1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Škripek, Erika Jurinová a Eva Horváthová.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je

•zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na život poškodených (najmä detí). Ide napr. o trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie,

•sprísniť podmienky ukladania trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za spáchanie vyššie uvedených trestných činov s cieľom znížiť recidívu, posilniť prevenciu a ochranu detí pred závažnou trestnou činnosťou.

Zámerom predkladateľov je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.

Predkladatelia navrhujú, aby sa nepremlčovalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu vyššie uvedených trestných činov, a to bez ohľadu na to, či ide o dospelého páchateľa alebo mladistvého páchateľa. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčuje. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade navyše nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad.

2

Schválením predloženého návrhu zákona by bola zabezpečená účinnejšia prevencia a zabránilo by sa utrpeniu ďalších obetí nielen vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu, ďalším trestným činom proti ľudskej dôstojnosti a obchodovaniu s ľuďmi, ale aj k ďalším závažným trestným činom. Súčasne by sa obetiam týchto závažných trestných činov umožnilo domôcť sa spravodlivosti a oprávneného zadosťučinenia aj po uplynutí premlčacej doby.

Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy (na sociálnu exklúziu) a chráni najmä na deti ako najzraniteľnejších členov spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, predpokladá sa však minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Znenie § 61 ods. 1 Trestného zákona sa dopĺňa o text uvedený v písmene c). Okrem výkonu zamestnania, povolania, funkcie a činností, na ktoré je potrebné osobitné povolenie alebo ktorých podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, návrh zákona prikazuje alebo umožňuje za splnenia určitých podmienok páchateľovi závažného trestného činu zakázať aj iné činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi (ide o opatrovateľské, športové, kultúrne, záujmové, dobrovoľnícke, odborné, osvetové a ďalšie podobné činnosti).

Účelom tohto doplnenia je ochrana maloletých pred závažnými trestnými činmi, najmä zločinmi, a zabránenie ich deštrukčným následkom na ďalšie potenciálne obete aj v tých oblastiach, ktoré nespĺňajú predpoklady podľa platného § 61 ods. 1 Trestného zákona. V tomto zmysle sa vyjadril aj CH. L. Montesquieu, autor diela O duchu zákonov: „Múdry vládca má kriminalite predchádzať, aby nemusel naprávať škody, ktoré spôsobila.“.

Čo sa týka trestných činov sexuálneho zneužívania, výroby detskej pornografie, rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení, navrhované doplnenie je v súlade s čl. 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ“) transponovanej do Trestného zákona.

V zmysle čl. 10 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ majú členské štáty „s cieľom vyhnúť sa riziku možného opakovania trestných činov“ prijať „opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 (pozn.: ide o trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním, sexuálnym vykorisťovaním a detskou pornografiou) mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi“.

Vôbec teda nie je rozhodujúce, či fyzická osoba spáchala predmetný trestný čin v súvislosti so zakazovanou činnosťou (viď platný § 61 ods. 2 Trestného zákona a čl. I bod

4

2). V rámci prísnejšej národnej úpravy sa navrhuje rozšíriť okruh trestných činov, spáchanie ktorých podmieňuje alebo umožňuje uloženie trestu zákazu činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Aj platný Trestný zákon uvádza v § 61 ods. 4 okrem zoznamu trestných činov transponovaného zo smernice 2011/93/EÚ ďalšie závažné trestné činy - obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie a sexuálne násilie.

Smernica 2011/93/EÚ stanovuje len minimálny rozsah zakazovaných aktivít, preto je na rozhodnutí členských štátov, aké druhy činností umožnia páchateľom sexuálnych trestných činov na deťoch zakázať (podľa návrhu zákona sa v rámci prísnejšej národnej úpravy za spáchanie niektorých závažných trestných činov činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi zakazujú páchateľom obligatórne). Nemusí teda ísť len o profesionálne činnosti, ani výlučne o činnosti uvedené v platnom § 61 Trestného zákona (pozri aj osobitnú časť dôvodovej správy k čl. I bodom 3 a 4). V kompetencii členských štátov je ponechaná takisto dĺžka páchateľovi zakazovaných aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi, pričom sa v národnej legislatíve jednotlivých krajín výslovne umožňuje páchateľovi aj trvalo zabrániť vykonávať tieto aktivity.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

V bode 3 sú riešené základné pravidlá, podľa ktorých by sa mal ukladať trest zákazu činnosti za závažné trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám.

Z dôvodu zníženia recidívy sa navrhuje, aby sa páchateľom závažných trestných činov uvedených v § 61 novom odseku 5 písm. a) návrhu zákona (obchodovania s ľuďmi, znásilnenia sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, výroby detskej pornografie, rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení, ohrozovania mravnosti a mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania) , ukladal trest zákazu všetkých

činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi (t. j. činností podľa § 61 ods. 1 návrhu zákona) obligatórne, a to na doživotie.

Okrem znenia platného v súčasnosti má teda ísť aj o doživotný zákaz iných opatrovateľských činností, športových činností, kultúrnych činností, záujmových činností, dobrovoľníckych činností, osvetových činností, odborných činností a ďalších podobných činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi.

