1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).
Korupcia je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydávaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je 5. najhoršie umiestnenie z členských krajín Európskej únie. V prieskume Eurobarometer z roku 2012, zadávanom Európskou Komisiou, sa zároveň 78 percent respondentov vyjadrilo, že vníma korupciu na Slovensku ako veľký problém. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcií a korupčnému správaniu, prekročil 500 miliónov eur.
Predkladaný návrh zákona, aj vzhľadom na vyššie uvedené údaje, reaguje na naliehavú spoločenskú objednávku nájsť účinné nástroje v boji proti korupcií. Cieľom návrhu zákona je znížiť rozsah korupčných trestných činov a protispoločenskej činnosti, v ktorých dôsledku dochádza k obrovským finančným a materiálnym škodám, ako aj k strate dôvery občanov v spravodlivé fungovanie štátu. Prostriedkom k naplneniu tohto cieľa je prisúdenie vysokej spoločenskej vážnosti každému, kto konkrétne a účinne prispeje k objasneniu korupčnej trestnej činnosti, teda bojovníkovi s korupciou.
Návrh zákona komplexne rieši postavenie takéhoto bojovníka, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba. Takejto osobe, ktorou môže byť aj novinár, prisudzuje osobitné postavenie, osobitnú ochranu, osobitnú pomoc, právo na informácie i odmenu.
Zdrojom závažných spoločenských škôd okrem korupčných trestných činov, bývajú aj viaceré nekalé praktiky, ktoré nie sú trestnými činmi. Predkladaný návrh zákona je preto zameraný nielen na 36 korupčných činov, ale aj na ďalšie nekalé praktiky. Zákon rieši korupciu tak na pracoviskách, ako aj v externom prostredí, pričom sa vzťahuje aj na sudcov.
Občanom, ktorí preukážu občiansku statočnosť a poukážu na konkrétny korupčný prípad, poskytne tento zákon významné postavenie, ktoré doposiaľ náš Trestný poriadok nepoznal a výrazne tak prispeje k tomu, aby sa boj sa korupciou stal vecou prirodzenej občianskej odvahy. Jedným z dôvodov, prečo sa tak doposiaľ nestalo, bola aj jeho absencia.
Návrh zákona zakladá výrazne pozitívny prevažujúci vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie pred menšími negatívnymi dopadmi, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Korupcia, ktorej synonymom je v bežnej hovorovej reči úplatkárstvo, je z legálno-teoretického hľadiska definovateľná ako protiprávne konanie smerujúce k získaniu nenáležitých výhod prostredníctvom ovplyvňovania osoby nachádzajúcej sa v pozícii, ktorá fakticky umožňuje poskytnutie žiadanej výhody za predpokladu porušenia povinnosti, ktorú má daná osoba v súvislosti s výkonom jej funkcie. Spôsoby ovplyvňovania, rovnako ako porušenie povinnosti je nutné chápať extenzívne – ovplyvňovaním je nielen klasické „podplácanie,“ ale aj prísľub akéhokoľvek iného benefitu osobe, ktorá svojím konaním resp. nekonaním poruší svoju povinnosť a koná v záujme druhej osoby, čoho kauzálnym následkom je vznik nenáležitej výhody. V zmysle súčasnej trestnoprávnej úpravy sú pod pojem korupcia subsumované rôzne druhy konania – prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia a volebná korupcia.
Korupcia je bezpochyby vnímaná ako negatívny spoločenský jav, ktorého eliminácia je stanovená ako priorita nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Dôkazom tohto tvrdenia je nielen existujúca slovenská trestnoprávna legislatíva, ale aj viacero relevantných medzinárodných iniciatív a dokumentov, ktorých je Slovenská republika signatárom - medzi najdôležitejšie z nich patria Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (New York 2003), Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii (Štrasburg, 1999), Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.), Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie (Brusel, 1997) alebo Rezolúcia Res (97)24 o 20 riadiacich zásadách pre boj proti korupcii.
Dosiahnutie stavu, keď bude miera korupcie výrazne znížená alebo úplne odstránená, je možné efektívne docieliť predovšetkým komplexnými systémovými opatreniami, ktoré by mali mať charakter rovnako verejnoprávnych ako aj súkromnoprávnych metód regulácie. Medzi nástroje boja proti korupcii je preto potrebné zahrnúť nielen existujúcu trestnoprávnu úpravu, ale aj nástroje nerepresívnej povahy, ktoré budú mať predovšetkým preventívnu funkciu. Táto myšlienka je aj prvotnou ideou, ktorá determinuje účel navrhovaného zákona.
3
V rámci základných ustanovení predkladaného návrhu zákona je v úvodnom paragrafe vymedzený účel zákona v šiestich bodoch, ktoré sa heslovitým spôsobom dajú vyjadriť ako: pomoc, prevencia, ochrana, odmena, podpora, vzdelávanie, právne povedomie a celospoločenská akceptácia.
Pomocou sa myslí vytvorenie takého právneho rámca, ktoré nebude budovať prekážky pre oznamovateľa významných skutočností, ale naopak mu bude nápomocný.
Preventívny účel zákona sa zameriava nielen na primárny objekt – obmedzovanie korupčnej činnosti, ale apeluje aj na ďalšie aspekty, akými sú posilnenie dôvery občanov v princípy spravodlivosti v štáte.
Ochranný účel zákona, ktorý je zameraný na ochranu bojovníka proti korupcii, je komplementárne podporený možnosťou poskytnúť bojovníkovi v stanovených prípadoch finančnú odmenu.
Ďalší účel zákona je zameraný na širšiu podporu nielen bojovníka proti korupcii, ale aj ďalších subjektov zameriavajúcich sa na podporu prevencie korupcie.
V neposlednom rade je účelom zákona je zvýšiť spoločenské vedomie a zlepšiť mienku ohľadom stavu korupcie a možnostiach boja proti nej, čím by sa mala dosiahnuť aj celospoločenská akceptácia oznamovania významných skutočností v oblasti boja proti korupcii a celospoločenskej činnosti a postavenia bojovníkov proti korupcii.
Nielen obsah úvodných ustanovení návrhu zákona, ale aj viacero ďalších ustanovení a koncepčných mechanizmov v ňom zakotvených prihliada na odporúčania medzinárodnej organizácie Transparency International, ktorá sa zameriava na boj proti korupcii, a svoje výskumy v tejto oblasti pochádzajúce z desiatok štátov z celého sveta, najmä tých, ktoré majú zavedené účinné právne úpravy podobné tomuto návrhu zákona, zosumarizovala v dokumente s názvom „Odporúčané návrhy princípov pre právnu úpravu whistleblowingu“ (ďalej len „správa TI“). Tento dokument súvisí aj s ďalšími dokumentmi vydanými touto medzinárodnou organizáciou, a to predovšetkým z dokumentov s názvom „Oznamovanie informácií (Disclosure of information)“ a „Ochrana whistleblowerov (Protection of the whistleblower)“, ako aj z požiadaviek v časti „Špecializovaná legislatíva (Dedicated Legislation)“ (
http://www.transparency.sk/
).
V úvodom paragrafe sú použité niektoré pojmy, ako napríklad bojovník proti korupcii, významné skutočností, protispoločenská činnosť, škoda, ktorých legálna definícia sa nachádza v § 3 tohto návrhu zákona.
K § 2
V nadväznosti na účel zákona, ktorý je upravený v predchádzajúcom paragrafe, je v tomto bode zadefinovaný predmet zákona, ktorým sú podmienky a postup (hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia) pri stanovení ochrany, poskytovaní odmeny a podpory bojovníkovi proti korupcii.
4
V tomto bode určený predmet zákona predstavuje všeobecno-teoretickú abstrakciu, ktorej špecifikácia a konkretizácia je obsahom nasledujúcich ustanovení zákona.
Premet zákona zohľadňuje viaceré princípy zo správy TI, najmä koncept „širokého predmetu oznámenia (Broad subject matter)“ a „širokého pokrytia (Broad coverage),“ ktorých základnou myšlienkou je rozšírenie protikorupčného boja z verejnoprávnej sféry aj do sféry súkromnej.
K § 3
Právne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona, vytvára sa právna definícia nasledujúcich pojmov:
•bojovník proti korupcii – v terminológii predkladaného zákona môže byť bojovníkom každá fyzická osoba alebo taxatívne určené druhy právnických osôb, za predpokladu, že oznámia významné skutočnosti príslušnému orgánu. Okruh subjektov pri právnických osobách je zúžený na tie druhy právnických osôb, u ktorých je zvýšený predpoklad, že by sa mohli zaoberať problematikou korupcie, jej prevencie a protikorupčným vzdelávaním. Z pohľadu realizácie práva, pojem bojovník proti korupcii zahŕňa tak oznamovateľa, ako aj svedka v rámci trestného konania, ale aj inú osobu – zamestnanca, v prípade oznámenia protispoločenskej činnosti. Bojovníkom proti korupcii je aj novinár, resp. autor sprostredkovanej informácie, ktorá je podkladom pre oznámenie významnej skutočnosti. Je vhodné podotknúť, že v procese realizácie právnych vzťahov podľa tohto zákona sa môžu prejaviť odlišnosti vyplývajúce z toho, či bola subjektom fyzická osoba, alebo právnická osoba, resp. jej štatutárny orgán alebo osoba vykonávajúca pôsobnosť orgánu, prostredníctvom ktorého právnická osoba koná.
•významná skutočnosť – v terminológii predkladaného zákona je zadefinovaná ako priama informácia alebo sprostredkovaná informácia. Priamou informáciou fakt, ktorý má primárnu a autentickú gnozeologickú hodnotu, na rozdiel od sprostredkovanej informácie, ktorá síce môže mať rovnaké vlastnosti ako primárna, ale hodnota jej pôvodnosti a originality bola znížená v dôsledku jej predchádzajúcej medializácie. Rozlišovanie medzi priamou a sprostredkovanou informáciou je špecifikum tohto návrhu zákona a jeho praktický účinok sa prejavuje v odlišnom režime odmeňovania, ktorého detaily sú upravené v ustanoveniach § 19 až 23 návrhu zákona.
•oznámenie o významných skutočnostiach - v terminológii predkladaného zákona sa rozlišujú dva druhy podaní – oznámenie o korupčnom trestnom čine a oznámenie o protispoločenskej činnosti. Pri zdôvodňovaní tejto definície je nevyhnutné znova spomenúť správu TI a jej dôraz na princíp „širokého predmetu oznámenia,“ ktorý predkladaný zákon v tomto ustanovení uplatňuje s modifikáciou – pojem nekalá praktika použitý v správe TI je v zákone nahradený pojmom protispoločenská
5
činnosť, ktorý precíznejšie a zo systematického hľadiska vhodnejšie pomenúva regulované konanie. Význam oboch oznámení je z obsahového hľadiska koncipovaný extenzívne, zahŕňa nielen oznámenie o faktickom spáchaní činu, ale aj svedeckú výpoveď a poskytnutie dôkazu.
•príslušný orgán – v terminológii predkladaného zákona je ním jeden z taxatívne stanovených orgánov. V štádiu predsúdneho konania - pri podaní trestného oznámenia, ním môže byť prokurátor alebo policajt, pri iných úkonoch v rámci trestného konania aj súd (napr. pri predvolaní vypovedať ako svedok podľa § 127 Trestného poriadku). V prípadoch týkajúcich sa protispoločenskej činnosti je príslušným orgán konkretizovaný vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
•majetok v správe štátu – v terminológii predkladaného zákona sa pod týmto pojmom chápe majetok taxatívne určených subjektov (napr. veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce; majetok samosprávneho kraja; finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii; prostriedky rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom).
•škoda – v terminológii predkladaného zákona je rozsah pojmu škoda určený pomocou pojmov ujma a jej rozličných druhových variácií (ujma na majetku, ujma na zisku), úbytok a jej rozličných druhových variácií (úbytok na majetku, úbytok na právach) a získanie prospechu. Z obsahového hľadiska je badateľná inšpirácia u definície škody použitej v § 214 Trestného zákona, na ktorú nebolo možné v predkladanom zákone priamo odkázať, keďže slúži výlučne na trestnoprávne účely a predkladaný zákon reguluje aj vzťahy presahujúce rámec trestnoprávnej úpravy (najmä protispoločenské činnosti).
•vnútorný predpis zamestnávateľa – v terminológii predkladaného zákona je vnútorný predpis potrebné vnímať ako druh organizačného aktu resp. ako internú normatívnu inštrukciu, nie ako všeobecne záväzný právny predpis. Na finálnej konkretizácii jeho formy a obsahu sa podieľa zamestnávateľ a v jednotlivých špecifických prípadoch (napr. v štátnozamestnaneckom vzťahu) je nutná ich formálna nadväznosť na ďalšie vnútorné normatívne akty (napr. na služobné predpisy). Vnútorným predpisom sa zo širšieho hľadiska rozumejú aj kolektívne zmluvy, ktoré má zamestnávateľ spoločne so zástupcom zamestnancov uviesť do súladu s návrhom zákona do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti podľa § 35 ods. 1.
•zamestnávateľ - v terminológii predkladaného zákona je pojem zamestnávateľa koncipovaný širšie než je tomu v Zákonníku práce (§ 7 ods. 1), podľa ktorého je zamestnávateľ právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu
6
fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch (predkladaný zákon je osobitný predpisom v zmysle tohto odkazu). Je tomu tak z dôvodu, že návrh zákona je osobitným predpisom, ktorý za zamestnávateľa považuje aj tú osobu, ktorá je zamestnávateľom aspoň 1 osoby v obdobnom pracovnom vzťahu.
•korupčné trestné činy – v terminológii predkladaného zákona sa rozlišujú dve širšie kategórie korupčných trestných činov – trestné činy označené za korupciu expressis verbis v Trestnom zákone (ôsma hlava, tretí diel - korupcia: § 328 - 331 prijímanie úplatku, § 332 - 335 podplácanie, § 336 nepriama korupcia, § 336a volebná korupcia) a trestné činy, ktoré sú ako korupčné trestné činy kvalifikované prostredníctvom predkladaného zákona. Zaradenie trestných činov do druhej kategórie vychádza predovšetkým z medzinárodnoprávnej úpravy. Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii je možné pod pojem korupcia subsumovať konania, ktorých obsah je totožný poprípade veľmi blízky skutkovým podstatám trestných činov sprenevery, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, zasahovania do nezávislosti súdu, marenia spravodlivosti, marenia výkonu úradného rozhodnutia a marenia výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvedený zoznam je možné rozšíriť o trestné činy, ktoré Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii pomenúva ako „účtovné trestné činy,“ a z obsahového hľadiska je medzi ne možné zaradiť podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod, nezaplatenie dane a poistného a marenie výkonu správy daní. Špecifickú požiadavku obsahuje Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie, ktorý považuje za nutné posudzovať aj trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie ako korupciu.
•protispoločenská činnosť – v terminológii predkladaného návrhu zákona je tento pojem veľmi blízky pojmu nekalá praktika, ktorý sa používa v správe TI. Samotný výraz protispoločenská činnosť je prevzatý zo zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevencii kriminality“). Z teoretického hľadiska je tento pojem konštruovaný na troch kumulatívnych prvkoch: musí sa jednať o praktiku, ktorá sa týka zamestnávateľa, nie je korupčným trestným činom a pôsobí negatívne na spoločnosť. Konkrétny obsah pojmu „protispoločenská činnosť“ by si mal každý zamestnávateľ upraviť sám vo svojom vnútornom predpise. Priamym dôsledkom tejto úpravy je skutočnosť, že
7
protispoločenskú činnosť bude môcť nahlasovať len ten bojovník proti korupcii, ktorý je v zamestnaneckom vzťahu k zamestnávateľovi, na rozdiel od korupčných trestných činov, kde neplatí obmedzenie ani pokiaľ ide o zamestnávateľa a ani pokiaľ ide o bojovníka proti korupcii. Protispoločenská činnosť nie je viazaná na zamestnávateľa, ktorý má majetok v správe štátu a týka sa preto aj korupcie v súkromnom sektore. Výrazný rozdiel existuje aj pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a následnom nároku na odmeňovanie štátom – toto konanie síce nie je odmeňované štátom a ani spoločensky honorované (napr. udelením štátneho vyznamenania), ale na druhej strane zamestnávateľ môže stanoviť odmenu vo svojom vnútornom predpise (napr. osobitnú odmenu alebo vyššiu koncoročnú odmenu).
K § 4
Druhá časť návrhu zákona je venovaná ochrane bojovníka proti korupcii. Návrh zákona rozlišuje dva typy ochrany, a to ochranu identity na základe tohto zákona podľa Trestného poriadku a ochranu pred pracovnoprávnym postihom. Ochrana môže byť bojovníkovi proti korupcii poskytnutá v závislosti od oznámenia významných skutočností, ktoré tento zákon delí na oznámenie o korupčných trestných činoch a oznámenie o protispoločenskej činnosti. V nasledujúcich ustanoveniach § 5 až 10 návrhu zákon stanoví podmienky, za akých môže byť ochrana bojovníkovi proti korupcii poskytnutá. Znenie § 4 teda obsahuje všeobecnú úpravu k citovaným ustanoveniam.
Doplnkovým typom ochrany, o poskytnutie ktorej môže bojovník proti korupcii požiadať za podmienok uvedených v špeciálnom zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), je ochrana pred diskrimináciou, na ktorú tento zákon odkazuje. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch typov ochrany, ktoré tento návrh zákona zavádza, v prípade poskytovania ochrany pred diskrimináciou ide o ochranu, ktorá je v právnom systéme už známa a zaužívaná.
Návrh zákona rozlišuje dva typy oznámenia - oznámenie o korupčných trestných činoch uvedenom v odseku 1 a oznámenie o protispoločenskej činnosti podľa odseku 3. V závislosti od skutočnosti, aké oznámenie bolo podané, priznáva návrh zákona bojovníkovi proti korupcii rôzne podoby, postupy a intenzitu jeho oprávnenia žiadať o ochranu za splnenia podmienok stanovených v § 5 až 10. Treba podotknúť, že ide o právo bojovníka proti korupcii využiť možnosť podať žiadosť, nie o jeho povinnosť. Taktiež bojovník proti korupcii nie je viazaný štádiom konania, kedy o poskytnutie ochrany môže požiadať. Z hľadiska nastavenia inštitútu ochrany bojovníka proti korupcii sa za najvhodnejšie javí využiť oprávnenie požiadať o ochranu hneď na začiatku procesu, najmä z dôvodu potreby ochrany identity jeho osoby.
8
Na základe oznámenia o korupčných trestných činoch môže bojovník proti korupcii žiadať o poskytnutie ochrany svojej identity v rámci trestného konania postupom podľa Trestného poriadku za podmienok uvedených v § 5; ochrany pred postihom v oblasti štátnozamestnaneckých, pracovných alebo obdobných pracovných vzťahov, t.j. ochrany pred pracovnoprávnym postihom a ochrany pred diskrimináciou za podmienok stanovených v antidiskriminačnom zákone. O ochranu podľa citovaného zákona môže žiadať aj fyzická osoba, ktorá oznámila protispoločenskú činnosť. Táto osoba môže ďalej žiadať podľa vnútorného predpisu zamestnávateľa o ochranu svojej identity v rámci konania, ktoré vedie zamestnávateľ a ochranu pred pracovnoprávnym postihom.
Pri oznámení o protispoločenskej činnosti postupom podľa vnútorných predpisov zamestnávateľa má bojovník proti korupcii na základe tohto zákona možnosť podať oznámenie i anonymne a počas prešetrovania sledovať priebeh konania týkajúci sa jeho oznámenia na webovej stránke zamestnávateľa. Predkladaný zákon pamätá i na prípady, kedy zamestnávateľ poruší povinnosti stanovené mu v tomto zákone a nevydá vnútorné predpisy, resp. vnútorné predpisy nebudú spĺňať náležitosti a predpoklady stanovené v tomto zákone. V takýchto prípadoch má bojovník proti korupcii možnosť využiť mechanizmy, ktoré mu za bežných okolností nepatria, konkrétne ochranu identity v trestnom konaní a ochranu pred pracovnoprávnym postihom prostredníctvom inšpekcie práce. Napriek skutočnosti, že bojovník proti korupcii podal oznámenie o protispoločenskej činnosti, môže teda žiadať o poskytnutie ochrany, ako keby podal oznámenie o korupčných trestných činoch vždy, ak tak stanoví tento zákon (napr. § 6 ods. 7 návrhu zákona).
Na rozdiel od pracovnoprávnej ochrany, je ochrana identity najmä z dôvodu jej úpravy v Trestnom poriadku prísnejšia, pretože jej úprava je z veľkej miery v dispozícii zamestnávateľa a závisí od jeho uváženia, aký postup a podmienky zvolí pri stanovení ochrany svojim zamestnancom, ktorí oznámia výskyt protispoločenskej činnosti v mieste ich pracoviska. Svojvôľa zamestnávateľa je v týchto prípadoch obmedzená zákonným rámcom náležitostí vnútorných predpisov a kontrolou zamestnávateľa zabezpečovanú prostredníctvom inšpekcie práce podľa § 7 a 8 návrhu zákona.
Návrh zákona nevylučuje kumulatívne podanie žiadosti o ochranu identity v rámci trestnoprávnej ochrany a žiadosti o ochranu pred pracovnoprávnym postihom. Zostáva teda na zvážení bojovníka proti korupcii, ak spĺňa podmienky poskytnutia ochrany v oboch prípadoch, o ktorú z foriem ochrany požiada alebo či využije obe možnosti.
Ochrana je vo všetkých formách poskytovaná fyzickým osobám. Právnickým osobám náleží oprávnenie požiadať o ochranu svojej identity v rámci trestného konania za podmienok uvedených v § 5. S ohľadom na definíciu pojmu právnickej osoby uvedenú v § 3 b) sa ochrana nepriznáva právnickej osobe ako celku, ale jej štatutárnemu orgánu alebo osobe, ktorá za právnickú osobu koná a oznamuje významnú skutočnosť ako fyzická osoba, v mene právnickej osoby.
9
Predkladaný zákon ukladá povinnosť, aby zamestnávatelia vydali vnútorné predpisy alebo doterajšie vnútorné predpisy zosúladili s návrhom zákona, a to v lehote stanovenej v § 35 ods. 2 a 3 (do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona). Táto povinnosť sa týka aj kolektívnych zmlúv, ktoré musia zamestnávatelia spoločne so zástupcami zamestnancov uviesť do súladu s návrhu zákona do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti podľa § 35 ods. 1.
Treba uviesť, že predkladatelia návrhu zákona v tejto časti prihliadali a zapracovali odporúčania uvedené v správe TI týkajúce sa motivovania interného oznamovania, uľahčenia externého oznamovania a ochrany identity bojovníka proti korupcii.
K § 5
Postupom podľa Trestného poriadku sa chráni identita osoby, ktorá podala oznámenie o korupčných trestných činoch. Poskytnutie ochrany je v dispozícii bojovníka proti korupcii, pretože ochrana mu nie je poskytovaná automaticky, ale na základe podanej žiadosti. Podanie sa posudzuje podľa obsahu, pričom môže byť učinené ústne, písomne alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie. Medzi všeobecné náležitosti podania patrí označenie orgánu činného v trestnom konaní, označenie čoho sa podanie týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie žiadosti nie je viazané žiadnou lehotou a neuplatňuje sa naň ani zásada koncentrácie. Preto ho bojovník proti korupcii môže podať kedykoľvek v priebehu trestného konania. Základným kritériom pre každého bojovníka proti korupcii je posúdenie, aké riziko mu podaním oznámenia hrozí a následné zváženie podania žiadosti o poskytnutie ochrany.
