Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vzhľadom na uvádzané pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie sa odhaduje, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na finančné zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s dohľadom nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii. Tento negatívny vplyv zmierňuje možnosť vykonávať dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii aj bezpečnostným technikom.

Ekonomické náklady zamestnávateľov na dohľad nad pracovnými podmienkami sú zanedbateľné oproti škodám, ktoré môžu vzniknúť na zdraví zamestnancov v súvislosti s prácou, ktoré sa tiež prejavujú vo forme finančných nákladov, resp. strát zamestnávateľov. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa prejaví postupne v zlepšovaní zdravotného stavu zamestnancov a tým aj práceschopnosti. Z dlhodobého hľadiska tak môže byť zabezpečená návratnosť vynaložených finančných prostriedkov.

Výdavky spojené s realizáciou predloženého návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov rozpočtu verejnej správy v jednotlivých rozpočtových rokoch.

Oprávnenia na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR od 1. júla 2006 (nadobudnutie účinnosti zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Úrad verejného zdravotníctva SR nebude mať s vydávaním oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby osobitné administratívne náklady.

Posudzovanie prevádzkových poriadkov regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva sú už súčasťou posudkovej činnosti podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Regionálne úrady verejného zdravotníctva nebudú mať s posudzovaním prevádzkových poriadkov osobitné administratívne náklady.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Všeobecne

Žiadam

a) zosúladiť predkladaciu správu s doložkou vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“), pretože v predkladacej správe sa konštatuje, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom v doložke vplyvov je označený pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet,

b) aktualizovať, vzhľadom na schválený rozpočet verejnej správy na roky 2014 až 2016, celú doložku vplyvov, pretože sa v nej uvádzajú neaktuálne roky 2012 a 2013,

c) v doložke vplyvov, v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uviesť kvantifikáciu vplyvu na rozpočet verejnej správy, a to na bežný rok, ako aj na tri nasledujúce roky, pretože z návrhu vyplýva pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet (nové povinnosti pre zamestnávateľov, povinné preventívne prehliadky, nové správne poplatky, rozšírenie kompetencií a úloh príslušných orgánov verejného zdravotníctva atď.); spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov,

d) uviesť, že prípadný zvýšený počet zamestnancov súvisiaci s plnením úloh vyplývajúcich z návrhu bude riešený v rámci schválených limitov dotknutých subjektov rozpočtu verejnej správy,

e) analýzu vplyvov doplniť o ďalšie údaje, pretože zverejňovaním zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby na svojom webovom sídle sa zavádza nová elektronická služba (bod 6.1.), doplniť príslušnú úroveň tejto služby a taktiež tej služby, ktorá už v analýze zapísaná je; v analýze vplyvov uviesť tiež nové evidencie, ktoré sa zavádzajú (zavádzaním nových alebo rozširovaním pôvodných informačných systémov - bod 6.7.), a to evidencia vydaných, odobratých alebo zmenených oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby a evidencia hlásení uznaných chorôb z povolania.

Všeobecne

Upozorňujem na čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ustanovuje, že ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Žiadam predkladateľa odstrániť v Doložke vybraných vplyvov termín začatia a ukončenia PPK: „28.09.2011- 17.10.2011“ a stanoviská gestorov k predbežnému pripomienkovému konaniu z roku 2011.

Odôvodnenie:

V súčasnosti predkladaný návrh zákona má iné znenie, ako znenie predložené v roku 2011 a z tohto dôvodu je predbežné pripomienkové konanie realizované v roku 2011 irelevantné, ako aj stanoviská jednotlivých gestorov.

K analýze vybraných vplyvov

V Analýze vybraných vplyvov na podnikateľské prostredie žiadam predkladateľa o kvalifikovaný odhad počtu dotknutých subjektov a o kvalifikovaný odhad vyčíslenia celkových nákladov, ktoré prinesie zavedenie nových povinností (najmä v súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať zdravotný dohľad pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u vybraných zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku).

Odôvodnenie:

Žiadam predkladateľa o kvalifikovaný odhad počtu dotknutých subjektov a o kvalifikovaný odhad vyčíslenia celkových nákladov z dôvodu predpokladaných negatívnych vplyvov významného rozsahu na podnikateľské prostredie.