Tiež sa s cieľom zvýšenej ochrany a nerušeného vývoja detí navrhuje ukladať tento trest bez ohľadu na to, v akej súvislosti sa páchateľ trestného činu dopustil a či zakazované činnosti do spáchania trestného činu vykonával.

5

V bode 4, t.j. v § 61 novom ods. 5 písm. a) návrhu zákona sú uvedené najzávažnejšie trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, trestné činy súvisiace s detskou pornografiou a ohrozovaním mravnosti, trestný čin obchodovania s ľuďmi, ako aj ďalšie závažné trestné činy (napr. týranie blízkej osoby a zverenej osoby, mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie).

Keďže v § 61 novom ods. 5 písm. a) návrhu zákona nie sú uvedené všetky závažné trestné činy s negatívnym dopadom najmä na deti, v § 61 novom ods. 5 písm. b) návrhu zákona sa umožňuje fakultatívne uloženie doživotného trestu zákazu činnosti aj za spáchanie zločinu neuvedeného v písmene a) odôvodňujúceho zo strany páchateľa hroziace nebezpečenstvo pre deti.

Navrhovaná úprava sa môže javiť voči páchateľom ako príliš prísna, bola však zvolená s cieľom zabrániť recidíve u páchateľov závažných trestných činov (najmä zločinov) proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám, dosiahnuť komplexnú prevenciu a čo najúčinnejšiu ochranu najzraniteľnejších členov spoločnosti. Dôležité je pripomenúť, že aj platná právna úprava už obsahuje obligatórny trest ukladania zákazu činnosti, a to vodičom dopravného prostriedku (za splnenia zákonných predpokladov).

V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s navrhovaným čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úprava bezprostredne súvisiacu s navrhovaným čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným čl. I bodom 9 tohto návrhu zákona.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným čl. I bodom 9 tohto návrhu zákona.

K bodu 9

Vzhľadom na často celoživotné rozsiahle negatívne následky a traumy spôsobené spáchaním trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou a ohrozovaním mravnosti, týrania blízkej osoby

6

a zverenej osoby a niektorých ďalších závažných trestných činov proti slobode, rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám, ako aj na chúlostivosť a zvlášť ponižujúci charakter viacerých z týchto trestných činov sťažujúci obetiam ich oznámenie, sa v § 88 ods. 2 navrhuje zrušiť premlčanie trestného stíhania týchto trestných činov.

Rovnako by sa vyššie uvedené trestné činy nemali premlčovať ani vtedy, ak boli spáchané mladistvými páchateľmi (osobitný novelizačný bod nie je podľa nášho názoru vzhľadom na platné ustanovenie § 96 ods. 2 Trestného zákona potrebné navrhnúť). V zmysle § 96 ods. 2 Trestného zákona platí takýto režim pre mladistvých páchateľov aj v súčasnosti vo vzťahu k trestným činom uvedeným v § 88 Trestného zákona (teda k väčšine trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových).

Premlčanie (lat. inveteratio) vzniká v dôsledku márneho uplynutia času ustanoveného na vykonanie, resp. uplatnenie práva. Inštitút premlčania trestného stíhania znamená, že uplynutím času ustanoveného zákonom (premlčacej doby) zaniká trestnosť trestného činu. Trestné stíhanie premlčaných trestných činov už teda nie je možné. Na premlčaciu dobu v tomto prípade súd prihliada z úradnej povinnosti.

Premlčacie doby vzťahujúce sa na trestné činy dospelých páchateľov sú ustanovené v § 87 ods. 1 Trestného zákona. Ich dĺžka sa odvíja od výšky hornej hranice trestnej sadzby trestov odňatia slobody ustanovenej pre jednotlivé skutkové podstaty trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona (30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie; 20 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov; 10 rokov, ak ide o ostatné zločiny; 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky a 3 roky pri ostatných prečinoch).

V Trestnom zákone nie je určený začiatok plynutia premlčacej doby. Z trestnoprávnej teórie a súdnej praxe vyplýva, že zásadne sa začiatok premlčacej doby počíta od dokonania, resp. dokončenia trestného činu. Premlčacia doba začína plynúť v deň nasledujúci potom, čo nastala udalosť významná pre premlčanie.

V Trestnom zákone je upravené aj predĺženie premlčacej doby, a to v prípade jej spočívania (neplynutia) a prerušenia.

K spočívaniu premlčacej doby dochádza kvôli prekážkam uvedeným v § 87 ods. 2 Trestného zákona, napr. kvôli imunite páchateľa podľa zákona alebo medzinárodného práva, zdržiavaniu sa páchateľa v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo kvôli prerušeniu trestného stíhania (až do doby pokračovania v trestnom stíhaní). Po odpadnutí prekážky plynutie pôvodnej premlčacej doby pokračuje.