Na základe písomnej žiadosti v prípadoch, keď by oznámením totožnosti, bydliska, príp. miesta pobytu mohol byť ohrozený život, zdravie alebo telesná integrita bojovníka proti korupcii ako svedka alebo hrozí iné závažné nebezpečenstvo jemu alebo osobe jemu blízkej, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor povolí, aby sa neuvádzali údaje o osobe bojovníka proti korupcii, prípadne osoby jemu blízkej. Ochrana je zabezpečená práve utajením osobných údajov o osobe bojovníka proti korupcii, ktoré sú uložené na prokuratúre alebo v prípravnom konaní u predsedu senátu. Do spisu sa údaje o totožnosti nemôžu založiť, s výnimkou prípadu, kedy pominie pre bojovníka proti korupcii, prípadne osobu jemu blízku, ohrozenie.
Bojovník proti korupcii môže o ochranu vo forme neuvádzanie údajov o svojej totožnosti požiadať i ako oznamovateľ pri podaní trestného oznámenia, ak je ohrozený život, zdravie alebo jeho telesná integrita alebo hrozí iné závažné nebezpečenstvo jemu alebo osobe jemu blízkej. Neuvedenie osobných údajov povoľuje policajt alebo prokurátor. Predkladaný zákon stanoví pre policajtov a prokurátorov poučovaniu povinnosť týkajúcu sa možnosti žiadať o utajenie osobných údajov na základe žiadosti bojovníka proti korupcii podanej na základe tohto návrhu zákona.
10
Treťou možnosťou ochrany bojovníka proti korupcii v trestnom konaní je právomoc predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu na návrh prokurátora vo výnimočných prípadoch udeliť príkaz, na základe ktorého bude bojovníkovi proti korupcii udelená legenda ako súhrn krycích údajov o osobe bojovníka proti korupcii, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Legendu podľa súčasnej právnej úpravy bolo možné udeliť len agentovi, ktorý odhaľoval, zisťoval a usvedčoval páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Trestný poriadok v § 136 ods. 5 umožňuje použiť legendu vo výnimočných prípadoch i pri svedkovi, teda i keď je svedkom bojovník proti korupcii. Z dôvodu záujmu štátu na ochrane osoby bojovníka proti korupcii práve tým, že rozšíri možnosti jeho ochrany, rozširuje použitie legendy i na bežné osoby, ktoré ako oznamovatelia podali oznámenie o spáchaní korupčných trestných činov.
Na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy bolo podanie žiadosti o utajenie oznámených údajov o totožnosti svedka a jeho posúdenie v právomoci policajta s možnosťou preskúmania jeho rozhodnutia prokurátorom (§ 137 Trestného poriadku). Návrh zákona so súvisiacou novelou Trestného poriadku stanoví, že bojovník proti korupcii nemusí svoj návrh zdôvodniť. Z toho plynie, že orgánu činnému v trestnom konaní neprislúcha právomoc posudzovať oprávnenosť podania, ale po splnení podmienok bojovník proti korupcii získa ochranu automaticky. Zavedenie takéhoto systému je v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe TI.
Zánik ochrany identity bojovníka proti korupcii sa spravuje platnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Nárok na podanie žiadosti o ochranu utajenia totožnosti náleží ako fyzickej, tak i právnickej osobe, resp. podľa definície v § 3 písm. b) návrhu zákona jeho štatutárnemu orgánu alebo osobe poverenej za právnickú osobu konať. Podať žiadosť o ochranu identity môže ktokoľvek, bez ohľadu na jeho pomer k zamestnávateľovi.
K § 6
Ochrana identity je bojovníkovi proti korupcii poskytovaná i na základe vnútorných predpisov zamestnávateľa v rámci jeho ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch. Na rozdiel od predchádzajúceho § 5, keď o poskytnutie ochrany podľa tohto ustanovenia môže požiadať akákoľvek osoba bez ohľadu na skutočnosť, či osoba, ktorá podala oznámenie je zamestnancom, v tomto prípade môže o ochranu žiadať len zamestnanec svojho vlastného zamestnávateľa. Povinnosť zamestnávateľa stanovená zákonom vydať vnútorné predpisy vo vzťahu k internému oznamovaniu protispoločenskej činnosti je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona vymedzuje základný rámec úpravy čo do obsahových náležitostí vnútorných predpisov, a to lehoty na začatie a skončenie konania o prešetrení oznámenia o protispoločenskej činnosti, povinnosti poverených osôb zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v súvislosti s prešetrením oznámenia dozvedeli, možnosti podať
11
anonymné podanie a povinnosti zverejňovať výsledky prešetrení na webovom sídle zamestnávateľa.
Návrh zákona má za cieľ odhaľovať, predchádzať a eliminovať korupčné jednanie a inú protispoločenskú činnosť. Keďže štát nedisponuje aparátom, ktorým by uvedený cieľ mohol naplniť, je na zákonodarnej moci, aby stanovila zákonný rámec nahlasovania takejto činnosti. Oznamovateľov je však potrebné motivovať a zabezpečiť ich ochranu pred možným postihom a neblahými dôsledkami ich jednania. V tomto prípade predkladatelia motivujú osoby podávajúce interné oznámenie možnosťou toto podať anonymne a napriek tomu byť o priebehu konania a výsledku prešetrovania riadne informovaný prostredníctvom internetovej stránky zamestnávateľa. Podanie anonymného podnetu nie je slovenskému právnemu poriadku cudzie; s takýmto podaním operoval už i zrušený zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona 164/2008 Z. z. Na druhej strane predkladaný zákon zavádza motiváciu i pre zamestnávateľa, a to jeho riadnym a kvalitným vypracovaním vnútorných predpisov a povinnosti riadne zverejňovať údaje na webovom sídle, čoho dôsledkom môže byť eliminácia prípadov, v ktorých sa zamestnanci v dôsledku porušenia zákonných povinností zamestnávateľa, napr. vydať vnútorný predpis, budú dovolávať ochrany identity postupom na základe tohto zákona podľa Trestného poriadku.
Bojovník proti korupcii spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise zamestnávateľa podá oznámenie o protispoločenskej činnosti. Na základe podania získa zamestnanec ochranu identity v rámci prešetrovania oznámenia. Oznámenie je možné podať a zároveň požiadať o utajenie svojej identity, a to aj natrvalo, najmä z dôvodu prevencie možného postihu zamestnanca zamestnávateľom, resp. iným zamestnancom, ktorého sa týka oznámenie o protispoločenskej činnosti. O anonymitu môže zamestnanec požiadať kedykoľvek v priebehu konania, s čím je však spojené riziko nemožnosti dodatočne úplne utajiť a anonymizovať osobu zamestnanca. Žiadosť o utajenie identity bojovníka proti korupcii je potrebné odlišovať od situácie, keď bojovník proti korupcii podá anonymné podanie bez uvedenia svojej identity.
Konanie o prešetrení oznámenia o protispoločenskej činnosti musí zamestnávateľ zahájiť do 10 dní od podania oznámenia, pričom za začiatok plynutia lehoty sa považuje deň nasledujúci po dni podania oznámenia zamestnancom. V lehote 90 dní je zamestnávateľ povinný konanie prešetriť, a to doručením výsledku o prešetrení oznámenia o protispoločenskej činnosti zamestnancovi, ak je známy, inak zverejnením výsledku prešetrenia na internetovej stránke zamestnávateľa. V oboch prípadoch sa však výsledok prešetrenia musí vyvesiť na webovom sídle, pretože je to povinnosť, ktorú zamestnávateľovi zákon ukladá v odseku 5.
Zamestnávateľ môže konať sám, spravidla však poverí osobu, ktorá bude oprávnená oznámenie prešetrovať. Táto osoba je po celý čas konania, ako i po jeho ukončení, povinná zachovávať mlčanlivosť o osobe bojovníka proti korupcii, ako i o iných, s konaním súvisiacim, skutočnostiach. Predkladatelia tak zabezpečuje úplnú ochranu osoby
12
oznamovateľa pred možnými negatívnymi dopadmi. Samotné konanie zákon neupravuje, môže si ho teda upraviť sám zamestnávateľ ako súčasť vnútorných predpisov. Predpokladá sa, že pôjde o konanie, ktoré bude mať spoločné prvky s disciplinárnym konaním, resp. čiastočne bude na takéto konanie odkazovať. Právna úprava s obdobnou úpravou počíta pri prešetrovaní porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca podľa vnútorných predpisov zamestnávateľa (napr. pracovný poriadok), a to v Zákonníku práce.
Zamestnávateľ je pri zostavovaní vnútorných predpisov viazaný zákonným rámcom obligatórnych náležitostí. Zákon demonštratívne vymedzuje obsah vnútorných predpisov čo do vymedzenia, akú nekalú praktiku možno považovať za protispoločenskú činnosť, náležitostí žiadosti o ochranu identity, konania o prešetrení oznámenia o protispoločenskej činnosti a formy a spôsobu zverejňovania skutočností na webovom sídle zamestnávateľa. Najdôležitejšie bude vo vnútorných predpisoch jasne a zrozumiteľne upraviť, čo sa u toho ktorého konkrétneho zamestnávateľa rozumie pod termínom nekalé praktiky, ktoré podľa tohto zákona bude možné považovať za protispoločenskou činnosťou. Nie je v možnostiach zákonodarcu ani zákona definovať pojem nekalé praktiky z dôvodu rozmanitosti zamestnávateľského prostredia. Návrh zákona v § 3 písm. m) vymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom protispoločenská činnosť a dáva jej všeobecný rozsah. Konkrétna úprava je už v rukách samotného zamestnávateľa s ohľadom na predmet a rozsah jeho činnosti. Medzi náležitosti vnútorných predpisov predkladatelia zámerne nezaviedli sankčný mechanizmus, pretože ten je v súčasnej dobe už upravený ako súčasť pracovného alebo služobného poriadku a ako jedna z foriem porušenia disciplíny.
Pre zamestnávateľa návrh zákona zavádza novú povinnosť v podobe zriadenia si vlastného webového sídla a povinnosti tam zverejňovať začiatok a priebeh konaní o prešetrovaní oznámení o protispoločenskej činnosti, ktorej obsah vymedzil vo svojich vnútorných predpisoch; priebežné rozhodnutia vo veci a na záver i výsledok prešetrenia. Zamestnávateľ však musí dôsledne dbať na dodržiavanie zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), ktorým sa zrušil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákonov týkajúcich sa ochrany národnej bezpečnosti, napríklad tým, že osobné údaje zamestnanca budú na internetovej stránke začiernené. V súlade s odporúčaním uvedeným v správe TI v prípade, že sa oznámenie o protispoločenskej činnosti týka otázky národnej bezpečnosti, je úlohou zamestnávateľa prijať dodatočné postupy umožňujúce prešetrenie oznámených nekalých praktík v rámci interného prešetrovania s cieľom maximalizovať úsilie úspešne prešetriť oznámenie tak, aby zamestnanec nebol nútený využiť iný postup (napr. v rámci trestného konania).
Napriek skutočnosti, že bojovník proti korupcii podal oznámenie o protispoločenskej činnosti a žiadal o ochranu identity, môže mu byť poskytnutá i ochrana, ako keby podal oznámenie o korupčných trestných činoch podľa § 4 ods. 1 za podmienok uvedených v § 5.
13
Ide o prípady, keď zamestnávateľ v rozpore s týmto návrhom zákona nevydal alebo neupravil vnútorný predpis, neuviedol spoločne so zástupcami zamestnancov do súladu s týmto zákonom znenie kolektívnych zmlúv, ak takýto predpis nespĺňa náležitosti stanovené týmto zákonom, ak zamestnávateľ nedodržiava zákonné lehoty viažuce sa k prešetreniu oznámenia, alebo ak nezverejňuje na svojom webovom sídle skutočnosti stanovené v odseku 5. V tomto prípade sa zavádza doplňujúca ochranu a je na bojovníkovi proti korupcii či využije možnosť zákona a požiada o poskytnutie trestnoprávnej ochrany. Návrh zákona zavádza možnosť dvojitej ochrany najmä z dôvodu vyváženia ochrany bojovníka proti korupcii s benevolenciou zamestnávateľa pri tvorbe vnútorných predpisov týkajúcich sa protispoločenskej činnosti.
Na záver treba dodať, že bojovník proti korupcii má nárok využiť každú z foriem ochrany, ak spĺňa zákonné podmienky na jej poskytnutie. Zo strany zamestnávateľa nemôžu byť voči nemu vyvodzované žiadne dôsledky plynúce či už z porušenia disciplíny služobnej, alebo pracovnej. Kontrolným orgánom voči zamestnávateľovi je inšpekcia práce, ktorej sa novelou súvisiacou s týmto návrhom zákona rozširuje pôsobnosť a zavádzajú nové právomoci v tejto oblasti.
K § 7
V § 7 sa zakotvuje mechanizmus ochrany bojovníkov proti korupcii pred pracovnoprávnym postihom. Tento mechanizmus sa využíva predovšetkým v situáciách, keď je bojovník proti korupcii zároveň zamestnancom a jeho oznámenie o korupčných trestných činoch sa týka vlastného zamestnávateľa. Preto je často ochrana pred pracovnoprávnym postihom dôležitejšia, než ochrana jeho identity. Ochrana sa poskytuje len tomu bojovníkovi proti korupcii, ktorý je fyzickou osobou a je vo vzťahu k zamestnávateľovi jeho zamestnancom. Návrh zákona upravuje vznik a zánik ochrany pred pracovnoprávnym postihom, ako aj jej formu a rozsah. Procesné ustanovenia sú však upravené v osobitnom predpise – zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), ktorý sa v čl. XIV tohto návrhu zákona rozširuje o ustanovenia § 7b stanovujúce procesné podmienky poskytovania ochrany. Odsek 1 uvádza, že ochrana pred pracovnoprávnym postihom pri korupčných trestných činoch sa poskytuje bojovníkovi proti korupcii, ktorý je fyzickou osobou a podal oznámenie o korupčnom trestnom čine týkajúcom sa jeho zamestnávateľa, a to na základe žiadosti o poskytnutie ochrany pred pracovnoprávnym postihom. V odseku 2 sa zakotvuje príslušnosť podľa § 4, § 6 a § 7 zákona o inšpekcii práce.
Ochrana sa poskytuje na základe žiadosti. Jej náležitosti sú upravené v návrhu zákona, a to aj v súvislosti so spracúvaním osobných údajov bojovníka proti korupcii tak, aby takéto spracúvanie bolo v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a spracované údaje boli poskytnuté na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii. Tieto náležitosti sú
14
predmetom odseku 3, ktorý ich špecifikuje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska a označenie zamestnávateľa v rozsahu obchodné meno alebo názov, sídlo alebo bydlisko a miesto podnikania, ak sa miesto podnikania líši od miesta bydliska, a identifikačné číslo. Žiadosť o poskytnutie ochrany netreba odôvodňovať – platí tu rovnaký princíp ako v prípade žiadosti o ochranu identity. Inšpekcia práce potvrdí poskytnutie ochrany, ak sú splnené formálne podmienky, t.j. žiadosť obsahuje predpísané náležitosti a je podaná príslušnému orgánu. Žiadosť možno podať kedykoľvek po podaní oznámenia o korupčnom trestnom čine. Jej súčasťou je aj potvrdenie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu v zmysle Trestného poriadku – príloha sa nevyžaduje, ak ide o špecifickú situáciu upravenú v § 9 návrhu zákona.
K § 8
V § 8 sa zakotvuje vznik a zánik ochrany, pričom v návrhu zákona je upravená aj jej forma a obsah. Procesné ustanovenia upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon o inšpekcii práce. Ochrana nevzniká podaním žiadosti bojovníka proti korupcii príslušnému orgánu inšpekcie práce, ale až doručením písomného oznámenia inšpekcie práce zamestnávateľovi, že sa stáva monitorovaným zamestnávateľom.
Podstata ochrany pred pracovnoprávnym postihom spočíva na 2 pilieroch. Prvým pilierom je princíp anonymity - zamestnávateľ nevie, kto je bojovníkom proti korupcii (povinnosť mlčanlivosti ukladá zamestnancom inšpekcie práce § 8 zákona o inšpekcii práce) a preto sa zamestnávateľ stáva tzv. monitorovaným zamestnávateľom, t.j. je monitorovaným vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom, teda nielen vo vzťahu k bojovníkovi proti korupcii (uvedené je predmetom odporúčania uvedeným v správe TI), keďže je pravdepodobné, že bojovníkovi proti korupcii pomáhajú pri oznámení významných skutočností aj ďalší jeho kolegovia. Druhým pilierom je udeľovanie predchádzajúceho súhlasu inšpekciou práce na všetky úkony monitorovaného zamestnávateľa, na základe ktorých dochádza k zmene pracovných podmienok bojovníka proti korupcii, čiže princíp predchádzajúceho súhlasu. Takýto princíp už v súčasnosti v praxi funguje, konkrétne v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď úrad práce udeľuje predchádzajúci súhlas zamestnávateľovi v prípadoch, ak ide o občana so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ dal takémuto občanovi výpoveď – bez predchádzajúceho súhlasu úradu práce nie je výpoveď zamestnávateľa platná.
Monitorovaný zamestnávateľ v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu musí uviesť označenie monitorovaného zamestnávateľa, označenie zmeny pracovných podmienok, na ktorý sa žiada súhlas a odôvodnenie potreby vykonania zmeny pracovných podmienok.
Výnimkou z udeľovania predchádzajúceho súhlasu inšpekciou práce sú osobitné konania (napr. disciplinárne konania) voči prokurátorom a sudcom, a to nielen z hľadiska
15
odborného zastúpenia disciplinárnych senátov v oboch prípadoch, ale najmä skutočnosti, že voči rozhodnutiu takýchto senátov sa môže bojovník proti korupcii odvolať na súd a takéto odvolanie má odkladný účinok; ak teda vychádzame z predpokladov nezávislosti a nestrannosti súdov, v týchto konaniach by nemalo dochádzať k realizácii odplaty vo vzťahu k bojovníkovi proti korupcii, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach.
Náležitosti žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu zo strany inšpekcie práce upravuje tento návrh zákona. Procesné ustanovenia sú opäť upravené v osobitnom predpise – zákone o inšpekcii práce. Prípadné zneužitie oznamovania o významných skutočnostiach zo strany bojovníka proti korupcii a udeľovania predchádzajúceho súhlasu zo strany zamestnávateľa je riešené v osobitných predpisoch (napr. Zákonník práce, štátnozamestnanecké predpisy), a to predĺžením skúšobnej lehoty a výpovednej lehoty, resp. ich štátnozamestnaneckých obdôb o čas, kedy sa rozhoduje o oboch z uvedených žiadostí.
Ochrana pred pracovnoprávnym postihom zaniká z dôvodov, ktoré sú uvedené v ods. 5. Ide o rozličné dôvody, ktoré vyplývajú z okolností, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu trestného konania a nebolo by spravodlivé a ani správne, aby sa takáto ochrana aj naďalej poskytovala. Navyše takáto ochrana sa poskytuje v nadväznosti na oznámenie v trestnom konaní – ide napr. o situácie, keď bojovník proti korupcii v priebehu trestného konania prestane spolupracovať, zabraňuje riadnemu vyšetreniu korupčného trestného činu, sám je právoplatne odsúdený za spáchanie korupčného trestného činu alebo je právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu krivej prísahy alebo krivého obvinenia (v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe TI). Ochrana môže zaniknúť aj z vôle samotného bojovníka proti korupcii či už na základe žiadosti, alebo skončením pracovného pomeru u zamestnávateľa, resp. prirodzeným spôsobom (smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho). Návrh zákona tiež spresňuje moment, kedy dochádza k zániku ochrany podľa odseku 5 a priznáva právo zamestnávateľovi nahliadať do matriky na účely overenia či je bojovník proti korupcii mŕtvy, alebo je vyhlásený za mŕtveho, keďže povinnosť nahlásiť inšpekcii práce túto skutočnosť je uložená zamestnávateľovi a je aj v jeho záujme, keďže zánikom ochrany prestáva byť považovaný za monitorovaného zamestnávateľa.
K § 9
Ustanovenia § 9 sú navrhované za účelom motivovania interného oznamovania (v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe TI). Takýto mechanizmus môže fungovať len za predpokladu existencie kvalitného vnútorného predpisu zamestnávateľa, ktorý bojovníkovi proti korupcii garantuje nielen ochranu jeho identity podľa § 6 tohto návrhu zákona, ale aj jeho ochranu pred pracovnoprávnym postihom; vo všeobecnosti sa predpokladá, že zamestnávateľ vydá jeden vnútorný predpis, v ktorom upraví obe formy ochrany. Povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ vo vzťahu k internému oznamovaniu zabezpečiť, sú v súlade s Ústavou SR upravené priamo v návrhu zákona. Základné povinnosti sú uvedené v § 6, doplňujúce povinnosti, na ktorých je postavená ochrana
16
bojovníka proti korupcii v rámci pracovnoprávnych vzťahov, sú upravené v tomto ustanovení návrhu zákona v § 9 a podrobnosti, najmä o zjavne neopodstatnených oznámeniach, ako aj o súhlase zástupcu zamestnancov, upravuje vnútorný predpis. Ak sa chce zamestnávateľ vyhnúť konaniu za účasti inšpekcie práce, v rámci ktorého sa stáva monitorovaným zamestnávateľom, je v jeho záujme, aby si vlastný vnútorný predpis upravil kvalitne – ak tomu tak je, bojovník proti korupcii bude motivovaný riešiť protispoločenskú činnosť „doma“ a nebude sa obracať na externé orgány.
S cieľom chrániť bojovníka proti korupcii pred odplatou zo strany zamestnávateľa, je zmena pracovných podmienok tohto bojovníka podmienená súhlasom zástupcu zamestnancov, a to pod sankciou neplatnosti daného právneho úkonu. Zástupca zamestnancov je subjekt upravený v Zákonníku práce – podľa tohto predpisu sa môže jednať napríklad o odborovú organizáciu, zamestnaneckého dôverníka alebo zamestnaneckú radu. Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník sú zástupcovia zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka sociálnych a ekonomických záujmov zamestnancov s cieľom zabezpečiť si spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zamestnanecká rada zastupuje všetkých zamestnancov u zamestnávateľa a možno ju vytvoriť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké, t. j. majú právo na prerokovanie, spolurozhodovanie, informácie a kontrolnú činnosť.
Vznik ochrany podľa vnútorného predpisu je upravený už v § 6 zákona o bojovníkoch proti korupcii – stáva sa tak podaním žiadosti, a preto sa aj v tomto ustanovení uvádza, že od tohto momentu je na zmenu pracovných podmienok bojovníka proti korupcii potrebný súhlas zástupcov zamestnancov. Samotný súhlas zástupcov zamestnancov nie je štandardným postupom, podľa pracovnoprávnych predpisov sa štandardne uplatňuje len prerokovanie.
Napríklad podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo. Zamestnávateľ má povinnosť každú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, a to pod sankciou neplatnosti. Ak u zamestnávateľa pôsobí ako zástupca zamestnancov odborová organizácia, patrí toto právo príslušnému odborovému orgánu. Judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 28. septembra 2006, sp. zn. 1 Cdo 72/2006) uvádza, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74
17
Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce.
Návrh zákona znamená v tomto smere vyššiu ochranu, a preto bola potrebná aj novelizácia súvisiacich právnych predpisov; a to napr.:
•navrhovaný § 17 ods. 2 Zákonníka práce,
•nový § 225 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o štátnej službe policajtov“),
•navrhovaný § 121 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“),
•navrhovaný § 215 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“),
•navrhované znenie § 260 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“),
•navrhovaný § 150 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•navrhovaný § 13 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hasičoch“),
•navrhovaný § 191 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“).