K doložke vybraných vplyvov

Žiadam predkladateľa odstrániť vetu v Doložke vybraných vplyvov v časti A.3 Poznámky: „Vzhľadom na uvádzané pozitívne a minimálne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie sa odhaduje, že návrh zákona bude mať prevažne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie“.

Odôvodnenie:

Z dôvodu predpokladaného negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie významného rozsahu a z dôvodu nepredloženia vyčíslenia celkových nákladov súvisiacich s pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi predkladateľom nie je možné uvádzať, že návrh zákona má minimálny negatívny vplyv a prevažne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Odporúčam z doložky vybraných vplyvov, časti Vplyvy na podnikateľské prostredie, časť 3.2. z položky nákladov pre zamestnávateľa (str. 11), ktoré sú spojené s uznanou chorobou z povolania, vypustiť príspevok do doplnkového dôchodkového sporenia. Odôvodnenie: Vzhľadom na znenie § 12 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a doplnení niektorých zákonov, upozorňujem, že zamestnávateľ má povinnosť platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za svojho zamestnanca, ktorý vykonáva tzv. rizikové práce (zamestnancov zaradených do kategórie 3 a 4, profesionálneho tanečníka a profesionálneho hráča na dychový nástroj). Z uvedeného vyplýva, že povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sa vzťahuje k výkonu tzv. rizikových prác a nesúvisí so skutočnosťou, či mal zamestnanec uznanú chorobu z povolania.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Návrhom zákona sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie zabezpečuje zdravotný dohľad v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami bezpečnostným technikom alebo zdravotníckym pracovníkom, ktorým je lekár alebo verejný zdravotník.

Zdravotný dohľad pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené prvej kategórie alebo do druhej kategórie môže zamestnávateľ zabezpečiť aj prostredníctvom tímu pracovnej zdravotnej služby.

Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje presnými údajmi o počte zamestnancov verejnej správy, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 a 2, a u ktorých bude potrebné zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami. Z celkového počtu cca 342 tisíc zamestnancov verejnej správy v roku 2012 (Zdroj:

http://cenastatu.sme.sk/km-vss-

zvs/2013/Eur/

, rok 2012) vykonávalo podľa posledného dostupného údaju z roku 2010

rizikové práce v tretej a štvrtej kategórii cca 24 tisíc zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Hrubým odhadom by bolo možné uviesť, že v kategórii 1 a 2 vo verejnej (a štátnej) správe je cca 320 tis. zamestnancov.

Návrh zákona ustanovuje minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa.

Tabuľka A uvádza príklady minimálneho počtu hodín za rok, počas ktorých PZS vykoná dohľad nad pracovnými podmienkami u zamestnávateľa podľa rôzneho počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2.

Tabuľka A

Dohľad nad pracovnými podmienkami jednou osobou

(bezpečnostný technik alebo lekár alebo verejný zdravotník)

Dohľad nad pracovnými podmienkami tímom PZS

(lekár + verejný zdravotník)

Čas v hodinách potrebný

Kategória prác

na 1 zamestnanca za rok

na 50 zamestnancov za rok

na 250 zamestnancov za rok

na 1 zamestnanca za rok

na 50 zamestnancov za rok

na 250 zamestnancov za rok

Prvá

0,2

Druhá

0,3

Priemerný hrubý mesačný plat bezpečnostného technika na Slovensku je cca 845 EUR (Zdroj:

http://www.platy.sk/platy/bezpecnost-a-ochrana/technik-bozp#.Uz3neKh_s0o

), teda

priemerná hrubá hodinová mzda je cca 5,09 EUR.

Priemerný hrubý mesačný plat lekára na Slovensku je cca 1 266 EUR (Zdroj:

http://www.platy.sk/platy/zdravotnictvo-a-socialna-starostlivost/lekar

), teda priemerná hrubá

hodinová mzda je cca 7,53 EUR.

Priemerný hrubý mesačný plat verejného zdravotníka na Slovensku je cca 718 EUR (Zdroj:

http://www.platy.sk/platy/zdravotnictvo-a-socialna-starostlivost/verejny-zdravotnik

), teda

priemerná hrubá hodinová mzda je 4,30 EUR.