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje v nasledovných prípadoch: vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi

7

smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo ak páchateľ v premlčacej dobe spáchal úmyselný trestný čin. Prerušením premlčania začína premlčacia doba plynúť odznova a doteraz uplynutá premlčacia doba sa anuluje. Je však evidentné, že ak trestný čin počas premlčacej doby nie je oznámený a páchateľ v tom čase nespácha úmyselný trestný čin, k prerušeniu premlčacej doby nevýhodnému pre páchateľa nedôjde.

V § 88 novom odseku 2 sa okrem ponižujúceho charakteru predmetnej trestnej činnosti u viacerých trestných činov (napr. sexuálne zneužívanie, trestné činy súvisiace s detskou pornografiou) zohľadňuje aj zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa ako poškodeného. Páchateľom je často osoba, ktorej dieťa dôveruje, alebo naopak, ktorá dieťaťu zastrašovaním bráni v oznámení závažnej trestnej činnosti. V útlom veku dieťa nemusí rozoznať, že konanie páchateľa je trestným činom. Vzhľadom na jeho vývinové štádium sa dieťa v porovnaní s dospelým poškodeným ocitá v oveľa nevýhodnejšej pozícii a nie je schopné účinne sa brániť. Trestná činnosť s deštruktívnym vplyvom na detské obete tak môže byť páchaná dlhodobo, ak nezasiahne okolie alebo dieťa napriek zvlášť nepriaznivým podmienkam samo nevyhľadá pomoc.

Vzhľadom na mimoriadne ponižujúci charakter trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie), trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou, obchodovania s ľuďmi a ohrozovania mravnosti a následnú traumu môže mať obeť (nielen v detskom veku) problém prehovoriť o nich aj dlhé roky potom, čo bol trestný čin spáchaný. Toto obdobie môže trvať aj dlhšie ako 20 rokov od dokonania, resp. dokončenia trestného činu, čo je premlčacia doba trestného stíhania napr. sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, znásilnenia, sexuálneho násilia, výroby detskej pornografie a obchodovania s ľuďmi.

Ak sa poškodený nakoniec odhodlá k oznámeniu predmetného trestného činu, môže byť trestné stíhanie už premlčané (ak nie je vznesené obvinenie, premlčacia doba sa okrem prípadu, že páchateľ v nej spácha úmyselný trestný čin, neprerušuje, teda nezačína plynúť nová premlčacia doba). V tomto prípade poškodený nedosiahne zadosťučinenie, a už vôbec nie spravodlivé odškodnenie napr. za ujmu na zdraví, za nemajetkovú ujmu, za porušenie jeho práva slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote, za ujmu na jeho ďalších právach, ako aj za rozsiahle následky trestného činu brániace poškodenému v plnohodnotnom spôsobe života.

V zmysle § 9 ods. 3 a § 286 Trestného poriadku, ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania, v konaní možno pokračovať len vtedy, ak obvinený alebo obžalovaný na prejednaní veci trvá. Je však vysoký predpoklad, že na pokračovaní trestného stíhania bude väčšinou trvať len obvinený alebo obžalovaný, ktorý je nevinný. Aj keby však trestné konanie napriek premlčaniu na podnet obvineného alebo obžalovaného pokračovalo a nakoniec by sa zistilo, že obžalovaný je vinný, súd nemôže uložiť trest, iba vysloviť vinu.

8

V nasledujúcom texte sú uvedené príklady premlčacích lehôt niektorých konkrétnych trestných činov, ak sa ich dopustí dospelý páchateľ odo dňa nasledujúceho po jeho 18. narodeninách. V SR je v súčasnosti premlčacia doba trestného stíhania trestného činu sexuálneho zneužívania

•dieťaťa mladšieho ako 15 rokov podľa § 201 Trestného zákona 20 rokov,

•dieťaťa mladšieho ako 18 rokov podľa § 202 Trestného zákona 5 rokov, ak ide o základnú skutkovú podstatu a 10 rokov, ak ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu,

•dieťaťa mladšieho ako 15 rokov podľa § 201a Trestného zákona 5 rokov a podľa § 201b Trestného zákona 3 roky.

Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, premlčacia doba trestného stíhania znásilnenia, sexuálneho násilia, výroby detskej pornografie a obchodovania s ľuďmi je 20 rokov; týrania blízkej osoby a zverenej osoby 10 rokov, ak ide o základnú skutkovú podstatu a 20 alebo 30 rokov, ak ide o kvalifikované skutkové podstaty. Súčasne podľa platného § 87 ods. 5 Trestného zákona platí, že trestné stíhanie sa môže premlčať najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestný čin výroby detskej pornografie, dovŕšila 18. rok svojho veku.

Tieto ustanovenia slovenského trestného kódexu nemožno z hľadiska obetí, a to najmä detských obetí považovať za dostačujúce. Detské obete sú v čase spáchania uvedenej závažnej trestnej činnosti zvlášť zraniteľné. Najmä pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti môže trvať dlhšie ako 20 rokov, kým sú obete schopné vyrovnať sa s následkami. Lehota umožňujúca zánik trestnosti sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi, týrania a výroby detskej pornografie už po troch rokoch od dovŕšenia plnoletosti obete sa javí byť neprimerane krátka a v mnohých prípadoch vôbec nepredĺži „všeobecné“ premlčacie doby riadiace sa hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v 87 ods. 1 Trestného zákona. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že platný § 87 ods. 5 Trestného zákona sa okrem sexuálneho zneužívania nevzťahuje na ďalšie trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (opak platí napr. v Českej republike).