Ochrana sa poskytuje len fyzickej osobe a len bojovníkovi proti korupcii, ktorý je vo vzťahu k zamestnávateľovi zamestnancom a zároveň len tomu bojovníkovi proti korupcii, ktorý nepodal anonymné oznámenie o protispoločenskej činnosti. Použitie slova „najmä“ v prípade otázok upravených vnútorným predpisom je v platnej legislatíve zaužívané (pozri napr. podrobnosti o výberovom konaní podľa zákona o štátnej službe). Úprava sankcií sa vo vnútornom predpise nepredpokladá, keďže spáchanie protispoločenskej činnosti by si mal zamestnávateľ upraviť v rámci služobného alebo pracovného poriadku ako jednu z foriem porušenia disciplíny, pričom sankcia je už v súčasnosti upravená priamo v zákone (napr. výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru).
Samotné oznámenie bojovníka proti korupcii o protispoločenskej činnosti nemožno v zmysle vnútorných predpisov zamestnávateľa považovať za porušenie disciplíny a návrh zákona vytvára jednak možnosti, aby bol zamestnanec – bojovník proti
18
korupcii motivovaný podať oznámenie, a to najmä anonymné oznámenie, pretože priebeh prešetrovania môže pozorovať na webovom sídle svojho zamestnávateľa, ale na druhej strane je aj motiváciou pre zamestnávateľa, aby vydal kvalitný vnútorný predpis, ktorý nebude nútiť bojovníkov proti korupcii sa uchyľovať ku krajnému riešeniu z dôvodov uvedených v odseku 6. Ak predsa len nastane niektorá zo situácií uvedených v odseku 6, návrh zákona poskytuje bojovníkovi proti korupcii možnosť ochrany prostredníctvom inšpekcie práce, ako keby podal oznámenie o korupčnom trestnom čine. Pôjde totiž najmä o prípady, keď zamestnávateľ nevydal vnútorný predpis, a tak bojovník proti korupcii nemá možnosť rozpoznať, či skutočnosť, na ktorú chce upozorniť, je trestným činom, alebo protispoločenskou činnosťou, resp. o prípady, keď zamestnávateľ síce vydal vnútorný predpis, ale je nečinný alebo neumožní bojovníkovi proti korupcii, ktorý podal anonymné oznámenie, aby mohol na jeho webovom sídle sledovať, ako prebieha prešetrovanie, ako aj o prípady, keď bojovník proti korupcii nebude vedieť, či jeho oznámenie je možné považovať za opodstatnené. Osobitným prípadom je situácia, keď bojovník proti korupcii zistí, že jeho identita bola prezradená porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany osôb, ktoré sú zamestnávateľom poverené prešetrovať oznámenia o protispoločenskej činnosti.
Postup bojovníka proti korupcii v prípadoch, ak sú dané dôvody podľa odseku 6 nemožno tiež považovať za porušenie disciplíny a hoci použitie odseku 6 je krajným prípadom, je potrebné zohľadniť špecifické okolnosti, ktoré sú s ním spojené, ale tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo zo strany zamestnancov k zneužívaniu takejto možnosti – preto sa navrhuje, aby súčasťou podanej žiadosti o poskytnutie ochrany bolo aj potvrdenie zástupcu zamestnancov, že niektorá zo skutočností uvedených v odseku 6 je pravdivá. Potvrdenie o podaní trestného oznámenia alebo predvolanie na výsluch je v tejto situácii irelevantné, a preto sa ani nevyžaduje.
K § 10
Je pravdepodobné, že v prípadoch, ak do nekalých praktík bude zapojený aj samotný zamestnávateľ, bude mať tendenciu neoprávnene postihovať bojovníka proti korupcii za to, že podal oznámenie o významných skutočnostiach, t.j. pôjde o jeho diskrimináciu. Preto je namieste v tomto návrhu zákona potvrdiť, že bojovník proti korupcii má právo domáhať sa právnej ochrany, ak je v súvislosti s oznámením o významných skutočnostiach diskriminovaný a odkázať na príslušný osobitný predpis – antidiskriminačný zákon, ktorý ustanovuje prostriedky právnej ochrany v takejto situácii.
Keďže právo na rovnaké zaobchádzanie v zmysle antidiskriminačného zákona neexistuje ako samostatné právo, ale vždy len v spojení s právom priznaným podľa osobitného predpisu, návrh zákona tiež novelizuje príslušné ustanovenia pracovnoprávnych predpisov a rozširuje zásadu rovnakého zaobchádzania aj o prípady, keď zamestnanec podá trestné oznámenie alebo oznámenie o významných skutočnostiach podľa tohto návrhu zákona. Významnou skutočnosťou je, že zákon poskytuje prostriedky právnej ochrany aj v iných prípadoch, ako sú prípady diskriminácie, a to formou obráteného dôkazného
19
bremena, ktoré priznáva podľa § 10. V odseku 2 sa uvádza, že bojovník proti korupcii, ktorý sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania zo strany zamestnávateľa v dôsledku podania oznámenia o významných skutočnostiach alebo ktorý je v súvislosti s podaním oznámenia o významných skutočnostiach neoprávnene postihovaný za to, že podal takéto oznámenie, sa môže domáhať právnej ochrany podľa § 9 a 11 antidiskriminačného zákona.
K § 11
Ako vyplýva i zo samotného názvu návrhu zákona, osobám aktívne bojujúcim proti korupcii môže byť na základe tohto zákona poskytnutá ochrana, odmena a podpora. Tretia časť návrhu zákona je venovaná práve podpore.
Ustanovenie § 11 možno považovať za základné ustanovenie tretej časti, pretože deklaruje formy, v akých môže byť podpora bojovníkovi proti korupcii poskytnutá. Návrh zákona taxatívne vymedzuje päť foriem ochrany, a to podporu vo forme udelenia štátneho vyznamenania, prostriedkov právnej nápravy, právnej pomoci, poskytovania informácii o priebehu trestného konania a náhrady škody. Podpora pre každú z vyššie uvedených foriem podpory môže byť poskytnutá bojovníkovi proti korupcii v prípade splnenia podmienok bližšie špecifikovaných v § 12 až 16.
Udelenie štátneho vyznamenania v zmysle § 12 predstavuje jednak pre bojovníka proti korupcii odmenu za preukázanie zásluh o budovanie demokratickej spoločnosti a jednak motiváciu k získaniu takejto formy zadosťučinenia.
Bojovník proti korupcii pri uplatňovaní a bránení svojich práv, právom chránených záujmov a slobôd môže využívať prostriedky právnej nápravy, konkrétne sa môže obrátiť na súd s oprávnenou žiadosťou, aby uložil zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa určitého konania, napraviť protiprávny stav alebo nahradiť ujmu, ktorú mu svojím konaním spôsobil, a to i v peniazoch, alebo sa uloženia takejto povinnosti môže domáhať v rámci mimosúdneho riešenia sporov postupom a za podmienok podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“).
Podpora vo forme poskytnutia právnej pomoci je upravená v dvoch právnych predpisoch, a to v zákone č. 327/2005 Z. z. poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) a v zákone č. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).
20
Informovanosť bojovníka proti korupcii o priebehu trestného konania je zabezpečená už i v súčasnej právnej úprave v Trestnom poriadku. Novelou Trestného poriadku v súvislosti s týmto zákonom sa rozširuje oblasť informovanosti bojovníka proti korupcii v rozsahu zvýšenia možnosti podieľať sa na vedenom trestnom konaní.
Pri náhrade škody podľa tohto zákona môže bojovník proti korupcii využiť tri postupy, a to v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).
Ďalšou formou podpory zo strany štátu na boj proti korupcii, ktorá nie je explicitne zaradená medzi formy podpory podľa odseku 1, je podpora v podobe zvyšovania povedomia a informovanosti ľudí, akým spôsobom majú byť oznamované významné skutočnosti, že bol spáchaný protikorupčný trestný čin alebo iná protispoločenská činnosť a o právach a povinnostiach, ktoré prislúchajú osobe, ktorá sa stane bojovníkom proti korupcii podľa tohto zákona a s tým súvisiacich opatrení, ako i podpora v podobe poskytovania dotácii podľa osobitných predpisov osobám a subjektom, ktorých predmet činnosti súvisí s bojom proti korupcii alebo s prevenciou kriminality alebo sú tieto dotácie určené na výchovu a vzdelávanie, ktorých obsahom je protikorupčná tematika.
Bojovníkovi proti korupcii, ktorý je fyzickou osobou sa poskytuje ochrana vo všetkých možných formách podpory, na rozdiel od osôb právnických, resp. ich štatutárnych orgánov alebo osôb oprávnených za právnickú osobu konať a osôb, o ktorých to ustanoví tento zákon (napr. novinárov ako autorov sprostredkovanej informácie), ktorým je poskytnutá podpora len vo forme udelenia štátneho vyznamenania podľa § 12 tohto návrhu zákona.
Podpora je primárne zabezpečovaná od štátu. Podporu však poskytujú i advokáti vo forme právnej pomoci a v prípade informatizácie spoločnosti, okrem štátu, i mimovládne organizácie. Za ďalších podporovateľov boja proti korupcii možno označiť subjekty čerpajúce dotácie na výchovu a vzdelávanie, prevenciu kriminality a boj proti korupcii.
K § 12
V § 12 sa zakotvuje mechanizmus udeľovania štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky pre bojovníkov s korupciou na zvýraznenie mimoriadnej spoločenskej dôležitosti boja proti korupcii, ako uvádza odsek 1 tohto paragrafu. Udelenie štátneho vyznamenania sa neviaže iba na osobu bojovníka proti korupcii, ale môže ju dostať aj osoba, ktorej oznámenia o významných skutočnostiach alebo sprostredkované informácie prispeli významnou mierou k objasneniu trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými trestnými činmi, k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa alebo k predídeniu, alebo zabráneniu škode na majetku v správe štátu.
21
Režim štátnych vyznamenaní upravuje zákon č. 522/2008 Z. z. o štátnych vyznamenaniach v znení zákona č. 115/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o štátnych vyznamenaniach“). Udelením štátnych vyznamenaní a iných vyznamenaní Slovenskej republiky oceňuje Slovenská republika mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, jej vznik, o vznik a budovanie demokratickej spoločnosti, mimoriadne zásluhy alebo významné zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne výsledky alebo významné výsledky práce, hrdinské činy a iné výnimočné činy. Podľa tohto zákona sú štátne vyznamenania:
a)Rad Bieleho dvojkríža,
Rad Bieleho dvojkríža sa udeľuje občanom iných štátov, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o všestranný rozvoj vzťahov medzi štátom, ktorého sú občanmi a Slovenskou republikou, o posilnenie postavenia Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch, naplnenie zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky alebo mimoriadnym spôsobom sa inak zaslúžili o Slovenskú republiku alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
b)Rad Andreja Hlinku,
Rad Andreja Hlinku sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o vznik Slovenskej republiky.
c) Rad Ľudovíta Štúra,
Rad Ľudovíta Štúra sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, za mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, o rozvoj v oblasti hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Rad Ľudovíta Štúra sa výnimočne udeľuje aj vojenským útvarom a vojenským zväzkom, ktoré majú bojovú zástavu.
d) Kríž Milana Rastislava Štefánika,
22
Kríž Milana Rastislava Štefánika sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o obranu Slovenskej republiky, o záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt.
e) Pribinov kríž,
Pribinov kríž sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj alebo kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Návrhy na udelenie štátneho vyznamenania (ďalej len „návrh“) predkladá vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) a Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada SR“). Prezident SR môže udeliť vyznamenanie aj bez návrhu, avšak udeleniu predchádza posúdenie komisiou podľa zákona o štátnych vyznamenaniach. Národnej rade SR alebo vláde SR možno podávať podnety na predloženie návrhu na udelenie štátneho vyznamenania (ďalej len „podnet“). V novembri 2012 boli prijaté „Zásady vlády Slovenskej republiky o postupe pri predkladaní podnetov na predloženie návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky“ (ďalej len „zásady“), ktoré bližšie stanovujú metodiku prekladania podnetov.
V odseku 2 návrh zákona zaväzuje vládu SR, aby každoročne navrhla vždy aj osoby, ktoré svojou činnosťou podľa odseku 1 preukázali mimoriadne zásluhy o budovanie demokratickej spoločnosti, ak ich totožnosť nie je utajená. Charakter navrhovaných osôb a oblastí zásluhy indikuje, že sa bude jednať zrejme o vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra. Avšak ochranný charakter bojovníka proti korupcii, ktorý svojím oznámením môže zachrániť značné majetkové hodnoty nevylučuje ani udelenie Pribinovho kríža.
V odseku 3 návrhu zákona sa zavádzajú podmienky na vyvážené udeľovanie vyznamenaní, ktoré reflektujú trendy v európskej a svetovej politike. Zároveň treba podotknúť, že návrh zákona neobmedzuje vládu SR, aby podala toľko návrhov, koľko uzná za vhodné. Ukladá jej však povinnosť, aby medzi týmito návrhmi boli vždy aj návrhy týkajúce sa bojovníkov proti korupcii.
23
Podľa odseku 3 vláda SR pri navrhovaní prihliada na to, aby i zastúpenie kandidátov, ktorých navrhne prezidentovi SR, bolo určitým spôsobom vyvážené, rozhodnutie však vždy zostáva na prezidentovi SR podľa vyššie uvedeného postupu. Rodovou rovnosťou sa myslí vyvážené zastúpenie mužov a žien medzi kandidátmi. Spôsob navrhovania kandidátov však motivuje k oznamovaniu významných skutočností nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby a taktiež autorov sprostredkovaných informácií (čiže predovšetkým žurnalistov); pod právnickou osobou sa myslí fyzická osoba v zmysle definície podľa návrhu zákona, keďže zákon o štátnych vyznamenaniach neumožňuje udeliť štátne vyznamenanie iným ako fyzickým osobám. Udeľovaním štátnych vyznamenaní sa priznáva celospoločenský význam oznamovaniu významných skutočností podľa návrhu zákona a motivujú sa ďalší potenciálni bojovníci proti korupcii.
K § 13
Ako druhú formu podpory navrhuje zákon pre bojovníka proti korupcii prostriedky právnej nápravy alebo presnejšie právnu ochranu pred postihom, v prípade, ak oznámil skutočnosti, ktoré tento návrh zákona označuje ako významné. Okrem ochrany v podobe možnosti obrátiť sa na súd v prípade vzniku ujmy v dôsledku diskriminácie tak zákon vymedzuje pre bojovníka proti korupcii ďalší spôsob jeho ochrany práv, právom chráneným záujmov a slobôd.
Navrhované znenie zákona upravuje možnosti bojovníka proti korupcii podať jednak návrh na príslušný súd a domáhať sa ochrany svojich práv, právom chránených záujmov a slobôd, ak bol alebo je v dôsledku konania zamestnávateľa v súvislosti s jeho oznámením o významných skutočnostiach týkajúcich sa korupčného konania alebo inej protispoločenskej činnosti dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a slobodách. Podanie návrhu je dispozičným oprávnením bojovníka proti korupcii. Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v Občianskom súdnom poriadku musí obsahovať aj označenie zamestnávateľa, ktorý mal porušiť povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení tohto návrhu zákona. Za ďalší prostriedok právnej nápravy vzniknutej situácie možno považovať postup podľa zákona o mediácii cestou mimosúdneho urovnania sporu so zamestnávateľom prostredníctvom mediátora.
Na konanie sa vzťahujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania s výnimkou osobitnej úpravy, pokiaľ ide o dôkazné bremeno. Predkladatelia zvolili obdobný spôsob úpravy ako pri antidiskriminačnom zákone - v podobe obráteného dôkazného bremena na strane zamestnávateľa. Je na ňom, aby preukázal, že opatrenia v neprospech bojovníka proti korupcii boli motivované dôvodmi inými, ako faktom, že bojovník proti korupcii oznámil významné skutočnosti orgánu činným v trestnom konaní alebo priamo zamestnávateľovi skrz úpravy vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa.
Bojovník proti korupcii má voči zamestnávateľovi nárok domáhať sa, aby upustil, resp. sa zdržal konania, odstránil, príp. napravil protiprávny stav, ktorý spôsobil, poskytol
24
primerané zadosťučinenie, a to v podobe morálnej napr. vo forme ospravedlnenia, a pokiaľ to nebude dostačujúce, môže bojovník proti korupcii požadovať i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení sumy nemajetkovej ujmy súd prihliadne najmä na závažnosť porušenia a okolnosti, pri ktorých k porušeniu došlo. Ide o uplatnenie satisfakčnej a kompenzačnej funkcie náhrady škody, ako ujmy, ktorá bola bojovníkovi proti korupcii spôsobená pracovnoprávnym postihom zo strany zamestnávateľa.
Návrhom zákona nie je dotknuté právo na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka uvedené vo všeobecných ustanoveniach o náhrade škody (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), ani všeobecná prevenčná a špeciálna prevenčná povinnosť osôb predchádzať vzniku škôd (§ 415 a § 417 Občianskeho zákonníka), ako i v ustanovenia o náhrade škody uvedené v špeciálnom predpise, v Zákonníku práce, napr. v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru, kde ide o špecifický postup pri výpočte vzniknutej škody a systéme jej vymáhania (§ 79 Zákonníka práce). Samostatne je upravená náhrada škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci ako dôsledok nesprávneho rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Pri vymáhaní takto vzniknutej škody sa postupuje podľa § 16 návrhu zákona.
Aj v tomto prípade sú v návrhu zákona zohľadnené odporúčania, ktoré sú uvedené v správe TI týkajúce sa ochrany bojovníka proti korupcii pred všetkými typmi poškodenia a ujmou, obráteného dôkazného bremena a možnosti bojovníka proti korupcii dovolať sa svojich práv.
K § 14
Poskytovanie právnej pomoci je možné za podmienok ustanovených dvoma osobitnými zákonmi, ktoré zároveň určujú aj to, za akých podmienok a v akom rozsahu je takto poskytovaná pomoc bezplatná. Úprava poskytovania právnej pomoci dvoma zákonmi s ohľadom na pôsobnosť zákonov je potrebná, pretože oba zákony sa navzájom dopĺňajú, keďže zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa nevzťahuje na pomoc v trestnom konaní, na rozdiel od právnej pomoci poskytovanej advokátmi, ktorí takúto pomoc v konaní poskytujú. Ochrana bojovníkov proti korupcii je pritom podstatnou zložkou ochrany bojovníka podľa tohto zákona.
Návrh zákona v tomto ustanovení odkazuje na zákon o právnej pomoci osôb v materiálnej núdzi, čím sa zvýrazňuje možnosť bojovníka proti korupcii požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci, ak sa s ohľadom na jeho finančnú situáciu nachádza v stave materiálnej núdze. Právna pomoc podľa tohto zákona môže byť poskytnutá bez finančnej účasti - bezplatne, ak príjem osoby, ktorá o poskytnutie právnej pomoci žiada, nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (nenastalo premlčanie, preklúzia a osoba je schopná v konaní uniesť bremeno tvrdenia
25
i bremeno dôkazu) a ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
V prípade poskytnutia právnej pomoci podľa zákona o advokácii a v súvislosti s jeho zmenou vykonanou návrhom tohto zákona má osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci povinnosť splniť podmienku podania žiadosti o poskytnutie advokáta na Slovenskú advokátsku komoru a súčasne musí splniť podmienku, že poskytovanie právnych služieb s ohľadom na príjmové a majetkové pomery takejto osoby nie je zjavne neopodstatnené. Veľmi podobný model bezplatnej právnej pomoci zo strany advokátov funguje v súčasnosti napríklad v Českej republike.
Ani v jednom prípade však poskytnutie pomoci nie je bezplatné v plnom rozsahu. Podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v prípade využitia možnosti predbežnej konzultácie osoby žiadajúcej o poskytnutie právnej pomoci s advokátom alebo s pracovníkom Centra právnej pomoci sa hradí poplatok vo výške 4,50 €. Podľa zákona o advokácii má advokát nárok účtovať si aj iné položky za poskytnutie právnej pomoci (napr. náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a pod.) i v prípade, že pôjde o poskytovanie právnych služieb bez nároku na odmenu.
K § 15
Navrhované ustanovenie zákona úzko súvisí so zmenou Trestného poriadku a so zvýšením informovanosti osôb, ktoré podali trestné oznámenie o korupčných trestných činoch alebo v trestnom konaní vystupujú ako svedkovia. K právu takejto osoby na informácie sa synalagmaticky viaže povinnosť orgánov činných v trestnom konaní informovať oznamovateľa a svedka o jeho právach a povinnostiach v trestnom konaní a doručovať mu rozhodnutia v jednotlivých štádiách trestného konania, proti ktorým sa môže odvolať, príp. podať sťažnosť. Návrh zákona tak novelou Trestného poriadku s ohľadom na súčasný právny stav rozširuje informačnú a poučovaciu povinnosť. Takouto úpravou sa síce zvyšuje administratívne zaťaženie orgánov činných v trestom konaní a rozširujú sa ich poučovacie povinnosti (napr. v § 62 ods. 2 Trestného poriadku), ale na druhej strane sa významne posilňuje aktívne postavenie bojovníka proti korupcii v trestnom konaní.
Návrh zákona má za cieľ chrániť osobu oznamovateľa takýchto trestných činov, a to práve i prostredníctvom poskytovania informácii o priebehu trestného konania a aktívnej účasti bojovníka proti korupcii na konaní. Návrh zákona považuje bojovníka proti korupcii za aktívneho a kľúčového účastníka procesov súvisiacich s jeho oznámením o významných skutočnostiach a ak vychádzame z teórie, že takýmto konaním bojovník proti korupcii nahrádza úlohu štátu, je jeho priebežná informovanosť a posilnenie jeho úlohy v trestnom konaní opodstatnené. Uvedený výklad je v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe TI.
K § 16
26
Náhrada škody je integrálnou súčasťou systému podpory bojovníka proti korupcii. V navrhovanom ustanovení o náhrade škody zákon deklaruje možnosť bojovníka proti korupcii požadovať od zamestnávateľa náhradu škody na základe ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Vo všeobecnej rovine je náhrada škody upravená v § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom úvodné ustanovenia § 415 a § 417 zakotvujú všeobecnú a špeciálnu prevenčnú povinnosť konať a správať sa tak, aby sa predchádzalo vzniku prípadných škôd. Zamestnávateľ by preto takto stanovené povinnosti mal dodržiavať. Ak by však bojovníkovi proti korupcii škoda spôsobená bola, bude spravidla postupovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka a poukazovať na subjektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Ak je bojovník proti korupcii navyše i zamestnancom, náhrady škody sa môže domáhať i postupom podľa osobitného predpisu, a to Zákonníka práce. Za podmienok stanovených v Zákonníku práce má bojovník proti korupcii tiež nárok na poskytnutie náhrady mzdy odvíjajúcej sa od jeho priemerného zárobku, ak mu bola zo strany zamestnávateľa daná neplatná výpoveď alebo bol neplatne skončený pracovný pomer podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Návrh zákona v odseku 2 len poukazuje na už existujúcu právnu úpravu a spôsob, akým sa bojovník proti korupcii môže domáhať náhrady škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce a vymôcť ju podaním žaloby na súd v rámci občianskeho súdneho konania postupom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Zmenu oproti súčasnému právnemu stavu zaviedla novela Zákonníka práce, ktorú návrh zákona zdôrazňuje i v odseku 3, a to v podobe zdvojnásobenia výšky náhrady mzdy, ktorá podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ak sa preukáže, že jeho pracovný pomer bol skončený neplatne. V súčasnosti patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, novelou sa táto výška zdvojnásobuje. Ostatné parametre platnej právnej úpravy zostali zachované.