Tabuľka B uvádza náklady na dohľad nad pracovnými podmienkami podľa minimálneho rozsahu dohľadu uvedeného v tabuľke A, priemernej hrubej hodinovej mzdy bezpečnostného technika, lekára a verejného zdravotníka a podľa rôzneho počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2

Tabuľka B

Dohľad nad pracovnými podmienkami jednou osobou

(bezpečnostný technik alebo lekár alebo verejný zdravotník)

Dohľad nad pracovnými podmienkami tímom PZS

(lekár + verejný zdravotník)

Orientačné náklady v EUR za rok *

Orientačné náklady v EUR za rok **

Kategória prác

na 1 zamestnanca

na 50 zamestnancov

na 250 zamestnancov

na 1 zamestnanca

na 50 zamestnancov

na 250 zamestnancov

1,01

(bezpečnostným technikom)

50,90

(bezpečnostným technikom)

254,5

(bezpečnostným technikom)

1,51

(lekárom)

75,50 (lekárom)

377,50 (lekárom)

Prvá

0,86

(verejným zdravotníkom)

43,00

(verejným zdravotníkom)

215,00

(verejným zdravotníkom)

2,37

(lekárom + verejným zdravotníkom)

118,50

(lekárom + verejným zdravotníkom)

592,50 (lekárom + verejným zdravotníkom)

1,53

(bezpečnostným technikom)

76,35

(bezpečnostným technikom)

381,75

(bezpečnostným technikom)

2,26

(lekárom)

113,00 (lekárom)

564,75

(lekárom)

Druhá

1,29

(verejným zdravotníkom)

64,50

(verejným zdravotníkom)

322,50

(verejným zdravotníkom)

3,55

(lekárom + verejným zdravotníkom)

177,50

(lekárom + verejným zdravotníkom)

887,50 (lekárom + verejným zdravotníkom)

*priemerne 1,41 EUR na 1 zamestnanca/rok **priemerne 2,96 EUR na 1 zamestnanca/rok

Návrhom zákona sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u vybraných zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku. Ďalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ak nevykonávali prácu viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov a ich práca bola zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4.

Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje presnými údajmi o počte zamestnancov verejnej správy, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, a u ktorých bude potrebné posúdiť zdravotnú spôsobilosť na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci pri výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku.

Odhad počtu zamestnancov verejnej správy, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2 je približne 47,5 % z celkového počtu 342 tisíc zamestnancov (Zdroj:

http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2013/Eur/

, rok 2012), ide teda o počet približne 139 tisíc

zamestnancov.

Choroby z povolania sa vo významnom počte vyskytujú u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2. V r. 2009 bola uznaná choroba z povolania u 470 zamestnancov, z toho u 66 % (310 zamestnancov) bola uznaná choroba z povolania

u zamestnancov, ktorí vykonávali prácu zaradenú do kategórie 2 (Zdroj: hlavný odborník MZ SR pre odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia podľa hlásení choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania). Nedá sa odhadnúť, koľko chorôb z povolania bolo priznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali prácu zaradenú do kategórie 2 vo verejnej správe. Choroby z povolania majú klesajúci trend (cca 301 priznaných chorôb z povolania v roku 2013). Trend výskytu chorôb z povolania v kategórii 2 nie je k dispozícii.

Počet zamestnancov verejnej správy, ktorí nebudú vykonávať prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4 viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (budú práceneschopní viac ako 6 mesiacov) sa nedá odhadnúť.

Odhad nákladov:

Ceny za poskytovanie pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2 sa pohybujú v širokom rozpätí, hlavne v závislosti od povahy posudzovanej práce a rozsahu a charakteru posudzovaného pracovného prostredia vo vzťahu k faktorom práce a pracovného prostredia. Keďže ceny za poskytovanie PZS nie sú upravené žiadnym predpisom, Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje ich prehľadom a je na jednotlivých zamestnávateľoch, aké ceny si s PZS dohodnú. V cenách jednotlivých PZS existujú často značné, niekedy aj niekoľkonásobné rozdiely.