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby sa trestné stíhanie trestných činov uvedených v platnom § 87 ods. 5 Trestného zákona, závažných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalších závažných trestných činov vôbec nepremlčovalo. Vzhľadom na zvlášť ponižujúci charakter predmetnej trestnej činnosti pritom nie je rozhodujúce, či bola spáchaná na deťoch alebo dospelých. Predkladatelia zvažovali aj inú alternatívu, a to obdobu nemeckej právnej úpravy. Z dôvodu rozsahu a intenzity škodlivých následkov predmetných trestných činov na ďalší život poškodeného bola nakoniec zvolená prísnejšia úprava.

Tento spôsob riešenia je podľa nášho názoru v súlade s právom EÚ, ak ide o trestné činy obchodovania s ľuďmi, trestné činy sexuálneho zneužívania a trestné činy súvisiace so sexuálnym vykorisťovaním a výrobou detskej pornografie uvedené v smernici Európskeho

9

parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV 2011/36/EÚ (ďalej len „smernica 2011/36/EÚ“) a smernici 2011/93/EÚ.

Návrh zohľadňuje závažný charakter predmetnej trestnej činnosti (najmä vo vzťahu k detským obetiam) a jej intenzitu mimoriadneho rozsahu. Povaha tejto trestnej činnosti si už po naplnení základnej skutkovej podstaty vyžaduje osobitný prístup a umožnenie trestného stíhania po vyrovnaní sa obete s minulosťou, a to bez ohľadu na prípadne uplynutú premlčaciu dobu.

Podľa čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ členské štáty prijmú potrebné opatrenia umožňujúce v prípade, ak si to vyžaduje povaha skutku, stíhanie za skutky uvedené v článkoch 2 a 3 dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť. V zmysle čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré v prípade ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 3, článku 4 ods. 2, 3, 5, 6 a 7, ako aj ktoréhokoľvek závažného trestného činu uvedeného v článku 5 ods. 6, ak sa použila detská pornografia v zmysle článku 2 písm. c) bodov i) a ii), umožňujú trestné stíhanie ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť, pričom tento časový úsek je primeraný stupňu závažnosti predmetného trestného činu.

Čo sa týka stupňa závažnosti, všetky navrhované nepremlčateľné trestné činy sa javia byť dostatočne závažné na to, aby sa poškodenému (podľa prísnejšej národnej úpravy poškodenému nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti) umožnilo domôcť sa spravodlivosti a primeraného zadosťučinenia až po vyrovnaní alebo aspoň čiastočnom vyrovnaní sa s traumou spôsobenou takýmto trestným činom. Dĺžka času potrebného na prekonanie traumy je u každej obete individuálna a následky sú ďalekosiahle, preto nebola stanovená konkrétna hranica, po prekročení ktorej by mohlo dôjsť k premlčaniu.

Pri trestných činoch, ktoré majú byť podľa návrhu zákona nepremlčateľné a nie sú uvedené v čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ ani v čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ, sa z vyššie uvedených dôvodov navrhuje prísnejšia národná úprava. Možné by však bolo zvážiť aj iné riešenia, ak by sa navrhovaná úprava javila ako príliš prísna.

Dokazovanie trestného činu po dlhom časovom odstupe je určite problematickejšie, cieľom je však zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere a poskytnutie spravodlivého zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov spáchaných v detskom veku, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete. V záujme spravodlivého odškodnenia obetí by pritom bolo vhodné zvážiť aj zrušenie premlčania práva na náhradu škody spôsobenej predmetnými trestnými činmi, resp. vo všeobecnosti zrušiť premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy (viď napr. aj čl. 17 smernice 2011/36/EÚ).

Podľa známej rímskej vety Iustitia nemini neganda (Spravodlivosť nesmie byť nikomu upieraná). V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť tiež definíciu spravodlivosti rímskeho právnika Ulpiana: Iustitia est constans et perpetua voluntas ius suum cuique tribudendi

10

(Spravodlivosť je pevná a trvalá snaha poskytnúť každému, čo je jeho právom), ako aj jeho ďalší výrok Dura lex, sed lex (Tvrdý zákon, ale zákon v zmysle Aj tvrdý zákon treba dodržiavať).

Na záver je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že platný Trestný zákon v skupine nepremlčateľných trestných činov uvedených v § 88 obsahuje menej závažné trestné činy (napr. prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c s hornou hranicou trestnej sadzby 2 roky, dolná nie je vôbec určená; podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky).