Pri vzniku škody spôsobenej orgánom verejnej moci v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu, nezákonného zatknutia, zadržania alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe môže bojovník proti korupcii postupom a za podmienok podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci od štátu prostredníctvom príslušného úradu, spravidla ministerstva, žiadať náhradu skutočnej škody, ušlý zisk a náhradu za nemajetkovú ujmu v peniazoch. Za orgán verejnej moci sa na účely citovaného zákona považuje štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci. Podmienkou možnosti žiadať o náhradu škody, ktorá v zákone nie je explicitne uvedená, je v prípade nezákonného rozhodnutia vydanie nového rozhodnutia a v prípade nesprávneho úradného postupu určenie, že postup bol nesprávny.
27
Pred podaním návrhu na začatie konania o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na súd je potrebné požiadať príslušný orgán o uhradenie škody. Ten je povinný uspokojiť nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V opačnom prípade, ako i v prípade zamietnutia žiadosti, je bojovník proti korupcii oprávnený obrátiť sa s nárokom na súd v rámci občianskoprávneho konania.
K § 17
Zvyšovanie povedomia verejnosti o oznamovaní významných skutočností a o bojovníkoch proti korupcii je jedným zo základných cieľov návrhu zákona, ktoré úzko súvisí s protikorupčným vzdelávaním a výchovou. Navrhovaná úprava zohľadňuje odporúčania uvedené v správe TI.
Za orgán vhodný na poskytovanie informácii a zvyšovanie povedomia verejnosti sa predkladateľom javil byť jednak Úrad vlády SR, ktorý gestoruje Plán boja proti korupcii prijatý uznesením vlády SR alebo jednotku OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) a jednak Ministerstvo vnútra SR, ktoré má vo svojej gescii okrem iného i operatívne orgány, ktoré proti korupcii bojujú. Z dôvodu väčšieho prieniku tematiky boja proti korupcii v prípade už stanovenej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, prekladatelia rozšírili povinnosti práve tomuto ministerstvu. Ministerstvu vnútra SR ako orgánu, do ktorého pôsobnosti je zverená oblasť prevencie kriminality a boja proti korupcii, sa preto návrhom zákona rozširuje jeho pôsobnosť - o povinnosť poskytovať usmernenia a zavádzať opatrenia slúžiace k informovanosti verejnosti týkajúce sa zvýšenia povedomia ľudí o právach a povinnostiach a oznamovaní významných skutočností bojovníkom proti korupcii ako i o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s činnosťou a statusom osoby bojujúcej proti korupcii podľa tohto zákona. K naplneniu účelu zákona sa Ministerstvu vnútra SR zavádza povinnosť zverejňovať učinené opatrenia a usmernenia na svojej internetovej stránke, aby boli voľne dostupné širokej verejnosti.
K § 18
Konštatuje sa forma podpory štátu ako ďalší zo stanovených cieľov tohto návrhu zákona pre tie osoby, ktoré sa podieľajú na vzdelávaní a výchove zameranej na protikorupčnú osvetu ako i na programy, ktorých účelom je predchádzať vzniku a šíreniu trestných činov korupcie a inej protispoločenskej činnosti. Štát už i v súčasnej dobe čiastočne takúto činnosť podporuje, a to najmä prostredníctvom poskytovania dotácii z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR na podporu prevencie kriminality a boja proti kriminalite na základe zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácii“). Projekty v oblasti prevencie kriminality môžu byť financované i z finančných prostriedkov obvodného úradu a príslušného ministerstva, ako to vyplýva z ustanovení zákona o prevencii kriminality.
28
Dotáciu je rovnako možné poskytnúť i na vzdelávanie a výchovu v oblasti boja proti korupcii, protispoločenskej činnosti a prevencie kriminality. Takáto dotácia je poskytovaná na financovanie rozvojových projektov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti aktivít zameraných na prevenciu kriminality, protispoločenskej činnosti a boj proti korupcii. Žiadateľ o dotáciu v uvedenom prípade postupuje podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o financovaní škôl“).
Je dôležité, aby sa ciele uvedené v tomto ustanovení zákona premietli aj do cieľov vyššie citovaných osobitných predpisov a následne i do predpisov, ktoré umožňujú poskytovať účelovo určené finančné prostriedky – dotácie – z rozpočtových kapitol oboch ministerstiev subjektom, najmä z tretieho sektora, ktoré môžu významne pomôcť pri zvyšovaní povedomia verejnosti, prevencie a protikorupčnej výchovy a vzdelávaní. Zapojenie viacerých aktérov do boja proti korupcii je plne v súlade s odporúčaniami, ktoré sú uvedené v správe TI.
K naplneniu účelu tohto zákona a k naplneniu funkcie štátu, pokiaľ ide o prevenciu korupčných trestných činov, by sa v zmysle tohto návrhu zákona mal v budúcnosti obsahovo upraviť štátny vzdelávací program tak, aby sa prevencia kriminality, protispoločenskej činnosti a boja proti korupcii prelínali viacerými vzdelávacími oblasťami, napr. v podobe prierezovej témy. Kompetenciu v tejto oblasti má Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Štátny pedagogický ústav.
K § 19
Odmenu možno poskytnúť bojovníkovi proti korupcii, ktorý je fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Formy odmeny sú dve – jednorazová paušálna odmena a podielová odmena, pričom podmienky poskytnutia odmeny, jej výška, oprávnené subjekty a postup poskytnutia sú upravené podrobnejšie v § 20 až 23. Treba podotknúť, že návrh zákona rešpektuje aj poznatky tretieho sektora a osobitne tie, ktoré sú obsahom odporúčaní uvedených v správe TI.
Paušálna odmena je odmenou za odvahu bojovníka proti korupcii a podielová odmena je odmenou za navrátenie majetku v správe štátu, t.j. zásluhovou odmenou.
Odmena sa vypláca len v prípade korupčných trestných činov, nie aj protispoločenskej činnosti – jednak preto, že odhaľovanie trestných činov je z hľadiska významu pre spoločnosť neporovnateľne dôležitejšie než odhalenie protispoločenskej činnosti a odmenu vypláca štát, pričom protispoločenská činnosť sa neraz týka výlučne odhaľovania korupcie v súkromnom sektore, ale tiež preto, že odhalenie protispoločenskej činnosti je primárne v záujme zamestnávateľa, ktorý by to mal aj náležite odmeniť, napr. formou vyššej koncoročnej odmeny alebo osobitnej odmeny a pod.
29
Na odmenu je právny nárok, ktorý prechádza na právnych nástupcov bojovníka proti korupcii (buď dediča alebo právneho nástupcu právnickej osoby) – je to preto, že bojovník proti korupcii je neraz vystavený enormnému psychickému a emocionálnemu stresu vrátane postihu zo strany zamestnávateľa, ktorý jednoznačne vplýva aj na jeho blízkych, rodinných príslušníkov, či kolegov v práci (ak ide o právnickú osobu) a takýto stres má dopad na zdravie a neraz i život bojovníka proti korupcii. Preto sa zdá spravodlivé, aby v prípade, ak bojovník proti korupcii zomrie ešte pred poskytnutím odmeny, mali na túto odmenu nárok aj jeho dediči, a v prípade právnickej osoby aj právny nástupca takejto právnickej osoby.
Ministerstvo spravodlivosti SR je gestorom súdnictva a prokuratúry, t.j. subjektov, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na obžalovaní páchateľa a jeho odsúdení, čo sú skutočnosti, na základe ktorých sa vypláca odmena bojovníkovi proti korupcii. Zároveň je gestorom vyplácania rôznych druhov odškodnení a náhrady škody (napríklad na základe zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci), preto sa považuje za najvhodnejší subjekt aj na vyplácanie odmeny, a to s prihliadnutím na § 23 (nahliadanie do trestných spisov) a s prihliadnutím na gestorstvo vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (§ 22), čo je v niektorých prípadoch nevyhnutné na stanovenie výšky podielovej odmeny.
K § 20
Paušálna odmena je jednorazovou odmenou, ktorá sa vypláca bojovníkovi proti korupcii za odvahu a za to, že bol ochotný nahradiť úlohu štátu v boji proti korupcii a oznámiť takú významnú skutočnosť, ktorá viedla k objasneniu trestného činu, zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa alebo k predídeniu alebo zabráneniu škode na majetku v správe štátu. Primárne ide o oznamovateľa, teda osobu, ktorá podala trestné oznámenie, čo predpokladá najviac odvahy, a preto tomuto bojovníkovi patrí aj najväčšia časť paušálnej odmeny.
Neraz je nemenej dôležitou osobou aj autor sprostredkovanej informácie (najčastejšie novinár), ktorý zverejní určité fakty, na základe ktorých môže iná osoba podať trestné oznámenie – preto je dôležité podporiť aj takúto činnosť a vyjadriť vzťah týchto dvoch osôb k paušálnej odmene. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že v zmysle definície sprostredkovanej informácie, ak je autor sprostredkovanej informácie zároveň oznamovateľom, ide o priamu informáciu a patrí mu rovnaká odmena ako oznamovateľovi trestného činu.
Paušálna odmena sa vypláca bez ohľadu na mieru, akou sa bojovník podieľal na výsledku trestného konania za predpokladu, že bola podaná aspoň obžaloba. Ide o výrazný motivačný faktor, keďže trestné konanie na Slovensku neraz prebieha veľmi dlho a ani verejnosť neprijímala pozitívne také legislatívne návrhy predložené v minulosti, ktoré vyplatenie odmeny odkladali až na právoplatný odsudzujúci rozsudok páchateľa. Dva
30
najdôležitejšie motivačné momenty návrhu zákona sú – vyplatenie sumy bez ohľadu na mieru podieľania sa a skoršie štádium trestného konania pri vyplatení časti odmeny. Z hľadiska štatistiky je rozdiel medzi počtom prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba za posledné roky takmer rovnaký ako počet prípadov, v ktorých nadobudol vydaný odsudzujúci rozsudok právoplatnosť.
Pozitívny výsledok trestného konania nie je neraz možné dosiahnuť bez oznámenia významných skutočností formou svedeckej výpovede. Preto je dôležité odmeniť za odvahu aj svedkov, bez ktorých by sa výsledok trestného konania nedostavil – keďže v týchto prípadoch, t.j. ak máme oznamovateľa a svedkov, resp. oznamovateľa, novinára a svedkov, je určenie výšky odmeny zložité, právomoc rozhodnúť o jej poskytnutí vrátane určenia jej výšky sa priznáva Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré musí zohľadniť mieru, v akej sa jednotlivé osoby, ktoré majú nárok na odmenu, na úspechu vo veci skutočne podieľali.
Návrh zákona upravuje aj situácie, keď z objektívnych dôvodov nie je možné usvedčenie páchateľa, resp. jeho odsúdenie, s cieľom, aby aj v týchto prípadoch mohla byť paušálna odmena vyplatená. Rovnaký systém sa už uplatňuje napr. v Českej republike podľa nového zákona č. 45/2013 Sb. o obětech trestních činů a o změně některých zákonů (zákon o obětech trestních činů) vo vzťahu k finančnej pomoci takýmto obetiam. Jedná sa o prípady keď:
•súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
•je trestné stíhanie neprípustné a z tohto dôvodu sa vec odloží alebo trestné stíhanie sa zastaví,
•sa vec odloží, pretože trestné stíhanie je neúčelné z dôvodov uvedených v osobitnom predpise alebo ak sa z tých istých dôvodov trestné stíhanie zastaví,
•sa trestné stíhanie zastaví, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Paušálna odmena sa vypláca v dvoch čiastkach systémom 25% (pri obžalobe) a 75% (pri právoplatnom odsúdení páchateľa). Tento pomer bol zvolený aj preto, že sa môže stať, že až po podaní obžaloby sa v ďalšom priebehu trestného konania objavia svedkovia, resp. ďalší svedkovia, bez ktorých by výsledok konania nebol úspešný. Keďže sa v týchto prípadoch paušálna odmena pomerne znižuje, nemalo by sa stať, že už po vyplatení prvej čiastky nebude možné zákonom predpísané pomery v trojuholníku oznamovateľ – novinár – svedkovia dodržať.
Je spravodlivé, aby paušálnu odmenu nemohol získať ten bojovník proti korupcii, ktorého ochrana zanikla z dôvodov, ktoré z princípu nie sú v súlade s cieľmi uvedenými v návrhu zákona. Ide o viaceré z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 8 ods. 5 návrhu zákona, na základe ktorých zaniká aj samotná ochrana bojovníka proti korupcii.
31
Päťnásťnásobok minimálnej mzdy je v súčasnosti zhruba 5 000 eur (352,00x15 = 5280,00 eur ). Na účel modelového prípadu môžeme povedať, že ak je podaná obžaloba, ale prípad sa nedotiahne úspešne do konca, tak bojovník proti korupcii dostane 1 250 eur ako paušálnu odmenu za predpokladu, že podal trestné oznámenie a v prípade neboli ďalší svedkovia. Ak v prípade boli svedkovia, tak po podaní obžaloby dostane len 625 eur.
Dôležitou podmienkou pri poskytnutí paušálnej odmeny je tiež skutočnosť, že takáto odmena bojovníkovi proti korupcii nepatrí, ak škoda, ktorá bola spôsobená spáchaním niektorého z korupčných trestných činov, je nižšia ako je maximálna výška paušálnej odmeny, ktorú môže jeden bojovník proti korupcii dosiahnuť, t.j. päťnásťnásobok minimálnej mzdy. Takýmto spôsobom sa vylúči odmeňovanie nahlasovania drobných krádeží ako korupčných trestných činov, ktoré z povahy veci v podstate ani veľmi nepatria do predmetu úpravy zákona. Z princípu sú však zahrnuté, aby nebola ospravedlňovaná menej závažná trestná činnosť.
K § 21
Podielová odmena je na rozdiel od paušálnej odmeny odmenou zásluhovou, a preto je podmienená čiastočne inými okolnosťami ako paušálna odmena.
Rovnakou podmienkou ako v prípade paušálnej odmeny je skutočnosť, že musí ísť o korupčný trestný čin, nestačí protispoločenská činnosť – viď odôvodnenie k § 20. Relevantnými subjektmi na poskytnutie odmeny môžu byť aj v tomto prípade oznamovateľ, novinár a/alebo svedok, a preto je namieste vztiahnuť ustanovenia § 20 ods. 3 až 6 a 9 aj na poskytnutie podielovej odmeny (takéto prepojenie zahŕňa nielen spôsob poskytnutia odmeny, ale aj prípady, keď sa odmena neposkytne).
Keďže podielová odmena je odmenou za navrátenie majetku v správe štátu späť do štátnych rúk, je prirodzené, že patrí subjektu len v prípade, ak sa oznámenie o korupčnom trestnom čine týka výlučne majetku v správe štátu v zmysle definície uvedenej v návrhu zákona. Ďalej musí ísť o právoplatný rozsudok, čo predpokladá aj odsúdenie páchateľa, ktorý by mal takýto majetok štátu vrátiť, inak nebude z akých prostriedkov vyplatiť podielovú odmenu.
Do budúcnosti v rámci úvah de lege ferenda stojí za úvahu aj posúdenie či by v prípade podielovej odmeny malo ísť len o odmenu z navráteného majetku, alebo aj o odmenu z ochráneného majetku, keďže túto druhú kategóriu je neraz (napr. v prípade verejného obstarávania) veľmi ťažké až nemožné vyčísliť a vyžadovalo by si to značné administratívne náklady. Návrh zákona preto pracuje len s odmenou z navráteného majetku, t.j. z majetku, ktorý sa reálne podarilo štátu dostať do svojej dispozičnej sféry, napr. exekúciou majetku páchateľa alebo prekazením spáchania trestného činu.
Rovnako na posúdenie je aj výška podielovej odmeny, ktorú návrh zákona stanovil na 30% z hodnoty navráteného majetku – takáto výška je stanovená aj v USA. Niektoré legislatívne návrhy podané v minulosti však stanovili túto výšku len na 10%.
32
Ocenenie majetku v prípade nehnuteľností sa vykoná v súlade so všeobecným predpisom o oceňovaní nehnuteľností, ako je uvedené v § 22 návrhu zákona.
K § 22
V zmysle spoločných ustanovení návrhu zákona sa na postup pri poskytnutí odmeny vzťahuje Správny poriadok. Použitie Správneho poriadku na ustanovenie § 22 a § 23 je jediný prípad, ktorý návrh zákona umožňuje. Jeden z dôvodov zvolenej úpravy súvisí s určením, že na odmenu je zo zákona právny nárok.
Žiadosť o poskytnutie odmeny možno podať do 6 mesiacov od momentu, keď nastane tzv. rozhodujúca skutočnosť – takýchto momentov je viac a sú uvedené v príslušných ustanoveniach návrhu zákona.
Oznámenie rozhodujúcej skutočnosti je kľúčové, pretože uplynutím 6-mesačnej lehoty zaniká právo na poskytnutie odmeny. Z tohto dôvodu bolo potrebné novelizovať Trestný poriadok tak, aby sa oznamovateľ, novinár i svedok mohli o tom, že nastala rozhodujúca skutočnosť, riadne a včas dozvedieť.
Vzhľadom na to, že odmenu možno poskytnúť tak fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe v zmysle definície uvedenej v návrhu zákona (t.j. štatutárnemu zástupcovi právnickej osoby), návrh zákona uvádza aj rozsah osobných údajov, ktoré môže Ministerstvo spravodlivosti SR spracúvať v súvislosti s rozhodovaním o odmene, aby sa dosiahol súlad so zákonom o ochrane osobných údajov a nebol potrebný súhlas každého zo žiadateľov so spracúvaním jeho osobných údajov (aj na inom mieste v návrhu zákona sa uplatňuje tento princíp pri spracovaní osobných údajov a stanovení rozsahu, v akom sa majú spracovávať).
Z hľadiska transparentnosti a uľahčenia uplatnenie nároku na poskytnutie odmeny, je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vydať vykonávací právny predpis, ktorým upraví vzor žiadosti a tento predpis, resp. vzor, zverejní aj na svojom webovom sídle. Táto úprava je taktiež v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe TI.
Návrh zákona ustanovuje aj lehoty pre rozhodnutie a vyplatenie odmeny.
Keďže podielová odmena sa poskytuje z hodnoty navráteného majetku v správe štátu, nemožno sa vyhnúť situácii, že takýto majetok si bude najskôr vyžadovať jeho ohodnotenie, t.j. stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, a až po jej vyčíslení bude možné stanoviť podielovú odmenu z takejto hodnoty, ktoré sa navrátila štátu. Pri stanovení hodnoty majetku sa bude preto postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
K § 23
Vzhľadom na to, že niektoré špecifické otázky bude potrebné riešiť priamo zamestnancami Ministerstva spravodlivosti SR, napr. významnú mieru podieľania sa na objasnení trestnej činnosti, usvedčení páchateľa v prípade podielovej odmeny alebo komu a v akej výške sa poskytuje paušálna odmena v prípade podľa § 20 ods. 5 návrhu zákona, je
33
nevyhnutné, aby zamestnanci tohto ministerstva mali možnosť nazerať do trestných spisov a preverovať si tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre ich rozhodovanie o poskytnutí odmeny.
Nielen vzhľadom na charakter trestných spisov a informácií v ňom uvedených, ale v princípe aj vzhľadom na realizovateľnosť vyplatenia odmeny žiadateľovi, ktorého totožnosť je utajená, je dôležité zaviesť povinnosť zachovávať mlčanlivosť v prípade zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR, ktorí rozhodujú o poskytnutí odmeny. Je síce pravda, že títo zamestnanci sú štátnymi zamestnancami a povinnosť zachovávať mlčanlivosť im vyplýva už aj zo zákona o štátnej službe [§ 60 ods. 1 písm. c)], táto mlčanlivosť je však koncipovaná ako mlčanlivosť o veciach, ktoré sú v záujme služobného úradu, t.j. ministerstva, na rozdiel od odseku 2, kde sa ukladá povinnosť mlčanlivosti v záujme chránenej osoby, t.j. bojovníka proti korupcii.
K § 24 až 32
V úvode piatej časti zákona nazvanej spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia sú určené tie orgány verejnej moci, do pôsobnosti ktorých spadá predmet regulácie predkladaného zákona.
V § 24 sú taxatívnym výpočtom menované nasledovné orgány verejnej správy: Národná rada SR, vláda SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, inšpekcia práce a ostatné orgány verejnej moci.
Uvedený rozsah subjektov verejnej správy bol zvolený vzhľadom na skutočnosť, že problém korupcie je celospoločenskou záležitosťou a jeho riešenie nemožno ponechať len na súkromný sektor. Vzhľadom na špecifické právne nástroje, ktorými disponujú orgány verejnej moci, je možné pristúpiť k efektívnym krokom nielen v oblasti priameho boja a postihovania korupcie, ale aj v oblasti prevencie. Pri posudzovaní týchto cieľov je vhodné predkladaný návrh zákona vnímať v širšom spoločenskom kontexte, a to najmä v súvislosti s pôsobením zákona o prevencii kriminality. V nadväznosti na účel a cieľ tohto skoršieho zákona je možné predkladaný zákon chápať v komplementárnej, ale aj špeciálnej rovine.
Aktívna participácia orgánov verejnej správy je požiadavkou, ktorá je vyjadrená taktiež vo viacerých odporúčaniach uvedených v správe TI, ktorá primárne rozlišuje medzi inštitúciami (orgánmi), ktorým bojovník oznamuje významné skutočnosti (Whistleblower complaints authority) a inštitúciami (orgánmi), ktoré majú v kompetencii poradenstvo, monitoring, kontrolu a tiež zvyšovanie všeobecného povedomia o problematike korupcie (Whistleblowing body).
Rozdelenie právomocí a úloh medzi jednotlivé orgány verejnej moci je nasledovné:
•Národná rada SR - ako zákonodarný orgán má nezastupiteľné miesto pri napĺňaní cieľov tohto návrhu zákona, a to najmä tým, že každoročným prerokovávaním
34
správy podnecuje verejnú diskusiu, ktorá môže nielen zvýšiť povedomie verejnosti o oznamovaní významných skutočností a postavení bojovníkov proti korupcii (jeden z účelov zákona uvedených v § 1), ale tiež prispieť k širšej spoločenskej akceptácii oznamovania významných skutočností.
•Vláda SR – ako kľúčový orgán verejnej moci, ktorý má výkonnú a iniciatívnu právomoc, participuje aj na realizácii a aplikácii ustanovení predkladaného zákona, a to v dvoch formách – aktívnej a pasívnej. Aktívna činnosť spočíva v každoročnom predkladaní návrhov na ocenenie bojovníkov proti korupcii štátnym vyznamenaním a v schvaľovaní a predkladaní správy o uplatňovaní tohto zákona Národnej rade SR. Predkladanie návrhov na udelenie štátneho vyznamenania je v plnej miere kompatibilné s existujúcou právnou úpravou, ktorá umožňuje dvom subjektom – vláde SR a Národnej rade SR- predkladať návrhy prezidentovi. Vláda SR za účelom vykonávania tejto agendy prijala v novembri 2012 osobitný dokument s názvom „Zásady vlády Slovenskej republiky o postupe pri predkladaní podnetov na predloženie návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky“, ktoré bližšie stanovujú metodiku prekladania podnetov. Pokiaľ ide o problematiku predkladania samotnej správy, je možné konštatovať, že správa je špecifickou informáciou o činnosti vlády SR v oblasti boja proti kriminalite a protispoločenskej činnosti a je vhodným komplementárnym dokumentom ku stratégii prevencie kriminality, ktorej vypracovanie je taktiež v kompetencii vlády SR. Dátum predkladania správy nie je zvolený náhodne, ale s prihliadnutím na symboliku tohto dňa – 9. december je medzinárodným dňom boja proti korupcii. S temporálnym aspektom predkladania správy je spojené ďalšie špecifikum – vypracúva sa za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov, a nie za predchádzajúci kalendárny rok, ako to pri obdobných správach býva zvykom. Navrhnutý model vypracovania správy nespôsobuje ročný sklz, čo je pri problematike korupcie, ktorá je veľmi dynamickým javom, ktorý je potrebné zachytiť a analyzovať v jeho aktuálnej podobe, kľúčové. Pasívna forma realizácie predkladaného zákona sa prejavuje ako pozitívny sprievodný efekt, ktorý vzniká v dôsledku úspešnej realizácie zákona ako celku a vedie k postupnému progresívnemu zvyšovaniu povedomia verejnosti o problematike korupcie.