Odhad počtu zamestnancov verejnej správy, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 a 2 je približne 95 % z celkového počtu 342 tisíc zamestnancov (Zdroj:

http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2013/Eur/

, rok 2012), ide teda o počet približne 278 tisíc

zamestnancov.

Predkladateľ zákona nemôže odhadnúť, koľko zamestnávateľov vo verejnej správe disponuje bezpečnostným technikom ako vlastným zamestnancom a koľko zamestnávateľov vo verejnej správe má externého bezpečnostného technika zazmluvneného dodávateľsky. Ak by sme vychádzali z hrubého odhadu, že polovica zamestnancov vo verejnej správe vykonávajúcich práce v kategórii 1 alebo 2 pracuje u zamestnávateľa, ktorý má vlastného bezpečnostného technika, náklady na dohľad nad pracovnými podmienkami pre druhú polovicu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľov vo verejnej správe s externým bezpečnostným technikom by predstavovali cca 196 tisíc EUR na rok (139 tisíc zamestnancov x 1,41 EUR, viď tabuľka B).

Návrh zákona neupravuje zmluvné vzťahy, ktoré upravuje Obchodný zákonník. Všeobecné princípy fungovania trhu na základe ponuky a dopytu však okrem paušálneho finančného plnenia umožňujú aj plnenie na základe konkrétneho výkonu/diela. Z ustanovení návrhu zákona nevyplýva zamestnávateľom povinnosť uzatvárať paušálne zmluvy s poskytovateľmi PZS.

Náklady na lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci sú priemerne 30 EUR na jedného zamestnanca vykonávajúceho prácu zaradenú do kategórie 2.

Vzhľadom na to, že nie je možné odhadnúť, koľko chorôb z povolania bolo priznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali prácu zaradenú do kategórie 2 vo verejnej správe, nie je možné vyčísliť náklady na lekárske preventívne prehliadky vo verejnej správe.

Vplyv na rozpočet verejnej správy z hľadiska príjmov z pokút zo správnych deliktov a správnych poplatkov sa nedá kvantifikovať nakoľko sa nedá predpokladať koľko subjektov sa dopustí nových správnych deliktov a v akej výške sa správny orgán rozhodne pokutu uložiť a taktiež nie je reálne odhadnúť koľko subjektov by v rokoch 2014 až 2016 požiadalo Úrad verejného zdravotníctva SR o vydanie rozhodnutia v oblasti kozmetických výrobkov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

r 2014

r 2015

r 2016

r 2017

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

- lekárske preventívne prehliadky

vo vzťahu k práci (kategória 2)

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- lekárske preventívne prehliadky

vo vzťahu k práci (kategória 2)

- vplyv na územnú samosprávu

- lekárske preventívne prehliadky

vo vzťahu k práci (kategória 2)

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

r 2014

r 2015

r 2016

r 2017

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

z toho vplyv na ŠR

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Vplyv na rozpočet verejnej správy z hľadiska príjmov z pokút zo správnych deliktov a správnych poplatkov.

Vplyv na rozpočet verejnej správy z hľadiska príjmov z pokút zo správnych deliktov a správnych poplatkov sa nedá kvantifikovať nakoľko sa nedá predpokladať aký počet

subjektov sa dopustí nových správnych deliktov a v akej výške sa správny orgán rozhodne pokutu uložiť.

Výdavky budú hradené v rámci schválených limitov rozpočtov verejnej správy na jednotlivé roky bez dodatočných požiadaviek.

Zároveň prípadný zvýšený počet zamestnancov súvisiaci s plnením úloh vyplývajúcich z návrhu bude riešený v rámci schválených limitov dotknutých subjektov rozpočtu verejnej správy.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie zabezpečuje zdravotný dohľad v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami bezpečnostným technikom, zdravotníckym pracovníkom, ktorým je lekár, alebo verejný zdravotník.

Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje údajmi o počte podnikateľských subjektov v SR, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 a 2, a u ktorých bude potrebné zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami. Ak by sme vychádzali z hrubého predpokladu, že z cca 2 mil. zamestnancov vykonáva 5% rizikové práce v kategórii 3 a 4, zostalo by v kategórii 1 alebo 2 cca 1,9 mil. zamestnancov. Po odpočítaní zamestnancov vo verejnej správe vykonávajúcich práce v kategórii 1 alebo 2 by zostalo cca 1,6 mil. zamestnancov. Ak na cca polovicu z nich pripadá externý bezpečnostný technik, náklady by predstavovali cca 1,1 mil. EUR ročne (800 tis. zamestnancov x 1,41; viď tabuľka B).

Návrh zákona ustanovuje minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa

kategórie prác u zamestnávateľa.

U zamestnancov vykonávajúcich práce v kategórii 1 sa znižuje minimálny počet hodín za rok, počas ktorých PZS vykoná dohľad nad pracovnými podmienkami. Touto úpravou sa znížia finančné náklady pre podnikateľské prostredie.

Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje údajmi o počte podnikateľských subjektov v SR, ktoré budú musieť zabezpečiť pre svojich zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2 posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci pri výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku. Rovnako sa nedá odhadnúť počet zamestnancov, ktorí nebudú vykonávať prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4 viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov, teda budú práceneschopní viac ako 6 mesiacov.

Návrhom zákona sa okrem kompetencií orgánov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov, (koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a dozorným orgánom ostatých členských štátov), upravujú aj povinnosti výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov.

Predpokladá sa zníženie regulačného zaťaženia pre výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov, vzhľadom na to, že údaje o kozmetických výrobkoch budú ohlasovať jednorazovo do centrálnej európskej databázy.

Počet podnikateľských subjektov, ktorých sa týka uvedená povinnosť sa každoročne mení, preto ich počet nie je možné odhadnúť.

Návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb

predkladať orgánom verejného zdravotníctva na posúdenie návrhy na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a na prevádzkovanie zariadení na zneškodňovanie nebezpečných odpadov.

Vypustením tejto povinnosti sa zníži regulačná záťaž pre podnikateľské prostredie.

Problematika odpadov je samostatne upravená zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktorý rieši problematiku komplexne, teda aj nakladanie so všetkými druhmi odpadov, vrátane nebezpečného odpadu.

Vypustenie tohto ustanovenia je v záujme predchádzania duplicite pri posudzovaní tej istej veci zo strany dvoch rôznych orgánov štátnej správy. Osobitné posudzovanie orgánmi verejného zdravotníctva nie je potrebné aj z dôvodu, že ochrana zdravia zamestnancov je dostatočne pokrytá inými osobitnými predpismi (napr. nariadením vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov).

Počet podnikateľských subjektov, ktorých sa týkala uvedená povinnosť sa každoročne mení, preto ich počet nie je možné odhadnúť.

Návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb hlásiť orgánom verejného zdravotníctva profesijné otravy a ochorenia podmienené prácou.

Vypustením tejto povinnosti sa zníži regulačná záťaž pre podnikateľské prostredie.

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva z dôvodu, že oznamovacia povinnosť prislúcha príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

Táto povinnosť sa každoročne týka asi 400 až 500 fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, u zamestnancov ktorých bola uznaná choroba z povolania.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Každý zamestnávateľ je zo zákona povinný vytvárať také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Jedným z najúčinnejších opatrení zameraných na zlepšenie ochrany zdravia konkrétnych zamestnancov je výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, prostredníctvom ktorých je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou. Odbornou poradenskou službou pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou je pracovná zdravotná služba tvorená tímom zdravotníckych pracovníkov, alebo jedným zdravotníckym pracovníkom, ktorý vykonáva dohľad nad pracovnými podmienkami.

Choroby z povolania sa vo významnom počte vyskytujú u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2.

V r. 2009 bola uznaná choroba z povolania u 470 zamestnancov - u 66 % (310 zamestnancov) bola uznaná choroba z povolania u zamestnancov, ktorí vykonávali prácu zaradenú do kategórie 2.