Podľa 1. dielu komentára k všeobecnej časti Trestného zákona je táto skutočnosť považovaná „za chybu“ (Mencerová, I.: Nepremlčateľnosť. In: Burda E. - Čentéš J. - Kolesár J. - Záhora J. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár – I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 600), napriek tomu ide o toho času stále účinnú právnu úpravu. Obsah platného § 88 Trestného zákona síce vyplýva z Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, platné výnimky z nepremlčateľnosti (trestné činy podľa § 421 až 424) sú však obdobného charakteru ako vyššie uvedené nepremlčateľné trestné činy podľa § 422c a § 424a doplnené do Trestného zákona novelou č. 257/2009 Z. z. Táto poznámka sa primerane vzťahuje aj na ustanovenia § 91 a § 120 ods. 2 Trestného zákona.

K bodu 10

V § 91 ods. 2 sa rozširuje aj okruh trestných činov, výkon trestu ktorých sa nemá premlčovať, a to o závažné trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na život poškodených. Zoznam týchto trestných činov je identický ako pri nepremlčateľnosti trestného stíhania.

Rovnako by sa nemal premlčovať výkon trestu týchto trestných činov spáchaných mladistvými páchateľmi. V zmysle platného § 120 ods. 2 Trestného zákona platí takýto režim pre mladistvých páchateľov aj v súčasnosti vo vzťahu k trestným činom proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a k trestným činom vojnovým – okrem určitých výnimiek.

V súčasnosti sa nepremlčuje výkon trestu trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona (proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových) okrem trestných činov taxatívne uvedených v § 91 Trestného zákona. Výkon ostatných trestných činov sa premlčuje, a to v závislosti od výšky uloženého trestu (20 rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie; 15 rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov; 10 rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na 5 rokov a 5 rokov pri odsúdení na iný trest).

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, podmienky premlčania sa posudzujú pri každom treste samostatne. Po uplynutí premlčacej doby nemožno právoplatne uložený trest vykonať. Premlčacia doba spočíva (neplynie), ak sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo ak na ňom bol vykonávaný trest

11

odňatia slobody. Ak odsúdený počas premlčacej doby opäť spácha akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo ak súd urobí opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide (ide o opatrenia vo vykonávacom konaní, napr. príkaz na zadržanie, nariadenie výkonu trestu), premlčanie výkonu trestu sa prerušuje (v tomto prípade začína plynúť nová premlčacia doba).

Domnievame sa, že pri závažných trestných činoch s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na poškodeného nepostačujú dôvody, pri ktorých premlčanie spočíva alebo sa prerušuje (spočívanie a prerušenie premlčaciu dobu vždy predlžujú). Príkaz na zadržanie odsúdeného a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody a dodania odsúdeného do výkonu tohto trestu sa totiž za splnenia podmienok podľa § 408 ods. 1 Trestného poriadku (odsúdený je vo väzbe, alebo mu bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky alebo je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol výkonu trestu) vydávajú ihneď potom, čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným.

V určitých prípadoch nemusí prerušenie premlčania výkonu trestu podľa nášho názoru jeho konečnú dĺžku podstatne predĺžiť. Ak by sa napr. odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania na 10 rokov odňatia slobody po 10 rokov od posledného opatrenia súdu smerujúceho k výkonu trestu „úspešne“ skrýval v SR a nespáchal by v tomto čase úmyselný trestný čin, po uplynutí tejto doby by už vôbec nebolo možné trest vykonať.

Voči obetiam závažných trestných činov s celoživotným negatívnym dopadom na ich ďalší život, najmä trestných činov obzvlášť ponižujúceho charakteru, napr. proti ľudskej dôstojnosti, sa premlčanie výkonu trestu nejaví ako spravodlivé. Navyše, nepotrestaný páchateľ by si krátko po uplynutí premlčacej doby mohol vyhľadať ďalšiu obeť, keďže potrestaniu za predošlý závažný trestný čin unikol.

Možno sa oprávnene domnievať, že by v prípade premlčania výkonu trestu za trestné činy uvedené v navrhovanom § 91 ods. 2 Trestného zákona nebol naplnený účel výkonu trestu - ochrana spoločnosti pred páchateľom, zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu na účel jednoznačnosti znenia Trestného zákona; výnimky z ustanovenia § 112 ods. 1 sú uvedené aj v § 112 ods. 2 až 4 platného Trestného zákona (ide o špeciálne ustanovenia vo vzťahu k odseku 1).

K bodom 12 a 13

12

Ustanovuje sa, že trest zákazu činnosti za spáchanie závažných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a za spáchanie ďalších závažných trestných činov, ktorý je ukladaný dospelým páchateľom na doživotie, sa mladistvým páchateľom uloží v rozpätí od siedmich rokov do pätnástich rokov. Je tak dodržaná zásada, podľa ktorej je trest zákazu činnosti vo výške sedem rokov až pätnásť rokov ukladaný mladistvým za spáchanie tých trestných činov, za ktoré sa dospelým ukladá doživotný trest zákazu činnosti. Ide vlastne o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko mladistvým je trest zákazu činnosti podobne ukladaný aj v súčasnosti.