•Ministerstvo vnútra SR – administratívnym centrom plnenia úloh vlády SR podľa tohto zákona je Ministerstvo vnútra SR, ktoré okrem špecifických úloh obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach predkladaného zákona (napr. § 17 - Zvyšovanie povedomia verejnosti alebo § 18 - Prevencia korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchova), je vláde SR zodpovedné aj za vypracovanie správy o uplatňovaní tohto zákona a za koordináciu ústredných a iných orgánov štátnej správy s cieľom usmerňovať ich pri plnení úloh podľa tohto zákona. Ministerstvo vnútra SR v pozícii
35
hlavného gestora stratégie prevencie kriminality je zodpovedné aj za zapracovanie relevantnej časti o uplatňovaní tohto zákona do tohto strategického dokumentu.
•Ministerstvo spravodlivosti SR - ako ďalší z orgánov verejnej moci, ktorý sa podieľa na uplatňovaní tohto návrhu zákona, je zodpovedné za plnenie úloh pri vypracovaní správy, výkone kontroly a následného vyhodnocovania miery efektívneho uplatnenia tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti. Taktiež je zodpovedné za poskytovanie paušálnej a podielovej odmeny podľa § 19 až 23 tohto zákona. V nadväznosti na túto povinnosť je ministerstvo povinné určiť vzor tlačiva, ktoré bude na webovom sídle ministerstva a poslúži na účely žiadosti o poskytnutie odmeny.
•Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – patrí k orgánom verejnej moci, ktoré zohrávajú v boji proti korupcii subsidiárnu úlohu, ktorej jadrom je prevencia korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchova. Ministerstvo spracovaním kvalitného štátneho vzdelávacieho programu (ktorého súčasťou by mala byť aj problematika protikorupčnej výchovy) a svojimi dotáciami zameranými na prevenciu boja proti korupcii pri výchove a vzdelávaní však môže významným spôsobom napomôcť k plneniu cieľov uvedených v návrhu zákona.
•Inšpekcia práce – predstavuje popri Ministerstve vnútra SR a Ministerstve spravodlivosti SR tretí kľúčový orgán verejnej moci pre riadne uplatňovanie predkladaného návrhu zákona. V zmysle § 3 zákona o inšpekcii práce štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce a osobitné orgány inšpekcie podľa § 2 ods. 4 (na pracoviskách Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky). Úloha inšpekcie práce je koncentrovaná predovšetkým do oblasti poskytovania ochrany pred pracovnoprávnym postihom pri oznámení korupčného činu alebo protispoločenskej činnosti. Inšpekcia práce je zároveň orgánom, ktorý tieto sťažnosti priamo prijíma. Okrem uvedených kompetencií spätých s oblasťou ochrany bojovníka proti korupcii má inšpekcia navyše aj možnosť udeliť pokuty zamestnávateľom, ktorí v súlade s týmto návrhom zákona neupravia kolektívne dohody alebo vnútorné predpisy tak, aby sa zákon mohol riadne a včas uplatňovať.
•Ostatné orgány verejnej moci – pod túto množinu je možné zaradiť predovšetkým obecnú políciu, ktorej obec môže rozšíriť zoznam úloh aj o boj proti korupcii, príslušníkov Policajného zboru, ktorí pri plnení svojich úloh spolupracujú s orgánmi verejnej moci najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou, prokurátorov, ktorým do pôsobnosti patrí aj odstraňovanie príčin a podmienok trestnej činnosti, prevencia a potláčanie kriminality.
36
K § 32
V súlade s odporúčaním, ktoré je uvedené v správe TI, sa vytvára priestor pre „zapojenie viacerých aktérov (Involvement of multiple actors).“ Pojem aktér, ktorý je v správe TI použitý, zahŕňa v kontexte predkladaného zákona jednak orgány verejnej moci a taktiež široké spektrum právnických osôb, ktoré sa špecializujú resp. pôsobia v oblasti prevencie korupcie (zákon uvádza ich demonštratívny výpočet, v rámci ktorého sú menované médiá, školy, vedecké a výskumné inštitúcie, nadácie a mnohé iné).
Predkladaný návrh zákona v tomto bode stanovuje požiadavku na vzájomnú kooperáciu a spoluprácu nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni.
K § 33
Spoločné ustanovenia určujú postavenie predkladaného zákona v systéme slovenského práva a definujú jeho vzťah ku konkrétnym právnym predpisom, ktoré sú vzhľadom na ich obsah relevantné.
Uplatňovanie návrhu zákona je realizované v rámci troch rôznych konaní – konanie o poskytnutie ochrany identity, konanie o poskytnutí ochrany pred pracovnoprávnym postihom a konanie o poskytnutie odmeny. Prvé dve konania sú upravené v osobitných predpisoch – Trestnom poriadku a v zákone o inšpekcii práce, kde už je vyjadrený vzťah tohto zákona voči Správnemu poriadku. Jediným konaním, ktoré je upravené priamo v návrhu predkladaného zákona je konanie resp. postup pri poskytovaní odmeny (podľa § 22, podporne § 23), na ktorý sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s určitými výnimkami, ktoré sa viažu najmä na lehoty na rozhodovanie určené podľa predkladaného zákona.
Návrhom zákona nie sú dotknuté ani ustanovenia osobitných predpisov – napr. osobitné ustanovenia o ochrane svedka podľa § 2, § 6 a § 7 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zásady rovnakého zaobchádzania upravené v antidiskriminačnom zákone alebo ustanovenie o osobných údajoch v zákone o ochrane osobných údajov.
Ustanovenie odseku 3 obsahuje klauzulu prednosti medzinárodnej zmluvy, ktorá je aplikovaná v prípade konfliktu vnútroštátnej úpravy s medzinárodnoprávnou.
K § 34
S cieľom zjednodušiť postup poskytovania odmeny sa v rámci splnomocňujúcich ustanovení zákona ukladá Ministerstvu spravodlivosti SR povinnosť vydať vykonávací právny predpis, ktorým ustanoví vzor tlačiva žiadosti o poskytnutie odmeny. Podrobnosti
37
týkajúce sa obsahových a formálnych náležitostí zmluvy, rovnako ako aj jej dostupnosť, bližšie špecifikuje predkladaný zákon v § 22 ods. 3.
K § 35
Systém ochrany poskytovanej podľa tohto návrhu zákona je postavený tak na systéme interného oznamovania, ako aj na systéme externého oznamovania.
Systém interného oznamovania však nebude fungovať, ak si zamestnávatelia neupravia svoje vnútorné predpisy, resp. ak nevydajú nové vnútorné predpisy, ktoré budú v súlade s týmto návrhom zákona poskytovať dostatočnú ochranu identity a ochranu pred pracovnoprávnym postihom bojovníkovi proti korupcii.
Rovnako ako v prípade vnútorných predpisov, aj kolektívne zmluvy musia byť zosúladené s týmto zákonom, aby nebránili riadnemu uplatňovaniu návrhu zákona.
Za účelom splnenia týchto povinností sa lehota 6 mesiacov javí dostatočnou, pričom je vhodné podotknúť, že obdobná úprava prechodných ustanovení bolo použitá napr. v antidiskriminačnom zákone.
Zamestnávateľ by mal byť motivovaný upraviť kolektívne zmluvy a vnútorné predpisy aj skôr, keďže platí, že ak tomu tak nie je (§ 6 ods. 7), bojovník proti korupcii môže žiadať o poskytnutie ochrany externé subjekty, čo pre zamestnávateľa nie je výhodné, pretože mu hrozí, že sa stane monitorovaným zamestnávateľom, a tým sa výrazne oslabí jeho personálna politika vo vzťahu k všetkým zamestnancom, nielen vo vzťahu k bojovníkovi proti korupcii.
K Čl. II
Občiansky zákonník vo svojej šiestej časti týkajúcej sa náhrady škody priznáva tomu, komu bola spôsobená škoda niektorým z trestných činov korupcie (§ 328 až 336 Trestného zákona), právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V nadväznosti na predkladaný návrh zákona sa javí ako potrebné v tomto smere novelizovať Občiansky zákonník a priznať náhradu nematkovej ujmy v peniazoch aj tomu, komu bola spôsobená škoda niektorým korupčným trestným činom. Vymedzenie pojmu „korupčné trestné činy“ sa nachádza v navrhovanom znení § 136 ods. 2 Trestného poriadku. Vychádza sa pritom z myšlienky, že rovnako ako pri trestných činoch, ktoré Trestný poriadok subsumuje pod pojem „korupcia“, aj pri trestných činoch, ktoré navrhovaná novela Trestného poriadku subsumuje pod pojem „korupčné trestné činy“ môže dôjsť k zneváženiu osoby poškodeného, jeho mena, k zníženiu cti, dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti, v podnikateľských kruhoch či v rodine, čo by odôvodňovalo požadovanie osobitného druhu náhrady škody - nemajetkovej ujmy v peniazoch.
K Čl. III
38
K bodu 1
Zákon o bojovníkoch proti korupcii v bode 1 rozširuje úpravu § 12 Zákonníka práce. Jeho úprava sa nebude vzťahovať len na situácie predpokladané Zákonníkom práce, ale aj na prípady predpokladané § 9 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Ak sa podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Týmto sa zabráni neriešiteľným situáciám, ktoré by nastali bez súhlasu zástupcov zamestnancov a paralyzácii menších zamestnávateľov, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov.
K bodu 2
Antidiskriminačné ustanovenie § 13 ods. 3 Zákonníka práce sa v bode 2 rozširuje o charakteristické inštitúty zákona o bojovníkoch proti korupcii a prvky trestného konania, ktoré zákon o bojovníkoch proti korupcii predpokladá. V odseku 3 sa takto stanovuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, alebo trestné oznámenie alebo oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii. V nadväznosti na toto ustanovenie uvádza § 10 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii, že ak sa bojovník proti korupcii domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania zo strany zamestnávateľa v dôsledku podania oznámenia o významných skutočnostiach, alebo je v súvislosti s podaním oznámenia o významných skutočnostiach neoprávnene postihovaný za to, že podal takéto oznámenie, môže sa domáhať právnej ochrany podľa § 9 a 11 antidiskriminačného zákona.
K bodu 3
Ustanovenie § 17 Zákonníka práce sa rozširuje o ustanovenie, ktoré uvádza, že na právny úkon, ktorým sa menia pracovné podmienky zamestnanca, je potrebný pod sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje zákon o bojovníkoch proti korupcii, okrem skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (zdravotný stav zamestnanca neumožňujúci výkon povolania) a § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (odsúdenie zamestnanca za trestný čin).
K bodu 4
V bode 4 sa za účelom zjednotenia počítania času v pracovnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch zakotvuje použitie § 122 Občianskeho zákonníka. Ten uvádza, že lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ďalej je v § 122 Občianskeho zákonníka uvedené, že polovicou
39
mesiaca sa rozumie pätnásť dní a koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Napokon § 122 stanovuje, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto úprava je opodstatnená tým, že v zákone o bojovníkoch proti korupcii sa používa viacero lehôt a tesné naviazanie zákona o bojovníkoch proti korupcii na Zákonník práce by nebolo možné, ak by sa používala konfliktná úprava počítania lehôt. Takto je to napríklad v súčasnosti vo vzťahu zákona o štátnej službe voči Občianskemu zákonníku a Zákonníku práce, keď zákon o štátnej službe zároveň odkazuje na počítanie času podľa Občianskeho zákonník cez odkaz na ustanovenia Zákonníka práce a zároveň si stanovuje odlišné počítanie času. Z toho dôvodu sa počítanie lehôt, hoci so zákonom o bojovníkoch proti korupcii súvisí len nepriamo, upravuje aj v čl. XVII tohto návrhu zákona.
K bodu 5
V bode 5 sa ustanovenia § 42 ods. 2 rozširujú tak, že skúšobná doba sa predlžuje o čas od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a o čas od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o ochrane bojovníkov proti korupcii. Vzhľadom na obmedzujúci dopad inštitútu monitorovaného zamestnávateľa podľa § 8 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii v oblasti dispozície s pracovnoprávnymi úkonmi treba zamedziť možnému zneužitiu tohto inštitútu zamestnancom. Zamestnanec by mohol takto vytvoriť situáciu predpokladanú zákonom o bojovníkoch proti korupcii počas ktorej by mal monitorovaný zamestnávateľ obmedzenú možnosť ukončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer a ten by mohol „prečkať“ skúšobnú dobu bez rizika v prípade, ak by jeho oznámenie bolo „zlomyseľné“, čo by sa neskôr aj potvrdilo, napr. v trestnom konaní v podobe odmietnutia trestného stíhania, ale dovtedy by už uplynula skúšobná doba.
K bodu 6
V ustanoveniach bodu 6 sa podobne ako v bode 5 výpovedná doba predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa osobitného predpisu. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní výpovednej doby, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 7
V bode 7 sa zakotvuje nárok chráneného zamestnanca podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii na náhradu mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku. Dvojnásobok zárobku sa zakotvuje z toho dôvodu, aby táto výška náhrady pôsobila ako odstrašujúci prostriedok voči prípadnej snahe zamestnávateľa zbaviť sa chráneného
40
zamestnanca. V súčasnej pracovnoprávnej praxi mnohí zamestnávatelia volia radšej neplatné skončenie pracovného pomeru, hoci sú si vedomí rozhodnutia súdu o neplatnosti tohto skončenia. Je to tým, že náklady pre zamestnávateľa sú aj v prípade, že so zamestnancom neplatne skončí pracovný pomer, aj v prípade, že si ho ponechá rovnaké. V tomto prípade bude mať zamestnávateľ dvojnásobné náklady s chránenými zamestnancami, čo bude vplývať proti neplatnému ukončeniu pracovného pomeru s nimi.
K bodu 8
V bode 8 sa zavádza výnimka z mlčanlivosti pre podanie oznámenia o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii. Úpravou tohto ustanovenia sa docieli, že zamestnanec, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii, nebude viazaný mlčanlivosťou a bude môcť dôjsť k naplneniu účelu zákona o bojovníkoch proti korupcii tým, že bude zamestnancovi umožnené oznámiť významné skutočnosti týkajúce sa protispoločenskej činnosti. Táto úprava je dôležitá z dôvodu, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť patrí k základným povinnostiam zamestnanca; ide o citlivú otázku a porušenie tejto povinnosti môže byť spojené aj so závažným porušením pracovnej disciplíny a s tým spojenými následkami. Keďže povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa v zmysle Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov viaže na záujem zamestnávateľa, je otázne, či aj vo veciach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii ide skutočne o záujem zamestnávateľa, ktorý by mal prevážiť nad záujmom spoločnosti pri ohlasovaní korupčného trestného činu (aj s prihliadnutím § 234 a § 340 Trestného zákona), ale najmä pri ohlasovaní protispoločenskej činnosti. Javí sa správne, aby povinnosť zachovávať mlčanlivosť bola v týchto prípadoch prelomená v prospech oznamovania významných skutočností.
K bodu 9
Z dôvodu zásahu do práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a tiež zachovania právnej istoty v týchto vzťahoch sa zakotvujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Zákon stanovuje, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy a obdobné pracovné vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. IV
K bodu 1
Účelom zákona o bojovníkoch proti korupcii je eliminovať páchanie trestných činov korupcie a iných korupčných trestných činov (ktoré takto vymedzuje zákon o bojovníkoch proti korupcii). Trestný zákon v § 340 výslovne uvádza, že je trestný ten, kto neoznámi spáchanie niektorého trestného činu korupcie podľa tohto zákona. Bojovník proti korupcii
41
však oznámenie o významnej skutočnosti, teda, že bol spáchaný niektorý trestný čin korupcie podá podľa osobitného zákona - zákona o bojovníkoch proti korupcii. Z toho dôvodu sa zavádza ustanovenie, ktoré vylúči trestnosť osoby, ktorá učinila oznámenie o významnej skutočnosti podľa iného právneho predpisu ako podľa Trestného zákona (v súlade s Trestným poriadkom).
K bodu 2
Ide o legislatívnu zmenu, ktorá bezprostredne súvisí so zmluvnými záväzkami Slovenskej republiky plynúce jej z členstva v Európskej únii a v súvislosti s prijatím primárnych aktov európskeho práva, konkrétne z prijatia novej terminológie uvedenej v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.
K Čl. V
Návrhom zákona sa snaží predkladateľ dosiahnuť stav, v ktorom budú osoby, ktoré majú vedomosť o spáchaní korupcie alebo korupčného trestného činu, motivované podať trestné oznámenie, vypovedať ako svedok v priebehu trestného konania alebo aktívne sa na konaní zúčastňovať. Motivácia pre bojovníka proti korupcii netkvie len v navrhovanom systéme odmien podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii, ale zavádzajú sa i ďalšie mechanizmy, ktoré smerujú k motivovaniu osôb nahlasujúcich spáchanie niektorého predmetného trestného činu. Závisí od špecifík tej ktorej krajiny, akými právnymi prostriedkami zabezpečí ochranu a motivuje osobu, ktorá môže poskytnúť dôležité informácie o korupčnom jednaní iného.
Zavedenie takéhoto princípu nie je novinkou v demokratickej spoločnosti. Právna úprava založená na obdobnej filozofii existuje napr. v Spojených štátoch amerických v rámci „qui tam“ vo zákone s názvom „False Claims Act“ ako systém založený na podiele na prostriedkoch získaných späť štátom a kedy občan nahlasujúci korupciu môže podať žalobu v mene vlády SR. Predkladatelia zákona zvolili miernejší mechanizmus v podobe úpravy niektorých ustanovení Trestného poriadku.
Primárne je to štát, ktorý má, najmä prostredníctvom štátnych a správnych orgánov, pôsobiť a predchádzať vzniku a šíreniu korupcie a korupčných trestných činov. V prípadoch, kedy takýto systém nefunguje, je potrebné vo všeobecne záväzných predpisoch upraviť pôsobnosť iných osôb v danej oblasti, ktoré nahrádzajú funkciu štátu. K zvýšeniu presvedčenia osoby podať oznámenie spáchaní korupcie alebo korupčného trestného činu, alebo protispoločenskej činnosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii je potrebné nastaviť právny systém nielen v rámci odmeňovania takýto osôb, ale i v rámci zabezpečenia čo najväčšej možnej miery ochrany týchto osôb, a to z dôvodu ochrany ich života, zdravia, telesnej integrity a iného im hroziaceho nebezpečenstva. Uvedené je možné uskutočniť len na podklade zmeny Trestného poriadku.
42
Je možné polemizovať so zásadnou zmenou niektorých ustanovení Trestného poriadku, treba však podotknúť, že v prípadoch, kedy zlyháva v boji proti korupcii štát, stojí sama fyzická osoba so štatútom bojovník proti korupcii, ktorá síce fiktívne, ale fakticky preberá úlohy štátu. Najmä z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť bojovníkovi proti korupcii komplexný rozhľad o štádiu vedeného trestného konania, umožniť mu plnú informovanosť o podstatných skutočnostiach a tým ho aktívne zapojiť do trestného procesu.
Návrh zákona zavádza do ustanovení Trestného poriadku zvýšenie prípadov, keď sa orgánu činnom v trestnom konaní ukladá povinnosť informovať o významných skutočnostiach bojovníka proti korupcii na rozdiel od súčasnej právnej úpravy. V mnohých prípadoch návrh zákona umocňuje postavenie oznamovateľa trestného činu a s osobou svedka ho stavia na rovnakú úroveň.
Zavedenie takejto úpravy možno považovať za určitý typ satisfakcie v zmysle zvýšenia postavenia bojovníka proti korupcii v trestnom konaní za to, že našiel v sebe odvahu a nahlásil spáchanie trestného činu korupcie alebo korupčného trestného činu, alebo protispoločenskej činnosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii príslušnému orgánu alebo že vypovedal v konaní ako svedok.
K bodu 1
Na základe vyššie uvedeného sa zakotvuje povinnosť orgánu činnom v trestnom konaní poučiť oznamovateľa o možnosti poskytnutia ochrany v trestnom konaní, resp. ochrany pred pracovnoprávnym postihom za podmienok uvedených v zákone o bojovníkoch proti korupcii. K povinnosti orgánu činnom v trestnom konaní sa synalagmaticky viaže právo bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa byť informovaný o práve podať žiadosť o poskytnutie ochrany identity podľa Trestného poriadku v rámci trestnoprávnej a pracovnoprávnej ochrany na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii.
Uvedené ustanovenie je zároveň ustanovením reflektujúcim podporu bojovníka proti korupcii vo forme informovania bojovníka proti korupcii, ako oznamovateľa, o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii a o možnosti žiadať o poskytnutie ochrany podľa citovaného zákona.
K bodu 2
Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s bodom 14 tohto návrhu zákona a vložením nového § 198a, ktorým sa zavádza informačná povinnosť pre osobu oznamovateľa o prepustení obvineného alebo odsúdeného z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho úteku. Vzhľadom na jednu z foriem podpory, akou je poskytovanie informácií o trestnom konaní bojovníkovi proti korupcii podľa § 15 návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii sa zavedenie informačnej povinnosti uplatňuje i na prípady vyrozumenia svedka a oznamovateľa o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby.
43
Súčasná platná právna úprava, v ktorej je upravená povinnosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu upovedomiť poškodeného a svedka za podmienok bližšie špecifikovaných v § 46 ods. 8 a 9 Trestného poriadku a v § 139 Trestného poriadku, je rozšírená čo do subjektu, ktorému sa skutočnosť o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby oznamuje, a to o osobu oznamovateľa a o prípady, kedy sa takáto skutočnosť oznamuje (§ 198a Trestného poriadku). Orgán činný v trestnom konaní alebo súd je povinný oznámiť túto skutočnosť najneskôr v ten deň, kedy sa o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby dozvedel.
K bodu 3
Ide o obsahovú zmenu náležitosti predvolania svedka k výsluchu, pokiaľ ide o špecifikáciu trestného činu, ktorého sa výsluch týka. Navrhovaná úprava sa predkladateľom návrhu zákona javí ako opodstatnená, s prihliadnutím na ochranu osoby bojovníka proti korupcii ako svedka a zavedenia možnosti pripraviť sa na výsluch vo veci vopred mu známej. Na výsluchu tak, na základe vedomosti o predmete trestného konania, môže podať žiadosť o ochranu upravenú v bode 4.
V praxi sa už aj v súčasnosti vyskytujú situácie, keď predvolanie na výsluch obsahuje podrobnosti o tom, akého trestného činu sa výsluch týka. Vyskytujú sa však aj prípady, keď takéto označene absentuje. I s prihliadnutím na žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 7 návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii, ktorej súčasťou je aj predvolanie na výsluch je vhodné, aby táto náležitosť predvolania bola zákonom zakotvená a bojovník proti korupcii tak bude môcť preukázať, že oznámil významnú skutočnosť týkajúcu sa korupčného trestného činu, čo je jedna z náležitosti žiadosti o poskytnutie ochrany zo strany inšpekcie práce.
K bodu 4
Podobne ako v bode 1 je stanovená poučovacia povinnosť orgánu činného v trestnom konaní voči svedkovi a jeho práve podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Ďalej sa poučenie vzťahuje nielen na oprávnenie odoprieť výpoveď, ale i na dôsledky, ktoré z takého odopretia podania výpovede plynú. Rovnako tak sa svedok poučuje o možnosti zániku ochrany poskytnutej mu na základe žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii, keď sa v podstatných bodoch odchýli od svojej skoršej výpovede, nevysvetlí rozpory medzi svojimi výpoveďami a neskoršou výpoveďou neguje výpoveď, na základe ktorej mu bola poskytnutá ochrana svedčiaca bojovníkovi proti korupcii.
