Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť, aby bolo parkovanie pri nemocniciach, resp. iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, t.j. vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné.

Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská, vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotnému zariadeniu, vzali do prenájmu rôzne podnikateľské subjekty alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti začali za parkovanie na nich vyberať úhrady. Predkladatelia majú zato, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti a preto sa svojim návrhom snažia takémuto konaniu zabrániť, resp., inak povedané, snažia sa umožniť, aby na parkoviskách vybudovaných za účelom parkovania pri návšteve zdravotného zariadenia nebolo potrebné platiť.

V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v statickej doprave a parkovacom prístupe k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach.

Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenie dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov zdravotníckych zariadení, ale v neposlednom rade napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácii s parkovacími priestormi pred zdravotníckymi zariadeniami za účelom výraznej preferencie zisku.

V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta v Slovenskej republike prijatej uznesením vlády v roku 2001, v bodoch 3 a 4 článku 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov deklarujúc, že

„Každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby, alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti.“

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo samosprávnych krajov.

Predložený návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nebude mať dopad na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe a nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.Osobitná časť

K Čl. I

Bod 1 a 2:

Medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zaraďuje aj parkovanie. V novom § 15a je definované, o aké parkovanie ide – musí ísť o parkovisko, ktoré patrí tzv. verejnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (teda ak jeho zriaďovateľom alebo zakladateľom je štát, samosprávny kraj alebo obec), alebo ide o parkovisko, ktoré je vybudované na pozemku vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce a zároveň je priliehajúce alebo účelovo naviazané na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

V zásade má táto právna úprava postihnúť parkoviská, ktoré boli vybudované za účelom návštevy zdravotníckeho zariadenia.

Navrhovaná právna úprava nerozlišuje medzi tým, či na parkovisku parkuje pacient, ktorý je tam za účelom zákroku v zdravotníckom zariadení, alebo osoba, ktorá takéhoto pacienta doprevádza, alebo lekár, sestrička a pod. Šírka úpravy má umožniť takú situáciu, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti akokoľvek nebolo obmedzené.

K Čl. II

Bod 1:

Do zákona sa pridáva nový druh služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – parkovanie – s odvolaním sa na jeho presnú definíciu v osobitnom predpise.

Bod 2:

Tam, kde došlo k úpravám režimu parkovania na základe zmluvných vzťahov, sa poskytuje časový priestor na to, aby tieto zmluvné vzťahy boli dané do súladu s novou právnou úpravou, t.j. aby bolo vzaté do úvahy, že takéto parkovanie je zo zákona službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ako taká má svoj určitý právny režim, vrátane úhrady za túto službu. Na vykonanie tohto zákona je potrebné prihliadať aj na Nariadenia vlády SR č. 722/2004 Z. z. o výške úhrady za poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa uvádza úhrada za službu „parkovanie“ vo výške 0 eur.

K Čl. III

Ustanovuje sa účinnosť zákona.