Je však potrebné upozorniť, že podmienky ukladania trestu zákazu činnosti sa na základe čl. I bodov 3 a 4 podstatne sprísňujú, a to najmä s cieľom zvýšiť prevenciu a zabrániť recidíve závažnej trestnej činnosti voči deťom. Rozširuje sa okruh predmetných trestných činov aj ich obetí (okrem detí ide podľa návrhu na rozdiel od platnej právnej úpravy aj o dospelých poškodených). Toto sprísnenie sa v intenciách platného Trestného zákona vzťahuje aj na mladistvých páchateľov, namiesto doživotného zákazu činnosti sa im však prikazuje alebo umožňuje uložiť trest zákazu činnosti v dĺžke primeranej vzhľadom na ich vek a okolnosti s tým súvisiace.

Voči obetiam závažných trestných činov, napr. zločinov proti ľudskej dôstojnosti, je zvlášť nevýhodné nastavenie premlčacích dôb trestného stíhania mladistvých páchateľov (t. j. páchateľov, ktorí v čase spáchania trestného činu dovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku; ak ide o sexuálne zneužívanie, trestná zodpovednosť v zmysle § 22 ods. 2 Trestného zákona nastáva u páchateľa až dovŕšením 15. roku veku): 10 rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie; 5 rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej 10 rokov a 3 roky pri ostatných trestných činoch.

Ak teda mladistvý spácha napr. zločin znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, obchodovania s ľuďmi či výroby detskej pornografie, trestnosť tohto zločinu zanikne bez splnenia podmienok spočívania alebo prerušenia premlčacej doby už po piatich rokoch od jeho dokonania, resp. dokončenia (podľa nášho výkladu však pri trestných činoch sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovania s ľuďmi a výroby detskej pornografie zároveň nie skôr, ako tri roky po dosiahnutí 18 rokov veku poškodeného).

Na základe § 96 ods. 2 Trestného zákona, ako aj čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ a čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ sa ustanovenie § 87 ods. 5 platného Trestného zákona vzťahuje aj na mladistvých páchateľov (ide o taxatívne vymenované trestné činy, ktoré sa premlčujú najskôr tri roky po dovŕšení 18 rokov veku poškodeného).

K bodu 14

13

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 10 tohto návrhu zákona – o rovnakú úpravu nepremlčateľnosti aj vo vzťahu k výkonu trestu uloženého za predmetný trestný čin spáchaný mladistvým páchateľom.

V nadväznosti na navrhovanú nepremlčateľnosť závažných trestných činov (napr. trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie, týrania blízkej osoby a zverenej osoby) sa nemá premlčovať ani výkon trestu za tieto trestné činy (spáchané tak dospelými páchateľmi - viď čl. I bod 10, ako aj mladistvými páchateľmi – viď čl. I bod 14). V zmysle § 120 ods. 2 Trestného zákona platí takýto režim pre mladistvých páchateľov aj v súčasnosti vo vzťahu k trestným činom uvedeným v § 88 Trestného zákona (proti mieru, proti ľudskosti, terorizmu, extrémizmu a k trestným činom vojnovým).

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodmi 3 a 4 tohto návrhu zákona.

K bodu 16

V prechodných ustanoveniach je riešený vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada retroaktivity in mitius, čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ako aj čl. 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a ustanovenie § 2 Trestného zákona.

Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. V zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Ako je uvedené v uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 9/2013-18, ktorým bola odo dňa 4. júla 2013 pozastavená účinnosť prechodného ustanovenia § 437 ods. 4 Trestného zákona: „Všeobecný zákaz retroaktivity právnych predpisov sa v trestnom práve prelamuje alebo smie prelomiť len aplikáciou zásady retroaktivity in mitius (retroaktivita nového, miernejšieho zákona) a zásady in dubio mitius (v pochybnostiach sa má rozhodnúť miernejšie). Zásada spätnej účinnosti in mitius, ktorá je medzinárodne uznávanou všeobecnou zásadou trestného práva, zodpovedá zásade zákazu spätnej účinnosti zákonov ukladajúcich väčší trest.“. Toho času neúčinný § 437 ods. 4 Trestného zákona znie: „Ak došlo k premlčaniu trestného stíhania alebo k premlčaniu výkonu trestu pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov, ustanovenia o premlčaní trestného stíhania

14

a premlčaní výkonu trestu sa podľa tohto zákona nepoužijú. Premlčacia doba trestného stíhania a premlčacia doba výkonu trestu podľa tohto zákona sa nepovažuje za prerušenú ani vtedy, ak bol do účinnosti tohto zákona spáchaný miernejší trestný čin než ten, o ktorého premlčanie ide.“.

Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona sa nevzťahuje na procesné normy, preml-čanie trestného stíhania aj výkonu trestu je však inštitútom hmotnoprávnym. Súd musí k posudzovaniu trestnosti činu a ukladaniu trestu pristupovať ako k jednému celku, teda obidve tieto činnosti vykonávať podľa zákona účinného v tom istom čase.

Pri posudzovaní otázky, či sú alebo nie sú trestné stíhanie alebo výkon trestu za trestné činy spáchané podľa doterajších predpisov premlčané, bol uplatnený zákaz ret-roaktivity prísnejšieho (t. j. pre páchateľa nepriaznivejšieho) zákona (§ 438g ods. 3 návrhu zákona). Navrhovaná úprava je pre páchateľa prísnejšia, preto v tomto prípade nemožno použiť retroaktivitu. Ak by naopak išlo o návrh pre páchateľa priaznivejší, použitie retroaktivity in mitius by bolo vzhľadom na vyššie uvedené povinné.