Počas výsluchu by mal byť svedok komplexne informovaný, okrem iného, i o možnostiach vzniku a poskytovania ochrany v rámci trestného konania, pred pracovnoprávnym postihom podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii, ako i o okolnostiach zániku jeho ochrany za podmienok, ktoré môže svedok ovplyvniť sám svojim konaním.
K bodu 5
44
Navrhované znenie nového odseku bezprostredne súvisí s bodom 4 tohto návrhu zákona a ustanoveniami § 130 a § 264 Trestného poriadku a rozvíja oznamovaciu povinnosť predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátorovi o zániku ochrany svedka ako bojovníka proti korupcii voči inšpekcii práce. Predseda senátu alebo prokurátor je povinný konať bezodkladne, teda spravidla v lehote 15 dní odo dňa vzniku skutočnosti, ktorá mu ukladá povinnosť, t. j. deň nasledujúci po dni vzniku právneho úkonu, ktorým je odopretie výpovede alebo trvania na neskôr učinenej výpovedi, ktorá sa v podstatných bodoch odchyľuje od výpovede, na základe ktorej bola bojovníkovi proti korupcii ako svedkovi poskytnutá ochrana. Podanie oznámenie má význam z hľadiska monitorovania zamestnávateľa inšpekciou práce, ktorý následne, na základe oznámenia inšpekcie práce, že už nie je monitorovaným zamestnávateľom, tento status stráca.
K bodu 6
Zmena tohto ustanovenia súvisí s § 5 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Ide o prípady podávania písomných žiadostí o poskytnutie ochrany bojovníkovi proti korupcii, ktorý je svedkom, kedy by oznámením jeho totožnosti, bydliska, príp. miesta pobytu mohol byť ohrozený život, zdravie alebo telesná integrita bojovníka proti korupcii alebo mu hrozí iné závažné nebezpečenstvo jemu (napr. v podobe pracovnoprávneho postupu) alebo osobe jemu blízkej, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydá súhlas neuvádzať údaje o jeho osobe, prípadne údaje o osobe jemu blízkej. Ochrana je zabezpečená práve utajením osobných údajov o osobe bojovníka proti korupcii, ktoré sú uložené na prokuratúre alebo v prípravnom u predsedu senátu. Do spisu sa údaje o totožnosti nemôžu založiť, s výnimkou prípadu, kedy pominie pre bojovníka proti korupcii, prípadne osobu jemu blízku, ohrozenie.
Ide o kľúčové ustanovenie, ktorým sa garantuje poskytnutie ochrany identity bojovníkovi proti korupcii v trestnom konaní v prípade, ak ide o svedka, ktorý poskytol svedectvo o korupcii alebo korupčnom trestnom čine a má obavu, že mu hrozí vážne nebezpečenstvo, resp. že takéto nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe. V takomto prípade na základe žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii orgán činný v trestnom konaní musí ochranu svedkovi, ktorý je bojovníkom proti korupcii poskytnúť automaticky.
V prípadoch bežného svedka ide v súlade s ustanovením § 237 Trestného poriadku o objektívne posúdenie žiadosti o povolenie, aby neuvádzal údaje o svojej osobe, v kompetencii policajta. Svedok následne môže požiadať predloženie veci prokurátorovi, aby preskúmal správnosť postupu policajta, ak nechce uznať dôvod na utajenie totožnosti, hoci sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré takýto postup odôvodňujú. Z toho plynie, že bežný svedok podľa ustanovení Trestného poriadku nemá právny nárok na získanie ochrany v podobe utajenia identity.
45
Obava z hroziaceho vážneho nebezpečenstva je významným faktom, keďže ide o subjektívny pocit svedka, ktorý stačí na získanie ochrany v podobe utajenia totožnosti, pretože ochrana sa bojovníkovi proti korupcii poskytne automaticky, na rozdiel od štandardného postupu v prípade bežného svedka, keď túto skutočnosť posudzuje orgán činný v trestnom konaní.
Bojovníkovi proti korupcii ako svedkovi už podľa súčasnej právnej úpravy je umožnené vo výnimočných prípadoch využiť pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo korupčných trestných činov, na základe príkazu predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu (na návrh prokurátora) za podmienok stanovených v tomto ustanovení legendu podľa § 117 ods. 3 Trestného poriadku.
V tomto ustanovení predkladatelia návrhu zákona stanovujú legislatívnu skratku pre označenie ďalších trestných činov, ktoré s ohľadom na návrh zákona o bojovníkoch proti korupcii možno súhrnne označiť ako korupčné trestné činy. Spolu s definovaním štyroch trestných činov korupcie, ktoré sú takto označené v platnom Trestnom poriadku sa zavádza ďalšie označenie trestných činov súvisiacich s páchaním korupčnej činnosti pod termínom korupčné trestné činy.
K bodu 7
Ide o legislatívnu zmenu bezprostredne súvisiacu s vymedzením pojmu korupcie a zavedenia termínu korupčných trestných činov v predchádzajúcom bode. Takéto vymedzenie je v súlade i so zákonom o bojovníkoch proti korupcii.
Použitie legendy u svedka sa vo výnimočných prípadoch rozširuje o prípady korupčných trestných činov, čím sa vyrovnáva pozícia svedka s pozíciou oznamovateľa v tejto otázke, ktorému sa táto možnosť zavádza novelou ustanovenia § 196 Trestného poriadku. Keďže trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa sú zaradené predchádzajúcim bodom do zoznamu korupčných trestných činov, nie je potrebné ich vymenovať znova.
K bodu 8
Rozširuje sa doručovanie rovnopisu rozsudku na ďalšie subjekty - na inšpekciu práce ako kontrolný orgán podľa návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii pri trestných činoch krivej výpovede a krivej prísahy, podľa ustanovenia § 8 ods. 6 návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii a na ďalšie subjekty. Navrhovaná zmena súvisí s jedným z dôvodov zániku ochrany pred pracovnoprávnym postihom podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a je potrebné, aby sa aj inšpekcia práce dozvedela, že nastala skutočnosť rozhodná pre zánik ochrany. Zákon o bojovníkoch proti korupcii spolu s novelami súvisiacich právnych predpisov s ňou totiž spája povinnosť inšpekcie práce oznámiť zánik ochrany monitorovanému zamestnávateľovi, ktorý na jeho podklade tento status stráca.
46
Ďalej sa rozsudok doručí ďalším osobám, z dôvodu plnenia povinností podľa návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii, napr. § 20 ods. 7 písm. b), 21 ods. 4. Zákon o bojovníkoch proti korupcii zavádza prípady, kedy oznámenie o výsledku konania je nutnou podmienkou konania ďalšieho. Možno spomenúť prípad podania žiadosti o poskytnutie odmeny, kde 6- mesačná prekluzívna lehota stanovená v § 22 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii beží odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Pretože ide o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím zaniká právny nárok , bojovník proti korupcii sa o rozhodujúcej skutočnosti musí dozvedieť riadne a včas, aby mohol využiť svoje právo požiadať o odmenu podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 9
Ide o ďalšie kľúčové ustanovenie, ktoré vo svojom obsahu prináša 3 systémové prvky ochrany bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa v trestnom konaní. Prvým prvkom, ktorý v súčasnej právnej úprave absentuje je, že oznamovateľ obdrží písomný záznam o podanom trestnom oznámení. Táto povinnosť sa zavádza s ohľadom na § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Obdobná úprava existuje v Českej republike v zákone č. 45/2013 Sb. o obětech trestných činů a o změně některých zákonů (zákon o obětech trestných činů) účinným od 1. augusta 2013 vo vzťahu k obetiam trestných činov.
Druhým prvkom je potvrdenie o podaní trestného oznámenia, ktoré slúži najmä na účely poskytnutia ochrany pred pracovnoprávnym postihom, aby inšpekcia práce nemala prístup k obsahu trestného oznámenia. V tomto prípade sa k žiadosti o ochranu podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii priloží len potvrdenie, z ktorého musí byť zrejmé aspoň to, že sa oznámenie týka korupčného trestného činu.
Tretím prvkom je garancia ochrany oznamovateľa v trestnom konaní ako ochrany osoby svedka v § 136 Trestného poriadku. Bojovník proti korupcii môže teda o ochranu vo forme neuvádzanie údajov o svojej totožnosti požiadať i ako oznamovateľ pri podaní trestného oznámenia, ak je ohrozený jeho život, zdravie alebo telesná integrita alebo mu hrozí iné závažné nebezpečenstvo, alebo ak takéto nebezpečenstvo hrozí osobe jemu blízkej. Ochranu identity automaticky povoľuje policajt alebo prokurátor. Zákon stanoví pre policajtov a prokurátorov poučovaniu povinnosť o možnosti žiadať o utajenie osobných údajov na základe žiadosti podanej podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
Oproti súčasnému právnemu stavu sa zavádza novinka v podobe možnosti použiť vo výnimočných prípadoch legendu i na oznamovateľa trestných činov. O jej použití rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravne konanie (na návrh prokurátora) na základe ním vydaného príkazu. Viac k použitiu legendy viď § 6 zákona o bojovníkoch proti korupcii a bod 6 novely Trestného poriadku.
K bodu 10
47
Odsek 4 ustanovenia § 196 Trestného poriadku zavádza dve nové povinnosti pre orgány činné v trestnom konaní, konkrétne pre policajta a prokurátora, v podobe povinnosti poučiť oznamovateľa o zániku ochrany poskytnutej mu za podmienok a postupom podľa Trestného poriadku na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii, v prípade ak odmietne spolupracovať, a teda sa odmietne podrobiť doplneniu výsluchu o skutočnostiach, ktoré oznámil a na základe ktorých mu bola poskytnutá ochrana alebo ak nedodá požadované písomné podklady, nevyhnutné k ďalšiemu postupu v konaní.
Vyšetrovacia zásada prislúchajúca orgánu činného v trestnom konaní sa premieta do tohto ustanovenia v podobe zisťovania a prešetrovania, či informácie a skutočnosti oznámené oznamovateľom korupčných trestných činov sú informáciou priamou alebo sprostredkovanou, a to podľa ich definície uvedenej v zákone o bojovníkoch proti korupcii. Ak orgán činný v trestnom konaní určí, že ide o sprostredkovanú informáciu a ak je to čo i len trochu možné, vyvíja snahu zistiť, kto je autorom sprostredkovanej informácie. Predkladatelia sa takýmto spôsobom snažia ukotviť stav právnej istoty, pokiaľ ide o vyhodnotenie oznámenej skutočnosti už hneď na začiatku trestného procesu a určiť osobu, ktorá má právny nárok na poskytnutie odmeny podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. V bodom 9 tohto návrhu zákona.
K bodu 12
Obdobne ako v bode 5 sa rozvíja oznamovacia povinnosť prokurátora alebo policajta voči inšpekcii práce o zániku ochrany oznamovateľa ako bojovníka proti korupcii. Prokurátor alebo policajt je povinný konať bezodkladne, teda spravidla v lehote 15 dní odo dňa vzniku skutočnosti, ktorá mu ukladá povinnosť, t. j. deň nasledujúci po dni vzniku právneho úkonu, ktorým je odopretie doplňujúceho výsluchu alebo nedodanie požadovaných písomných dokladov, na základe ktorých bola bojovníkovi proti korupcii, ako oznamovateľovi, poskytnutá ochrana. Učinenie oznámenie má význam z hľadiska monitorovania zamestnávateľa inšpekciou práce, ktorý následne, na základe oznámenia inšpekcie práce, že už nie je monitorovaným zamestnávateľom, tento status stráca.
K bodu 13
Ak nie je dôvod na začatie trestného konania a uznesením sa vec odmietne, návrh zákona ukladá policajtovi alebo prokurátorovi povinnosť bezodkladne doručiť právoplatné uznesenie tiež inšpekcii práce. Táto povinnosť nezaväzuje policajta alebo prokurátora postupovať tak vo všetkých prípadoch, ale len ak sa odmieta alebo odkladá oznámenie bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa, ktorému bola poskytnutá ochrana na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii. Oznámenie uznesenia inšpekcii práce súvisí
48
s povinnosťami inšpekcie práce voči monitorovanému zamestnávateľovi podobne, ako v bodoch 5 a 12 tohto návrhu zákona.
Ak prokurátor alebo policajt uznesením odloží vec z dôvodu neúčelnosti vedenia trestného konania, neprípustnosti trestného stíhania alebo ak trestnosť činu zanikla doručí právoplatné uznesenie i osobe, ktorá je autorom sprostredkovanej informácie, t. j. novinárovi, ak je identita takejto osoby policajtovi alebo prokurátorovi známa. Povinnosť oznamovať a doručovať rozhodnutie súvisí s § 20 ods. 10 zákona o bojovníkoch proti korupcii, kde je upravené poskytovanie paušálnej odmeny na základe výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní aj v prípadoch, kedy nebol vydaný odsudzujúci rozsudok trestného súdu, ale trestné konanie bolo ukončené iným spôsobom.
Osobe, ktorá má podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii nárok na poskytnutie paušálnej odmeny, musí preto zákon zabezpečiť nadobudnutie vedomosti o ukončení trestného konania, a to práve prostredníctvom doručovania uznesenia i tejto osobe.
K bodu 14
Navrhované znenie súvisí s bodom 2 tohto návrhu, kde sa stanoví povinnosť upovedomiť osobu poškodeného, svedka a nanovo i oznamovateľa o prepustení obvineného z väzby alebo jeho úteku z väzby. Všeobecná rovina tohto ustanovenia sa v citovanom § 198a rozširuje i na osobu odsúdeného ak bol prepustený alebo ušiel z ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Návrh zákona v prvom odseku zavádza obligatórnu oznamovaciu povinnosť orgánu činnom v trestnom konaní alebo súdu a povinnosť konať ex offo ak sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že oznamovateľovi hrozí nebezpečenstvo. Na žiadosť oznamovateľa podľa odseku 2 môžu byť informácie o prepustení obvineného alebo odsúdeného z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho úteku poskytnuté vždy, bez ohľadu na skutočnosť, či oznamovateľovi hrozí alebo nehrozí nebezpečenstvo. Oznamovateľ podáva žiadosť v prípravnom konaní prokurátorovi a po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku príslušnému súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Povinnosť informovať o rozhodných skutočnostiach oznamovateľa je v prípade odseku 1 automatická a v prípade odseku 2 je plne v dispozícii oznamovateľa. Ak sa však oznamovateľ rozhodne, že naďalej už nechce byť informovaný o rozhodných skutočnostiach, môže učiniť písomné podanie, ktorého obsahom musí byť výslovné vzdanie sa práva byť informovaný o tom, že bol obvinený alebo odsúdený prepustený z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, alebo že ušiel. Práva sa oznamovateľ môže vzdať i ústne do zápisnice.
Návrh zákona vložením tohto ustanovenia reflektuje podporu vo forme informovanosti bojovníka proti korupcii v trestnom konaní podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii.
49
K bodu 15
V § 212 Trestného poriadku sa navrhovanou úpravou dopĺňa nový odsek, ktorý reflektuje situácie, kedy bojovník proti korupcii nedá súhlas na trestné stíhanie páchateľa podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Z toho predkladatelia návrhu vyvodzujú, že bojovník proti korupcii prestal spolupracovať a podieľať sa na odhaľovaní trestných činov korupcie, preto nie je dôvodné, aby mu i naďalej bola poskytovaná ochrana na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii a táto mu zo zákona zaniká [§ 8 ods. 5 písm. e) zákona o bojovníkoch proti korupcii]. O tejto skutočnosti musí byť upovedomená i inšpekcia práce s ohľadom na jej povinnosť postupovať v súlade s bodmi 5, 12 a 13 tohto návrhu zákona a súvisiacich predpisov.
K bodu 16
Navrhované znenie reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii i v prípade zastavenia trestného stíhania prokurátorom.
K bodu 17
Ide o zavedenie obdobnej povinnosti orgánu činnom v trestnom konaní ako v bode 13 tohto návrhu zákona. Orgán činný v trestnom konaní je teda povinný doručiť uznesenie o zastavení trestného stíhania s vyznačenou doložkou právoplatnosti inšpekcii práce, ak prokurátor vydá uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že sa preukáže, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie. Podmienkou pre takýto postup je, že osoba, ktorá podala oznámenie je bojovníkom proti korupcii a je jej poskytnutá ochrana na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii. Oznámenie uznesenia inšpekcii práce súvisí s povinnosťami inšpekcie práce voči monitorovanému zamestnávateľovi podobne, ako v bodoch 5 a 12 tohto návrhu zákona.
Ak prokurátor zastaví trestné stíhanie z dôvodu, že je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku alebo ak nebol obvinený v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, doručí právoplatné uznesenie s vyznačenou doložkou právoplatnosti osobe, ktorá je autorom sprostredkovanej informácie, t. j. novinárovi, ak je identita takejto osoby policajtovi alebo prokurátorovi známa. Povinnosť oznamovať a doručovať rozhodnutie súvisí s § 20 ods. 10 zákona o bojovníkoch proti korupcii, kde je upravené poskytovanie paušálnej odmeny na základe výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní aj v prípadoch, keď nebol vydaný odsudzujúci rozsudok trestného súdu, ale trestné konanie bolo ukončené iným spôsobom. Osobe, ktorá má podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii nárok na poskytnutie paušálnej odmeny, musí preto zákon zabezpečiť nadobudnutie vedomosti o ukončení trestného konania, a to práve prostredníctvom doručovania uznesenia i tejto osobe.
50
K bodu 18
Navrhované znenie reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii a o možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.
K bodu 19
Navrhované znenie reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii a o možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
K bodu 20
Ide o legislatívnu zmenu bezprostredne súvisiacu s vymedzením pojmu korupcie a zavedenia termínu korupčných trestných činov v bode 6 návrhu zákona. Takéto vymedzenie je v súlade i so zákonom o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 21
Ide o legislatívnu zmenu bezprostredne súvisiacu s vymedzením pojmu korupcie a zavedenia termínu korupčných trestných činov v bode 6 návrhu zákona. Takéto vymedzenie je v súlade i so zákonom o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 22
Navrhované znenie reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie bojovníka proti korupcii ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii a o možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania.
K bodu 23
Podaním obžaloby sa z hľadiska trestného konania stáva z osoby obvinenej osoba obžalovaná zo spáchania trestného činu uvedeného v rozhodnutí sui generis, akým podanie obžaloby je. Podaním obžaloby dochádza k skončeniu prípravného konania a začína sa konanie pred súdom.
Návrh zákona do súčasného právneho stavu zavádza novú líniu, ktorá sa podaním obžaloby začne a to, že zákon stanoví prokurátorovi povinnosť o podaní obžaloby upovedomiť nielen osoby, ktoré z dôvodu účasti v trestnom konaní budú vystupovať, ale i ďalšie osoby o ktorých to stanoví zákon o bojovníkoch proti korupcii. Dôvodom je viazanosť vyplatenia paušálnej odmeny vo výške 25 % s momentom podania obžaloby podľa § 20 ods. 7 písm. a) zákona o bojovníkoch proti korupcii. I v tomto prípade je s podaním žiadosti o poskytnutie odmeny spojená 6- mesačná prekluzívna lehota stanovená v § 22 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii, ktorá beží odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola
51
obžaloba žiadateľovi o odmenu doručená. Pretože ide o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím zaniká právny nárok , bojovník proti korupcii sa o rozhodnej skutočnosti musí dozvedieť riadne a včas, aby mohol využiť svoje právo požiadať o odmenu podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 24
Najdôležitejšou fázou trestného konania je dokazovanie. V procese dokazovania je jedným z dôkazných prostriedkov i výsluch svedka. Uvedené ustanovenie rieši prípady, kedy sa svedok podstatne odchyľuje od svojej skôr učinenej výpovede. Ak je naviac takýto svedok súčasne i osobou bojovníka proti korupcii a vo svojej výpovedi sa vo fáze dokazovania v podstatných bodoch odchyľuje od svojej skoršej výpovede, na základe ktorej mu bola ako bojovníkovi proti korupcii poskytnutá ochrana na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii a po vysvetlení rozporov medzi svojimi výpoveďami naďalej zotrváva na jeho druhej výpovedi, návrh zákona ukladá predsedovi senátu povinnosť upozorniť svedka na možnosť straty ochrany, ktorá mu je poskytovaná na základe zákona o bojovníkoch proti korupcii.
Podstatný zásah čo do straty ochrany svedka ako bojovníka proti korupcii predkladatelia návrhu zákona zvolili preto, lebo v dôsledku zásadného rozporu výpovede svedka, na ktorej stojí celé trestné konanie, môže učinením takejto výpovede viesť k zmareniu celého konania. Preto by mal byť svedok na túto skutočnosť upozornený.
K bodu 25
V praxi nie sú vylúčené prípady, kedy bude bojovník proti korupcii ako svedok zapojený do procesu odhaľovania korupcie v rámci trestného konania až jeho výsluchom počas hlavného pojednávania. Z toho dôvodu je zakotvená povinnosť orgánu činnom v trestnom konaní poučiť svedka o možnosti poskytnutia ochrany v trestnom konaní, resp. ochrany pred pracovnoprávnym postihom za podmienok uvedených v zákone o bojovníkoch proti korupcii.
Uvedené ustanovenie je zároveň ďalším ustanovením reflektujúcim podporu bojovníka proti korupcii vo forme informovania bojovníka proti korupcii ako svedka o priebehu trestného konania podľa § 15 zákona o bojovníkoch proti korupcii a o možnosti žiadať o poskytnutie ochrany podľa citovaného zákona.
K Čl. VI
K bodu 1
V bode 1 sa rozširuje ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov tým, že sa medzi dôvody, pre ktoré policajt nemôže byť prenasledovaný a znevýhodňovaný, vkladá oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
52
Zároveň sa pojem „návrh na začatie trestného stíhania“ nahrádza terminologicky presnejším termínom z praxe, a to termínom „podanie trestného oznámenia“.
K bodu 2
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa skúšobná doba pre policajtov vyjadrená v § 8 predlžuje o čas od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní skúšobnej doby, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút skúšobnej doby a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 3
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa lehota pre skončenie pracovného pomeru vyjadrená v § 194 ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce.
K bodu 4
Bodom 4 sa v novom § 225 odseku 4 ukladá služobnému úradu povinnosť vyžiadať si súhlas odborového orgánu k úkonu, u ktorého to stanovuje 9 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii; inak je právny úkon alebo rozhodnutie služobného úradu neplatné.
K bodu 5
Bod 5 uzákoňuje výnimku z výnimky pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Napriek tomu, že ustanovenie § 225 ods. 4 (bod 4) patrí do 11 časti zákona o štátnej službe policajtov, bude sa navrhované ustanovenie vzťahovať i na príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, a to napriek vylúčeniu celej časti, z dôvodu špecifickosti daných úradov. Vzhľadom na to, že bojovník proti korupcii môže pochádzať aj z týchto úradov, je potrebné zabezpečiť mu ochranu.
K bodu 6
V bode 6 sa § 247 rozširuje o vetu vetu, ktorá stanovuje, že postup pri prešetrovaní oznámení o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR. Tento predpis musí spĺňať náležitosti ustanovené § 6 ods. 6 a 8 a § 9 ods. 5 a 7 zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 7
V bode 7 sa § 249 rozširuje o odsek 6, ktorý stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu, že na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný
53
predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje zákon o bojovníkoch proti korupcii. To neplatí na rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok, alebo na rozhodnutie, ktoré je dôsledkom inej právnej skutočnosti.
