Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Pred rokom prijatý zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej (Ambrosia artemisifolia), ktorá sa ďalej rozširuje.
Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie v roku 2013, je orgán ochrany prírody, ktorým sa automaticky myslí Štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, zákon v praxi nemá žiaden účinok, lebo:
Štátna ochrana prírody je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná rozpočtová organizácia MŽP a nemá dostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani jeho základnú funkciu: dohľad nad chránenými územiami.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom, následne vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú väčšinou len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav sa v dohľadnej budúcnosti takisto nebude meniť.
Naviac Štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia, jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu, podľa rozhodnutia riaditeľa ŠOP, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme, aby do monitoringu a odstraňovaniu inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody: samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov. Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri, dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie inváznych, najmä alergénnych rastlín vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Naviac v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody o odborný posudok, čo sa týka závažnosti zamorenia.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mesta sú orgánmi ochrany prírody, teda v zásade by všetky tieto práva a povinnosti mali aj pre nich platiť.
A práve preto, považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich z existujúcej ale nejasnej povinnosti