Čo sa týka posudzovania splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, u trestov uložených do 31. decembra 2014 sa má postupovať podľa doterajších predpisov a u trestov uložených od 1. januára 2015 podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2015 (§ 438g ods. 1 a 2 návrhu zákona). Obdobne znejú príslušné časti platných ustanovení § 437 ods. 2 a 3 Trestného zákona.

Podľa komentára k všeobecnej časti Trestného zákona „... súd v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení nemôže znovu rozhodovať o treste v zmysle pojmu trestnosť činu, preto sa ustanovenie § 2 TZ nevzťahuje na riešenie otázok súvisiacich s podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody (k tomu porovnaj R 59/2003).“ (Záhora J: Časová pôsobnosť. In: Burda E. - Čentéš J. - Kolesár J. - Záhora J. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár – I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 9).

K Čl. II

V súvislosti s navrhovaným sprísnením ukladania trestu zákazu činnosti v Trestnom zákone a rozšírením okruhu zakazovaných činností v prípade závažných trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ako aj ďalších závažných trestných činov je potrebné novelizovať aj súvisiace ustanovenia Trestného poriadku.

K bodu 1

V nadväznosti na čl. I body 3 a 4 sa navrhuje takéto doplnenie § 436 ods. 1 Trestného poriadku: predseda senátu má zaslať rovnopis výroku právoplatného rozsudku na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za trestný čin podľa čl. I § 61 ods. 4 a 5 návrhu zákona okrem organizácií a orgánov uvedených v platnom ustanovení aj záujmovému združeniu občanov alebo jeho

15

účastníkom, ak takéto združenie nemá právnu subjektivitu, o ktorom má vedomosť, že zabezpečuje, vykonáva alebo organizuje činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi (ide o opatrovateľské, športové, kultúrne, záujmové, dobrovoľnícke, odborné, osvetové činnosti a ďalšie činnosti podobného charakteru).

Predpokladom uvedeného zaslania má byť členstvo odsúdeného v takomto združení, resp. jeho účastníctvo v ňom alebo skutočnosť, že sa odsúdený do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti, pravidelne zúčastňoval na takých činnostiach zabezpečovaných, vykonávaných alebo organizovaných takýmto záujmovým združením občanov alebo jeho účastníkmi (ak ide o združenia bez právnej subjektivity).

V platnom § 436 ods. 1 Trestného poriadku nie sú medzi subjektmi, ktorým má byť zasielaný rozsudok, vôbec uvedené občianske združenia (bez ohľadu na ich právnu subjektivitu), a ani záujmové organizácie (iba zamestnávatelia a profesijné komory). Platný Trestný poriadok pritom v § 4 ods. 2 definuje pojem „záujmové združenie občanov“ („Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.“).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na platný § 61 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výlučne výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V zmysle § 830 Občianskeho zákonníka upravujúceho združenia bez právnej subjektivity každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu; konkrétne podmienky činnosti však Občiansky zákonník neupravuje, dokonca neupravuje ani konkrétny účel (ktorý je dojednaný v zmluve).

Vo vzťahu k závažným trestným činom uvedeným v čl. I § 61 ods. 5 návrhu zákona a k ich prevencii nemožno platnú právnu úpravu považovať za dostačujúcu. Ide o závažné trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, výroby detskej pornografie rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení, ohrozovania mravnosti a mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania, ako aj o iné zločiny odôvodňujúce zo strany páchateľa hroziace nebezpečenstvo pre deti. Preto boli medzi subjekty, ktorým má byť zasielaný rozsudok, doplnené aj záujmové združenia občanov.

K bodu 2

16

Sprísňuje sa kontrola výkonu trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti, nielen trestu uloženého podľa § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu by mal súčasne aspoň raz za rok (nie spravidla raz za rok ako v súčasnosti) požiadať relevantný subjekt o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.

To platí aj vo vzťahu k organizáciám, orgánom, záujmovým združeniam občanov alebo ich účastníkom, ak takéto združenia nemajú právnu subjektivitu zabezpečujúcim, vykonávajúcim alebo organizujúcim predmetné aktivity zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ktorých členom alebo účastníkom terajší odsúdený v čase uloženia trestu bol alebo uvedených aktivít ktorých sa pravidelne zúčastňoval (pozn.: v prípade občianskych združení bez právnej subjektivity zabezpečujú, vykonávajú alebo organizujú predmetné aktivity s deťmi priamo účastníci združenia).

Kontrola vo vzťahu k podnikateľským činnostiam zahŕňajúcim priamy a pravidelný kontakt s deťmi prebieha, ak bol uložený zákaz podnikania zahŕňajúci priamy a pravidelný kontakt s deťmi (požiadané o oznámenie sú profesijné komory, živnostenský úrad, registrový súd). Na organizácie, orgány, združenia alebo ich účastníkov, ktorých členom alebo účastníkom páchateľ v čase odsúdenia nebol, ani na činnostiach (zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi) ktorých sa do jeho odsúdenia pravidelne nezúčastňoval, sa vzťahuje režim odseku 3 (zisťovanie).