K bodu 8
Vkladá sa nový § 287h, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. VII
K bodu 1
V bode 1 sa rozširujú ustanovenia § 5a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov tým, že sa medzi dôvody, pre ktoré colník nemôže byť prenasledovaný a postihovaný, vkladá oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii. Zároveň sa pojem „návrh na začatie trestného stíhania“ nahrádza terminologicky presnejším termínom z praxe, a to termínom „podanie trestného oznámenia“.
K bodu 2
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa skúšobná doba pre colníkov vyjadrená v § 8 predlžuje o čas od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní skúšobnej doby, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút skúšobnej doby a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 3
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa lehota pre skončenie pracovného pomeru vyjadrená v § 185 ods. 2 predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce.
K bodu 4
Bodom 4 sa v novom § 215 odseku 4 ukladá služobnému úradu povinnosť vyžiadať si súhlas odborového orgánu k úkonu, u ktorého to stanovuje § 9 ods. 2 až 4 zákona o bojovníkoch proti korupcii; inak je právny úkon alebo rozhodnutie služobného úradu neplatné.
54
K bodu 5
V bode 5 sa vkladá nový § 236b, ktorý stanovuje, že postup pri prešetrovaní oznámení o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii ustanoví interný služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Tento predpis musí spĺňať náležitosti podľa § 6 ods. 6 a 8 a § 9 ods. 5 a 7 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Takto sa vytvorí inštitút vnútorného oznamovania, ktorý patrí medzi dôležité odporúčania TI.
K bodu 6
V bode 6 sa § 237 rozširuje o odsek 6, ktorý stanovuje pod následkom neplatnosti daného právneho úkonu, že na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru colníkov je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje zákon o bojovníkoch proti korupcii. To neplatí na rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok alebo rozhodnutie, ktoré je dôsledkom inej právnej skutočnosti.
K bodu 7
Za § 267m sa vkladá nový § 267n, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. VIII
K bodu 1
Návrhom zákona sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý zakotvuje povinnosť, že na rozhodnutie vo veciach týkajúcich sa osobitného vzťahu sudcu je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje § 8 ods. 3 zákon o bojovníkoch proti korupcii. Jedná sa o legislatívnu zmenu súvisiacu so zavedením vnútorného oznamovania. Na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce, ak v zmysle § 150 ods. 1 zákona o sudcoch neustanovuje zákon o sudcoch inak, čiže aj prešetrovanie oznámení o významných skutočnostiach sa predpokladá, že bude upravené v rámci pracovného poriadku.
K bodu 2
Vkladá sa nové ustanovenie § 151z, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
55
K Čl. IX
K bodu 1
Služobnému úradu sa okrem povinností stanovených v účinnom znení § 252 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokurátoroch novým písmenom c) ukladá povinnosť vyžiadať si súhlas odborového orgánu k úkonu, u ktorého to stanovuje § 9 ods. 2 až 4 zákona o bojovníkoch proti korupcii, inak je právny úkon alebo rozhodnutie služobného úradu neplatné.
K bodu 2
Navrhuje sa nový § 260 stanovujúci, že na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru prokurátora, ako i na rozhodnutie týkajúce sa právnych vzťahov s ním súvisiacich, je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, v prípade, ak to vyžaduje zákon o bojovníkoch proti korupcii. Ak takýto súhlas absentuje, predmetné rozhodnutie je neplatné.
K bodu 3
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť generálnej prokuratúry vydať služobný predpis v súlade so zákonom o bojovníkoch proti korupcii. Služobný predpis musí obsahovať podstatné náležitosti zakotvené v zákone o bojovníkoch proti korupcii (§ 6 ods. 6 a 8 a § 9 ods. 5 a 7). Rovnako tak musí obsahovať priebeh, ako sa má postupovať pri prešetrovaní oznámení o významných skutočnostiach, ktoré zavádza zákon o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 4
Vkladá sa nový § 265m, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. X
K bodu 1
V § 13 zákona o hasičoch sa dopĺňa nový odsek 6, ktorý stanovuje, že na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru príslušníka hasičského a záchranného zboru (ďalej len „hasič“) je potrebný pod sankciou neplatnosti predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje zákon o bojovníkoch proti korupcii. To neplatí na rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok alebo rozhodnutie, ktoré je dôsledkom inej právnej skutočnosti. Ustanovenie slúži na ochranu pri vnútornom oznamovaní korupcie.
56
K bodu 2
Návrhom zákona sa rozširujú ustanovenia § 16 ods. 3 zákona o hasičoch tým, že sa medzi dôvody, pre ktoré hasič nemôže byť prenasledovaný a postihovaný, patrí oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii. Zároveň sa pojem „návrh na začatie trestného stíhania“ nahrádza terminologicky presnejším termínom z praxe, a to termínom „podanie trestného oznámenia“.
K bodu 3
V bode 3 sa § 28 dopĺňa odsekom 3 a podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa skúšobná lehota pre hasičov vyjadrená v § 28 predlžuje o čas od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní skúšobnej lehoty, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút skúšobnej lehoty a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 4
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa lehota pre skončenie pracovného pomeru u hasičov vyjadrená v § 60 ods. 4 predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní lehoty pre skončenie pracovného pomeru, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút lehoty pre skončenie pracovného pomeru a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 5
Podobne ako v prechádzajúcom bode 4 sa lehota pre skončenie pracovného pomeru u hasičov vyjadrená v § 62 predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Na rozdiel od bodu 4, ktorý sa dotýkal skončenia pracovného pomeru služobným úradom, tento bod návrhu zákona sa týka skončenia pracovného pomeru v skúšobne lehote. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní lehoty pre skončenie pracovného pomeru, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút lehoty pre skončenie pracovného pomeru a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 6
V § 69 ods. 3 písm. c) zákona o hasičoch sa rozširujú dôvody, pre ktoré nemusí hasič dodržať povinnosť mlčanlivosti. Konkrétne výnimku z mlčanlivosti predstavuje podanie
57
oznámenia o významných skutočnostiach podľa § 3 písmena f) zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 7
Služobnému úradu sa zavádza povinnosť vyžiadať si súhlas odborového orgánu hasičov k úkonu, u ktorého to stanovuje § 9 ods. 2 zákona o bojovníkoch proti korupcii, inak je právny úkon alebo rozhodnutie služobného úradu neplatné.
K bodu 8
Návrhom zákona sa vkladá nový § 193b, ktorý stanovuje, že postup pri prešetrovaní oznámení o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii ustanoví služobný predpis. S tým je spätá povinnosť služobného úradu tento predpis vydať, pričom musí spĺňať podmienky stanovené § 6 ods. 6 a 8 a § 9 ods. 5 a 7 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Tým sa vytvorí inštitút vnútorného oznamovania, ktorý patrí medzi dôležité inštitúty odporúčané neziskovými organizáciami, o. i. aj TI.
K bodu 9
Vkladá sa nový § 209i, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015. a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. XI
Každý má právo na to, aby mohol byť v konaní zastúpený advokátom a prostredníctvom neho hájiť a brániť svoje práva a právom chránené záujmy. O to viac, ak ide o konanie vo veciach trestnoprávnych. V momentálnej ekonomickej situácii je finančné zaťaženie osôb značné a mnohokrát si nemôžu z hľadiska svojich finančných možností zabezpečiť právnu pomoc poskytovanú kvalifikovanou osobou advokáta, za predpokladu, že nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci podľa zákona o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Keďže sa návrhom zákona zavádza ochrana a podpora osôb, ktoré aktívne bojujú proti korupcii, napr. oznamovaním významných skutočností o spáchaní korupčných trestných činov alebo protispoločenskej činnosti a z pohľadu trestného práva sa im stanovuje väčšia ingerencia do trestných procesov, predkladateľ zákona považuje za vhodné umožniť takýmto osobám poskytnutie právnej pomoci vždy, i napriek skutočnosti, že si advokáta nebudú môcť dovoliť.
K bodu 1
58
Ide o legislatívnu zmenu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto návrhu zákona. Podľa navrhovanej právnej úpravy advokát nebude môcť odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak Slovenská advokátska komora určí, že je povinný poskytnúť právne služby bez nároku na odmenu.
K bodu 2
Návrhom zákona sa dopĺňa odsek 3, ktorý umožňuje osobám, ktoré sú bojovníkmi proti korupcii podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii podať žiadosť o poskytnutie advokáta adresovanú Slovenskej advokátskej komore. Zákon získanie bezplatnej právnej pomoci podmieňuje podaním žiadosti, nemožnosťou domôcť sa poskytnutia právnych služieb podľa zákona o advokácii iným spôsobom, skutočnosťou, že nárok vzhľadom na príjmové a majetkové pomery žiadateľa je opodstatnený a žiadateľom musí byť bojovník proti korupcii. Ak neexistujú dôvody, pre ktoré je advokát ex lege povinný poskytnutie právnych služieb odmietnuť, je povinný ju poskytnúť bez nároku na odmenu.
Možnosť Slovenskej advokátskej komory určiť osobe, ktorá sa nevie domôcť svojho práva na obhajobu advokáta ako systémový prvok právnej pomoci v právnom poriadku na Slovensku existoval a bol zrušený novelou zákona o advokácii č. 335/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013. Ako dôvod vypustenia ustanovenia sa k tejto forme právnej pomoci namietalo, že ide o zásah do výkonu slobodného povolania advokátov, v prípadoch, kedy museli zastupovať klientov bezplatne. S uvedeným tvrdením sa predkladatelia zákona nestotožňujú a i s podporou nižšie uvedených dôvodov navrhujú zaviesť túto povinnosť do zákona znova, avšak v jej jemnejšom prevedení.
Medzi dôvody, pre ktoré sa javí tento systém právnej pomoci ako opodstatnený, možno zaradiť právo na obhajobu, ktoré musí mať v demokratickej spoločnosti prevahu nad slobodným výkonom povolania. K tomu je takáto povinnosť vykonateľná, keďže zavinené porušenie povinnosti uloženej zákonom o advokácii sa považuje za disciplinárne previnenie a môže byť sankcionované. Rovnako tak, boj proti korupcii je celospoločenskou záležitosťou, preto ho možno vztiahnuť aj na výkon slobodných povolaní a mierne ho obmedziť za účelom spoločenskej prospešnosti a verejného záujmu. Zákon o advokácii umožňuje advokátom monopol na poskytovanie právnej pomoci - s ohľadom na to sa javí ako vhodné, v istých prípadoch týmto zákonom zaviesť určité povinnosti vo veciach verejného záujmu.
Podobný systém funguje aj v súčasnosti v Českej republike. Je však viazaný na majetkové a príjmové pomery klienta bez bližšieho spresnenia, čiže je určitým kompromisom medzi systémom právnej pomoci osôb v materiálnej núdzi na Slovensku a navrhovanou právnou úpravou.
Podľa návrhu zákona poskytuje advokát právne služby bez nároku na odmenu ako i bez nároku na zníženú odmenu. Za potrebné sa javí zdôrazniť skutočnosť, že návrhom zákona sa nezavádza poskytovanie bezplatnej právnej pomoci pre osoby, ktorá splnili
59
podmienky určené týmto zákonom, ale poskytovanie pomoci bez nároku na odmenu. Advokát teda i v prípade povinnosti zastupovať osobu určenú komorou má nárok účtovať si aj iné položky za poskytnutie právnej pomoci (napr. náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a pod.). Odmena je odplata za poskytnite služby, ale hotové výdavky a náhrada za stratu času sú vedľajšími nákladmi spojenými s poskytovaním tejto služby.
Podmienky poskytovania právnych služieb za odmenu by si mala určiť Slovenská advokátska komora sama, v rámci svojich stavovských predpisov, rovnako ako kritériá pre posúdenie, či ide o zjavne neopodstatnený prípad poskytovania právnych služieb bez nároku na odmenu vzhľadom na príjmové a majetkové pomery bojovníka proti korupcii.
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa zavádza výnimka z prípadu poskytovania právnej pomoci za odmenu za podmienok stanovených v bode 2 tohto návrhu zákona.
K Čl. XII
Novelou zákona o financovaní škôl sa predkladatelia návrhu snažia dosiahnuť jeden zo základných cieľov zákona o bojovníkoch proti korupcii, ktorým je prevencia korupcie a protikorupčná výchova a vzdelávanie. Jeho naplnenie je zabezpečené jednak mechanizmami podľa špeciálnych zákonov a jednak systémom poskytovania účelovo určených finančných prostriedkov vyčlenených jednotlivými kapitolami rozpočtu na protikorupčnú výchovu a vzdelávanie.
Orgánom príslušným poskytovať dotácie v tejto oblasti je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo môže zo svojej rozpočtovej kapitoly poskytnúť účelovo viazané finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblastiach financovania rozvojových projektov i v prípadoch novo navrhovaných týmto zákonom, a to v oblasti prevencie kriminality, najmä korupcie a protispoločenskej činnosti.
Dotácie je možné poskytnúť len na základe žiadosti, ktorá sa viaže k výzve na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu, ktorú zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke v priebehu kalendárneho roka. Žiadateľom podľa tohto zákona môže byť zriaďovateľ verejnej školy, verejnej materskej školy a verejného školského zariadenia. Ministerstvu je pri posudzovaní a vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácii stanovená diskrečná právomoc a je na jeho správnom uvážení, ktorým žiadateľom dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na financovanie rozvojového projektu poskytne. Ministerstvo musí o každej podanej žiadosti rozhodnúť.
K Čl. XIII
60
K bodu 1
V bode 1 sa rozširujú ustanovenia § 3 ods. 3 zákona štátnej službe profesionálnych vojakov tým, že sa medzi dôvody, pre ktoré profesionálny vojak nemôže byť prenasledovaný a postihovaný vkladá oznámenie o významných skutočnostiach podľa § 3 písm. f) zákona o bojovníkoch proti korupcii. Zároveň sa pojem „návrh na začatie trestného stíhania“ nahrádza terminologicky presnejším termínom z praxe, a to termínom „podanie trestného oznámenia“.
K bodu 2
Zmenou § 9 ods. 1 zákona o vojakoch sa zavádza podmienka, aby služobné predpisy boli v súlade so zákonom o vojakoch a ďalšími predpismi, medzi ktoré možno zahrnúť zákon o bojovníkoch proti korupcii (in concreto s § 6 ods. 6 a 8 a § 9 ods. 5 a 7 zákona o bojovníkoch proti korupcii).
K bodu 3
Služobný úrad je povinný vyžiadať si súhlas odborovej organizácie, ktorá pôsobí v ozbrojených silách a na pracovisku, kde sa vykonáva štátna služba, ak tak stanoví ustanovenie § 9 ods. 2 až 4 zákona o bojovníkoch proti korupcii. V opačnom prípade nemôže byť právny úkon alebo rozhodnutie služobného úradu platné.
K bodu 4
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa lehota pre doručenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru u profesionálnych vojakov vyjadrená v § 69 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní lehoty pre doručenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru, keďže podľa dikcie § 69 ods. 4 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov končí služobný pomer profesionálneho vojaka doručením rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Ďalej sa týmto krokom odstránia následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút lehoty pre doručenie rozhodnutia o skončení služobného pomeru u profesionálnych vojakov a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 5
Podobne ako v Zákonníku práce (Čl. III) a zákone o štátnej službe (Čl. XVII) sa v bode 5 lehota na prepustenie vyjadrená v § 72 ods. 4 predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto krokom sa odstránia
61
následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút lehoty na prepustenie u profesionálnych vojakov a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 6
Návrhom zákona sa rozširujú dôvody, pre ktoré nemusí profesionálny vojak dodržať povinnosť mlčanlivosti [§ 119 ods. 1 písm. n) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov], konkrétne výnimku z mlčanlivosti predstavuje podanie oznámenia o významných skutočnostiach podľa § 3 písmena f) zákona o bojovníkoch proti korupcii. Zbavenie mlčanlivosti je dôležitým nástrojom pre uskutočnenie oznámenia o významných skutočnostiach, a tým pádom aj dôležitým nástrojom vnútorného oznamovania korupcie.
K bodu 7
V bode 7 sa § 191 rozširuje o odsek 3, ktorý stanovuje, že na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje zákon o bojovníkoch proti korupcii; inak je toto rozhodnutie neplatné. To neplatí na rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok alebo na rozhodnutie, ktoré je dôsledkom inej právnej skutočnosti.
K bodu 8
Vkladá sa § 215n, ktorým sa upravujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015. Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. XIV
K bodu 1
Návrhom zákona sa rozširuje predmet zákona o inšpekcii práce tým, že vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie, okrem pôsobnosti pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, i na poskytovanie ochrany podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii. Táto úprava je dôležitá pre zabezpečenie systematického fungovania zákona o bojovníkoch proti korupcii, najmä využívania inštitútu monitorovaného zamestnávateľa. Poskytovanie ochrany je síce pre inšpekciu práce novou úlohou, táto úloha je však nie je inšpekciou práce ako tomu je už napr. aj pri výkone dohľadu podľa § 7a tohto zákona; preto je potrebné túto novú úlohu inšpekcie práce vzhľadom na znenie § 7 až 9 zákona o bojovníkoch proti korupcii je potrebné zahrnúť do predmetu úpravy zákona.
K bodu 2
62
Keďže v zmysle § 3 zákona o inšpekcii práce vykonávajú inšpekciu práce viaceré orgány štátnej správy, je potrebné určiť vecnú pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce, ktorí požiadajú o ochranu. Preto sa v § 4 rozširujú úlohy ministerstva o funkciu vykonávania orgánu štátnej správy vo veciach poskytovania ochrany podľa § 7b vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce. Táto úprava je nutná z dôvodu oddelenia kontrolného orgánu a kontrolovaného subjektu, aby nedošlo k pochybnostiam o nestrannosti vykonávanej kontroly a zachovaniu anonymity chráneného zamestnanca u monitorovaného zamestnávateľa.
K bodu 3
Podobne ako v predchádzajúcom bode, rozširujú sa úlohy Národného inšpektorátu práce, ktorý sa stáva príslušným orgánom štátnej správy (s výnimkou vlastných zamestnancov viď. bod 2 tohto návrhu zákona) vo veciach poskytovania ochrany podľa navrhovaného § 7b zákona o inšpekcii práce vo vzťahu k zamestnancom inšpektorátu práce. Použitá konštrukcia anonymizovanej ochrany je z pohľadu zabezpečenia účinnej ochrany bojovníka proti korupcii najlepším dostupným riešením. Národný inšpektorát práce navyše disponuje znalosťami a praxou v oblasti výkonu právnych úkonov pracovného práva a je z dostupných orgánov štátnej správy najviac vhodný na výkon úlohy schvaľovania pracovnoprávnych úkonov monitorovaného zamestnávateľa.
K bodu 4
Podobne ako v Čl. XIV bodoch 2 a 3 je potrebné určiť vecnú pôsobnosť inšpektorátov práce vo vzťahu k zamestnancom ministerstva a k iným zamestnancom, ktorí požiadajú o ochranu podľa § 7b a o inšpekcii práce (okrem zamestnancov Národného inšpektorátu práce a zamestnancov samotných inšpektorátov práce). Týmto sa stávajú inšpektoráty práce všeobecne príslušným orgánom štátnej správy vo veciach poskytovania ochrany podľa § 7b zákona o inšpekcii práce. Preto sa v bode 4 sa zakotvuje 3. časť vykonávania poskytovania ochrany podľa § 7b vo vzťahu k zamestnancom ministerstva. Pre zamestnancov ministerstva je príslušným orgánom Národný inšpektorát práce, čím je zachovaná nezávislosť vykonávanej kontroly.
K bodu 5
Zakotvuje sa kľúčové ustanovenie novely tohto zákona, ktoré upravuje najmä procesnú stránku poskytovania ochrany pred pracovnoprávnym postihom, a to na základe žiadosti bojovníka proti korupcii podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
Novým § 7b zákona o inšpekcii práce sa stanovujú podrobnosti ohľadne poskytovania ochrany u monitorovaného zamestnávateľa. V odseku 1 sa stanovuje povinnosť orgánu príslušnému podľa bodov 2, 3, 4 tohto návrhu zákona, aby poskytol ochranu bojovníkovi proti korupcii po podaní žiadosti o ochranu podľa navrhovaného ustanovenia § 7b ods. 1, prípadne inej osobe podľa odseku 9. Vzťah medzi Správnym
63
poriadkom a ustanoveniami zákona o inšpekcii práce je v platnom zákone vyjadrený v § 21, a to tak, že Správny poriadok sa na konania podľa zákona o inšpekcii práce vzťahuje až na niektoré výnimky na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Vzťah medzi Správnym poriadkom a ustanoveniami zákona o inšpekcii práce v súvislosti s poskytovaním ochrany bojovníkovi proti korupcii je navyše vyjadrený v novej formulácii § 21 ods. 3 (Čl. XIV bod 7), ale aj v niektorých ustanoveniach § 7b (napr. odsek 12).
Ustanovenie upravuje niekoľko osobitných konaní, a to konanie o poskytnutie ochrany, konanie o poskytnutie predchádzajúceho súhlasu a konanie o preverenie opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie ochrany v špecifickom prípade podľa § 9 ods. 8 zákona o ochrane bojovníkov proti korupcii. V skutočnosti však konanie o poskytnutí ochrany nie je typickým správnym konaním, keďže poskytnutie ochrany inšpekcia práce len potvrdzuje, ak žiadosť spĺňa všetky formálne náležitosti bez toho, aby skúmala jej obsah, keďže ju netreba ani odôvodňovať. Podobne je tomu aj v špecifickom prípade podľa § 9 ods. 8 zákona. Udeľovanie predchádzajúceho súhlasu už má znaky správneho konania a preto sa na neho Správny poriadok aj vzťahuje, ale len v tých otázkach, ktoré nie sú v § 7b upravené osobitne, t.j. inak ako v Správnom poriadku.
Vzhľadom na to, že sa Správny poriadok na ustanovenia o poskytovaní ochrany nevzťahuje, treba priamo v ustanoveniach § 7b zákona o inšpekcii práce upraviť náležitosti všetkých dôležitých písomností, ktoré inšpekcia v tejto súvislosti vydáva – potvrdenie o poskytnutí ochrany, písomné oznámenia, oznámenie o zániku ochrany.
Ustanovenia o doručovaní, ktoré sa nespravujú Správnym poriadkom, čerpajú inšpiráciu z platného zákona o ochrane osobných údajov. Ochrana sa poskytuje automaticky, inšpekcia práce nemá žiadnu diskrečnú právomoc, môže však bojovníka proti korupcii požiadať, aby žiadosť opravil alebo doplnil, ak nespĺňa formálne náležitosti.
Na rozdiel od doručovania sa Správnym poriadkom spravujú lehoty. Lehoty na vydanie písomností sú v princípe stanovené z hľadiska času termínom „bezodkladne“. V zložitejších otázkach, kde sa vyžaduje aj vyjadrenie inej osoby, je to 30 dní, resp. 30 pracovných dní.
Návrh zákona v prípade udelenia predchádzajúceho súhlasu zabezpečuje rovnosť zbraní tak pre zamestnanca (bojovníka proti korupcii), ako aj zamestnávateľa z hľadiska poskytnutia možnosti vyjadriť sa (zamestnávateľ formou odôvodnenej žiadosti a bojovník proti korupcii formou vyjadrenia). Na rozdiel od toho iný zamestnanec, ktorému sa ochrana neposkytuje, možnosť vyjadrenia nemá. Je to najmä z dôvodu odstránenia prílišnej administratívnej náročnosti udeľovania predchádzajúceho súhlasu, ale tiež kvôli tomu, že v prípade týchto zamestnancov nejde o osoby, ktoré by sa nejakým spôsobom podieľali na napĺňaní cieľov zákona o bojovníkoch proti korupcii.
