600 eur, potrestal by sa odňatím slobody na tri osem rokov a v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, čiže aspoň 133.000 eur, by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. septembra 2014.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor Matovič a Martin Fecko
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Keďže novelou zákona, ktorou sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dôjde k posilneniu právnej istoty medzi fyzickými osobami, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, predpokladá sa celkové zlepšenie podnikateľského prostredia. Rovnako sa od návrhu očakáva očistenie podnikateľského prostredia od nepoctivých podnikateľov a súčasnej aj naštartovanie hospodárskeho rastu, čo by malo mať pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.