K bodu 3

Aspoň raz za rok by mal predseda senátu tiež zisťovať, či odsúdený napriek zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi

- nevykonáva pracovný pomer, nemá iný obdobný vzťah alebo funkciu a nevykonáva činnosti, na ktoré treba osobitné povolenie alebo ktorých podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ktoré v čase odsúdenia nevykonával, a

- neporušil tento zákaz členstvom, účastníctvom alebo pravidelnou účasťou na činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi, ktorú zabezpečuje, vykonáva alebo organizuje záujmové združenie občanov alebo jeho účastníci.

Na rozdiel od čl. II bodu 2 tu ide o organizácie, orgány a záujmové združenia občanov alebo ich účastníkov,

- ktorých zamestnancom, či v ktorých funkcionárom, členom alebo účastníkom páchateľ v čase odsúdenia nebol,

- v ktorých v čase odsúdenia nevykonával podnikateľskú činnosť, činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie alebo činnosť podľa osobitného predpisu, a

- na činnostiach (zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi) ktorých sa do jeho odsúdenia pravidelne nezúčastňoval.

17

Navrhované ustanovenie vychádza z čl. I bodu 3, podľa ktorého súd uloží alebo môže uložiť trest zákazu činností zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi bez ohľadu na to, či páchateľ tieto činnosti do uloženia trestu vykonával, a v akej súvislosti sa páchateľ trestného činu dopustil. Predseda senátu by mal predmetné zisťovanie uskutočňovať aj u odsúdeného, ktorý pred jeho odsúdením vykonával pracovný pomer, iný obdobný vzťah, funkciu alebo činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi; ktorý bol členom alebo účastníkom záujmového združenia občanov zabezpečujúceho, vykonávajúceho alebo organizujúceho činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi; alebo ktorý sa pravidelne zúčastňoval na jeho aktivitách (teda u odsúdeného, ktorý je kontrolovaný podľa čl. I bodu 2).

Spôsob zisťovania nie je na rozdiel od § 436 ods. 2 Trestného poriadku (podľa ktorého ide o požiadanie o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz) konkrétne určený, a to vzhľadom na všeobecnejší charakter ustanovení čl. I bodu 3. Požiadavka § 436 ods. 3 návrhu zákona by mohla byť pri aplikácii v praxi problematická, v záujme účinnej kontroly je však napriek tomu navrhnutá na účel zvýšenia prevencie závažnej trestnej činnosti na deťoch.

K bodu 4

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby sa nové povinnosti podľa § 436 ods. 1 písm. f) a § 436 ods. 2 a 3 Trestného poriadku nevzťahovali na trest zákazu činnosti uložený podľa doterajších predpisov (podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2014).

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2015.

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Škripek, Erika Jurinová a Eva Horváthová

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1, 3 až 6, 19 a 24 Charty základných práv Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v

- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011), najmä v bode 15 preambuly a v čl. 9 ods. 2,

- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej

19

pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011), najmä v bode 40 preambuly, v čl. 10 ods. 1 a čl. 15 ods. 2,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice 2011/36/EÚ uplynula 6. apríla 2013 a lehota na transpozíciu smernice 2011/93/EÚ uplynula 18. decembra 2013,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernice uvedené v bode 3 tejto doložky zlučiteľnosti boli prebraté do týchto právnych predpisov:

-smernica 2011/36/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

2.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

- smernica 2011/93/EÚ bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

2.zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

3. zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

4. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

5. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný

20

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

21

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predpokladá sa minimálny negatívny dopad zákona na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu

- rozšírenia okruhu subjektov, ktorým by sa mal zasielať rovnopis výroku právoplatného rozsudku na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi,

- sprísnenia kontroly výkonu trestu zákazu činnosti.

Výpočet konkrétnej sumy zvýšených výdavkov verejnej správy nie je možný, a to vzhľadom na neznámy počet trestov zákazu činnosti udelených podľa návrhu zákona po jeho schválení. Zvýšené výdavky rezortu spravodlivosti navrhujeme premietnuť do rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky. Ich pokrytie by bolo možné zodpovedajúcim navýšením finančných prostriedkov pre kapitolu Ministerstva spravodlivosti SR alebo úsporami tohto ministerstva na prevádzkových nákladoch týkajúcich sa správy jednotlivých súdov, keďže zvýšené náklady spočívajú v nakúpení kancelárskych potrieb a platbe poštovného, resp. komunikačných nákladoch.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (najmä na deti, ale aj na ďalšie obete a potenciálne obete), ktoré vyplývajú z možnosti dosiahnuť potrestanie páchateľov niektorých závažných trestných činov (najmä trestných činov proti ľudskej dôstojnosti) aj po uplynutí premlčacej doby, zo zvýšenej prevencie a snahy o zabránenie recidíve závažnej trestnej činnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.