V odseku 2 sa stanovuje proces rozhodovania o ochrane pre bojovníka proti korupcii. Inšpekcia je povinná skúmať náležitosti žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii
64
a v prípade splnenia náležitostí inšpekcia o žiadosti o ochranu rozhodne bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Potvrdenie o poskytnutí ochrany má tieto náležitosti:
•označenie orgánu, ktorý potvrdenie vydal v rozsahu názov a sídlo
•osobné údaje bojovníka proti korupcii v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa bydliska,
•označenie zamestnávateľa v rozsahu obchodné meno alebo názov, sídlo alebo bydlisko a miesto podnikania, ak sa miesto podnikania líši od miesta bydliska, a identifikačné číslo,
•výrok, ktorým sa potvrdzuje poskytnutie ochrany s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa ochrana poskytuje,
•dátum vzniku ochrany,
•zákonné dôvody, na základe ktorých ochrana zaniká, spolu s uvedením príslušného právneho predpisu.
V prípade nesplnenia náležitostí kladených na žiadosť o poskytnutie ochrany inšpekcia práce v zmysle odseku 3 vyzve bojovníka proti korupcii, aby svoju žiadosť doplnil v primeranej lehote, ktorú stanoví. Ak bojovník proti korupcii v stanovenej lehote svoju žiadosť nedoplní, inšpekcia práce mu písomne oznámi, že nie sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany.
V odseku 4 sa stanovuje postup pri doručovaní rozhodnutia o poskytnutí ochrany. Toto rozhodnutia sa doručuje bezodkladne bojovníkovi proti korupcii a tomu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ktorý vo veci koná. Zamestnávateľovi bojovníka proti korupcii sa doručí rozhodnutie, že sa stáva monitorovaným zamestnávateľom podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii do 3 dní odo dňa vydania potvrdenia o poskytnutí ochrany. Stále však platí ustanovenie § 8 zákona o inšpekcii týkajúce sa zachovávanie mlčanlivosti zamestnancami inšpekcie práce s cieľom neprezradiť totožnosť bojovníka proti korupcii. Odo dňa doručenia oznámenia zamestnávateľovi musia byť jeho pracovnoprávne úkony voči jeho zamestnancom odsúhlasené príslušným orgánom vykonávajúcim ochranu (konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu na základe žiadosti zamestnávateľa).
Súhlas s pracovnoprávnym úkonom podľa § 8 ods. 3 zákona o bojovníkoch proti korupcii pre monitorovaného zamestnávateľa sa udeľuje na základe jeho žiadosti o súhlas s pracovnoprávnym úkonom (ďalej len „žiadosť o súhlas“) podľa § 8 ods. 4 zákona o bojovníkoch proti korupcii, ako je uvedené v odseku 6.
Odsek 7 stanovuje, že žiadosť monitorovaného zamestnávateľa musí byť inšpekcii práce doručená najneskôr 30 pracovných dní pred uskutočnením plánovanej zmeny pracovných podmienok podľa osobitného predpisu.
65
Rozhodovací proces pri schvaľovaní žiadosti monitorovaného zamestnávateľa je uvedený v odseku 8. Inšpekcia práce je povinná rozhodnúť o žiadosti monitorovaného zamestnávateľa bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa jej doručenia. Ak žiadosť nespĺňa všetky náležitosti § 8 ods. 4 zákona o bojovníkoch proti korupcii, inšpekcia práce vyzve monitorovaného zamestnávateľa na jej doplnenie v primeranej lehote. Ak monitorovaný zamestnávateľ v stanovenej lehote svoju žiadosť nedoplní, inšpekcia práce mu písomne oznámi, že nie sú splnené podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu.
Odsek 9 rieši prípady rozhodovania o žiadosti monitorovaného zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu týkajúceho sa bojovníka proti korupcii, resp. iného zamestnanca, keďže zamestnávateľ je monitorovaným zamestnávateľom vo vzťahu k všetkým jeho zamestnancom. V prípade rozhodovania o takomto súhlase inšpekcia práce pred vydaním rozhodnutia o súhlase písomne vyzve bojovníka proti korupcii, aby sa vyjadril k takejto žiadosti o súhlas, a to do 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Inšpekcia práce udelí predchádzajúci súhlas len vtedy, ak je z odôvodnenia žiadosti monitorovaného zamestnávateľa zrejmé, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie bojovníka proti korupcii, že jeho žiadosť nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, ktoré bolo voči monitorovanému zamestnávateľovi podané podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii; v opačnom prípade žiadosť zamietne.
V odseku 10 sa ustanovuje postup inšpekcie práce v prípade zániku ochrany bojovníka proti korupcii, ktorá môže nastať z viacerých dôvodov podrobnejšie uvedených v § 8 ods. 5 a 6 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Keďže zánik ochrany je právne významnou skutočnosťou, s ktorou je spojené aj skončenie postavenia zamestnávateľa ako monitorovaného zamestnávateľa, v odseku 11 sa podrobne upravujú tak náležitosti oznámenia inšpekcie práce, ako aj okruh subjektov, ktorým má byť oznámenie o zániku ochrany doručené. Keďže Správny poriadok sa na konania a postupy podľa § 7b vzťahuje len v obmedzenom rozsahu, v odseku 12 je potrebné niektoré procesné úkony (napr. doručovanie) upraviť výslovne, aby inšpekcia práce vedela, ako má postupovať.
K bodu 6
V bode 6 sa zavádza sankčná povinnosť s cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie navrhovaného § 7b zákona o inšpekcii práce a ustanovení zákona o ochrane bojovníkov proti korupcii ukladajúce povinnosti zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov a fyzickej osobe, ktorou môže byť aj zamestnanec inšpekcie práce. Za nesplnenie povinností uložených v § 7b a v zákone o bojovníkoch proti korupcii môže byť zamestnávateľovi, zástupcovi zamestnancov alebo fyzickej osobe uložená pokuta od 300 eur do 100 000 eur.
K bodu 7
Ustanovenie vyjadruje vzťah medzi § 7b zákona o inšpekcii a Správnym poriadkom, ako aj vzťah Správneho poriadku k vydávaniu niektorých písomností v konaní podľa § 7b.
K bodu 8
66
V záujme zachovania právnej istoty a kontinuity právneho systému sa zavádzajú prechodné ustanovenia, podľa ktorých konania začaté pred 1. januárom 2015, ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Napriek tomu, že konania na základe navrhovaného § 7b zákona o inšpekcii práce do účinnosti zákona z podstaty zahájené byť nemôžu, pri konaniach o uložení pokuty nie je posúdenie také zrejmé. I to odôvodňovalo úpravu prechodných ustanovení.
K Čl. XV
Protikorupčná výchova a vzdelávanie je jedným zo základných cieľov uvedených v návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii. Tento základný cieľ nie je možné dosiahnuť len tým, že sa bude zvyšovať povedomie verejnosti napr. informačnými kampaňami, alebo tým, že sa poskytne možnosť školám a školským zariadeniam prostredníctvom ich zriaďovateľa alebo mimovládnym organizáciám, požiadať príslušný orgán podľa osobitného predpisu o poskytnutie dotácii na financovanie rozvojových projektov na prevenciu kriminality vrátane korupcie podľa osobitných zákonov.
Tento základný cieľ sa musí stať integrálnou súčasťou výchovy a vzdelávania na Slovensku a aj z tohto dôvodu sa dopĺňa zákon č. 245/2008 z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti venovanej cieľom výchovy a vzdelávania. Novelizáciou sa zároveň dosiahne, že podporovaný cieľ sa stane súčasťou štátneho vzdelávacieho programu (§ 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona) a ďalších výchovno-vzdelávacích programov, ktoré gestoruje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Je vhodné uviesť, že systém výchovy a vzdelávania v oblasti prevencie kriminality, boja proti korupcii a protispoločenskej činnosti sa vzťahuje na primárne a sekundárne vzdelávanie, nie na vzdelávanie terciárne, z dôvodu značnej samosprávy vysokých škôl a úpravy vysokých škôl ako takých v samostatnom zákone.
De lege ferenda je možné uvažovať nad spôsobmi ako zefektívniť vdelávanie vo vyššie uvedených oblastiach, a to spôsobom, aby sa prejavili i edukatívne výsledky takéhoto vzdávania a výchovy. S ohľadom na možnosti zákona ukladať práva a povinnosti v tejto oblasti a v súvislosti s kompetenciami a právomocou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Štátneho pedagogického ústavu ako orgánov zodpovedných za zabezpečovanie vzdelávania a výchovy a tvorby štátneho vzdelávacieho programu, stojí za zváženie zaradenie prevencie kriminality, boja proti korupcii a protispoločenskej činnosti do učebných osnov. Toto môže byť prevedené skrz samostatného predmetu uvedeného v štátnom vzdelávacom programe, v ktorom sa stanovujú povinné vyučovacie predmety, ktoré sú začlenené do jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo ako prierezová téma (v súčasnosti napr. environmentálna výchova, ochrana života a zdravia, dopravná výchova). Prierezová téma sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami ako integrovaná súčasť oblastí
67
vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov. Vyučuje sa ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín alebo vo forme projektu.
Ďalšou alternatívou je výučba prevencie kriminality, boja proti korupcii a protispoločenskej činnosti v rámci určitého predmetu napr. občianskej náuky. Štátny vzdelávací program pre občiansku náuku posudzuje a schvaľuje Ústredná predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu.
Zostáva teda v kompetencii príslušných orgánov zlepšiť súčasný stav a zabezpečiť plnenie cieľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a pozitívne pôsobiť na výchovu a vzdelávanie spoločnosti, a tým preventívne pôsobiť na vznik a šírenie kriminality, korupcie a inej protispoločenskej činnosti.
K Čl. XVI
K bodu 1
Prevencia korupčného jednania je jedným zo základných cieľov zákona o bojovníkoch proti korupcii uvedená v § 18. Spolu s opatreniami na zvyšovanie povedomia verejnosti o oznamovaní významných skutočností a o postavení bojovníkov proti korupcii, ako aj opatreniami v oblasti protikorupčného vzdelávania a výchovy, predstavuje navrhovaná úprava systém podporných opatrení umožňujúcich zatiahnuť do týchto procesov aj ďalšie relevantné subjekty, a to najmä mimovládne organizácie, ktoré sa dlhodobo prevencii korupcie venujú. Prevenciu korupcie možno vnímať ako súčasť prevencie kriminality a protispoločenskej činnosti, a preto jej zvýraznenie v zákone o prevencii kriminality pôsobí skôr harmonicky.
Zákon už i v súčasnej dobe umožňuje Ministerstvu vnútra SR učiniť výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácii z rozpočtovej kapitoly ministerstva na podporu prevencie kriminality a boja proti kriminalite postupom podľa zákona o poskytovaní dotácii. Projekty v oblasti prevencie kriminality môžu byť financované i z finančných prostriedkov obvodného úradu a príslušného ministerstva ako plynie z ustanovení zákona o prevencii kriminality. Podľa definície kriminality stanovenej týmto zákonom je kriminalitou konanie, ktoré je trestným činom.
Novela tohto zákona umožňuje poskytovať dotácie zo strany Ministerstva vnútra SR relevantným subjektom - žiadateľom o dotáciu, a to až do výšky 100% predpokladaných výdavkov na realizovaný projekt. Treba podotknúť, že dotácia nemusí byť poskytnutá v plnej výške. Môže byť i nižšia, čo je však posun oproti doteraz platnému modelu upravenému v zákone, kde sa u všetkých iných projektov predpokladá finančná spoluúčasť žiadateľa, a to v pomere poskytnutej dotácie vo výške 80% z celkových predpokladaných výdavkov projektu, pričom 20% výdavkov si žiadateľ hradí z vlastných zdrojov.
68
Prevencia korupcie je významným celospoločenským cieľom, ktorý zavedenie možnosti podporiť projekty až do výšky 100% odôvodňuje a navyše, platný model je výlučne záležitosťou vnútroštátnej právnej úpravy a nie napr. schémou spolufinancovania projektov z rozpočtu Európskej únie. Preto je možné zákonom upraviť výšku, do ktorej sa bude dotácia poskytovať.
K bodu 2
V súvislosti s termínom nadobudnutím účinnosti návrhu zákona je potrebné prechodne upraviť podávanie žiadostí o poskytnutie dotácii, a to tak, že žiadosti podané do účinnosti tohto návrhu zákona sa posudzujú ako žiadosti podané podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2014, napriek skutočnosti, že v čase podania žiadosti bude tento návrh zákona síce platný, ale neúčinný.
Prechodné ustanovenia sa javia byť potrebnými s cieľom predísť retroaktivite, keďže výzva na predkladanie žiadostí o dotácie sa zvyčajne zverejňuje ešte pred koncom roka a dotácia sa udeľuje až v priebehu nasledujúceho roka, pričom návrh zákona nadobúda účinnosť práve v priebehu celého tohto procesu udeľovania dotácií.
K Čl. XVII
K bodu 1
V bode 1 sa rozširuje zákaz diskriminácie uvedený v § 4 ods. 5 zákona o štátnej službe. Tento zákaz sa rozširuje vo vzťahu k zákone o bojovníkoch proti korupcii tak, že služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že podal oznámenie o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 2
Ide najmä o odstránenie potenciálneho rozporu medzi služobnými predpismi, ku ktorým patrí aj služobný poriadok podľa § 75 (podľa bodu 6) a náležitosťami, ktoré majú spĺňať vnútorné predpisy podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 3
Bod 3 stanovuje, že skúšobná doba sa predlžuje tiež o čas od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a o čas od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Týmto sa vytvorí rovnováha pri počítaní skúšobnej doby, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút skúšobnej doby a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 4
69
Analogicky s bodom 3 sa v bode 4 výpovedná doba predlžuje o dobu od podania žiadosti o poskytnutie ochrany do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti a od podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii a zákona o inšpekcii práce. Opatrenie je potrebné kvôli vytvoreniu rovnováhy pri počítaní výpovednej doby, odstránia sa následky vplyvu zákona o bojovníkoch proti korupcii na inštitút výpovednej doby a zamedzí sa zneužitiu zákona.
K bodu 5
V bode 5 sa dopĺňajú povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca o výnimku z povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorá sa týka podania oznámenia o významných skutočnostiach podľa zákona o bojovníkoch proti korupcii.
K bodu 6
V bode 6 sa dopĺňa požiadavka na služobný poriadok podľa § 75 zákona o štátnej službe, aby bol v súlade aj s ustanoveniami zákona o bojovníkoch proti korupcii, keďže v § 6 a v § 9 zákona o bojovníkoch proti korupcii sa ustanovuje, že určité konanie zamestnanca nesmie byť považované za porušenie služobnej disciplíny. To, čo je porušením služobnej disciplíny určujú práve služobné predpisy. Táto úprava sa zaviedla iba do zákone o štátnej službe, kvôli formulácií § 84 ods. 2 Zákonníka práce.
K bodu 7
V bode 7 sa stanovuje pod následkom neplatnosti právneho úkonu, že na právny úkon, ktorým sa menia služobné podmienky štátneho zamestnanca je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu, ak to ustanovuje § 8 ods. 3 zákona o bojovníkoch proti korupcii. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. a) t. j. ak štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
K bodu 8
Vzhľadom na to, že zákon zakotvoval spôsob počítania podľa Občianskeho zákonníka a zároveň odkazoval na Zákonník práce s odlišným spôsobom počítania času, sa navrhuje zosúladiť počítanie času podľa zákona o štátnej službe. Úpravou Čl. III bodu 4 a následného prepojenia Zákonníka práca a zákona o štátnej službe s Občianskym zákonníkom dochádza k jednote počítania času v troch hlavných kódexoch používaných pri pracovnoprávnych úkonoch, odstraňuje sa dvojkoľajnosť počítania času a čím sa dosahuje všeobecný prospech.
70
K bodu 9
Z dôvodu rozsiahlosti úpravy a zachovania právnej istoty sa v bode 9 ustanovujú prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015.Tieto určujú, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2015. Právne úkony urobené pred l. januárom 2015 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
K Čl. XVIII
Účinnosť zákona je vzhľadom na legisvakačnú dobu určená na 1. január 2015.
Osobitne je účinnosť upravená pri vybraných bodoch (Čl. VI bodu 6, Čl. VII bodu 5, Čl. IX bodu 3, Čl. X bodu 8, Čl. XIII bodu 2, Čl. XVII bodu 2) ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. júla 2015. Tento časový posun je podmienený povinnosťou zamestnávateľa do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zákona zosúladiť svoje interné predpisy vrátane služobného poriadku a pracovného poriadku s požiadavkami, ktoré stanovuje predkladaný návrh zákona.
71
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to:
•v Dohovore o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie z roku 1997,
•v protokole vyhotovenom na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z roku 1996,
•vo viacerých právnych aktoch EÚ, napr.
ov nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1)
ov smernici Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí v platnom znení (Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77-82),
ov rámcovom rozhodnutí 642/2003/SVV (korupcia úradníkov EÚ),
ov rámcovom rozhodnutí 568/2003/SVV (boj proti korupcii v súkromnom sektore),
ov rozhodnutí Rady EÚ z 25. 5. 1999, v rozhodnutí Komisie z 2. 6. 1999 (vnútorné vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a poškodzovaniu finančných záujmov EÚ),
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
72
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,
c) bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
úplný
73
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z roku 2013 príde štát pre korupciu o 0,5 miliardy eur ročne. Návrh zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov má za cieľ ušetriť pokiaľ možno čo najväčšiu sumu z tohto balíka peňazí, a to motiváciou fyzických osôb a právnických osôb k nahlasovaniu korupcie, čím dochádza k šetreniu peňazí z rozpočtu verejnej správy. Návrh zákona má teda pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže umožňuje ušetriť peniaze až do výšky 0,5 miliardy eur ročne. Zároveň však prináša určité náklady spojené s uplatňovaním tohto zákona a s navrhovaným mechanizmom poskytovania paušálnej a podielovej odmeny.
74
Čo sa týka nákladov spojených s uplatňovaním tohto zákona, jedná sa najmä o funkčné a personálne posilnenie orgánov verejnej správy, ktorým návrh zákona ukladá povinnosti. Konkrétne ide o nasledovné orgány verejnej správy:
−Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má úlohy spojená s udeľovaním odmeny a nahliadania do spisov v zmysle § 19 až 23 zákona o bojovníkoch proti korupcii,
−Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný inšpektorát práce a príslušné inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú ochranu podľa § 7 až 10 zákona o bojovníkoch proti korupcii a podľa § 7b zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na špecifickosť nákladov spojených s personálnym posilnením vyššie uvedených orgánov verejnej správy, nie je v súčasnosti možné presne vyčísliť negatívny vplyv na rozpočet jednotlivých orgánov verejnej správy, resp. rozpočet verejnej správy.
Ďalším nákladom, ktorý vzniká s prijatím zákona o bojovníkoch proti korupcii, avšak u ktorého navrhovatelia vedia aspoň približne vyčísliť dopad na rozpočet verejnej správy, je udeľovanie odmien podľa § 19 až 22 návrhu zákona o bojovníkoch proti korupcii. Na základe vybraných prvkov štatistického prehľadu o trestnej a netrestnej činnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012 (viď nižšie uvedená tabuľka) je možné určiť, že v prípade, že by boli odmenené všetky trestné činy v roku 2012, za ktoré boli páchatelia odsúdení, a pri ktorých zákon o bojovníkoch proti korupcii počíta s paušálnou odmenou (mimo krádeží, keďže sa jedná väčšinou o drobné krádeže, ktoré nie sú súčasťou korupcie a súčasne vzhľadom na § 20 ods. 11 zákona o bojovníkoch proti korupcii sa paušálna odmena neposkytne, ak škoda, ktorá vznikla v dôsledku spáchania korupčného trestného činu, je nižšia ako pätnásťnásobok minimálnej mzdy), náklad na paušálnu odmenu by bol 32,280,000 eur.
Táto suma však predstavuje maximálnu sumu, ktorá by bola z odmien zaplatená. Je totiž vysoko pravdepodobné, že k nahlasovaniu trestných činov, ktoré tvoria veľkú časť množiny trestných činov, ktorých nahlasovanie je odmeňované, nedôjde. Napríklad za marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona bolo v roku 2012 odsúdených 2 476 ľudí, avšak veľká časť týchto ľudí boli prípady, keď napríklad odsúdení páchatelia nenastúpili na výkon trestu, alebo iné prípady nesúvisiace s korupciou. Preto je toto číslo podstatne nadhodnotené a predstavuje maximálnu čiastku, ktorá by bola vynaložená na paušálne odmeny. Z faktografických údajov vyplýva silný argument pre prijatie zákona o bojovníkoch proti korupcii, a to malý rozdiel medzi počtom obžalovaných a odsúdených. Na základe tohto údaju je možné tvrdiť, že viazanie podielovej odmeny na moment obžaloby je opodstatnené a pri drvivej väčšine prípadov v Slovenskej republike je obvinený napokon aj odsúdený. Vzhľadom na to, že neexistujú faktografické údaje o uchránenom majetku, je bezpredmetné sa vyjadrovať k potenciálnym nákladom na podielovú odmenu.
trestný čin
počet obžalovaných
počet odsúdených
§ 212 Krádež
10 153
10 154
75
§ 213 Sprenevera
666
707
§ 221 Podvod
1327
1262
§ 222 Úverový podvod
1340
1547
§ 223 Poisťovací podvod
14
22
§ 224 Kapitálový podvod
0
0
§ 225 Subvenčný podvod
44
54
§ 226 Neoprávnené obohatenie
1
3
§ 227 Podvodný úpadok
0
0
§ 228 Zavinený úpadok
1
0
§ 237 Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
18
4
§ 238 -//-
0
0
§ 239 Poškodzovanie veriteľa
32
19
§ 240 Zvýhodňovanie veriteľa
17
6
§ 241 Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním
1
0
§ 242 Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania
0
0
§ 243 -//-
0
0
§ 254 Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou
0
0
§ 255 Porušovanie predpisov o nakladaní
s kontrolovaným tovarom a technológiami
0
1
§ 256 -//-
0
0
§ 257 -//-
0
0
§ 258 Ohrozenie devízového hospodárstva
0
0
§ 259 Skresľovanie údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie
34
39
§ 260 -//-
0
0
§ 261 Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev
0
0
76
§ 262 -//-
0
0
§ 263 -//-
0
0
§ 264 Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva
0
0
§ 265 Zneužívanie informácií v obchodnom styku
0
1
§ 266 Machinácie pri verejnom
obstarávaní a verejnej dražbe
0
0
§ 267 -//-
0
0
§ 268 -//-
0
0
§ 277 Neodvedenie dane a poistného
170
113
§ 278 Nezaplatenie dane a poistného
74
87
§ 326 Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
70
33
§ 327 Marenie úlohy verejným činiteľom
8
3
§ 342 Zasahovanie do nezávislosti súdu
0
0
§ 344 Marenie spravodlivosti
0
0
§ 348 Marenie výkonu úradného rozhodnutia
2 093
2 476
§ 349 -//-
0
0
§ 350 Marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
0
0
Zdroj: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Návrh zákona o bojovníkoch proti korupcii predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na nutné poskytnutie ochrany pre bojovníkov proti korupcii dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia, a to udeľovaním ochrany podľa § 7 až 10 zákona o bojovníkoch proti korupcii a podľa § 7b zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie možno zaradiť povinnosť vypracovať interné služobné predpisy podľa podmienok stanovených v zákone o bojovníkoch proti korupcii, zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľa, keď sa stane monitorovaným, a obmedzenie dispozitívnosti s pracovnoprávnymi úkonmi. Na druhej strane možno uviesť, že vyvažujúcim pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie bude zvýšenie čistoty a nekorupčnosti
77
podnikateľského prostredie následkom nahlasovania protispoločenskej činnosti a korupčných trestných činov.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.