Náklady:

Ceny za poskytovanie pracovnej zdravotnej služby v rozsahu zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2 sa pohybujú v širokom rozpätí, hlavne v závislosti od povahy posudzovanej práce a rozsahu a charakteru posudzovaného pracovného prostredia vo vzťahu k faktorom práce a pracovného prostredia. Keďže ceny za poskytovanie PZS nie sú upravené žiadnym predpisom, Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje ich prehľadom a je na jednotlivých zamestnávateľoch, aké ceny si s PZS dohodnú. V cenách jednotlivých PZS existujú často značné, niekedy aj niekoľkonásobné rozdiely.

Návrh zákona neupravuje zmluvné vzťahy, ktoré upravuje Obchodný zákonník. Všeobecné princípy fungovania trhu na základe ponuky a dopytu však

okrem paušálneho finančného plnenia umožňujú aj plnenie na základe konkrétneho výkonu/diela. Z ustanovení návrhu zákona nevyplýva zamestnávateľom povinnosť uzatvárať paušálne zmluvy s poskytovateľmi PZS.

Celkový odhad nákladov na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2, je niekoľkonásobne nižší, ako odhad nákladov na odškodnenie uznaných chorôb z povolania.

Náklady na lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci sú priemerne 30 EUR na zamestnanca vykonávajúceho prácu zaradenú do kategórie 2 pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku alebo po práceneschopnosti trvajúcej viac ako 6 mesiacov.

Pri odškodňovaní uznaných chorôb z povolania sa poskytuje náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia - priemerné bodové ohodnotenie je 800 bodov (1 bod je 16,10 EUR), teda odškodnenie u jedného zamestnanca je približne 12 880 EUR.

Nákladmi pre zamestnávateľa, ktoré sú spojené s uznanou chorobou z povolania sú aj

-náklady na diagnostiku a liečbu v rámci regresu zdravotnej poisťovne,

-odstupné pre zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre chorobu z povolania (desaťnásobok priemerného mesačného zárobku),

-ak je vyhlásená riziková práca - mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce,

-zabezpečenie rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou.

Ekonomické náklady zamestnávateľov sú zanedbateľné oproti škodám, ktoré môžu vzniknúť na zdraví zamestnancov v súvislosti s prácou. Finančné náklady spojené so zhoršením zdravotného stavu zamestnancov v súvislosti s prácou alebo s chorobou z povolania odčerpávajú zdroje aj z verejných financií (zamestnanci sa horšie uplatňujú na trhu práce, zvyšuje sa nezamestnanosť).

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Návrh zákona nevyžaduje zvýšenie administratívnych nákladov súvisiacich s implementáciou návrhu zákona.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na finančné zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s dohľadom nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii.

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa prejaví postupne v zlepšovaní zdravotného stavu zamestnancov a tým aj práceschopnosti. Z dlhodobého hľadiska tak môže byť zabezpečená návratnosť vynaložených finančných prostriedkov.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv najmä na zamestnancov z dôvodu zabezpečenia zdravotného dohľadu a cielenej preventívnej starostlivosti o ich zdravie, zameranej na pôsobenie zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí. Systematickým dohľadom nad pracovnými podmienkami spolu s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je možné očakávať zníženie počtu chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, čo predstavuje výrazný sociálny benefit pre zamestnancov a ich zamestnávateľov.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno

Úrad verejného zdravotníctva SR bude viesť evidenciu odborných pracovníkov, ktorí budú vykonávať činnosť PZS samostatne v dohľade nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 a ich zoznam bude zverejňovať na webovom sídle, v ktorom uvedie ich obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo (ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa), alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo (ak ide o právnickú osobu).

Uvedenými zmenami sa inovujú existujúce elektronické služby.

Úroveň poskytovania je I. (Informatívna úroveň)

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

IS pracovné zdravotné služby:

V prípade informačného systému o pracovných zdravotných službách ide o rozšírenie pôvodného informačného systému, t.j. z IS obsahujúceho údaje o vydaných oprávneniach na výkon PZS na IS obsahujúci údaje o vydaných oprávneniach, ale aj o odobratých alebo zmenených oprávneniach na výkon pracovnej zdravotnej služby.

IS evidencia uznaných chorôb z povolania, nejde o vytváranie nového informačného systému, ale len o legislatívno - technický presun z vyhlášky č. 504/2006 Z.z. do návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z.z.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

Nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

Nie

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie