K bodu 1V prvom bode predkladaného návrhu zákona je obsiahnutá veľmi jednoduchá úprava, ktorej obsahom je stanovenie maximálneho počtu podpredsedov samosprávneho kraja. V súčasnosti takáto úprava absentuje, čoho výsledkom je rôzny počet podpredsedov v jednotlivých samosprávnych krajoch.
Myšlienka stanovenia zákonného limitu pre počet osôb zastupujúcich predsedu samosprávneho kraja vychádza z ostatných zákonov regulujúcich územnú samosprávu:
•v § 12a ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) je stanovené, že primátora zastupujú traja námestníci;
•v § 17a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. je stanovené, že starostu mestskej časti zastupuje jeden zástupca, s výnimkou mestskej časti s viac ako 40 000 obyvateľmi, kde môže starosta zastupovaním poveriť dvoch zástupcov;
•v § 11a ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice (ďalej len „zákon č. 401/1990 Zb.“) je stanovené, že primátora zastupujú najviac dvaja námestníci;
•v § 15a ods. 1 zákona č. 401/1990 Zb. je stanovené, že starostu mestskej časti zastupuje jeden zástupca;
•v § 13b ods. 1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je stanovené, že starostu zastupuje jeden zástupca, s výnimkou obcí s viac ako 20 000 obyvateľmi, kde môže starosta zastupovaním poveriť dvoch zástupcov.
Uvedený prehľad potvrdzuje nielen skutočnosť, že v ostatných zákonoch týkajúcich sa obecnej a mestskej samosprávy takýto limit existuje, ale naznačuje aj trend v jeho rozsahu (1-3 zástupcovia). Vzhľadom na tieto faktory je v predkladanom návrhu zákona stanovené obmedzenie počtu podpredsedov samosprávnych krajov na maximálne dvoch podpredsedov.
Stanovenie maximálneho počtu podpredsedov prispeje nielen k zjednoteniu organizácie samosprávy, ale bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Taktiež platí, že tento návrh v plnej miere rešpektuje organizačné princípy výstavby verejnej správy, predovšetkým princípy efektivity a hospodárnosti.
Kvalifikovaní a kompetentní zamestnanci samosprávy sú základným predpokladom kvalitného a efektívneho výkonu samosprávy.
Vychádzajúc z tejto filozofie sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje zvýšiť kvalitatívne a odborné požiadavky na hlavného kontrolóra samosprávneho kraja.
V súčasnosti musí mať hlavný kontrolór samosprávneho kraja ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru [§ 19a ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov]. V zmysle predkladaného návrhu zákona má byť táto požiadavka sprísnená - hlavný kontrolór bude musieť mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru.
Tento návrh je zvolený vzhľadom na skutočnosť, že funkciu hlavného kontrolóra možno najviac pripodobniť funkcii audítora, ktorý v zmysle zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a